Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/220/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová, JUDr. Iveta Jankovičová, v právnej veci navrhovateľky: E. C., nar. XX.XX.XXXX, V. V. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Tibor Sanák, Trnava, SNP 2, proti odporcovi: M. R., nar. XX.XX.XXXX, O., A. XXXX/X, zastúpený advokátkou: JUDr. Mária Lukačovičová, Dubová, Hlavná 156, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -458 zo dňa 15. februára 2013, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. B., zapísané na LV Správy katastra Trnava č. X ako parc. registra „C“ č. 186 - záhrada vo výmere 1. 021 m2. Zároveň súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo podľa geometrického plánu Ing. P. H. č. overeného dňa 18.06.2012, na reálne rozdelenie pozemku parc. registra „C“ č. 186 na pozemky parc. registra „C“ č. 186/1 a parc. registra „C“ č. 186/2 tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľky sa prikazuje parc. registra „C“ č. 186/1 záhrada o výmere 510 m2 a do výlučného vlastníctva odporcu sa prikazuje parc. registra „C“ č. 186/2 záhrada vo výmere 511 m2. Súd vyslovil, že geometrický plán Ing. P. H. č. overený dňa 18.06.2012 na reálne rozdelenie pozemku parc. registra „C“ č. 186 je súčasťou tohto rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii vecne odôvodnil tým, že navrhovateľka i odporca sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti každý v 1/2, v priebehu konania odporca súhlasil s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, účastníci sa nezhodli, pokiaľ ide o spôsob vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, nakoľko odporca požadoval prikázať mu do výlučného vlastníctva celú nehnuteľnosť, navrhovateľka žiadala vyporiadať spoluvlastníctvo reálnym rozdelením podľa geometrického plánu vypracovaného v konaní. Spôsob rozdelenia odporcovi nevyhovoval z dôvodu, že má v úmysle na pozemku postaviť rodinný dom, pričom rozdelením pozemku na dve parcely by mu to bolo znemožnené, vzhľadom na ustanovenie vyhlášky, ktorou sa ustanovujú minimálne odstupy medzi jednotlivými stavbami rodinných domov. Súd mal znaleckým posudkom č. 12/2012 Ing. P. H. preukázanú skutočnosť, že predmetný pozemok parc. č. 186 je reálne deliteľný za súčasného prihliadnutia na výšku spoluvlastníckych podielov, ako aj na účelnosť využitia novovytvorených parciel. Geometrickým plánom znalec rozdelil parc. č. 186 na novovytvorenú parc. č. 186/1 vo výmere 510 m2 a novovytvorenú parc. č. 186/2 vo výmere 511 m2, pričom obe sú prístupné z verejnej komunikácie. Po zistení, že predmetná nehnuteľnosť je reálne deliteľná, súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k tejto nehnuteľnosti a vlastníctvo k nej vyporiadal, pričom návrhmi účastníkov

konania viazaný nebol. Súd prvého stupňa vychádza z toho, že vyporiadavaný pozemok je záhradou v tvare nepravidelného štvoruholníka, takže je z toho zrejmé, že reálna deľba takéhoto pozemku musí byť možná a to najmä na skutočnosť, že na stavby sa na ňom nachádzajúce nie je možné prihliadnuť (tak na záhradný domček, ako ani unimobunku), pretože nie sú stavbami v zmysle stavebného zákona a ako uviedol znalec nie sú evidované v katastri nehnuteľností, pretože vlastníci skutočný stav nezosúladili so stavom v katastrálnom aparáte. Súd mal preukázanú znaleckým posudkom ako aj geometrickým plánom faktickú možnosť deľby pozemku, keď nič nebráni rozdeleniu pozemku podľa výšky spoluvlastníckych podielov. Znalec dokázal pozemok rozdeliť na dve rozlohou takmer rovnaké parcely tak, aby každá z existujúcich stavieb - záhradný domček aj unimobunka boli zvlášť na osobitnom pozemku.

