Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-80-2012.pdf
PDF · 93.56 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/80/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členov senátu JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Dariny Vargovej, v právnej veci žalobcu: Peter Šindler, International transport, Novozámocká 20, Nitra, zastúpený JUDr. Kamilom Bereseckým, so sídlom Farská 33, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 23. augusta 2012 č. 1030502/1.002.074/2012/ CI-2, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 23. augusta 2012 č. 1030502/1.002.074/2012/CI-2 podľa 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 279,46 na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalovaný finančný orgán žalobou napadnutým rozhodnutím, uvedeným v záhlaví tohto rozsudku, potvrdil prvostupňové rozhodnutie Colného úradu Nitra - platobný výmer zo dňa 29. 03. 2012 č. 9006138/1/633967/2012, ktorým v zmysle ust. § 44 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb., v spojení s ust. § 15 zák. č. 511/1992 Zb. určil žalobcovi základ spotrebnej dane z minerálneho oleja v množstve 202.480 litrov plynového oleja kombinovanej nomenklatúry 27010 19 41 za zdaňovacie obdobie august 2002, vyrubil za uvedené zdaňovacie obdobie spotrebnú daň z minerálneho oleja vo výške 75.276,37 eur a podľa ust. § 31 ods. 3 zák. č. 239/2001 Z. z., v spojení s ust. § 45 ods. 2 zák. č. 98/2004 Z. z. predpísal zvýšenie dane vo výške 25 % z dodatočne určenej dane za zdaňovacie obdobie august 2002 vo výške 18.819,09 eur.
Žalobca osobne podanou žalobou na tunajší súd dňa 27. 09. 2012, bez právneho zdôvodnenia, ktorú podaním došlým na súd dňa 08. 10. 2012, doplnil o dôvody nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a domáhal sa zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako i Colného úradu v Nitre. Obe rozhodnutia považoval za nezákonné z dôvodu, že správca dane pri daňovej kontrole nepostupoval v súlade s procesným zákonom - zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, v znení neskorších predpisov, lebo nerešpektoval § 30a ods. 7 citovaného zákona, ktoré ustanovenie ukladá na výkon daňovej kontroly zákonný časový rámec. Správca dane daňovú kontrolu vykonával 21 mesiacov a 21 dní a túto skutočnosť ignoroval i žalovaný ako odvolací orgán, ktorým bolo v tom čase Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré predlžovalo výkon daňovej kontroly nad rámec stanovený zákonom vo vyššie citovanom ustanovení. Z vykonanej daňovej kontroly bol vyhotovený protokol č. 344/244/2006-6138 zo dňa 30. mája 2006, ktorý bol základným dôkazným prostriedkom pre vyrubenie dane a sankcie rozhodnutím zo dňa 29. 03. 2012, a to napriek tomu, že protokol z daňovej kontroly mal v tomto
prípade povahu nezákonného získaného dôkazného prostriedku. Správca dane pri vydávaní citovaného rozhodnutia použil tento dôkazný prostriedok v rozpore s § 29 ods. 4 zákona o správe daní. Na základe uvedeného je možné jednoznačne vysloviť názor, že rozhodnutie správcu dane, ktorým je platobný výmer z 29. 03. 2012, je v príkrom rozpore so zákonom. Žalovaný odvolací orgán tvrdí, že rozhodnutie správcu dane preskúmaval po stránke skutkovej, právnej a formálnej, avšak pri tomto preskúmavaní sa vôbec nezaoberal otázkou nezákonnosti, na ktorú mal určite prihliadnuť podľa § 48 ods. 2 druhá veta zákona o správe daní v záujme zachovania zákonnosti celého daňového konania, v zmysle § 2 ods. 1 citovaného zákona, a preto i rozhodnutie žalovaného je nezákonné. Obe rozhodnutia žalobou napadnuté sú zaťažené závažnou vadou nezákonnosti, čo je zásadným dôvodom pre zrušenie obidvoch rozhodnutí. