Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-3C/14/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudkyňa JUDr. Anna BEJDOVÁ, v právnej veci žalobkyne S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX L., štátny občan SR, právne zastúpený JUDr. Igor Šafranko, advokát, Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, p r o t i žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, zo dňa 13.12.2012, pod sp. zn. SR 06392/12.

O d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, zo dňa 13.12.2012, pod sp. zn. SR 06392/12.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 325,82 eura, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Igora Šafranka, advokáta, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na súdnom poplatku sumu 99,50 eura a to na účet Okresného súdu Svidník.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanému zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, sp. zn. SR 06392/12 zo dňa 13.12.2012 a odloženia jej vykonateľnosti.

Svoju žalobu odôvodnila tým, že vo veci ide o rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR 06392/12 zo dňa 13.12.2012 a zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1324952202 zo dňa 02.10.2002. V žalobe ďalej uviedla, že po oboznámení sa s internetovou stránkou

- 72

- 2 -

Ministerstva spravodlivosti SR zistila, že v prípade rozhodcovských doložiek súdy judikovali ich nezákonnosť, pričom ide o obdobnú rozhodcovskú doložku ako je jej. V jej prípade si tiež osobitne nevyjednala rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí nezvratne podrobiť a tak riešiť jej spor pred rozhodcom, ktorý je pre ňu nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva. Spotrebiteľská vec je subjektívne ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve dostatočne nezohľadnil. Rovnako navrhuje naplniť ciele smernice, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali. Plnenie, ktoré sa vymáha, bolo priznané v súkromnoprávnom procese na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu nie je súladný s imperatívom dobrých mravov. Rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd sám aj bez návrhu vyhlási neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Nekalosť rozhodcovskej doložky vyplýva najmä z veľkej vzdialenosti a z nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak skôr začne konanie pred rozhodcom, čo sa fakticky za netransparentných podmienok stalo. Po zrušení rozsudku by sa musela podrobiť podľa § 43 Zákona o rozhodcovskom konaní konaniu o pôvodnej žalobe. V prípade konania pred súdom by ako spotrebiteľ mala možnosť vybrať si súd v jej bydlisku. Zmluva obsahuje neprijateľnú rozhodcovskú doložku a v skutočnosti je rozsudok paaktom. Ak je rozhodcovská doložka neprijateľná, ide o rovnaký stav ako keby rozhodcovská zmluva neexistovala. V tomto smere dala do pozornosti najnovšie uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky , uznesenia , . Taktiež je významný aj rozsudok Európskeho súdneho dvora Mostáza Claro. Nikto jej s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky rozhodcovskej doložky a bol to diktát úverového zamestnanca. Nebolo na výber, iba prijať zmluvné podmienky, vrátane rozhodcovskej doložky. Po zrušení rozhodcovského rozsudku navrhla žalobu zamietnuť. Navrhuje odklad vykonateľnosti rozsudku, pretože nič nebráni, aby okamžite začala exekúcia.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 ZRK. Dňa 02.10.2002 uzatvorila žalobkyňa zmluvu o revolvingovom úvere so spoločnosťou GE Money, a.s., so sídlom Bottová 7, 811 09 Bratislava, IČO: 17 324 220, na základe ktorej je boli poskytnuté finančné prostriedky. Žalobkyňa podpisom zmluvy vyslovila súhlas so znením rozhodcovskej doložky. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi GE Money, a.s., ako postupcom a EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom zo dňa 23.09.2009 sa stal žalovaný veriteľom pohľadávky žalovanej v celkovej výške 851,16 eura. Žalobkyňa dňa 15.01.2010 uzatvorila so žalovaným dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, v ktorej žalobkyňa uznala čo do dôvodu a výšky svoj záväzok vyplývajúci zo

- 73

- 3 -

zmluvy. Žalovaný a žalobkyňa sa v článku IV dohody dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o ich splatnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., pred rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. a pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto Dohody vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci,. v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského

súdu. Žalovaný má za to, že predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Jej obsahom je uznanie dlhu zo strany dlžníka