Znaleckým posudkom mal súd preukázanú aj funkčnosť novovytvorených parciel, pretože obe sú prístupné z verejnej asfaltovej komunikácie, komunikácia vedie aj k ďalším domom. Funkčnosť spočíva aj v tom, aby novovzniknuté parcely aj po svojom rozdelení mohli naďalej slúžiť tomu účelu ako slúžili do doby ich rozdelenia. Vzhľadom k tomu, že pozemok, ktorý sa vyporiadava je záhrada, súd bol názoru, že aj po jeho rozdelení môžu novovytvorené parcely slúžiť ako záhrada a to aj s ohľadom na ich tvar a výmeru. Pokiaľ išlo o návrh odporcu na prikázanie mu celej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť navrhovateľku, súd poukázal, že takýto spôsobom vyporiadania prichádza do úvahy iba v prípade, ak nie je reálna deľba nehnuteľnosti možná. Vzhľadom k preukázaniu skutočnosti, že nehnuteľnosť je deliteľná, neprichádza rozhodnutie súdu v zmysle návrhu odporcu do úvahy. Pokiaľ ide o odporcov argument účelnosti využitia celej nehnuteľnosti na výstavbu rodinného domu súd dôvodil, že predmetný pozemok je záhradou nie stavebným pozemkom, takže prihliadal na účelnosť využitia novovzniknutých parciel ako záhrady. Aj keď odporca preukázal, že predmetný pozemok je od roku 2003 zahrnutý do aktualizácie prvého územného plánu Obce R. a na pozemku je plánovaná investičná činnosť, súd poukazuje na to, že v tomto prípade ide iba o návrh územného plánu, podľa ktorého by sa v budúcnosti malo stavať bez bližšieho určenia času výstavby. Ak by aj malo dôjsť k výstavbe na tomto pozemku, znalec sa vyjadril, že predchádzať by tomu muselo konanie o zmene charakteru tohto pozemku na stavebný pozemok. Znalec vychádzal z plánovanej investičnej činnosti, keď bol názoru, že oba novovytvorené pozemky môžu byť aj ako stavebné pozemky. Ak by v súčasnosti došlo na týchto pozemkoch k výstavbe rodinných domov, podľa názoru súdu nebola by prekážkou ani rozloha ani tvar novovzniknutých pozemkov, ustanovenia o minimálnych odstupoch medzi jednotlivými domami by sa dali riešiť vhodným umiestneným stavby v rámci pozemku, prípadne umiestnením stavby viac do zadnej časti pozemku alebo ďalej od spoločnej hranice pozemkov tak, aby bola dodržaná zákonná vzdialenosť medzi domami. V tomto štádiu konania však ani nebolo zrejmé či sa na týchto novovzniknutých pozemkoch bude stavať, ak áno či na oboch pozemkoch a teda či nastane situácia, pri ktorej bude potrebné riešiť minimálny odstup dvoch domov, preto sa súd vlastníctvom k uvedenému pozemku zaoberá len ako k záhrade, ktorú ako záhradu je možné naďalej užívať aj po rozdelení a nie ako k stavebnému pozemku. Vzhľadom k tomu, že pozemok, ktorý je predmetom konania je evidovaný a umiestnený ako záhrada v zastavanom území obce nevzťahuje sa na neho ust. o zákaze drobenia pozemkov pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej výmery pozemku. Súd sa zaoberal aj ďalšími námietkami odporcu a pokiaľ ide o rozhodnutie Okresného súdu v Trnave vo veci vedenej pod sp. zn. , ktorým bol návrh na vyporiadanie reálnym rozdelením nehnuteľnosti zamietnutý, súd bol toho názoru, že zamietnutie nie je prekážkou rozhodnutej veci pre dané konanie, pretože zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nebráni tomu, aby bolo v budúcnosti takémuto návrhu vyhovené. Vo veci vedenej pod sp. zn. bol návrh na vyporiadanie spoluvlastníctva reálnou deľbou zamietnutý z toho dôvodu, že znalec sa vyjadril o nedeliteľnosti pozemku vzhľadom na existenciu záhradnej chatky, keď spoločná hranica medzi novovytvorenými pozemkami by prechádzala touto chatkou, pričom jej odstránenie by bolo neekonomické. Súd teda zamietol návrh v tej dobe na základe takto zistených skutočností, pričom v súčasnej dobe súd videl zmenu okolnosti v tom, že na existujúcu záhradnú chatku už nie je potrebné prihliadať, keďže nie je evidovaná a vo veci bola reálna deliteľnosť pozemku posúdená novým znaleckým posudkom, bez prihliadnutia na túto stavbu a zo záverov tohto znaleckého posudku aj súd vychádzal. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že navrhovateľka svoj spoluvlastnícky podiel na pozemku nemá záujem užívať a chce ho následne predať manželom W., čo jej bude umožnené vyhovujúcim rozhodnutím, súd poukázal na to, že v konaní odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by navrhovateľka chcela svoj spoluvlastnícky podiel predať, keď len skutočnosť, že návrh pôvodne podali manželia W., ktorí v petite žiadali parcelu s chatkou prikázať do ich vlastníctva, toto na preukázanie jeho tvrdenia nepostačuje. Ak by aj navrhovateľka v skutočnosti mala takýto úmysel po právoplatnosti rozhodnutia súdu o reálnom rozdelení za stavu, že k inému rozhodnutiu za daných okolností ani súd