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na právny názor Ústavného súdu SR, vyjadrený k tejto problematike v náleze č. III.ÚS 24/2010 z 29. júna 2010. Žalobca ďalej uviedol, že sa nestotožňuje so zisteným skutkovým stavom pri daňovej kontrole a správnymi závermi správcu dane a z toho dôvodu protokol z daňovej kontroly v deň jeho prerokovania 19. 06. 2006 nepodpísal. Správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly dospel k záveru, že deklarovaný minerálny olej - motorová nafta nebola dodaná daňovému subjektu Grif spol. s.r.o., ale osobami, ktoré zneužili obchodné meno tejto spoločnosti, čím bol zo strany správcu dane spochybnený spôsob nadobudnutia a pôvod minerálneho oleja a že v skutočnosti nešlo o dodávku motorovej nafty, ale o dodávku základného oleja. Z uvedeného dôvodu daňového subjektu za zdaňovacie obdobie júl 2002 vznikla daňová povinnosť podľa § 4 písm. j/ zák. č. 239/2001 Z. z., v spojení s § 45 ods. 2 zák. č. 98/2004 Z. z. zákona z minerálneho oleja, ktorý mal v držbe a stal sa daňovým dlžníkom podľa § 5 písm. j/ zák. č. 239/2001 Z. z., v spojení s § 45 ods. 2 citovaného zákona. Žalobca v žalobe poukázal na novú úpravu zákona č. 239/2001 Z. z., ktorý zaviedol inštitút „daňový dlžník“ a upravil časovú postupnosť vzniku daňovej povinnosti, čo správca dane, ako aj žalovaný ignorovali a nebrali do úvahy. Zo zistení správcu dane jednoznačne vyplýva, že presne zistené a presne označené tretie osoby správcom dane, ktoré nelegitímne konali v mene spoločnosti Gryf spol. s r.o., nadobudli od spoločnosti Petrochema a.s., minerálny olej, na ktorý nebola určená sadzba dane v zmysle § 7 ods. 1 zákona o správe daní a tento predali žalobcovi ako motorovú naftu. Žalobca je toho názoru, že správca dane a žalovaný ako odvolací orgán nesprávne aplikovali zákon o správe daní a poplatkov, a preto dospeli i k nesprávnemu právnemu záveru, ktorý je v rozpore s jeho vlastnými zisteniami.
Žalovaný finančný orgán na výzvu súdu podal vyjadrenie k žalobe, v ktorom navrhol zamietnuť žalobu ako nedôvodnú. Vo vyjadrení poukázal na predchádzajúce daňové konanie, ako i súdne konanie v tejto veci. Uviedol, že dňa 28. 05. 2009 vydal Najvyšší súd SR rozsudok pod sp. zn. 3Sžf/35/2009, ktorým rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/68/2007-103 zo dňa 18. 11. 2008 zmenil tak, že pôvodné rozhodnutie Colného riaditeľstva SR zo dňa 25. 06. 2007 zrušil podľa § 250j ods. 2, písm. c/, e/ OSP a vec vrátil colnému riaditeľstvu na ďalšie konanie najmä z dôvodu procesného pochybenia. Žalovaný uviedol, že v zmysle citovaného rozhodnutia NS SR colný úrad v ďalšom konaní nemohol vypočuť ako svedka H. Y. (jediný konateľ a spoločnosti PICAS s.r.o.), nakoľko tento dňa XX. XX. XXXX zomrel a tiež ďalšieho svedka J. R. ako svedka z dôvodu, že colný úrad, na základe úmrtného listu zo dňa 19. 01. 2010, ktorý vydalo Mesto J., zistil, že tento svedok zomrel dňa XX. XX. XXXX. Následne colný úrad vydal platový výmer zn. 48099/2010-6138 dňa 29. 12. 2010, keďže mal za to, že žalobca nevedel preukázať spôsob nadobudnutia, resp. pôvod motorovej nafty. Na základe podaného odvolania CR SR ako odvolací orgán rozhodnutím z 22. 12. 2011 zrušil platobný výmer colného úradu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Výsledkom ďalšieho daňového konania bolo vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia Colného úradu Nitra, proti ktorému sa žalobca odvolal a žalovaný finančný orgán jeho rozhodnutie potvrdil dňa 23. 08. 2012. Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 09. 