Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15S-74-2012.pdf
PDF · 99.63 KB
Case nature
Area
Subarea
15S/74/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Peter Šindler International transport, s miestom podnikania Novozámocká 20, Nitra IČO: 11 862 629, zast. JUDr. Kamil Beresecký, advokát, Farská 33, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1030502/1.002.074/2012/CI-3 zo dňa 23.08.2012, takto
rozhodol:
Súd rozhodnutie žalovaného č. 1030502/1.002.074/2012/CI-3 zo dňa 23.08.2012 a rozhodnutie Colného úradu Nitra č. 9006138/633996/2012 z 29.03.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. e) OSP r u š í a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 375,19 eura, ktorá pozostáva z náhrady iných trov v sume 66,00 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 309,19 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou (podania žalobcu doručené dňa 27.09.2012, 28.09.2012, 08.10.2012) domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1030502/1.002.074/2012CI-3 zo dňa 23.08.2012 v spojitosti s rozhodnutím správcu dane - platobným výmerom č. 9006138/633996/2012 zo dňa 29.03.2012. Žalobca poukázal na rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane vydané na základe daňovej kontroly zaťaženej vadou nezákonnosti. Konkrétne táto nezákonnosť spôsobu výkonu daňovej kontroly spočíva v nerešpektovaní ust. § 30 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej len „ZSD“). Podľa tohto ustanovenia daňová kontrola mala byť ukončená v lehote šiestich mesiacov. V zložitých prípadoch môže byť uvedená lehota predĺžená nadriadeným orgánom, a to najviac o ďalších šesť mesiacov. V tomto konkrétnom prípade mala byť predmetná daňová kontrola ukončená v lehote dvanástich mesiacov. Správca dane toto ustanovenie ignoroval keď daňovú kontrolu vykonával 21 mesiacov a 20 dní a ignoroval ho tiež nadriadený orgán, ktorým bolo v tom čase Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktorý predlžoval lehotu na výkon daňovej kontroly nad rámec stanovený zákonom. Z takto vykonanej daňovej kontroly bol vyhotovený protokol z daňovej kontroly č.: 34244/2006-6138 zo dňa 30.05.2006, ktorý bol základným dôkazovým prostriedkom pre vyrubenie dane a sankcie - pre vydanie rozhodnutia správcu dane č. 9006138/633996/2012 zo dňa 29.03.2012 a to napriek tomu, že protokol z daňovej kontroly mal v tomto prípade povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Správca dane teda pri vydávaní citovaného rozhodnutia použil tento dôkazný prostriedok v rozpore s ustanovením § 29 ods. 4 ZSD. Na základe uvedeného je možné jednoznačne vysloviť názor, že rozhodnutie správcu dane, ktorým je platobný výber č.: 9006138/633996/2012 zo dňa 29.03.2012, je v príkrom rozpore so zákonom.
Okrem procesnej stránky nezákonnosti žalobca vyslovil nesúhlas aj s hmotným posúdením veci. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane - platobný výmer č.: 9006138/633996/2012 zo dňa 29.03.2012, ktorým správca dane určil žalobcovi základ spotrebnej dane z minerálneho oleja, vyrubil spotrebnú daň z minerálneho oleja a predpísal sankciu - zvýšenie dane za zdaňovacie obdobie september 2002. Podkladom pre vydanie predmetného platobného výmeru bol skutkový stav zistený správcom dane pri výkone daňovej kontroly a tiež dôkazy vykonané v pokračovacom konaní vo veci vyrubenia dane po doručení Rozsudku NS SR sp. zn. 3 Sžf 35/2009 zo dňa 28.05.2009, ktoré podľa správcu dane potvrdili zistený skutkový stav. Žalobca sa nestotožnil so zisteným skutkovým stavom pri daňovej kontrole a tiež sa nestotožnil s právnymi závermi správcu dane a z tohto dôvodu protokol z daňovej kontroly č. 34244/23006/6138 zo dňa 30.05.2006 v deň jeho prerokovania
- 19.06.2006 nepodpísal. Správca dane dospel k záveru, že deklarovaný minerálny olej - motorová nafta nebola žalobcovi ako daňovému subjektu dodaná spoločnosťou PICAS, s.r.o. ale osobami, ktoré zneužili obchodné meno uvádzanej spoločnosti, čím bol zo strany správcu dane spochybnený spôsob nadobudnutia a pôvod minerálneho oleja. Zároveň dospel k záveru, že v skutočnosti nešlo o dodávku motorovej nafty, ale o dodávku základového oleja. Zo zistení správcu dane vyplýva, že ním zisteným a presne označeným tretím osobám vznikla daňová povinnosť v zmysle ust. § 4 písm. e) zákona č. 239/2001 Z. z. o spotrebnej dani z minerálnych olejov (ďalej len „zákon o SD“) a tiež to, že sa tieto tretie osoby stali daňovým dlžníkom podľa § 5 písm. e) zákona o SD ešte pred tým, ako by mala daňová povinnosť vzniknúť žalobcovi a ako by sa žalobca mal stať daňovým dlžníkom. Správca dane teda aplikoval zákon o SD nesprávne a jeho záver je v rozpore s jeho vlastnými zisteniami a so zákonom o SD.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V dôvodoch vyjadrenia opísal priebeh doterajšieho konania a keďže mal za to, že žalobca naďalej nevedel preukázať spôsob nadobudnutia, resp. pôvod motorovej nafty, vydal platobný výmer zo dňa 29.12.2010, ktorým určil žalobcovi základ spotrebnej dane z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie september 2002 v množstve 40.500 litrov plynového oleja a vyrubil mu spotrebnú daň vo výške 15.056,76 eura a zároveň predpísal žalobcovi zvýšenie dane 25 % z dodatočne určenej dane za uvádzané zdaňovacie obdobie vo výške 3.761,19 eura.