nemohol dospieť, je výlučne len právom navrhovateľky ako so svojím vlastníctvom naloží, keď jedným z práv vlastníka je právo s vecou nakladať. Navrhovateľka nemala záujem svoj vlastnícky podiel predať, preto je irelevantné tvrdenie odporcu, že má predkupné právo ako podielový spoluvlastník pokiaľ ide o podiel navrhovateľky. Navrhovateľka v konaní nepotvrdila svoj záujem predať nehnuteľnosť ani nechcela zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu s odporcom pre pretrvajúce rozpory a preto podala predmetný návrh. O náhrade trov konania súd rozhodne podľa samostatným rozhodnutím do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnosti parc. č. 186 o výmere 1 021 m2 v k. ú. B., zapísaný na LV č. X, k. ú. B. ako parc. registra „C“, evidované na katastrálnej mape sa zrušuje. Pozemok parc. č. 186 o výmere 1 021 m2 v k. ú. B., zapísaný na LV č. X, k. ú. B. ako parc. registra „C“, evidované na katastrálnej mape sa prikazuje do výlučného vlastníctva odporcu a odporca je povinný vyplatiť navrhovateľke z titulu finančného vyporiadania finančnú náhradu sumu 1.185,02 eur, resp. finančnú náhradu stanovenú súdnym znalcom a zároveň požiadal o priznanie náhrady trov tohto konania. Ako odvolacie dôvody uviedol ust. , , a Predovšetkým namietal skutočnosť, že prvostupňový súd sa v konaní vôbec nezaoberal vzájomným návrhom odporcu zo dňa 28.12.2009, ktorý doručil súdu 30.12.2009 a ktorým sa domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti a aby pozemok prikázal do výlučného vlastníctva odporcu. O tomto návrhu súd vôbec nerozhodol. Na pojednávaní 28.09.2012 podali návrh na dokazovanie, žiadali vyhotoviť znalecký posudok na stanovenie ceny nehnuteľnosti, pričom súd tento návrh zamietol. Rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom prvostupňový súd nebral do úvahy stanovisko odvolacieho súdu podľa ktorého pri rozdelení pozemku bude potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, či rozdelenie nehnuteľnosti môže slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký zodpovedá povahe takejto nehnuteľnosti a v tomto smere sa má súd zaoberať argumentmi odporcu. Odôvodnenie rozhodnutia sa odvoláva na potvrdenie Obce R. z 08.10.2008, z ktorého súd zistil, že pozemok parc. č. 186 k. ú. B., obec R. je zahrnutý do „aktualizácie prvého územného plánu Obce R.“ schváleného dňa 26.11.2003 Obcou R. a je na ňom plánovaná investičná činnosť. Odvolateľ namietal, že v odôvodnení rozhodnutia nie je uvedené celé znenie tohto potvrdenia, nakoľko absentuje posledná časť vety, v ktorej sa uvádza, že je na pozemku plánovaná investičná činnosť, t. j. výstavba rodinného domu. Súd nesprávne posudzoval predmetný pozemok ako záhradu i napriek tomu, že pozemok je stavebným pozemkom určeným na stavbu jedného rodinného domu. Vzniknutý pozemok parc. č. 186/2 nebude môcť odporca využívať na účel, na ktorý je určený, teda na to, aby si na ňom postavil rodinný dom a to z toho dôvodu, že nebude možné dodržať odstupy stavieb podľa vyhlášky č. MŽP , v ktorej sa upravujú odstupy stavieb vzhľadom na existenciu chaty na pozemku parc. č. 186, ktorá nie je vlastníctvom ani jedného z podielových spoluvlastníkov. Odvolateľ poukázal na uvedenej vyhlášky podľa ktorého vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m a vzdialenosť medzi rodinnými domami minimálne 4 m. Parcela č. 186/2 vytvorená geometrickým plánom Ing. Z. má šírku od ulice 10,5 m a vzhľadom na existenciu chaty, ktorú si chcú manželia W. zlegalizovať, nebude možné dodržať odstupy stavieb. Skutočnosť, že manželia W. majú záujem o legalizáciu chaty vyplýva z listu zo dňa 06.11.1997, v ktorom sa výslovne uvádza, že manželia W.akajú, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo rozdelením a oni od navrhovateľky jej pozemok odkúpia a zlegalizujú stavbu chaty. O tejto skutočnosti svedčí aj tá okolnosť, že bol vyhotovený geometrický plán na rozdelenie pozemku zameranie chaty Ing. K.. Odkúpením novovytvoreného pozemku parc. č. 186/1 manželmi W. od navrhovateľky by dosiahli vysporiadanie vlastníckeho vzťahu k pozemku a môžu požiadať o dodatočné stavebné povolenie a následne o kolaudáciu stavby a zápis chaty do katastra nehnuteľností.

V odôvodnení napadnutého rozsudku je nesprávne uvedené, že jedna stavba je vo vlastníctve navrhovateľky, čo pravda nie je, pretože v skutočnosti sa na pozemku nachádzajú dve stavby, jedna pevná murovaná chata, ktorá sa nachádza v prednej časti pozemku parc. č. 186, ktorá nie je vo vlastníctve ani jedného z podielových spoluvlastníkov a druhá montovaná a rozobrateľná záhradná chatka, ktorej väčšia časť je postavená na susednom pozemku a ktorú si postavil odporca, aby si mal kde uschovať záhradné náradie. Túto chatku je možno rozobrať v priebehu niekoľkých dní, pretože sa jedná o unimobunku. Ani jedna z týchto stavieb nie je evidovaná v katastri nehnuteľnosti. Prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil potvrdenie Obce R. z 08.10.2008, pretože z tohto potvrdenia vyplýva, že predmetný pozemok je stavebným pozemkom a má na ňom byť postavený len jeden rodinný dom. Ďalej odvolateľ poukázal aj na výpoveď znalca Ing. M. M., ktorý na pojednávaní 16.10.2009 na otázku či

by išiel stavať na pozemku parc. č. 186/2 - rodinný dom a či by to bolo možné v súlade s právnymi predpismi znalec odpovedal, aby sa na to nepýtali. Súdny znalec Ing. H. na pojednávaní 28.09.2012 na otázku či je vzhľadom na rozdelenie pozemku na dve parcely možné dodržať odstupy stavieb ako to upravuje uviedol, že na túto otázku odpovedať nevie, nakoľko nie je stavbár. Konštatovanie súdu, že v súčasnej dobe videl zmenu okolnosti v tom, že na existujúcu záhradnú chatku nie je možné prihliadať, keďže nie je evidovaná a vo veci bola reálna deliteľnosť posúdená novým znaleckým posudkom nie je pravdivé, pretože geometrický plán vypracovaný Ing. P. H., ktorý bol podkladom rozhodnutia prvostupňového súdu, bral do úvahy existenciu načierno postavenej chaty a nehnuteľnosť rozdelil tak, aby hranica novovytvorených pozemkov neprechádzala cez túto chatu a z toho dôvodu nemohol rozdeliť nehnuteľnosť tak, aby bola šírka oboch novovytvorených pozemkov od ulice rovnaká. Tvrdenie prvostupňového súdu, že neprihliadol na existenciu záhradnej chatky nie je pravdivé, pretože na ňu prihliadol, toto rešpektoval aj znalec, ktorý v znaleckom posudku uvádza, že limitujúcim faktorom bola skutočnosť, že na predmetnom pozemku sú umiestnené dve stavby, ktoré nie sú evidované v katastrálnom operáte, taktiež nie je pravdivé tvrdenie súdu, že odporca nepreukázal, že by navrhovateľka chcela svoj spoluvlastnícky podiel predať manželom W.. Navrhovateľka chcela a chce predať svoj spoluvlastnícky podiel, táto skutočnosť bola preukázaná žalobou doručenou súdu 29.06.2005 a vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Trnava vo veci č.k. . O tejto skutočnosti svedčí aj plná moc, ktorá je až do termínu predaja pozemku p. W.. Táto plná moc bola p. Z. W. udelená rok po tom ako bola podaná žaloba na súd v tomto konaní. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. z 09.03.1998 vyplýva, že navrhovateľka nemá záujem hospodárne využívať pozemok, ale ho chce odpredať a preto žiada odporkyňu, aby celý pozemok spoločne predali manželom W.. Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným súdu 29.06.1995 nedomáhala reálnej deľby nehnuteľnosti, ale domáhala sa len prikázania veci za náhradu, nie však vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom, ale voči vtedajším navrhovateľom manželom W.. Táto skutočnosť vyplýva aj z odvolania navrhovateľov proti uzneseniu súdu zo dňa 22.04.2003, že vec budú riešiť zmluvnou cestou medzi navrhovateľmi. Táto okolnosť vyplýva aj z výpovede p. Z. W. na pojednávaní 02.10.1995 ako aj z výpovede navrhovateľky zo dňa 02.10.1995. Manželia W. sa osobne zúčastnili pojednávania 28.09.2012, z čoho vyplýva ich právny záujem na výsledku konania. Nie je pravdivé tvrdenie súdu, že navrhovateľka nemala záujem svoj spoluvlastnícky podiel predať.

Odvolateľ dôvodil, že dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka nemá záujem hospodárne využívať pozemok, ale má jednoznačnú snahu o zrušenie podielového spoluvlastníctva rozdelením a potom pozemok, na ktorom sa nachádza chatka, chce predať manželom W. a týmto svojim konaním sa snaží zákonným spôsobom obísť upravujúci predkupné právo spoluvlastníka, teda odporcu. Z odôvodenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že postup navrhovateľky súd schvaľuje. Navrhovateľka predmetný pozemok nikdy nevyužívala ani nemá záujem ho využívať na účel, na ktorý je určený a to stavbu rodinného domu, pretože vlastní rodinný dom. Odporca si chce na pozemku postaviť rodinný dom a chce ho využiť na účel určený v súlade s územným plánom, avšak rozhodnutie prvostupňového súdu mu v tomto úmysle bráni. Odporca býva v trojizbovom byte a pre postihnutú dcéru by bývanie v dome bolo ideálne. Geometrický plán Ing. P. H. je totožný s geometrickým plánom Ing. A. vyhotovený 21.10.1993, pričom na základe znaleckého posudku Ing. A. bolo rozhodnuté vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. tak, že reálne rozdelenie predmetného pozemku možné nie je. Znalec Ing. H. nezobral do úvahy skutočnosť, že sa jedná o stavebný pozemok, na ktorom má byť postavený rodinný dom. Napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu spoluvlastníckych práv odporcu a súd pri zrušení podielového spoluvlastníctva neprihliadol na účelné využitie pozemku, pretože na novovytvorenom pozemku parc. č. 186/2 nie je možné postaviť rodinný dom.

Navrhovateľka odvolanie nepodala a vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že navrhuje rozsudok potvrdiť ako vecne správny a zaviazať odporcu k náhrade trov konania. Odvolacie argumenty nemajú reálny základ, dôvodmi uvedenými v odvolaní odporca argumentoval aj pred prvostupňovým súdom a súd sa s nimi vysporiadal. Manželia W. s poukazom na zhoršený zdravotný stav stratili v posledných rokoch akýkoľvek záujem o spornú nehnuteľnosť a zároveň stratili záujem o záhradnú chatku a v zmysle dohody bude táto chatka legalizovaná a následne sa stane navrhovateľka jej výlučnou vlastníčkou a bude môcť vyčlenenú časť nehnuteľnosti spolu so záhradnou chatkou využívať ako svoje vlastníctvo. Odporca si zrejme neuvedomil a nespozoroval zmenu postojov manželov W. k záhradnej chatke, čo vyplýva aj z podaného odvolania, v ktorom venuje značnú pozornosť skutočnostiam z dávnej minulosti. Navrhovateľka je názoru, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vysporiadal sa aj s argumentáciou odporcu a vo veci správne rozhodol.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a 202 ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( ), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania ( ) tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku ( ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle

Predmetom konania na Okresnom súde v Trnave pod spis zn. je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného návrhu na začatie konania, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. , odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

Odvolateľ ako prvý odvolací dôvod uviedol , že v konaní došlo k vadám uvedeným v a , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Z vád konania je dôvodom odvolania len :

- taká vada, ktorá sa považuje za dôvod zmätočnosti, konkrétne, ak nebola splnená niektorá z podmienok konania, ktoré sú vypočítané v § 221 ods. 1 písm. a) - e), ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodnutie súdu vyniesol vylúčený sudca, súd prvého stupňa nebo správne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát a

- iná vada konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V odvolacom konaní nevyšli najavo procesné vady konania v zmysle a konanie prvostupňového súdu nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ďalší uplatnený odvolací dôvod spočíval v tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ). Pri tomto dôvode nie je rozhodujúce, či súd vykonal všetky navrhnuté dôkazné prostriedky, alebo nie. Rozhodujúce je iba to, že na základe tých, ktoré vykonal, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodom nesprávneho skutkového zistenia je nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazných prostriedkov, t.j. porušenie niektorého z ust. -135.

V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.

Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí

správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané podmienky pre rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti spôsobom navrhovaným navrhovateľkou.

Posledným odvolacím dôvodom je, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Ak súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, lebo sú pre súd záväzné. V tomto smere súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex). Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Len v prípade, keď by pred súdom došlo k uzavretiu súdneho zmieru (tak pred začatím konania, ako aj v jeho priebehu), si sami spoluvlastníci môžu zvoliť spôsob vyporiadania a prejav ich vôle, ak zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi, nie je prekážkou schválenia zmieru ( ). S povahou rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva a o jeho vyporiadaní, cieľom ktorého je novým spôsobom upraviť určitý hmotnoprávny vzťah, ktorý v štádiu konania pred vydaním rozsudku neexistoval (tzv. konštitutívny charakter rozsudku), súvisí aj nevyhnutnosť vyriešiť všetky otázky, ktoré sú medzi účastníkmi sporné a ktoré v rámci novej úpravy právneho vzťahu vyžadujú riešenie. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle (pozri výklad k ) a aby rozdelenie bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností ( a nasl. KZ). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušnou správou katastra ( KZ). Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení. Možnosť vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením podľa spoluvlastníckych podielov síce nevylučuje, aby sa v prípadoch hodných osobitného zreteľa vyporiadanie reálnym rozdelením uskutočnilo pri plošnom rozdelení inak, než v presnom pomere k spoluvlastníckym podielom (napr. pri nerovnakej kvalite vydelených častí, pri nerovnakých prístupových možnostiach a pod.). Keďže reálnym rozdelením stavby nevzniknú vždy samostatné časti rovnakej hodnoty, treba tieto nerovnosti vyjadriť primeranou peňažnou náhradou, teda tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania. To však treba v súdnom konaní doložiť potrebnými zisteniami a výslovne uviesť v rozsudku ako dôvod, prečo sa vykonáva takéto reálne rozdelenie.