2012. K námietke žalobcu k ust. § 30a zák. č. 511/1992 Zb., uviedol, že toto ustanovenie sa týka lehoty na rozhodnutie (vydanie platobného výmeru správcu dane), nie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Pokiaľ žalobca poukazuje na nezákonnosť kontroly z časového dôvodu, uviedol, že žalobca v žiadnom z uvedených daňových konaní nenamietal túto skutočnosť a ani v poslednom podanom odvolaní voči platobného výmeru colného úradu z 29. 03. 2012. V prípade žalobcu sa daňová kontrola, resp. daňové konanie so žalobcom viedli paralelne v súčinnosti s činnosťou orgánov činných v trestnom konaní, kedy vzhľadom na značnú zložitosť veci a množstvo dôkazných, svedeckých úkonov, nebolo možné daňovú kontrolu ukončiť skôr. Túto situáciu predpokladá aj právna úprava v § 15 ods. 19 zák. č. 511/1992 Z. z. a na základe žiadosti Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Banská Bystrica zo dňa 20. 06. 2005 o vykonanie daňových kontrol, colný úrad vykonávajúci daňovú kontrolu u žalobcu bral zreteľ na požiadavky orgánu činného v trestnom konaní, preto predmetnú daňovú kontrolu neukončil, ale obsahovo a časovo rozšíril. Pokiaľ žalobca nezákonnosť rozhodnutia odôvodňuje
porušením § 29 ods. 4 citovaného zákona, žalovaný uviedol, že daňová povinnosť žalobcu vznikla dňom zistenia skutočností o tom, že nevie preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia minerálneho oleja, teda dňom zistenia skutočností na podklade množstva vykonaných a získaných dôkazov a nielen na podklade protokolu z daňovej kontroly. Žalovaný je toho názoru, že colný úrad ako správca dane, spolu so žalovaným postupovali vo veci v súlade s platnými právnymi predpismi, a preto platobný výmer žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/35/2009 zo dňa 28. 05. 2009, ktorý nespochybňuje hmotnoprávne závery prvostupňového súdu, ale zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie iba z procesného pochybenia v daňovom konaní. Záverom žalovaný uviedol, že na základe výzvy súdu v danej veci požadovaný originál administratívneho spisu žalovaného, ako aj colného úradu nevie predložiť a že tieto spisy boli predložené Krajskému súdu v Nitre na základe výzvy vo veci sp. zn. 15S/74/2012, keďže spisové materiály sa týkajú skutkovo totožnej veci, v ktorej colný úrad/žalovaný vydali tri platobné výmery/rozhodnutia a ktoré žalobca napadol tromi samostatnými žalobami.
Súd písomnou urgenciou zo dňa 28. 02. 2013 opätovne vyzval žalovaný správny orgán na predloženie administratívneho spisu v tejto veci, v zmysle jeho zákonnej povinnosti podľa § 250d ods. 1 OSP s upozornením o možnosti uložiť pokutu, ako i s upozornením na skutočnosť, že ak veci napadnuté žalobou sú pridelené do dvoch a viacerých senátov, nie je možné spájať tieto veci do jedného konania. Výzvu žalovaný finančný orgán prevzal 07. 03. 2013 a v súdom určenej lehote 45 dní odo dňa doručenia výzvy požadovaný administratívny spis originál alebo overenú fotokópiu nepredložil, iba telefonicky oznámil, že nemá k dispozícii ani fotokópiu spisu. Tunajší súd žalovaného opätovne písomne zo dňa 14. 03. 2013 vyzval na predloženie administratívneho spisu a zabezpečenia fotokópie v tejto veci a vo veci 11S/80/2012 v lehote 60 dní s upozornením o možnosti uloženia pokuty pri nerešpektovaní výzvy, ako i nemožnosti organizovať prácu na súde tak, ako uviedol žalobca a spájať na spoločné konanie žaloby pridelené náhodným výberom zákonnému sudcovi do dvoch rôznych senátov. Predmetnú výzvu žalovaný prevzal 18. 03. 2013 a požadované spisy nepredložil. V písomnej reakcii, doručenej súdu 25. 03. 2013, v závere uviedol, že požadovaný spisový materiál by nebolo možné vyčleniť z administratívneho spisu žalovaného, predloženého súdu k sp. zn. 15S/74/2012, pretože by tieto chýbali pre účely konania 15S/74/2012.
Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je potrebné podľa § 250j ods. 3 OSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
V zmysle ust. § 247 ods. 1 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 250i ods. 3 OSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 250j ods. 3 OSP, súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.
Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).
Vychádzajúc z ust. § 249 ods. 2 OSP, z obsahu ktorého vyplýva zásada udex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, a vzhľadom na vyššie uvedené, že v rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, je nesporné, že v konaní správneho súdnictva súd vychádza z obsahu spisového materiálu, keďže dôraz je kladený hlavne na prieskum dodržania zákonnosti, a preto aj zákonodarca v ust. § 250d ods. 1 OSP uložil žalovanému správnemu orgánu povinnosť súdom určenej lehote predložiť súdu administratívny spis v origináli, so všetkými listinami, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie. Súd vo svojej prvej výzve zo dňa 23. 11. 2012 uviedol, čo Občiansky súdny poriadok považuje za originálny administratívny spis, avšak žalovaný nerešpektoval túto výzvu i napriek tomu, že súd mu dal možnosť zabezpečiť fotokópie spisového materiálu týkajúceho sa tohto konania, pokiaľ uviedol, že tento bol pripojený k inému konaniu tunajšieho súdu, druhou výzvou zo dňa 28. 02. 2013 a naposledy treťou výzvou zo dňa 14. 03. 2013 s dôrazom na dodržanie princípu zákonného sudcu.
Žalovaný správny orgán súdne výzvy, ani zákon nerešpektoval, administratívne spisy, resp. spisový materiál, ktorý sa vzťahuje na konanie, z ktorého vzišli žalobou napadnuté rozhodnutia, nepredložil, pritom vo svojom vyjadrení na č. l. 88 spisu ako dôvod nevyhovenia výzve súdu uviedol, že vyčlenené spisy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, doloženého k veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 15S/74/2012 by chýbali pre účely tohto konania, čo nemá logiku, pretože veci došlé súdu sa prideľujú náhodným výberom technickými prostriedkami, a preto nie je možné odňať vec zákonnému sudcovi spájaním veci dvoch rôznych senátov. Nemožno nepoznamenať, že daňové orgány vykonávajú kontrolu u daňových subjektov nie raz za zdaňovacie obdobie jedného roka na jednu daň alebo na niekoľko daní, vydávajú jeden protokol, avšak niekoľko rozhodnutí v zmysle príslušných zákonov. Krajský súd doteraz nemal problémy so žalovaným, že by nevedel predložiť v daňových veciach fotokópie spisového materiálu vo vzťahu k rozhodnutiu žalobou napadnutého tak, ako to tvrdí žalovaný. Postupom žalovaného však vznikajú neodôvodnené prieťahy v konaní a zaťaženosť súdu. Podľa názoru súdu, v konaní správneho súdnictva podľa druhej hlavy piatej časti OSP, nie je povinnosťou súdu vyhľadávať spisový materiál (administratívny spis správneho orgánu) vzťahujúci sa na rozhodnutie žalobou napadnuté žalobcom, ak je zažurnalizovaný v inom spise, ktorý bol na výzvu súdu pripojený k inému rozhodnutiu a v inom senáte toho istého krajského súdu.
Vzhľadom na vyššie uvedené, a po snahe súdu zabezpečiť spisový materiál od žalovaného (určenie lehoty na predloženie overenej fotokópie administratívneho spisu v lehote 60 dní), súd nemal inú možnosť ako rešpektovať ust. § 250j ods. 3 OSP a vo veci rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda rozhodnutie žalovaného finančného orgánu zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie z dôvodu, že spisy neboli predložené žalovaným finančným orgánom na súdny prieskum jeho postupu a žalobou napadnutého rozhodnutia z pohľadu námietok žalobcu, ktoré boli jednak v rovine procesnoprávnej (dĺžka daňového konania, nezákonný dôkaz), ako i v rovine hmotnoprávnej (nesprávne posúdenie veci po právnej stránke).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spolu v sume 279,46 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 66,- eur a trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o advokátskej tarife v sume 203,46 eur za tri úkony právnej pomoci po 60,07 eur, 2x RP po 7,81 eur a 1x RP po 7,63 eur (prevzatie a príprava zastupovania, spísanie vyjadrenia, zastupovanie na pojednávaní), ktoré trovy je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.