Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoCsp-6-2023.pdf
PDF · 155.55 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoCsp/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudcov: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803 zastúpený splnomocnencom: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D., zastúpený advokátom: JUDr. Mgr. Marián Kropaj, PhD., so sídlom Mudroňova 7356/51, Piešťany, o zaplatenie 177 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 21Csp/57/2021-178 zo dňa 11. októbra 2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol, výrokom II. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil citáciou § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 – 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 písm. a) – l), s), z) a aa), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoSÚ“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 17 ods. ZoSÚ v znení účinnom od 23.12.2015, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. (ďalej „banka“) a žalovaný uzavreli dňa 09.05.2016 Zmluvu o Kreditnej karte (č. kartového účtu XXXXXXXXXX) (ďalej „Zmluvu“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský revolvingový úver s úverovým rámcom 300 eur. Zo základných podmienok Zmluvy (čl. I) vyplýva, že úroková sadzba bola dojednaná premenlivá; závisiaca od výšky čerpania celkového úverového rámca ku koncu účtovného obdobia zníženého o sumy splátok klienta uhradených do najbližšieho dňa splatnosti (vo vzťahu k uvedenému zmluva obsahuje tabuľku s podrobnou špecifikáciou). Minimálna výška splátky pri schválenej výške úverového rámca 300 eur predstavovala 15 eur, RPMN 42,65 % p.a. (s uvedením predpokladov jej výpočtu), celková čiastka, ktorú klient zaplatí pri uvedených predpokladoch a RPMN: 361,55 eura, priemerná hodnota RPMN: 23,55 % p.a., odplata: 26,00 %. Spôsob úhrady pohľadávky bol dojednaný automatickým odpísaním z účtu. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.
Žalovaný v zmluve ako adresu trvalého pobytu uviedol: E. F. XXXX/XX, XXX XX C.. Osobitne bol dojednaný spôsob doručovania výpisu ku kartovému účtu, kreditnej karty a pin kódu: a to poštou na adresu: C. XX, XXX XX D.. Listom zo dňa 03.02.2020 vyzvala banka žalovaného na úhradu pohľadávky banky, so splácaním ktorej bol žalovaný v omeškaní, ku dňu 03.02.2020 vo výške 357,00 eura, do 15 dní od doručenia výzvy. Z doručenky č.l. 54 vyplýva, že predmetný list sa vrátil ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote z adresy žalovaného dňa 25.02.2020. V obsahu listu zo dňa 12.01.2020 oznamuje banka žalovanému zníženie celkového úverového rámca na nulu a výpoveď zmluvy o kreditnej karte s účinnosťou ku dňu 21.01.2020, ak najneskôr v deň predchádzajúci dňu 21.01.2020 neuhradí splátku vo výške 30,52 eur. Súčasne ho upozornila, že ak požadovanú splátku do 21.01.2020 neuhradí, je povinný uhradiť banke celú pohľadávku banky zo zmluvy ku dňu 12.01.2020 vo výške 351,50 eura do 15 dní odo dňa účinnosti zníženia celkového úverového rámca na nulu. Listom zo dňa 30.03.2021 oznámila banka žalovanému postúpenie pohľadávky voči nemu z kreditnej karty, číslo účtu XXXXXXXXXX, a to na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0219/2021/CE zo dňa 23.03.2021 postupníkovi - žalobcovi. Podľa predloženého poštového podacieho hárku EPH 247495295 boli nešpecifikované zásielky adresované žalovanému podané na poštovú prepravu dňa 02.08.2021. Pokusom o zmier zo dňa 30.07.2021 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 467,47 eura najneskôr do 09.08.2021. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0219/2021/CE uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, v spojení s jej prílohou, postúpil postupca žalobcovi pohľadávku z kreditnej karty, číslo účtu: XXXXXXXXXX, voči žalovanému v celkovej výške 373,13 eura (z toho istina 177 eur, úroky 100, eur, poplatky 80,00 eur a UONZ - 16,13 eur). 