Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/316/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: D. H. N., N..V..Q.., N. N. I. G., K. Č.. X, F.: XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Z. G., J.. XX.X.XXXX, G. I. H., V. Č.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, v konaní o zaplatenie X.XXX,XX D.ur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 16.05.2013, č.k. -63 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením odmietol odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Košice II zo dňa 14.12.2012, č.k. -36.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 14.12.2012, č.k. -36 vydal súd platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu X.XXX,XX D. N. Ú. L. Q. I. I. X% V. L. N. X.XXX,XX D. Q. XX.X.XXXX O. L. M. J. S. Y. H., M., M. I. Y. F. X. K. J. N. Q. Q.. K.X.obný rozkaz bol žalobcovi prostredníctvom právneho zástupcu doručený dňa 20.12.2012 a žalovanému do vlastných rúk dňa 4.1.2013. Žalovaný proti platobnému rozkazu odpor nepodal. Po vydaní platobného rozkazu, podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 17.1.2013 oznámil vstup do konania s poukazom na ust. a vedľajší účastník, ktorému následne súd prvého stupňa cestou jeho právneho zástupcu doručil platobný rozkaz dňa 12.2.2013. Vedľajší účastník proti tomuto platobnému rozkazu podal odpor dňa 21.2.2013. Po aplikácii ust. , , , , , až ods. 4 súd prvého stupňa dospel k záveru, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie, [to však napr. neplatí pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje o návrhu platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie), kedy sa táto pomoc môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor]. Odpor proti platobnému rozkazu je opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu, na jeho podanie je preto z povahy veci subjektívne legitimovaný len a len odporca (žalovaný). Vzhľadom na to, že v zákone výslovne nie je upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu, ako je to v prípade (podania) odvolania podľa druhá veta vyvodil, že vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor pomocou argumentu „e silencio legis", ktorý je zastávaný nielen v právnej teórii, ale aj v ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu a Ústavného súdu Českej republiky. Preto uzavrel, že vedľajší účastník nie je osobou oprávnenou na podanie odporu a z týchto dôvodov odpor podaný vedľajším účastníkom podľa odmietol. Zároveň dodal, že aj pre prípad, pokiaľ by vedľajší účastník mohol podať odpor proti platobnému rozkazu, bolo by na mieste odpor vedľajšieho účastníka odmietnuť (aj) z toho dôvodu, že bol podaný oneskorene s odkazom na Platobný

rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 20.12.2012 a žalovanému dňa 4.1.2013. Lehota na podanie odporu preto začala žalovanému plynúť dňa 5.1.2013 a skončila 21.1.2013. Platobný rozkaz vedľajší účastník prevzal dňa 13.02.2013 a odpor proti nemu podal dňa 21.02.2013, teda až po uplynutí zákonnej lehoty žalovaného na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Aj keď súd prvého stupňa doručoval platobný rozkaz vedľajšiemu účastníkovi po uplynutí lehoty na podanie odporu zo strany žalovaného, išlo už iba o „informovanie“ vedľajšieho účastníka o forme a obsahu platobného rozkazu bez toho, aby vedľajšiemu účastníkovi plynula „nová“ lehota na podanie odporu, lebo jej plynutie je podľa veta prvá procesne spojené s plynutím lehoty u účastníka ( v danom prípade žalovaného), na ktorého strane sa chcel vedľajší účastník v konaní zúčastniť. Keďže žalovanému uplynula lehota na podanie odporu dňa 21.01.2013 a vedľajší účastník podal odpor dňa 21.02.2013, urobil tak až po lehote, teda podal ho oneskorene. Zo všetkých týchto dôvodov odpor vedľajšieho účastníka odmietol.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie vedľajší účastník a odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie zrušil. V dôvodoch odvolania vyslovil nesúhlas so záverom súdu prvého stupňa, že v tzv. skrátenom konaní nemôžu nastať účinky vzniku vedľajšieho účastníctva. S poukazom na iné rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach a uviedol, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou súdu, na základe ktorej právo podať odpor prislúcha len odporcovi. V konkrétnej veci ide o spotrebiteľský právny vzťah, preto je vo verejnom záujme, aby právnická osoba, zameraná na ochranu spotrebiteľa pôsobila v konaní na „slabšej strane“ a vyrovnávala tak zjavnú prevahu ekonomickú, informačnú, ale aj právnu na strane dodávateľa. S poukazom na smernicu Rady 93/13/EHS a smernicu EP 2005/29 by súd mal vykladať procesné ustanovenia o legitimácii vedľajšieho účastníka podávať v prospech spotrebiteľa opravné prostriedky v súlade s európskou legislatívou. S poukazom na článok 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, článok 38, článok 47 Charty základných práv EÚ a konkrétnu judikatúru súdneho dvora EÚ, nie je právna úprava, neumožňujúca súdu v konaní o vydanie platobného rozkazu preskúmať nekalú povahu zmluvných podmienok v súlade s právom únie. Vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastného podnetu, čo je rovnocenný a právne rovnako účinný vstup do konania ako vstup niektorého z účastníkov urobený prostredníctvom súdu, pričom v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania ešte platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť. Preto aj vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako hlavný intervient, na strane ktorého vystupuje. Pokiaľ súd odmietol odpor vedľajšieho účastníka, postupoval v rozpore s právom Európskej únie. Pokiaľ ide o záver súdu prvého stupňa, že odpor podaný vedľajším účastníkom bol podaný oneskorene, vedľajší účastník už v podaní zo dňa 16.01.2013 podal odpor a po doručení návrhu a začatie konania a jeho príloh tento odpor podaním zo dňa 21.02.2013 len podrobne písomne odôvodnil. Postupom súdu prvého stupňa preto došlo k odňatiu možnosti konať vedľajšiemu účastníkovi pred súdom. Poukázal pritom na uznesenie NS SR z 27. 08.2012, sp. zn. . Uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 106,97 eur.

Ostatní účastníci konania sa písomne k odporu, podanému vedľajším účastníkom nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka bez nariadenia pojednávania podľa ust. , v rozsahu vyplývajúcom ust. , a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle potvrdil.

K odvolacím námietkam vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza:

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je ( ).

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu ( ).

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu ( ).

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností ( ).

Zmyslom vedľajšieho účastníctva podľa vyššie cit. zák. ustanovení je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie (práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva) alebo je v zmysle ust. daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na uvedené, účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, teda „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov.

V danej veci bolo potrebné vyriešiť predovšetkým otázku, či v tzv. skrátenom konaní, v ktorom súd rozhoduje o návrhu na vydanie platobného rozkazu, môže vystupovať vedľajší účastník a ak áno, kedy môže do takéhoto skráteného konania vstúpiť.

Odvolací súd pri zodpovedaní vyššie uvedenej otázky dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, čo však nemalo vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia.

Ustanovenie , pokiaľ ide o vznik účinku vedľajšieho účastníctva treba vykladať tak, že tieto účinky nastávajú oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z účastníkov.

Odpor proti platobnému rozkazu je opravným prostriedkom sui generis proti meritórnemu výroku platobného rozkazu v tzv. skrátenom konaní. výslovne ustanovuje, že na jeho podanie je legitimovaný žalovaný a v zákone nie je upravená osobitne legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu. Zároveň však zákon nevylučuje oprávnenie vedľajšieho účastníka podať odpor voči platobnému rozkazu ( ).

Pokiaľ v ust. veta druhá je upravené procesné oprávnenie vedľajšieho účastníka podať odvolanie v tých veciach, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, uvedené ustanovenie v spojení s nemožno vykladať tak, že vedľajší účastník má právo podať odvolanie iba vtedy, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania jeho vzťahu s účastníkom konania. Rozhodovacia prax súdov zastáva názor, že legitimácia vedľajšieho účastníka na odvolanie vo všeobecnosti je daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva podať tento opravný prostriedok alebo, ak s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril nesúhlas. Ak podá odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd vždy zaoberať tým, či a aké stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník, podporovaný vedľajším účastníkom. Pokiaľ tento účastník vydaril v konaní svoju vôľu tým, že sa vzdal odvolania, nemôže ho podať ani vedľajší účastník. Ak sa účastník podania odvolania nevzdal, je súd v prípade, že odvolanie podá len vedľajší účastník, povinný vyzvať ním podporovaného účastníka na vyjadrenie, či dáva k tomuto odvolaniu súhlas. Ak účastník odmietne takýto súhlas vedľajšiemu účastníkovi udeliť, je odvolanie vedľajšieho účastníka neúčinné, čo má za následok, že odvolací súd odmietne jeho odvolanie ako podané osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená (uznesenie NS SR zo dňa 5.2.2013, sp. zn. ).

Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ je na podanie odporu subjektívne legitimovaný žalovaný, aj keď v zákone výslovne nie je upravená legitimácia vedľajšieho účastníka na podanie odporu, rovnako tak ako aj v prípadoch, na ktoré nedopadá ust. veta druhá , by bolo teoreticky možné vyvodiť,

že vedľajší účastník má oprávnenie podať aj odpor so súhlasom účastníka, na strane ktorého vystupuje za predpokladu, že vstúpil do konania pred vydaním platobného rozkazu, alebo po vydaní platobného rozkazu, avšak ešte pred uplynutím lehoty na podanie odporu žalovaným.