Žalobca podal voči uvedenému platobnému výmeru colného úradu zn. 48121/2010-6138 v zákonnej lehote písomné odvolanie. V odvolacom konaní vydalo CR SR ako odvolací orgán rozhodnutie zn. 23796/2011-1 zo dňa 22.12.2011, ktorým napadnutý platobný výmer colného úradu zrušilo a vec vrátilo colnému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Colný úrad viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu v jeho rozhodnutí zn. 23796/2011-1 vydal platobný výmer zn. 9006138/1/633996/2012 zo dňa 29.03.2012, ktorým v zmysle ust. § 44 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., v spojení s ust. § 15 zákona č. 511/1992 Zb., určil žalobcovi základ spotrebnej dane z minerálneho oleja v množstve 40.500 litrov plynového oleja kombinovanej nomenklatúry 2710 19 41 za zdaňovacie obdobie september 2002, vyrubil za uvedené zdaňovacie obdobie spotrebnú daň z minerálneho oleja vo výške 15.056,76 eura a podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 239/2001 Z. z. v spojení s ust. § 45 ods. 2 zákona č. 98/2004 Z. z. predpísal zvýšenie dane vo výške 25 % z dostatočne určenej dane za zdaňovacie obdobie september 2002 vo výške 3.764,19 eura.
Proti uvedenému platobnému výmeru podal žalobca v zákonom stanovenej lehote písomné odvolanie zo dňa 13.04.2012. V odvolacom konaní žalovaný vydal rozhodnutie zn. 1030502/1.002.074/2012/CI-3 zo dňa 23.08.2012, ktorým odvolaním napadnutý platobný výmer zo dňa 29.03.2012 potvrdil. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 07.09.2012.
Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o nezákonnosti získaného dôkazného prostriedku.
Ustanovenia § 30a zákona č. 511/1992 Zb., na ktoré žalobca poukazuje, sa týkajú lehoty na rozhodnutie (vydanie platobného výmeru správcom dane), nie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Podľa ust. § 30a zákona č. 511/1992 Zb. pritom lehota na vydanie platobného výmeru začína plynúť odo dňa skončenia
daňovej kontroly, v iných prípadoch odo dňa, kedy colný úrad zistí rozhodujúcu skutočnosť, alebo kedy prvým úkonom začne daňové konanie voči daňovému subjektu.
V konkrétnom prípade sa pritom daňová kontrola, resp. daňové konania so žalobcom viedli paralelne v súčinnosti s činnosťou orgánov činných v trestnom konaní, kedy vzhľadom na značnú zložitosť veci a množstvo dôkazných/svedeckých úkonov nebolo možné daňovú kontrolu ukončiť skôr. Uvedenú situáciu pritom predpokladá aj právna úprava ust. § 15 ods. 19 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorej „lehoty na vykonanie daňovej kontroly podľa odsekov 17 a 18 neplatia, ak sa daňová kontrola vykonáva na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní“. A práve na základe Žiadosti Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Banská Bystrica, ČVS: PPZ-11/BOK-S-I-2004 zo dňa 20.06.2005 o vykonanie daňových kontrol (žalobca ako dotknutý subjekt uvedený v prílohe žiadosti) colný úrad vykonávajúci daňovú kontrolu u žalobcu bral zreteľ na požiadavky orgánu činného v trestnom konaní, preto daňovú kontrolu vykonávajúcu u žalobcu neukončil, ale obsahovo a časovo rozšíril. Z uvádzaných dôvodov žalovaný považuje tvrdenia žalobcu o tom, že daňová povinnosť nevznikla jemu, ale vznikla tretím osobám podľa § 5 písm. e) zákona č. 239/2001 Z. z. za bezpredmetné a účelové. Legitimovaným účastníkom daňového konania je žalobca, ktorému vznikla daňová povinnosť zo zákona (§ 4 písm. j/) z titulu, že mal v držbe minerálny olej, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevedel preukázať. Za tejto situácie je bezpredmetná činnosť tretích osôb, na ktorú žalobca odkazuje. Na záver žalovaný zdôraznil, že colný úrad ako správca dane, ako aj žalovaný postupovali vo veci v súlade s platnými právnymi predpismi, keď žalobcovi colný úrad vyrubil za príslušné zdaňovacie obdobie spotrebnú daň z minerálneho oleja a žalovaný tento platobný výmer potvrdil.
Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie a aj postup správneho orgánu v súlade s ust. § 249 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Povinnosťou súdu bolo v súlade s ust. § 244 ods. 2 OSP posúdiť správnosť postupu a dôvodnosť právnych záverov colných orgánov ako správcu dane pri ukladaní daňovej povinnosti žalobcovi na základe daňovou kontrolou zistených skutočností súvisiacich so spotrebnou daňou z minerálnych olejov.
Súd z predloženého administratívneho spisu žalovaného zistil, že colný úrad podľa § 15 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a § 40 zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja vykonal u žalobcu v dňoch od 30.08.2004 do 19.06.2006 daňovú kontrolu spotrebnej dane z minerálneho oleja za zdaňovacie obdobie 01.01.2002 - 31.12.2003. Z Protokolu o daňovej kontrole č. 34244/2006-6138 zo dňa 30.05.2006 vyplynulo, že žalobca okrem dodávateľov uvedených v žiadosti o registráciu odoberal minerálny olej aj od iných dodávateľov, pričom túto zmenu neoznámil colnému úradu v rozpore s ust. § 17 ods. 6 zákona č. 239/2001 Z. z.. Colný úrad preverovaním predložených daňových dokladov vystavených spoločnosťou GRYF s.r.o., Ernestova bašta 7, Nové Zámky a PICAS, s.r.o., Bottova 1021/6, Šaľa zistil, že ide o fiktívne faktúry, pretože konatelia uvádzaných spoločností vyhlásili, že žalobcu nepoznajú, motorovú naftu mu nikdy nedodali a taktiež mu nevyfakturovali žiadny daňový doklad.
Colný úrad vo veci rozhodol rozhodnutím sp. zn. 42682/2006-6138 zo dňa 03.07.2006, ktoré na základe odvolania žalobcu potvrdilo Colné riaditeľstvo SR pod č. 38800/2006 zo dňa 25.06.2007.
Dňa 23.07.2007 podal žalobca žalobu o preskúmanie uvádzaného rozhodnutia zo dňa 25.06.2007. Tunajší súd rozsudkom sp. zn. 11S/68/2007 zo dňa 18.11.2008 žalobu zamietol. Zamietajúci rozsudok na základe odvolania žalobcu NS SR svojím rozhodnutím sp. zn. 3 Sžf 35/2009 zmenil tak, že rozhodnutie CR SR č. 38800/2006 zo dňa 25.06.2007 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c) a e) OSP a vec vrátil CR SR na ďalšie konanie.
Dňa 03.07.2009 CR SR svojím rozhodnutím zrušilo rozhodnutie colného úradu zo dňa 03.07.2006 a vec vrátilo colnému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po doplnení dokazovania colný úrad vydal platobný výmer č. 48121/2010-6138 zo dňa 29.12.2010, proti ktorému podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie. V odvolacom konaní CR SR ako odvolací orgán svojim rozhodnutím č. 23796/2011-1 zo dňa 22.12.2011 odvolaním napadnutý platobný výmer zrušilo.
Colný úrad ako správca dane platobným výmerom č. 9006138/1/633996/2012 zo dňa 29.03.2012 v zmysle § 44 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s ust. § 15 zákona č. 511/1992 Zb. určil žalobcovi základ spotrebnej dane z minerálneho oleja v množstve 40.500 litrov plynového oleja kombinovanej nomenklatúry 2 710 19 41 za zdaňovacie obdobie september 2002 a vyrubil žalobcovi spotrebnú daň vo výške 15.056,76 eura a podľa § 31 ods. 3 zákona č. 239/2001 Z. z. v spojení s ust. § 45 ods. 2 zákona č. 98/2004 Z. z. predpísal zvýšenie dane vo výške 25 % z dodatočne určenej dane vo výške 3.764,19 eura.
Proti uvedenému platobnému výmeru podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, ktorým platobný výmer zo dňa 29.03.2012 potvrdil.
