Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Tos-169-2013.pdf
PDF · 69.21 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/169/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Mariána Jarábka a JUDr. Ivana Ilavského, v trestnej veci proti odsúdenému T. V., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave pod sp.zn. 2Nt/95/2013 zo dňa 15.8.2013, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10. októbra 2013, takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného T. V., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Uznesením Okresného súdu v Trnave pod sp.zn. 2Nt/95/2013 zo dňa 15.8.2013 tento (okresný súd) podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku žiadosť odsúdeného T. V., nar. XX.X.XXXX, o povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Trnava pod sp.zn. 7T/128/2009 zo dňa 12.9.2010, zamietol.
Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu vyplýva, že k zamietnutiu žiadosti odsúdeného o povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na okresnom súde došlo z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok umožňujúcich povoliť obnovu konania uvedených v ustanovení § 394 odsek 1 Trestného poriadku.
V zmysle tohto (citovaného zákonného ustanovenia podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku) nález ústavného súdu vyslovujúci čiastočnú protiústavnosť asperačnej zásady zakotvenej v ustanovení § 41 odsek 2 zákona č. 300/2005 Zb. je síce potrebné považovať za novú skutočnosť súdu pôvodne konajúcemu za skôr neznámu, avšak v kontexte možnosti povolenia obnovy konania musí byť zistiteľné ďalej to, že trest uložený páchateľovi bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu bol v zrejmom rozpore s účelom trestu. Len pri zistení týchto skutočností je možné povoliť obnovu konania, čo do výšky uloženého trestu s tým, že by dochádzalo k zrušeniu príslušného výroku o treste.
Súd I. stupňa vo svojom uznesení poukázal na závažnosť zločinu vraždy, ktorého sa mal odsúdený T. V. dopustiť. Tiež zohľadňoval vysokú brutalitu spáchaného obzvlášť závažného zločinu vraždy obžalovaným vo vzťahu k poškodenej. V neposlednom rade okolnosťou obžalovanému priťažujúcou a majúcou súčasne priamy dopad na výšku uloženého mu trestu, je to, že sa obzvlášť závažného zločinu vraždy dopustil v súbehu s inou trestnou činnosťou.
Trest odňatia slobody v trvaní 19 rokov preto tento (súd I. stupňa) považuje za trest zákonný, rešpektujúci všetky príslušné kritériá upravujúce druh a výmeru trestu ukladaného páchateľovi za obzvlášť závažný zločin.
Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť odsúdený T. V. bezprostredne po vyhlásení uznesenia, ktorú sťažnosť aj odôvodnil. V dôvodoch tejto (písomne podanej sťažnosti) poukazuje na nález
ústavného súdu pod sp.zn. PL.ÚS 106/2011, uverejnený 21.12.2012, podľa ktorého (nálezu ústavného súdu) v kontexte s ustanovením § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii ústavného súdu a konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov „ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle článku 125 ústavy, rozsudok ktorý nadobudol právoplatnosť, ak nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti, alebo niektorého ustanovenia je potom dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Zastáva názor, že súd I. stupňa posudzujúc jeho žiadosť o povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu v Trnave pod sp.zn. 7T/108/2009 mal v jeho prípade povoliť obnovu konania, vzhľadom na citované zákonné ustanovenie, ako aj samotný obsah nálezu ústavného súdu.
Navrhol preto v rámci podanej sťažnosti, aby odvolací súd jednak zrušil uznesenie Okresného súdu v Trnave pod sp.zn. 2Nt/95/2013 zo dňa 15.8.2013 a sám vo veci rozhodol, že povolí obnovu konania, alternatívne, aby vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na podklade v zákonnej lehote podanom a súčasne odôvodnenom opravnom prostriedku (sťažnosti), odvolací súd postupoval podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku tým, že preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie predchádzajúce jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného T. V. nie je dôvodná.
Podľa názoru tunajšieho odvolacieho súdu, súd I. stupňa vo veci postupoval zákonne súladným spôsobom, pokiaľ žiadosti odsúdeného T. V. o povolenie obnovy konania vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 7T/128/2009 nevyhovel.
Zodpovedá skutočnosti konštatovanie, nachádzajúce sa v odôvodnení uznesenia okresného súdu, vo vzťahu k vydanému nálezu ústavného súdu pod sp.zn. PL.ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012, ktorý (nález ústavného súdu) vyslovil čiastočnú protiústavnosť zákonného ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. Podľa § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu SR (ktoré ustanovenie cituje vo svojom návrhu, resp. žiadosti aj odsúdený), ak súd v trestnom konaní vydal na základe právneho predpisu rozsudok, ktorý neskôr stratil účinnosť podľa čl. 125 ústavy a ten nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia, je dôvodom obnovy konania podľa ustanovení Trestného poriadku.
Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodiť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa.
Vydanie nálezu ústavného súdu tak, ako konštatuje aj samotný odsúdený v dôvodoch sťažnosti, resp. okresný súd v odôvodnení svojho uznesenia, je potrebné považovať za novú skutočnosť pôvodne konajúcemu súdu skôr neznámu, zakladajúcu možnosť podania návrhu na obnovu konania. Súčasne však z vyššie citovaných ustanovení pre príslušný súd nevyplýva povinnosť povoliť obnovu konania v prospech odsúdeného. Takýto záver nepochybne je zrejmý z ustanovenia § 41b odsek 1 zákona č. 38/1993 Z.z. (o organizácii Ústavného súdu SR), ktorý odkazuje na všeobecné zákonné podmienky umožňujúce povoliť obnovu konania uvedené v ustanovení § 394 odsek 1 Trestného poriadku.
Tak, ako správne konštatuje okresný súd v napadnutom uznesení povoliť obnovu konania, čo do výroku o treste by bolo možné len pri zistení, že pôvodne uložený trest by bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu, alebo k pomerom páchateľa, resp. uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Tak, ako poukázal okresný súd v napadnutom uznesení, obžalovaný T. V. bol odsúdený pre spáchanie obzvlášť závažnej úmyselnej trestnej činnosti (vraždy), ktorej sa dopustil konaním vykazujúcim vysoký stupeň bezohľadnosti, ako i brutality. V neposlednom rade bolo potrebné zohľadňovať aj skutočnosť pri ukladaní trestu, že sa dopustil tejto obzvlášť závažnej úmyselnej trestnej činnosti v súbehu s inou trestnou činnosťou, čo v neposlednom rade takisto ovplyvňuje výšku trestu uloženého páchateľovi.
Trest odňatia slobody v trvaní 19 rokov je podľa názoru tunajšieho odvolacieho súdu tak, ako odôvodnil aj súd I. stupňa v napadnutom uznesení trestom zákonným, reflektujúcim príslušné zákonné kritériá regulujúce druh a výmeru trestu ukladaného za spáchanie obzvlášť závažnej úmyselnej trestnej činnosti narušujúcej záujem spoločnosti požívajúci maximálnu ochranu prostredníctvom ustanovení trestného práva hmotného.
Odvolací súd zistil teda, že súd I. stupňa nepochybil, pokiaľ žiadosti odsúdeného nevyhovel v rámci návrhu na povolenie obnovy konania. Súčasne tento (odvolací súd) nezistil dôvody na zmenu, resp. zrušenie napadnutého uznesenia, a preto rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.