- žalobcu ako právny inštitút zakotvený v , pričom jej súčasťou je dohoda strán o tom, že všetky spory, vrátane sporov ojej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.. Žalobkyňa sa slobodne rozhodla uzavrieť so žalovaným Dohodu, v zmysle ktorej jej bolo umožnené uhradiť existujúci záväzok postupne v splátkach, a súčasťou ktorej bola aj rozhodcovská doložka. Žalovaný zastáva názor, že predmetná Dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce právne formulácie, pričom obsah Dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalobkyňa nemala možnosť oboznámiť. Žalobkyňa Dohodu podpisovala vo svojom bydlisku, teda mala možnosť si ju v pokoji prečítať a v prípade, ak mala záujem uzatvoriť Dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou svojím podpisom súhlas, resp. ju odmietnuť a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasila. V zmysle vyššie uvedeného nie je možné súhlasiť s argumentmi žalobkyne o štandardnej formulárovej zmluve. Ustanovenie o rozhodcovskej doložke nie je v texte Dohody žiadnym spôsobom schované a žalobkyňa mala o ňom pri podpise jednoznačne vedomosť. Žalovaný zároveň poukázal na to, že Dohoda predstavuje zmenu v obsahu záväzku dohodou zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že žalobkyni bolo umožnené splácať záväzok v splátkach. V nadväznosti na uvedené žalovaný zdôrazňuje, že dohoda o zmene v obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom, pričom žalovaný ako postupník v ňom nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy. Z uvedeného vyplýva, že sa na Dohodu nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a teda ani na rozhodcovskú doložku. Žalovaný zastáva názor, že žalobkyňa po tom, čo sa oboznámila s obsahom Dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznala a vyjadrila súhlas s rozhodcovskou doložkou. Žalovaný uviedol, že v období do 31.12.2007 (Zmluva o revolvingovom úvere bola podpísaná dňa 02.10.2002) sa vzťahovali ustanovenia až 54 len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti , ako aj na zmluvu podľa . Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom

- 74

- 4 -

zákonníku (ďalej len „ObZ“) a v (ďalej len ZoSÚ“). V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení . Novelizovaným ustanovením sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 ( ). To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom), nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. až 54 . Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa v súlade s spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov. Ak je účastníkom spotrebiteľ je potrebné aplikovať ust. ZoSÚ (lex specialis), práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone upravené, tak sa spravujú a podľa . Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v zmysle ZRK v zákonom stanovenej lehote nepodala námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, je námietka neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v prebiehajúcom konaní bezpredmetná. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd vyzval žalobkyňu listom na podanie žalobnej odpovede, avšak žalobkyňa sa v súdom stanovenej lehote sa nevyjadrila a vyššie uvedené skutočnosti v rozhodcovskom konaní nenamietala. Nečinnosť žalobkyne v rámci rozhodcovského konania nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Všetky skutočnosti, ktoré uviedla v podanej žalobe mohla uviesť vo vyjadrení k návrhu na začatie rozhodcovského konania. Žalobkyňa odvodzuje neplatnosť rozhodcovskej doložky z titulu neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky v spotrebiteľských zmluvách z v znení po 1.3.2010. Aplikácia novšieho predpisu na povinnosti žalovaného je však v rozpore so základnými princípmi časovej pôsobnosti právnych noriem. Vyvodzovať z neskoršej právnej normy obsah a rozsah práv a povinností adresátov práva v čase pred nadobudnutím účinnosti tejto právnej