Žalobca podanou žalobou namietol v prvom rade nedodržanie zákonného spôsobu výkonu daňovej kontroly, teda nedodržanie lehoty za ukončenie daňovej kontroly.
Podľa § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. účinného v čase výkonu daňovej kontroly, správca dane ukončí daňovú kontrolu (§ 15) do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčíslujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona najviac o dvanásť mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa § 15 ods. 16, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.
Podľa Protokolu z daňovej kontroly zn. 34244/2006-6138 zo dňa 30.05.2006 Colného úradu Nitra sa daňová kontrola spotrebnej dane z minerálnych olejov za zdaňovacie obdobie od 01.01.2002 do 31.12.2003 začala dňa 30.08.2004 a trvala do 19.06.2006, kedy bol predmetný protokol so žalobcom ako daňovým subjektom prerokovaný. Daňová kontrola bola teda vykonávaná 21 mesiacov a 20 dní.
Súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29.06.2010, podľa ktorého lehota ustanovená v § 30 ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov, je zákonnou lehotou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočnenej daňovej kontroly. Ak daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom, tak protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o tejto kontrole, je rovnako nezákonné.
Súd vychádzajúc a riadiac sa právnym názorom Ústavného súdu SR dospel k záveru, že predmetná daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku - protokolu z nej - predstavuje závažný zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany daňového orgánu. Keďže aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti zásahov správcu dane voči daňovému subjektu, realizáciou daňovej kontroly prebiehajúcej viac ako 20 mesiacov bol správcom dane prekročený zákonný limit jej trvania. Nerešpektovaním maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly správny orgán porušil ust. § 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov a teda protokol z nej ako nezákonne získaný dôkazný prostriedok nemožno v konaní použiť.
V prejednávanej veci preskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane vychádzali vo svojich zisteniach z daňovej kontroly a jej záverov uvádzaných v protokole z nej, napriek tomu, že tieto boli zaťažené vadou nezákonnosti.
Z vyššie uvádzaných dôvodov súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov nepostupovali v súlade s ust. § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb., ich rozhodnutia sú preto nezákonné.
Vzhľadom na uplynutie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly súd sa nezaoberal vecnými dôvodmi nesúhlasu žalobcu a hmotnoprávnou stránkou veci. Z dôvodu nezákonnosti procesného pochybenia správcu dane a žalovaného, rozhodnutie žalovaného č. 1030502/1.002.074/2012/CI-3 zo dňa 23.08.2012 ako aj rozhodnutie Colného úradu Nitra č. 9006138/4/633996/2012 zo dňa 29.03.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. e) OSP zrušil a vec vrátil žalovanému podľa § 250j ods. 3 OSP na ďalšie konanie.
Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 OSP).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 375,19 eura, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,00 eur z trov právneho zastúpenia vo výške 309,19 eura.
O náhrade trov právneho zastúpenia súd rozhodol v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“).
Trovy právneho zastúpenia si právny zástupca vyčíslil v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky nasledovne:
- prevzatie a príprava zastúpenia - 60,07 eura + režijný paušál 7,63 eura,
- vyjadrenie zo dňa 28.01.2013 - 60,07 eura + režijný paušál 7,81 eura,
- zastúpenie na pojednávaniach dňa 22.05.2013 a 11.09.2013 - 2 x 60,07 eura + 2 x 7,81 eura, t.j. 120,14 eura + režijný paušál 15,62 eura,
- účasť na vyhlásení rozsudku dňa 09.10.2013 - 30,04 eura + režijný paušál 7,81 eura,
Celkovo teda odmenu vrátane režijného paušálu 309,19 eura.
Súd preskúmal dôvodnosť a účelnosť uplatnených trov právneho zastúpenia a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia nasledovne: za prevzatie a prípravu zastúpenia zo dňa 21.11.2012, za spísanie vyjadrenia zo dňa 28.01.2013, za zastúpenie na pojednávaniach dňa 22.05.2013 a 11.09.2013 vo výške, v akej si ju žalobca uplatnil, t.j. vrátane režijného paušálu vo výške 271,34 eura. Za účasť na vyhlásení rozsudku dňa 09.10.2013 priznal súd úspešnému žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia s poukazom na ust. § 14 ods. 5 vyhlášky vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 30,04 eura + režijný paušál vo výške 7,81 eura (t.j. v takej výške, v akej si ich právny zástupca žalovaného vyčíslil). Celkovo teda súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 309,19 eura.
Na základe vyššie uvedeného preto súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 375,19 eura, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,00 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 309,19 eura (§ 151 ods. 8 OSP).
V súlade s ust. § 149 ods. 1 OSP je žalovaný povinný náhradu trov konania zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu.
Rozhodnutie súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha.