Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/602/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Juraja Považana v právnej veci navrhovateľa: TREXO Industries, Ltd., Šamorín, Bratislavská cesta 1200/35B, IČO: 36869783, zastúpená JUDr. Marcelou Kuchárikovou, advokátkou, AK Šamorín, Senecká cesta 2, proti odporcovi: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Bratislava, Nám. Slobody 6, o zaplatenie 516.495,20 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. 4. 2012 č.k. - 79, v pomere hlasov 3 : 0, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 516.495,20 € titulom náhrady škody podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Škoda mala byť navrhovateľovi spôsobená nečinnosťou a nedodržaním zákonných lehôt v stavebnom konaní zo strany príslušného stavebného úradu mesta Šamorín a tiež nezákonným rozhodnutím, ktoré bolo odvolacím orgánom Krajským stavebným úradom v Trnave zrušené. Uplatňovanú škodu vyčíslil navrhovateľ ako skutočnú škodu vo výške 159.467,82 € a ako ušlý zisk vo výške 357.027,38 €, ktorý by navrhovateľ získal za prenájom nebytových priestorov, pokiaľ by stavebný úrad rozhodol v zákonnej lehote.

Prvostupňový súd svoje zamietajúce rozhodnutie odôvodnil nedostatkom vecnej pasívnej legitimácie odporcu v konaní o náhradu škody, poukazujúc na to, že súd by mohol návrhu vyhovieť len za predpokladu, že navrhovateľ žaluje v konaní subjekt, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. V prejednávanej právnej veci o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci určuje ako nositeľa hmotnoprávnej povinnosti štát, t.j. Slovenskú republiku, ktorú potom v konaní zastupuje podľa povahy veci zákonom určený orgán; pasívne legitimovaným v konaní je však vždy štát, ktorý je v konaní zastúpený, avšak nie zástupca samotný, hoci by aj mal právnu subjektivitu.

Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. ,

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Uvedený rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním navrhovateľ, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ v odvolaní poukazoval na to, že návrh na súd podával bez právneho zastúpenia, pričom z jeho postupu pred podaním návrhu

na súd ako aj z návrhu na začatie konania je nepochybné, že jeho návrh smeruje proti Slovenskej republike. Navrhovateľ sa odvolával na čl. 36 ods. 1, ods. 3 Listiny základných ľudských práv a slobôd, tiež na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, ako aj na SR, ktoré všetky ustanovenia zaručujú právo každého na spravodlivé súdne konanie. Navrhovateľ sa návrhom domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom; návrhom sa však prvostupňový súd nezaoberal, ale zamietol ho pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane odporcu, ktorého navrhovateľ označil ako Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, hoci odporca mal byť označený ako Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Navrhovateľ sa dovolával v odvolaní aplikácie ust. , , a prvá veta uviedol, že označenie účastníka konania je náležitosťou podania. Pokiaľ je ako účastník v podaní označený niekto, kto nemôže byť účastníkom konania, má podanie vadu, na odstránenie ktorej musí byť účastník vyzvaný. Keďže z obsahu samotného návrhu na začatie konania a z postupu navrhovateľa vyplýva, že návrh smeruje proti Slovenskej republike, mal byť navrhovateľ prvostupňovým súdom vyzvaný na odstránenie tejto vady návrhu. Súd navrhovateľovi nedal možnosť vadu odstrániť, v čom navrhovateľ vidí porušenie práva navrhovateľa na spravodlivý súdny proces a vo svojom dôsledku odopretie spravodlivosti. Navrhovateľ v odvolaní trval na tom, že súd prvého stupňa si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. poučiť navrhovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach, konkrétne o povinnosti podľa odstrániť vadu návrhu na začatie konania spočívajúcu v opomenutí navrhovateľa označiť odporcu bez uvedenia štátu, teda Slovenskej republiky, ktoré spadá pod neúplné označenie odporcu ako účastníka konania. Navrhovateľ je názoru, že poučenie súdu malo byť všeobecné, t.j. akými údajmi má byť v návrhu odporca označený ako účastník konania, t.j. výlučne o procesných právach a povinnostiach, nie v zmysle hmotného práva, ktoré by bolo neprípustné. O hmotnoprávne poučenie by však išlo len vety, ak by súd poučil navrhovateľa o tom, ktorý konkrétny subjekt má byť v návrhu označený správne ako odporca. Prvostupňový súd tým, že nepostupoval podľa spomínaných ust. , porušil čl. 36 ods. 1 Listiny o práve každého domáhať sa svojho práva stanoveným spôsobom na nezávislom a nestrannom súde, ako aj SR. Navrhovateľ svoju argumentáciu podporil pripojením Nálezu Ústavného súdu ČR zo dňa 6. 4. 2004 k svojmu odvolaniu.

Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca tak, že navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukazoval na to, že z napadnutého prvostupňového rozsudku je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že súd prvého stupňa náležitým spôsobom odôvodnil svoje závery v otázke posúdenia pasívnej legitimácie navrhovateľom označeného odporcu. Nemožno preto z uvedeného uzavrieť, že by konanie pred súdom prvého stupňa bolo postihnuté vadou v zmysle odporca vo svojom stanovisku poukazoval na ust. , podľa ktorého je subjektom zodpovedným z nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu štátu. Právna úprava obsiahnutá v tomto zákone, okrem tretej časti tohto zákona, je založená na princípe jediného výlučného nositeľa zodpovednosti za škodu, ktorým je štát. Štát je subjektom zodpovednosti za škodu a zákon zároveň vymedzuje orgány, z činnosti ktorých pri výkone verejnej moci mohla zodpovednosť štátu vzniknúť. Štát ako zodpovedný subjekt nezodpovedá za seba, ale za subjekt, ktorý škodu či nemajetkovú ujmu zapríčinil. Tým je orgán štátu alebo orgán územnej samosprávy, na ktorú sa preniesli úlohy štátneho orgánu; pretože štát zodpovedá za tieto orgány, ony sami nie sú subjektmi zodpovednostného vzťahu. Pokiaľ navrhovateľ podal návrh voči inému subjektu (ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR) než štátu, nemôže byť tento iný subjekt nositeľom právnych povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu vzniknutú z ne a teda nemá pasívnu legitimáciu v tomto konaní. V nadväznosti na svoje vyjadrenie poukázal odporca aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21. 8. 2008.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom (t.j. v celom) rozsahu podľa , bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania ( ) a na základe ust. v spojení s vo veci verejne vyhlásil rozsudok; dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.

Záver prvostupňového súdu o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcu je správny.

Pri posudzovaní vecnej legitimácie je nutné brať do úvahy, že vecná legitimácia vychádza z hmotnoprávneho vzťahu účastníka k prejednávanej veci, t.j. svedčí len tým osobám, ktoré sú

subjektami sporného hmotnoprávneho vzťahu. V sporovom konaní sa vecná legitimácia rozlišuje podľa postavenia subjektov na aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu. O aktívnu vecnú legitimáciu ide v prípade navrhovateľa, ktorý tvrdí, že mu svedčí určité subjektívne právo z hmotnoprávneho vzťahu; o pasívnu vecnú legitimáciu ide na strane odporcu vtedy, ak mu z tohto hmotnoprávneho vzťahu svedčí nejaká povinnosť.

Bolo už uvedené, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáha priznania náhrady škody, ktorú mu mal odporca, označený ako Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, spôsobiť nesprávnym úradným postupom a tiež ne Prvostupňový súd teda správne vec posúdil po právnej stránke, keď na prejednávanú právnu vec aplikoval ustanovenia tohto zákona.

Podľa ( účinného od 1. 7. 2004 ) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,

b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Súd prvého stupňa správne z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku návrh zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie odporcu. Bolo už uvedené, že navrhovateľ uplatňoval svoj nárok na základe o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Predmetný zákon je založený na tom, že zodpovednosť za uvedenú škodu nesie štát (t.j. Slovenská republika), pretože činnosť štátnych orgánov je vykonávaná v mene štátu; túto skutočnosť však navrhovateľ nepremietol do označenia účastníka na strane odporcu, keď žaloval nie štát (t.j. Slovenskú republiku), ale nesprávne priamo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Preto pokiaľ ako odporcu navrhovateľ označil spomínané ministerstvo, vzhľadom na povahu uplatňovaného nároku žaloval subjekt bez vecnej pasívnej legitimácie v tomto konaní, a teda ním tvrdený nárok na náhradu škody uplatňoval voči takému subjektu, ktorý za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným rozhodnutím nenesie podľa zákona zodpovednosť - táto prináleží štátu (Slovenskej republike).

Z uvedeného potom plynie, že v konaní je z hľadiska hmotnoprávneho pasívne legitimovaná Slovenská republika a nie navrhovateľom označený odporca Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré štát (Slovenskú republiku) v konaní len zastupuje. Navrhovateľ teda svoj návrh uplatnil voči vecne pasívne nelegitimovanému subjektu, z ktorého dôvodu - ako na to správne poukázal v rozhodnutí prvostupňový súd - nemohol byť v konaní bez ďalšieho úspešný.

Odvolací súd ďalej poznamenáva, že označenie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ako odporcu v konaní nebolo vadou podania, ktorá by si zo strany súdu vyžadovala postup v zmysle ust. , ako namietal v odvolaní navrhovateľ, t.j. prvostupňový súd nebol povinný vyzvať navrhovateľa, aby označenie odporcu opravil. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré si navrhovateľ (nesprávne) zvolil ako odporcu v konaní, bol v návrhu inak označený správne (svojím názvom, sídlom), nebol teda dôvod na opravu jeho označenia. Navrhovateľom (inak správne) označený odporca však nebol nositeľom tej hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v predmetnej právnej veci ide - t.j. povinnosti nahradiť navrhovateľovi škodu, ktorú mu mal spôsobiť nesprávnym úradným postupom, či vydaním nezákonného rozhodnutia, a to z dôvodu, že navrhovateľom označený odporca nie je nositeľom zodpovednosti za takúto škodu, tým je Slovenská republika, ako vyplýva z textu vyššie. Už len z tohto dôvodu potom navrhovateľ nemohol byť v konaní úspešný.

Odvolací súd vzhľadom na správny právny záver prvostupňového súdu o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcu v konaní napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( ), bez toho, aby ďalej skúmal naplnenie zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti

štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Vecne správne rozhodol súd prvého stupňa aj o trovách prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. v spojení s V odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko odporca náhradu trov odvolacieho konania neuplatňoval ( ), resp. v odvolacom konaní mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.