normy neodporuje len základom deduktívnej logiky a sťažňovým princípom právneho štátu, ale aj ustálenej judikatúre ústavného súdu. Žalovaný zastáva názor, že generálnu klauzulu o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsiahnutú v je nutné vykladať cez Smernicu 93/13/EHS a to prostredníctvom porovnávacieho jazykového výkladu Smernice, z ktorého je zrejmé, že cieľom smernice nie je zakázať rozhodcovské doložky uzavreté so spotrebiteľmi, za neprípustné totiž považuje len tie ustanovenia, ktoré nútia spotrebiteľov domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne v rozhodcovskom konaní neupravenom právnymi predpismi. Zároveň je potrebné poukázať na fakt, že a rovnako aj ustanovenia písm. q) prílohy 1 Smernice 93 Rady EHS/13 nehovorí nič o právach a povinnostiach dodávateľa a spôsobe uplatňovania jeho práv a teda neobmedzuje dodávateľa v tom, aby v súlade s dojednanou rozhodcovskou doložkou predkladal spory so spotrebiteľom, v ktorých je aktívne legitimovaný dodávateľ, rozhodcovskému súdu určenému v doložke. Žalovaný je toho názoru, že zákonodarca nekoncipoval konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku založené na ustanovení ZRK ako odvolacie konanie, ale ako mimoriadny inštitút nápravy excesov, ktoré mohli vzniknúť v rámci rozhodcovského konania. Uvedené potvrdzujú aj dôvody na podanie žaloby

- 75

- 5 -

o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ZRK. Žalovaný preto nesúhlasí s podaným návrhom, nakoľko má za to, že nie sú naplnené zákonné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle o rozhodcovskom konaní a navrhuje, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobkyne, právneho zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Podľa , na pojednávaní konanom dňa 10.10.2013 súd pokračoval v konaní v neprítomnosti žalobkyne, ktorá sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila.

Súd zistil z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR 06392/12 zo dňa 13.12.2012, že žalobkyni bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému dlžnú čiastku vo výške 851,16 eura, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 649,56 eura od 24.09.2009 do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 58,73 eura, náklady inkasného konania vo výške 127,67 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 212,70 eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy č. 1324952202 zo dňa 02.10.2010, na základe ktorej boli žalobkyni poskytnuté finančné prostriedky zo strany spoločnosti GE Money, a.s., so sídlom Bottová 7, Bratislava, IČO: 17 324 220, s tým, že žalovaný uzatvoril s uvedenou spoločnosťou dňa 23.09.2009 Zmluvu o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky založenej zmluvou z postupcu na žalovaného v celkovej výške 851,16 eura. V tomto rozsudku je uvedené, že účastníci konania sa v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dohodli, že všetky spory budú riešené pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V odôvodnení je tiež uvedené, že rozhodcovský súd sa prvotne zaoberal posúdením neprijateľnosti rozhodcovskej doložky (v zmysle § 53ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka) a teda jej platnosťou. Rozhodcovský súd mal za to, že účastníci konania uzatvorili rozhodcovskú doložku, v ktorej sa dohodli na troch subjektoch oprávnených riešiť ich prípadne vzájomné spory, pričom právo výberu je na žalujúcej zmluvnej strane. Rozhodcovský súd dospel k záveru, že takto uzatvorenou rozhodcovskou doložkou s alternatívnym výberom súdneho orgánu nebola žalobkyni uložená povinnosť riešiť prípadný spor výlučne v rozhodcovskom konaní a teda jej nebola obmedzená možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov len v rámci rozhodcovského konania.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu trvá na uvedenej žalobe a na dôvodoch, ktoré sú v žalobe uvedené, je jasné, že táto rozhodcovská doložka, uvedená v zmluve nebola medzi účastníkmi individuálne dojednaná. Spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť znenie tejto

rozhodcovskej doložky. Nekalosť rozhodcovskej doložky osobitne spočíva v tom, že zakladá taktickú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, čo je v rozpore s generálnou klauzulou, pričom poukázal na § 53

- 76

- 6 -

a taktiež ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa . Ešte poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , v ktorom rozhodnutí Najvyšší súd odmietol dovolanie Súkromnej životnej poisťovne, proti rozhodnutiu Okresného súdu, ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora, po vykonaní exekúcie na základe právoplatného rozhodcovského rozsudku z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na svojich písomných vyjadreniach, ktoré súdu predložili vo veci, žiada, aby v predmetnej veci v celom rozsahu súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. V zmysle vyjadrení mal za to, že nie sú splnené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 Zákona o Rozhodcovskom konaní.

