Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 121/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2014 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Trexo Industries, Ltd.,

Bratislavská cesta 1200/35B, Šamorín, zastúpenej advokátom JUDr. Tiborom Sásfaim,

Advokátska kancelária, Fejova 4, Košice, pre namietané porušenie

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

v konaniach vedených Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. a Krajským

súdom v Bratislave pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti Trexo Industries, Ltd., o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára

2014 osobne do podateľne doručená sťažnosť spoločnosti Trexo Industries, Ltd.,

Bratislavská cesta 1200/35B, Šamorín (ďalej „sťažovateľka“), pre namietané porušenie

(ďalej len „“) a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaniach vedených

Okresným súdom Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

a Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom okresného súdu č. k. -79 z 25. apríla

2012 bola zamietnutá žaloba sťažovateľky ako žalobkyne proti žalovanému Ministerstvu

dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“)

o náhradu škody vo výške 516 495,20 €. Škoda bola sťažovateľke spôsobená nečinnosťou

a nedodržaním zákonných lehôt v stavebnom konaní zo strany mesta Šamorín ako

stavebného úradu, ale aj nezákonným rozhodnutím, ktoré bolo v odvolacom konaní zrušené.

Rozsudkom krajského súdu č. k. -99 z 10. októbra 2013 bol rozsudok

okresného súdu potvrdený. Rozsudok bol doručený právnej zástupkyni sťažovateľky

29. novembra 2013.

Podľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu označených práv nesprávnym

posúdením neexistujúceho nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na strane sťažovateľky,

čo malo vyplývať z údajne nesprávneho označenia ministerstva ako žalovaného v konaní,

keďže podľa názoru všeobecných súdov vecne pasívne legitimovaná bola Slovenská

republika, teda nie ministerstvo.

Uvedený právny názor všeobecných súdov je v rozpore s judikatúrou Ústavného

súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré sťažovateľka konkrétne

označuje. Z tejto judikatúry podľa nej vyplýva, že ak je zo žaloby zrejmé, že smeruje proti

štátu, a nie proti organizačnej zložke štátu, ktorá pred súdom len koná za štát, ale sama

nemôže byť účastníkom konania, je povinnosťou súdu účastníka podľa § 43 ods. 1

vyzvať na odstránenie tejto vady podania. Pritom

poučovaciu povinnosť možno realizovať len v rámci procesných práv a povinností a nesmie

ním byť zasahované do hmotného práva. Z rámca procesného poučenia teda nevybočuje

také poučenie, ktorým súd vyzval žalobcu, aby odstránil vadu podania spočívajúcu

v nesprávnom označení účastníka.

Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn.

a krajským súdom pod sp. zn. s tým, aby boli rozsudky

okresného súdu z 25. apríla 2012 a krajského súdu z 10. októbra 2013 zrušené a vec bola

vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Domáha sa tiež finančného zadosťučinenia

vo výške 33 000 € od krajského súdu, ako aj náhrady trov konania taktiež od krajského

súdu.

II.

Z rozsudku krajského súdu č. k. -99 z 10. októbra 2013 vyplýva, že

ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. -79 z 25. apríla 2012. Podľa

názoru krajského súdu sťažovateľka sa domáhala náhrady škody, ktorú jej mal spôsobiť

žalovaný označený ako ministerstvo, a to nesprávnym úradným postupom a nezákonným

rozhodnutím. Podľa o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov štát zodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci.

Sťažovateľka však žalovala nie Slovenskú republiku, ale nesprávne priamo ministerstvo.

Uplatnila teda svoj nárok proti vecne pasívne nelegitimovanému subjektu, a preto nemohla

byť v konaní bez ďalšieho úspešná. Označenie ministerstva ako žalovaného v konaní nebolo

vadou podania, ktorá by si zo strany súdu vyžadovala postup v zmysle ustanovenia § 43

, ako to namietala v odvolaní sťažovateľka. Znamená to, že

okresný súd nebol povinný vyzvať sťažovateľku, aby označenie žalovaného opravila.

Ministerstvo, ktoré si sťažovateľka nesprávne zvolila ako žalovaného v konaní, bolo

v žalobe inak označené správne (svojím názvom, svojím sídlom), nebol teda dôvod na

opravu jeho označenia. Sťažovateľkou (inak správne) označený žalovaný (ministerstvo)

však nebol nositeľom tej hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú vo veci ide (povinnosti

nahradiť sťažovateľke škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, resp. nezákonným

rozhodnutím). Je to tak preto, že sťažovateľkou označený žalovaný nie je nositeľom

zodpovednosti za takúto škodu, tým je Slovenská republika.

Podľa zistenia ústavného súdu sťažovateľka nepodala dovolanie proti rozsudku

krajského súdu č. k. -99 z 10. októbra 2013.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažnosť treba považovať za neprípustnú.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Podľa dovolanie je prípustné proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom.

Jadrom sťažnosti je námietka, podľa ktorej bolo povinnosťou všeobecných súdov

poučiť sťažovateľku v zmysle o potrebe spresniť

označenie žalovaného tak, že žalovaným je Slovenská republika, zastúpená ministerstvom,

teda nie ministerstvo samotné (ako žalovaného označila v žalobe sťažovateľka).

Z pohľadu ústavného súdu treba konštatovať, že sťažovateľka vlastne namieta to, že

nesprávnym postupom všeobecných súdov (ktoré ju v rozpore so zákonom nepoučili

o potrebe opraviť, resp. spresniť označenie žalovaného), bola jej odňatá možnosť konať

pred súdom. Všeobecné súdy totiž jej žalobu o náhradu škody zamietli bez skúmania vecnej

opodstatnenosti uplatneného nároku, a to iba preto, že nesprávne označila osobu

žalovaného.

Z uvedeného je už na prvý pohľad zrejmé, že sťažovateľka mala možnosť podať proti

rozsudku krajského súdu dovolanie, ktorého prípustnosť by sa opierala o ustanovenie § 237

písm. f) . Sťažovateľka však podľa zistenia ústavného súdu

dovolanie nepodala, čo znamená, že nevyčerpala mimoriadny opravný prostriedok,

na podanie ktorého bola oprávnená. Práve to zakladá neprípustnosť sťažnosti.

Treba napokon uviesť, že sťažovateľka ani len netvrdila (tým menej preukázala), že

dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a preto ani neprichádzal do

úvahy prípadný postup ústavného súdu v zmysle .

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2014