Platobný rozkaz predstavuje samostatnú formu rozhodovania, ktorou sa rozhoduje vo veci samej. Podstata rozhodovania platobným rozkazom spočíva v tom, že ho súd vydá bez vypočutia odporcu. V platobnom rozkaze uloží odporcovi povinnosť, aby do 15 dní zaplatil navrhovateľovi uplatnenú peňažnú sumu a určené trovy alebo v tej istej lehote podal opravný prostriedok - odpor s odôvodnením. Odpor v rozkaznom konaní je rovnako opravným prostriedkom ako podanie odvolania či dovolania.

V prípade, že vstúpil vedľajší účastník do konania pred vydaním platobného rozkazu, doručuje súd prvého stupňa platobný rozkaz tiež vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu a vedľajší účastník môže podať odpor proti tomuto rozhodnutiu v lehote 15 dní. Ak však vstúpil do konania až po vydaní platobného rozkazu, je legitimovaným na podanie odporu iba v lehote patriacej ním podporovanému účastníkovi (žalovanému).

Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR , ktoré rieši prípustnosť a lehotu na podanie odvolania vedľajšieho účastníka, podľa ktorého zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov konania. Pomoc poskytovaná vedľajším účastníkom môže spočívať tiež v tom, že podá „v prospech“ ním podporovaného účastníka odvolanie. Vedľajší účastník však môže podať odvolanie, len ak vstúpil do konania pred rozhodnutím súdu prvého stupňa, kedy doručuje súd prvého stupňa svoje rozhodnutie tiež vedľajšiemu účastníkovi a vedľajší účastník môže podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu v lehote uvedenej v Ak sa však doposiaľ nezúčastnil konania, je vedľajší účastník legitimovaný na odvolanie iba vtedy, ak okrem podania odvolania spôsobom uvedeným v oznámi súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, a to do uplynutia lehoty na podanie odvolania účastníkovi, ktorého chce v konaní podporovať, a v ktorého prospech preto podáva odvolanie. Teda vedľajšiemu účastníkovi sa počíta odvolacia lehota samostatne, ak vstúpil do konania ešte pred vyhlásením (vydaním) rozhodnutia súdu prvého stupňa a bolo mu preto rozhodnutie doručené. V prípade, že sa konania pred súdom prvého stupňa nezúčastnil, podáva vedľajší účastník odvolanie v lehote patriacej ním podporovanému účastníkovi.

V tomto konaní vedľajší účastník vstúpil do konania podaním zo dňa 16.01.2013, doručeným súdu prvého stupňa dňa 17.01.2013. Stalo sa tak po vydaní platobného rozkazu, ktorý bol vydaný dňa 14.12.2012, ale v čase plynutia lehoty pre podanie odporu žalovaným, nakoľko platobný rozkaz bol žalovanému doručený dňa 4.1.2013.

Pretože vedľajší účastník v prejednávanej veci vstúpil do konania oznámením o vstupe do konania, doručeným súdu prvého stupňa dňa 17.01.2013, teda po tom, ako súd prvého stupňa vydal vo veci platobný rozkaz dňa 14.12.2012, vedľajší účastník na strane žalovaného bol oprávnený podať odpor voči tomuto rozhodnutiu v lehote patriacej žalovanému, teda najneskôr do 21.01.2013.

Z vyššie uvedeného plynie, že pokiaľ vedľajší účastník podal odpor voči platobnému rozkazu (až) dňa 21.02.2013, neurobil tak v zákonom stanovenej lehote pre podanie odporu.

Za podanie odporu voči platobnému rozkazu nemožno považovať podanie vedľajšieho účastníka zo dňa 16.01.2013, v ktorom uviedol, že v prípade, pokiaľ v právnej veci pred vstupom do konania vedľajšieho účastníka bol vydaný platobný rozkaz, podáva voči nemu odpor, v ktorom namieta neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve a z opatrnosti vznáša námietku premlčania žalovanej pohľadávky. Toto písomné podanie podľa svojho obsahu totiž nespĺňa náležitosti riadneho odporu s odôvodnením v zmysle . Zo strany vedľajšieho účastníka išlo iba o formálne vyjadrenie bez znalosti konkrétnej veci, preto obsah tohto podania nemožno považovať za odpor voči platobnému rozkazu.

Z vyššie uvedeného plynie, že vedľajší účastník podal odpor oneskorene, čo zakladá dôvod pre odmietnutie odporu podľa , preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.