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

- 77

- 7 -

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods. 2 vyššie uvedeného zákona, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách, uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 3 vyššie uvedenej smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR 06392/12 zo dňa 13.12.2012 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovanému dlžnú čiastku vo výške 851,16 eura, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 649,56 eura od 24.09.2009 do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 58,73 eura, náklady inkasného konania vo výške 127,67 eur a trovy právneho zastúpenia vo

- 78

- 8 -

výške 212,70 eura. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy č. 1324952202 zo dňa 02.10.2010. Ďalej z rozsudku vyplynulo, že účastníci konania sa v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dohodli, že všetky spory budú riešené pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde a že rozhodcovský súd sa prvotne zaoberal posúdením neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a mal za to, že účastníci konania uzatvorili rozhodcovskú doložku, v ktorej sa dohodli na troch subjektoch oprávnených riešiť ich prípadné vzájomné spory, pričom právo výberu je na žalujúcej zmluvnej strane. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielen že nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodca zvolený žalovaným. V danom prípade si žalobkyňa osobitne nevyjednala rozhodcu. Rozhodcovská doložka je teda neprijateľná z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musela žalobkyňa nezvratne podrobiť a tak riešiť jej spor pred rozhodcom, ktorý je pre ňu nepredvídateľným. Čo sa týka platnosti rozhodcovskej doložky, aj keď žalovaný uviedol, že bola dohodnutá alternatívne, súd poukazuje, že rozhodcovská doložka v samotnej zmluve je súčasťou klasickej formulárovej zmluvy, kde spotrebiteľ nemá možnosť obsah tejto doložky ovplyvniť. Ak teda takáto zmluvná podmienka nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, bráni tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd poukazuje najmä na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania o spore na rozhodcovskom súde, o čom už pojednávali aj rozsudky Európskeho súdneho dvora C 240/98 až C 244/98 a C 243/08. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či na riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania ho „donúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním.“ Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma a práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami. S poukazom na skutočnosť, že dojednanie o spôsobe riešenia sporov nebolo individuálne tak, ako to napr. umožňuje Zákon o platobných službách § 90 ods. 3 a vlastne z existujúceho formulárového dojednania či už v zmluve alebo v dohode o úhrade pohľadávky v splátkach, je voľba pre konanie pre spotrebiteľa len iluzórna a súd poukazuje aj na skutočnosť, že dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach je taktiež štandardným formulárom, ktorý žalovaný využíva bežne, súd teda vyhodnotil túto zmluvnú podmienku za neprijateľnú a teda za neplatnú. Spotrebiteľská vec je subjektívne, ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve dostatočne nezohľadnil (viď uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. ). V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora (ES) Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 až C-244/98 a na rozsudok Mostaza Claro. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromno-právneho procesu, nie je v súlade s dobrými mravmi. Rozhodca ignoroval predpisy určené na

- 79

- 9 -

ochranu spotrebiteľa a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ako aj na odklad jeho vykonateľnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s .p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Keďže žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania.

Priznané trovy konania žalobkyni vo výške 325,82 eura pozostávajú z trov právneho zastúpenia, za 4 úkony právnej pomoci á 60,07 eura - príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 04.06.2013, účasť na pojednávaní dňa 10.10.2013, režijný paušál 4 x 7,81 eura. Keďže právny zástupca žalobkyne je platiteľom DPH, čo súdu preukázal, preto mu súd priznal DPH vo výške 20 % zo sumy 271,52 eura vo výške 54,30 eura. Priznané trovy konania sú v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. , o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

Podľa je žalobca povinný zaplatiť trovy konania na účet zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, vedený vo VÚB, Prešov, č. ú.: XXXXX-XXX/XXXX, VS:XXXX.

O súdnom poplatku súd rozhodol podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, pretože žalobkyňa je podľa a) tohto zákona od poplatku oslobodená a súd jej žalobe vyhovel. Preto súd zaviazal neúspešného žalovaného zaplatiť poplatok v sume 99,50 eura na účet tunajšieho súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd

Svidník do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v . , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

- 80

- 10 -

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Vo Svidníku, dňa 10. októbra 2013

JUDr. Anna Bejdová

Samosudkyňa:

Kanc. doruč:

- zást. žalobcu

- zást. žalovaného

Vo Svidníku dňa 07.11.2013 Samosudkyňa: