Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_25CoE-76-2013.pdf
PDF · 86.68 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/76/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Bratislava, Karadžičova 8 proti povinnému S. N., bytom K. S. XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 683,86 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 11Er/2686/2012-13 zo dňa 22. februára 2013, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odôvodnil to tým, že vo veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2009-2532 zo dňa 30.9.2010, právoplatný 31.3.2011, vykonateľný 3.4.2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť vyplývajúca zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 29.6.2005 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, pričom v čl. II. bode 5 zmluvy bola dohodnutá rozhodcovská doložka, podľa ktorej spory zo zmluvy mali byť riešené prednostne v rozhodcovskom konaní. Súd zhodnotil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a rozhodcovskú doložku v predmetnej spotrebiteľskej formulárovej zmluve ako neprijateľnú podmienku, ktorá je zo zákona absolútne neplatná, pretože spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal, splynula s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol zmluvu ako celok prijať alebo odmietnuť, rozhodcovský súd je paušálne zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom zmluvy, táto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v konečnom dôsledku núti spotrebiteľa podrobiť sa neodvolateľne rozhodcovskému konaniu a vzdať sa procesu pred nezávislým súdom. Exekučný titul vydaný orgánom na základe takejto doložky je nulitným právnym aktom, ktorý nie je možné vykonať, preto žiadosť o udelenie poverenia bolo potrebné zamietnuť podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Svoje závery súd oprel o § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a tiež rozhodnutia Súdneho dvora ES C-76/10 Pohotovosť s.r.o., C-240/98až C-244/98 Oceáno Grupo, C-168/05 Mostaza Claro, C-243/08 Pannon GSM.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol uznesenie zmeniť a udeliť poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Súd sa nezákonne zaoberal rozhodcovskou doložkou, predmetom skúmania môže byť len plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku, nie okolnosti predchádzajúce vzniku tohto exekučného titulu. Zmluva, ktorá bola podkladom pre vydanie exekučného titulu, napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy uzavretej v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. Avšak exekučný súd pri odôvodnení svojho rozhodnutia argumentuje úpravou spotrebiteľských zmlúv v § 52 a nasl. OZ v znení účinnom od 1. 1. 2008, čím použil nesprávnu argumentáciu, nakoľko pri svojom rozhodovaní mal postupovať s použitím Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že zmluvy o poskytnutí flexipôžičky neboli ako zmluvný typ - úverová zmluva - spotrebiteľskou zmluvou podľa Občianskeho zákonníka
v tom čase platného a účinného. Poukazuje na fakt, že zmluvy tohto typu, keď je jednou zo zmluvných strán spotrebiteľ, sa stali spotrebiteľskými zmluvami až s účinnosťou ku dňu 1. 1. 2008 novelou OZ zákonom č. 568/2007 Z. z. Vyjadril názor, že slovenský preklad smernice rady 93/13/ EHS je zavádzajúci, pričom poukázal na anglický preklad. Dôvodil, že rozhodcovská doložke nie je neplatná v zmysle Občianskeho zákonníka a rozhodnutie prvostupňového súdu je nielen nezákonné, ale aj nepreskúmateľné. Cieľom smernice 93/13/EHS nie je zakázať rozhodcovské doložky uzavreté so spotrebiteľom. Dotknutý exekučný titul bol vydaný v súlade s osobitným právnym predpisom upravujúcim rozhodcovské konanie - zákonom č- 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Namietal, že slovenský právny poriadok neobsahuje žiadne konkrétne hmotnoprávne ustanovenia, ktoré by zakazovalo dojednanie rozhodcovskej doložky so spotrebiteľom. Konaním v zmysle zákona o bankách, resp. zákona o platobnom styku nemohlo dôjsť k dojednaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.
Odvolací súd s stotožnil s náležitým a presvedčivým odôvodnením rozhodnutia prvostupňovým súdom v celom rozsahu (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza.
Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3 Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.
Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa § 53 ods. 5 OZ je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.
Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi zo zmluvy a v súvislosti s ňou vzniknú, budú rozhodované v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Právna veda na tento problém reaguje Kristiánom Csachom: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“ (Štandardné zmluvy, str. 214 ,Vydavateľ Aleš Čeněk).
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).
Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom ).
Záver o spotrebiteľskom charaktere Zmluvy o flexipôžičke má oporu v skutočnostiach vyplývajúcich zo spisu. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Flexipôžička poskytnutá právnym predchodcom oprávneného túto charakteristiku spĺňa. Právny predchodca oprávneného má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho konania nebolo oprávneným preukázané, aby bola pôžička poskytnutá na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť povinnej.
Odvolací súd sa pridržiava spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.
S účinnosťou od 1. januára 2008 bolo do Občianskeho zákonníka zapracované ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r), ktoré špecifickým spôsobom prevzalo zásadu upravenú v Prílohe k článku 3 ods. 3 bod 1, písm. q) Smernice Rady 93/13/EHS, ktorá označila za nekalú podmienku takú, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo bránenie v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou.
S účinnosťou od 1. mája 2004 pristúpila Slovenská republika k Európskej únii, sú považované súdy v Slovenskej republiky ako vnútroštátne súdy členského štátu Európskej únie, za súčasť súdneho systému Európskej únie. Zmluva o pristúpení výslovne zakotvila záväznosť úniového práva pre pristupujúce štáty.
Počnúc od 21. apríla 1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“).
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná je považovaná za neprimeranú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3. ods. 2 vety prvej podmienka je vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred, a spotrebiteľ preto nemohol mať žiadny vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou bežnou zmluvou. Podľa čl. 3 ods. 3 príloha Smernice obsahuje informatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za neprimerané. V prílohe Smernice „Podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3“ sa pod písmenom q/ ako príklad neprimeranej podmienky uvádza: „zbavenie spotrebiteľa práva podať žalobu alebo použiť iný opravný prostriedok, najmä požadovať na spotrebiteľovi, aby predkladal spory výlučne rozhodcovskému súdu, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov, alebo bránenie uplatnenia tohto práva, neprimerané obmedzovanie dôkazov, ktoré má spotrebiteľ k dispozícii alebo ukladanie dôkazného bremena, ktoré by podľa použiteľných právnych predpisov malo prislúchať k druhej zmluvnej strane, spotrebiteľovi“.
Smernicu ES nemožno aplikovať priamo, lebo Smernica ako prameň komunitárneho práva nemá horizontálny (teda v zásade súkromnoprávny) priamy účinok. Avšak existuje komunitárna povinnosť vykladať vnútroštátne právo spôsobom zlúčiteľným so Smernicou, ako to vyložil Európsky Súdny dvor
vo veci C-17/83 von Colson & Comman (tzv. nepriamy účinok smernice). Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora C-106/89 vo veci Marleasing S.A. proti La Comercial Internationale de Alimentation S.A. národnú úpravu neuskutočňujúcu alebo zle uskutočňujúcu Smernicu je nutné v čo najväčšom rozsahu interpretovať vo svetle a znení Smernice, aby bol dosiahnutý výsledok uvedený v Smernici.
Na základe uvedených skutočností aj odvolací súd uzatvára, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.) akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.
Argumetácia oprávneného, že jeho právny predchodca postupoval pri uzavretí rozhodcovskej doložky v zmysle zákona o bankách, teda si predložením rozhodcovskej zmluvy len plnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 93b zákona č. 481/2003 Z.z. o bankách, tak nemohlo dôjsť k uzavretiu neplatnej doložky, neobstojí. Podľa § 93b ZoB banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.
Takáto právna úprava vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii . Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné).
Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
Vzhľadom na doteraz uvedené odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.