Pri zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní rozdelením veci, môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti, a to aj bez návrhu účastníkov konania, pretože jeho zriadenie je tiež súčasťou vyporiadania spoluvlastníkov, ktorým je rozdelenie spoločnej veci podmienené. Pri iných spôsoboch vyporiadania, teda napríklad pri prikázaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, súd toto oprávnenie nemá. Zriadiť možno len vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, a nie vecné bremeno patriace určitej osobe (pozri výklad k § 151n). Aj ďalšia zásada, podľa ktorej zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznuce na nehnuteľnosti, sa uplatní iba v prípade reálneho rozdelenia

nehnuteľnosti. V tomto prípade musí súd presne určiť, ako sa vlastníci novovzniknutých vecí budú v budúcnosti podieľať na povinnostiach voči tretím osobám tak, aby sa ich postavenie zmenenou situáciou nezhoršilo. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, v druhá a tretia veta sú od účinnosti novely () zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Vychádzajúc najmä zo slov "prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci", možno vyvodiť, že to nie sú jediné hľadiská, podľa ktorých sa vo veci musí rozhodnúť, ale sú jediné, ktoré zákon výslovne uvádza, a teda aj prioritné, na ktoré súd musí prihliadnuť v takom poradí, v akom sú uvedené v zákone. Hľadisko účelného využitia veci sa teda uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jedného kritéria a jeho porovnania s iným. Možno však prihliadať aj na iné skutočnosti, než sú uvedené v zákone (napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci, kto ju zveľaďoval, a pod.). Okrem uvedených kritérií súd pri rozhodovaní, komu vec prikáže, môže prihliadnuť aj na ďalšie kritérium, a to skutočnosť, že spoluvlastník sa správal násilne voči ostatným spoluvlastníkom. Ide najmä o prípady výtržníctva, prípadne o fyzické napádanie či hrubé urážanie spoluvlastníkov, ale aj o prípady poškodzovania vecí, ktoré sú v spoluvlastníctve. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej podiel). Do vlastníctva sa preto vec prikazuje vždy ako celok, a to niektorému (niektorým) zo spoluvlastníkov. Je vylúčené prikázať vec tretej osobe, ktorá k nej nemá žiadny vzťah, hoci by aj bola osobou blízkou niektorému zo spoluvlastníkov (napr. potomkovi alebo manželovi spoluvlastníka). Tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov prejavuje o celú vec záujem.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. podľa ktorého právna norma, ktorou je obsiahnuté hľadisko „účelné využitie veci“ ( ) patrí k normám s relatívne neurčitou hypotézou, ktorá prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Ak bola hypotéza právnej normy vymedzená správne, rozhodnutie vo veci nemôže byť v rozpore so zákonom z dôvodu, že neboli objasnené ďalšie okolnosti, prípadne, že sa neprihliadalo na iné okolnosti, ktoré v posudzovanom prípade nemožno považovať za podstatné či významné. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov a o tom kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie sú závery skutkovými a nie právnymi.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení dôsledne vysporiadal so všetkými argumentmi odporcu a v odvolaní prevažnú časť týchto argumentov odporca opätovne opakuje a žiada ich prehodnotiť odvolacím súdom.

Ako prvé odvolateľ namietal, že prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal vzájomným návrhom zo dňa 28.12.2009 doručený súdu 30.12.2009, ktorým sa domáhal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a to tak, že ho prikáže do výlučného vlastníctva odporcu. Vytýkal prvostupňovému súdu, že o tomto vzájomnom návrhu súd vôbec nerozhodol. Odvolací súd nevidí v uvedenom postupe žiadne procesné pochybenie prvostupňového súdu, pretože ak odporca v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva navrhne iný spôsob vyporiadania než navrhovateľ, nejde o vzájomný návrh, ale o súčasť jeho procesnej obrany a takýto návrh ani nemožno vylúčiť na samostatné konanie. (pozri Sou R NS č. 25 - C 1940). Súd sa zaoberal obranou odporcu týkajúcej sa spôsobu vypriadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu.

Odvolateľ dôvodil, že v odôvodnení napadnutom rozsudku absentuje úplná citácia potvrdenia Obce R. z 08.10.2008, pretože chýba časť textu „výstavba rodinného domu“. Prvostupňový súd uviedol, že má ísť o plánovanú investičnú činnosť, ktorou sa nepochybne rozumie výstavbu rodinného domu, z čoho aj súd vychádzal, pričom odporca si potvrdenie obce vysvetľuje takým spôsobom, že má ísť o výstavbu jedného rodinného domu. V čase kedy obec vydávala uvedené potvrdenie v roku 2003 išlo o jeden pozemok a preto sa uviedlo, že pôjde o výstavbu jedného rodinného domu.

Odporca namietal, že nebude môcť využiť pozemok na účel, na ktorý je určený, aby si na ňom mohol postaviť rodinný dom, nebude môcť dodržať odstupy od stavieb a odstupy od pozemkov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správny záver súdu o tom, že v súčasnosti nejde o stavebný pozemok, ale o záhradu. Účelným využitím záhrady nemôže byť výstavba rodinného domu. Prvostupňový súd sa vysporiadal aj s tou možnosťou, že ak sa budúcnosti zmení charakter nehnuteľnosti a bude sa môcť na tomto pozemku stavať, pretože pozemok je zahrnutý do plánovanej investičnej činnosti teda na výstavbu rodinného domu a súd zohľadnil rozlohu nehnuteľnosti, ktorá pripadne odporcovi 511 m2, prístup na túto nehnuteľnosť je možný z asfaltovej spoločnej komunikácie a taktiež vhodným umiestnením rodinného domu bude možné, aby odporca realizoval výstavbu rodinného domu. Prvostupňový súd správne prihliadol na skutočnosť, že ide o záhradu a odporcovi nebráni žiadna skutočnosť využívať pozemok na takto určený účel.

Ak prvostupňový súd v konaní zistil, že reálna deľba je možná s poukazom na vypracovaný znalecký posudok na reálne rozdelenie, nezostávalo nič iné ako vychádzať z tejto reálnej deľby, pretože je viazaný poradím vyporiadania s prihliadnutím na veľkosť podielov ako aj účelné využitie veci.

Značná časť argumentov odporcu sa týkala obdobia začiatku tohto konania z roku 1995 a keďže k rozhodnutiu vo veci samej došlo so značným časovým odstupom, tieto vyjadrenia účastníkov sú irelevantné.

Za správny treba považovať záver prvostupňového súdu o tom, že došlo k zmene stavu v porovnaní s obdobím rozhodnutia vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. a súd v predmetnom konaní zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo aj napriek tomu, že v konaní vedenom na Okresom súde v Trnave pod spis. zn. bol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietnutý.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva navrhovateľka bude môcť výlučne so svojim vlastníctvom nakladať podľa svojho rozhodnutia a preto tvrdenia odporcu týkajúce ďalšieho rozhodovania navrhovateľky sú irelevantné pre rozhodnutie.

Odvolací súd nezistil žiadny dôvod, že by postupom a rozhodnutím súdu prvého stupňa napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu spoluvlastníckych práv odporcu.

So zreteľom na uvedené odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil postupom podľa

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd, nakoľko podľa ak odvolací súd rozhodne o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa , o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.