Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 188/2014
PDF · 87.4 KB
No categories available
I. ÚS 188/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2014
predbežne prerokoval sťažnosť M. C., zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou
Lukačovičovou, Hlavná 156, Dubová, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv
garantovaných čl. 46 ods. 1 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 a čl.
11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 22 C 72/1995-458
z 15. februára 2013 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24 Co 220/2013
z 9. októbra 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. C. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. januára 2014 doručená sťažnosť M. C. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou sa domáhal
zrušenia v záhlaví uvedených rozhodnutí všeobecných súdov z dôvodu porušenia tam
uvedených základných práv garantovaných ústavným poriadkom.
2. Ústavný súd z podanej sťažnosti a napadnutých rozhodnutí všeobecných súdov
zistil, že Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 15. februára 2013
zrušil podielové spoluvlastníctvo žalovaného sťažovateľa so žalobkyňou k parcele č...
2
záhrada o výmere 1 021 mreálnou deľbou tak, že novovytvorenú parcelu č... o výmere
2 2
511 mprikázal do vlastníctva sťažovateľa a parcelu č... o výmere 510 mdo vlastníctva
žalobkyne. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na odvolanie sťažovateľa
rozsudkom z 9. októbra 2013 rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
3. Sťažovateľ napadol uvedené rozhodnutia polemikou s ich skutkovými a právnymi
zisteniami, podľa ktorej výmera, tvar a účelné využitie pôvodnej parcely č... neumožňovali
jej reálnu deľbu, najmä keď žalobkyňa nemala záujem o tento pozemok pre seba, ale iba pre
tretie osoby, takže celá sťažnosť je len opakovaním argumentov, ktoré uplatňoval
v predchádzajúcich štádiách konania.
4. Ústavný súd ustálene judikuje, že jeho úlohou je len ochrana ústavnosti, a nie
„bežnej“ zákonnosti. Preto ústavný súd nie je povolaný na prieskum správnosti aplikácie
protiústavného práva; nie je len ďalšou prieskumnou inštanciou v konaní pred všeobecnými
súdmi (čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky) tak, ako ho do tejto pozície stavia obsahom
sťažnosti sťažovateľ.
5. Navyše, po dôkladnom zoznámení sa s napadnutými rozhodnutiami ústavný súd
konštatuje, že ako krajský súd, tak aj okresný súd sa s námietkami sťažovateľa riadne
vysporiadali, pri meritórnom rozhodovaní prihliadali na všetky relevantné okolnosti, vec
po právnej stránke zákonne a spravodlivo posúdili z pohľadu obidvoch účastníkov konania.
Okolnosť, že všeobecné súdy nepresvedčili sťažovateľa, rovnako ako skutočnosť, že sa
sťažovateľ doteraz nestotožňuje s ich závermi, nemôžu samy osebe založiť dôvodnosť
ústavnej sťažnosti a v žiadnom prípade ich nemožno považovať za porušenie jeho
základných práv tak, ako ich označil vo svojej sťažnosti (petite), ktorou bol ústavný súd
viazaný [§ 20 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].
6. S ohľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. mája 2014