4. Vecne argumentoval tým, že „pokiaľ ide o posudzovanú Zmluvu o kreditnej karte, titulom ktorej si žalobca uplatňuje žalovanú pohľadávku, táto zmluva je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy právny predchodca žalobcu konal a žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň sa v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver upravený zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy v zmysle § 9 zákona o spotrebiteľských v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, súd zistil, že zmluva bola platne uzatvorená a obsahuje všetky zákonom vyžadované vrátene tých, ktorých absencia spôsobuje, že sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch). V konaní bolo taktiež preukázané, že medzi bankou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola dňa 23.03.2021 uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0219/2021/CE, na základe ktorej, v spojení s jej Prílohou, bola pohľadávka voči žalovanému z kreditnej karty, číslo účtu: XXXXXXXXXX, v celkovej výške 373,13 eura (z toho istina 177 eur, úroky 100, eur, poplatky 80,00 eur a UONZ - 16,13 eur) postúpená žalobcovi ako postupníkovi. Pokiaľ žalobca ešte argumentoval tým, že vo VOP si tieto podmienky doručovania písomností dohodli odchylne, tu súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/36/2020 zo dňa 15.12.2020 (publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu č. 1/2021 pod R 4/2021), podľa ktorého „z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať.“
K účinnosti doručenia zásielky(list zo dňa 03.02.2020) právneho predchodcu ( v zmysle § 45 ods. 1 OZ) žalovanému na adresu C. XXX/XX, D. súd dospel k záveru ,že uvedené doručovanie vykonal právny predchodca žalobcu v rozpore so samotnou zmluvou o kreditnej karte, keď žalovaný ako klient uviedol v zmluve ako kontaktné údaje: E. F. XXXX/XX, XXX XX C. (adresa trvalého pobytu). Osobitne bol dojednaný len spôsob doručovania výpisu ku kartovému účtu, kreditnej karty a pin kódu: a to poštou na adresu: C. XX, XXX XX D.. Z uvedeného vyplýva, že právny predchodca žalobcu v samotnej zmluve o kreditnej karte vymedzil podmienky (a podpisom zmluvy žalovaný s takýmto dojednaním vyjadril súhlas) a spôsob doručovania jednotlivých písomností žalovanému tak, že na adresu C. XX, D. mu bude výnimočne doručovať výpis ku kartovému účtu, kreditnú kartu a pin kód, pričom všetky ďalšie písomnosti budú doručované v zmysle VOP na kontaktnú adresu poskytnutú žalovaným - keďže žalovaný poskytol adresu trvalého pobytu E. F. XXXX/XX, C. a banka takýmito kontaktnými údajmi disponovala od vzniku zmluvného vzťahu, bola povinná všetky písomnosti (s výnimkou už uvedených výpisov, karty a pin kódu) doručovať žalovanému na adresu trvalého pobytu. Vrátenie výzvy zo dňa 03.02.2020 banke ako neprevzatej v odbernej lehote, z adresy výlučne určenej na doručovanie výpisu, karty a pin kódu nemohlo vyvolať účinky v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka a t.j dôjdenie zásielky žalovanému. Takéto doručovanie preto súd vyhodnotil ako neúčinné. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca súdu v priebehu konania nepreukázal, že by vykonal zníženie celkového úverového rámca na nulu a výpoveď zmluvy o kreditnej karte účinne a platne. List zo dňa 12.01.2020 síce vyhotovil, ale tento ako vyplynulo z vykonaného dokazovania žalovanému nedoručil a ani neodoslal. Vyplýva to aj z jeho vyjadrení, keď sám potvrdil, že nedisponuje doručenkou alebo podacím hárkom. Samotná skutočnosť, že by predmetný list z 12.01.2020 žalovanému odoslal však účinnosť výpovede nepostačovala. Keďže nedošlo k platnému a účinnému vypovedaniu zmluvy, nenastal ani jej zánik s ktorou samotná zmluva t.j. dojednanie medzi stranami spája konečnú splatnosť pohľadávky. V posudzovanom prípade súdu nepreukázal, že jeho právny predchodca (banka) dodržal ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách pred postúpením pohľadávky žalobcovi voči žalovanému, teda, že postúpeniu pohľadávky voči žalovanému predchádzala písomná výzva banky, ktorá bola žalovanému doručená. Postúpenie pohľadávky upravujú ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, ak však postupuje svoju pohľadávku voči dlžníkovi banka, musí postupovať aj podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Banka teda môže písomnou zmluvou postúpiť pohľadávku, ktorú má voči svojmu klientovi len vtedy, ak napriek písomnej výzve banky je jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy až po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré kumulatívne musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky. Písomná výzva banky dlžníkovi je prvým predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na inú osobu, ktorá musí byť preukázateľne zaslaná dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné špeciálne podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Tieto isté podmienky musia byť splnené aj pri prelomení bankového tajomstva (porovnaj § 92 ods. 8 tretia veta ZoB), aby nedošlo k jeho porušeniu. Uvedené spolu úzko súvisí, avšak vzájomne sa nevylučuje (viď rozsudok NSSR sp. zn. 1Cdo/147/2017 zo dňa 24. apríla 2018). Žalobca v konaní poukazoval na čl. 6 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej Sporiteľne, a.s., podľa ktorých banka doručuje Klientovi písomnosti osobne, kuriérom, poštou alebo elektronicky a banka môže používať na komunikáciu s Klientom aj formát krátkej textovej správy (SMS), e-mailovú správu alebo iné formy doručovania prostredníctvom elektronických prostriedkov a technických zariadení, pričom takáto komunikácia môže obsahovať aj výzvy alebo upozornenia. Z týchto dôvodov preto žalobca nedisponuje doručenkou ani podacím hárkom k zníženiu celkového úverového rámca na nulu zo dňa 12.04.2016. Žalobcu v prejednávanej veci zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania svojej aktívnej legitimácie v konaní. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom sporovom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúce z hmotného práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má tá zo strán, ktorej svedčí stav z hmotného práva, teda ktorá je nositeľom subjektívneho práva, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovanej strany uplatnené v konaní. V opačnom prípade súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal zaslanie písomnej výzvy žalovanému pred postúpením pohľadávky, teda nepreukázal, že pohľadávku voči žalovanému platne nadobudol.
Podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu žalovaného na tretiu osobu, ktorá nie je bankou (žalobca) podľa § 92 ods. 8 ZoB tak neboli splnené a vo veci nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.03.2021, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok NSSR sp. zn. 7 Cdo 26/2017 z 28. marca 2018. Súd síce dospel k záveru, že výzvu zo dňa 17.12.2020 právny predchodca žalovanému doručil dňa 29.12.2020, avšak po doručení tejto výzvy do dňa postúpenia (23.03.2021) neuplynulo 90 dní t.j. žalovaný od 29.12.2020 do 23.03.2021 nebol v nepretržitom omeškaní 90 dní z ktorého dôvodu doručenie uvedenej výzvy do vlastných rúk žalovaného dňa 29.12.2020 nemohlo založiť splnenie podmienok v zmysel § 92 ods.8 ZoB). Podmienkou platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 17 ZoSÚ je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred týmto termínom. Na druhej strane, postúpenie pohľadávky v rozpore s citovaným ustanovením má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy, z ktorého dôvodu nemôže byť žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný. Výpoveď zmluvy ako aj zníženie celkového úverového rámca na nulu sú bezpochyby prejavy vôle účastníka právneho vzťahu v tomto prípade banky , takýto prejav vôle aby vyvolal zodpovedajúce právne účinky (predčasnú splatnosť celej pohľadávky uplynutím výpovednej dohody) musí sa dostať do dispozície druhého účastníka zmluvy t.j. klienta - žalovaného. Ak z vykonaného dokazovania nevyplynul záver o účinnom znížení celkového úverového rámca na nulu resp. účinnej výpovedi zmluvy o kreditnej karte, nemohol nastať ani účinok s takýmito úkonmi banky spojený a t.j. zánik zmluvného vzťahu uplynutím 2 kalendárnych mesiacov od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci v ktorom bola výpoveď doručená. Konečná splatnosť úveru resp. splatnosť úveru pred týmto termínom tak do 23.03.2021 nenastala. Pohľadávka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola postúpená dňa 23.03.2021, t.j. pred termínom konečnej splatnosti úveru (nakoľko v danom prípade nedošlo k účinnej a platnej výpovedi zo zmluvy o kreditnej karte a bez toho, aby sa stala splatnou pred termínom postúpenia, a preto nebola preukázaná výnimka zo zákazu prevodu práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu pred termínom jeho konečnej splatnosti upraveného v § 17 ZoSÚ. Žalobca tak nepreukázal predpoklady pre platné postúpenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a teda ani predpoklady pre nadobudnutie týchto práv, čím mu v konaní chýba aktívna vecná legitimácia. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky aktívnej vecnej legitimácie (nenaplnenie podmienok ust. § 92 ods. 8 ZoB a súčasne aj § 17 ZoSÚ pri postupovaní „pohľadávky“ na žalobcu) žalobcu v konaní súd žalobu voči žalovanému zamietol. Nakoľko žalovaný bol v tomto spore plne úspešný, keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol vznikol mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mu súd priznal, pričom pri zaoberaní sa otázkou či v danom prípade nie sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by výnimočne odôvodňovali takúto náhradu trov konania nepriznať došiel k záveru, že takýchto okolností niet. O výške trovy konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník“. 5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca dáva súdu do pozornosti, že mu neboli zaslané všetky vyjadrenia žalovaného, ktorými pred súdom prezentoval svoju procesnú obranu voči nároku žalobcu uplatneným v podanej žalobe. Konkrétne žalobcovi prostredníctvom súdu nebolo nikdy zaslané vyjadrenie žalovaného označené ako „Vyjadrenie žalovaného k podaniu žalobcu zo dňa 20.5.2022“ zo dňa 04.10.2022, čím žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom a zaujať jeho procesné stanovisko/útok k predmetnému vyjadreniu, a zároveň nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný týmto vyjadrením zo dňa 04.10.2022 reagoval na vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.05.2022 (reakcia žalobcu k odporu žalovaného). Následne však súd žalobcovi z neznámych dôvodov vyjadrenie žalovaného zo dňa 04.10.2022 nezaslal a neumožnil mu reagovať na skutočnosti prezentované žalovaným. Žalobca sa o tom, že žalovaný reagoval podaním zo dňa 04.10.2022 (ktoré žalobcovi však už doručené zo strany súdu nebolo) dozvedel až z odôvodnenia súdu v bode č. 5 napadnutého rozhodnutia. Poukázal na ust. § 167 ods. 3 Civilného
sporového poriadku: „Ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.“ Súd podľa názoru žalobcu nepostupoval procesne správne, keď žalobcovi nedoručil podanie žalovaného zo dňa 04.10.2022 s tým, aby zaujal svoje procesné stanovisko/útok k ďalším namietaným skutočnostiam žalovaným. Zároveň konanie bolo zaťažené procesnou vadou v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, keď spor sa mohol vyvíjať inak a v neposlednom rade súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, keďže nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 228/2019-15 zo dňa 04.06.2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo/7/2013 zo dňa 22.01.2014. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že v konaní bolo podľa jeho názoru celkom nesporne preukázané, že pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ - právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej aj ako „postupca“) dodržal všetky podmienky, ktoré mu ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB ukladá. Dôvodil ust. § 92 ods. 8 ZoB. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní (žalovaný bol v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok najneskôr od 09.10.2019 kedy uhradil poslednú splátku vo výške len 15,52 €), pričom k postúpeniu pohľadávky došlo až dňa 23.03.2021. Žalovaný bol tak v omeškaní viac ako 365 dní, a zároveň žalobca v konaní tvrdil a aj tvrdí, že žalovaný bol postupcom opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to okrem iných výziev aj výzvou zo dňa 12.01.2020 označenou ako „Zníženie Celkového úverového rámca na nulu a výpoveď Zmluvy o Kreditnej karte“, výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 03.02.2020 + Doručenka a výzvou pred postúpením pohľadávky zo dňa 17.12.2020 + Podací hárok. Žalobca teda v konaní tvrdil (a naďalej tvrdí), že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Zároveň sa žalobca nestotožňuje s konštatovaním súdu, že pohľadávka postupcu nebola splatná. Postupca v zmysle ust. § 563 OZ vyzval žalovaného (dokonca viackrát) na úhradu dlžnej sumy. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 368,70 € aj podaním zo dňa 17.12.2020. Táto listina bola žalovanému v zmysle priloženého podacie hárku a potvrdenia zo stránky Slovenskej pošty doručená dňa 29.12.2020, čo konštatoval aj samotný súd v bode č. 41 napadnutého rozhodnutia. Nakoľko pohľadávka postupcu bola splatná v celom rozsahu (postupca v zmysle ust. § 563 OZ vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky o. i. aj touto výzvou) bola podľa názoru žalobcu platne postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok z postupcu na postupníka – žalobcu, pričom ide aj o kvalifikovanú výzvu podľa ust. § 92 ods. 8 ZoB a pohľadávka bola postúpená po tom, čo bol dlžník v nepretržitom dlhšom ako 90 dňovom omeškaní so splácaním svojho záväzku. Pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že za výzvu podľa ust. § 563 OZ, ktorou došlo k zosplatneniu dlhu a kvalifikovanú výzvu podľa ust. § 92 ods. 8 ZoB na splnenie omeškaného záväzku je možné považovať aj výzvu zo dňa 03.02.2020, ktorou postupca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 357,00 € v lehote nie kratšej ako 15 dní. K tejto výzve žalobca pripojil aj doručenku a žalobca zastáva názor, že je bez právnej relevancie jej odoslanie čo i len na adresu C. XX, XXX XX D. (ktorá bola ako adresa na doručovanie kreditnej karty a výpisov), nakoľko je nepochybné, že žalovaný si zásielku prevziať mohol (tá bola postupcovi vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote). Na túto adresu bola žalovanému zasielaná žaloba a Platobný rozkaz súdu, č. k. 21Csp/57/2021 - 86 zo dňa 10.9.2021. Teda záver súdu o tom, že žalovaný nemal možnosť sa s výzvou zo dňa 03.02.2020 oboznámiť a tá nebola doručená do jeho dispozičnej sféry, považuje žalobca za nepreskúmateľný a neudržateľný. Predsa žaloba s platobným rozkazom bola žalovanému zasielaná na totožnú adresu (C. XX, XXX XX D.), pričom žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor. Je teda zrejmé, že žalovaný si na uvedenej adrese preberá zásielky a nemôže byť na ťarchu žalobcu, že si zásielku zo dňa 03.02.2020 neprevzal v odbernej lehote, hoci sa na tejto adrese trvale zdržuje a zrejme celkom úmyselne si niektoré zásielky nepreberá. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností je nutné konštatovať, že pohľadávka sa stala splatnou, nakoľko postupca niekoľkokrát vyzýval v zmysle ust. § 563 OZ k úhrade dlžnej sumy, zároveň preukázal doručenie kvalifikovanej výzvy podľa ust. § 92 ods. 8 ZoB, a preto žalobca zastáva názor, že v tomto konaní je aktívne vecne legitimovaný. Žalobca zároveň dodáva, že nedošlo k porušeniu žiadnej
podmienke v ust. § 92 ods. 8 ZoB a súčasne aj ust. § 17 ZoSÚ pri postupovaní pohľadávky z postupcu na žalobcu. Žalobca tiež uvádza, že sa nestotožňuje ani so súdnym výkladom ust. § 92 ods. 8 ZoB, v zmysle ktorého súd zastal názor, že: „Súd síce dospel k záveru, že výzvu zo dňa 17.12.2020 právny predchodca žalovanému doručil dňa 29.12.2020, avšak po doručení tejto výzvy do dňa postúpenia (23.03.2021) neuplynulo 90 dní t.j. žalovaný od 29.12.2020 do 23.03.2021 nebol v nepretržitom omeškaní 90 dní z ktorého dôvodu doručenie uvedenej výzvy do vlastných rúk žalovaného dňa 29.12.2020 nemohlo založiť splnenie podmienok v zmysel § 92 ods.8 ZoB).“ Žalobca sa nestotožňuje s právnym názorom súdu, podľa ktorého v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB nebola dodržaná podmienka 90-dňového omeškania, pričom okresný súd toto omeškania počítal až odo dňa doručenia výzvy pred postúpením pohľadávky zo dňa 17.12.2020. Uvedené z ust. § 92 ods. 8 ZoB v žiadnom ohľade nevyplýva. Ust. § 92 ods. 8 ZoB totiž pojednáva o dvoch skutočnostiach: o písomnej výzve banky voči svojmu klientovi, t. j. výzve banky k úhrade omeškaných splátok úveru, ktorá môže byť vykonaná kedykoľvek za trvania omeškania dlžníka (v danom prípade bolo uvedené splnené už aj výzvami zo dňa 12.01.2020, 03.02.2020 a zo dňa 17.12.2020) a o omeškaní dlžníka (ktoré nastáva okamihom, kedy dlžník prestal plniť záväzok spôsobom, akým sa na jeho platení dohodol so svojím veriteľom a nie až po doručení poslednej výzvy postupcu pred postúpením pohľadávky). Žalovaný bol v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok najneskôr od 09.10.2019 kedy uhradil poslednú splátku vo výške len 15,52 €, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo až dňa 23.03.2021. Ak by zákonodarca mienil týmto ustanovením poskytnúť dlžníkovi lehotu napr. na dobrovoľné plnenie po dobu 90 dní pred postúpením pohľadávky, potom by to bolo v ustanovení § 92 ods. 8 ZoB výslovne a jednoznačne uvedené. Postup súdu, ktorým si súd „upravil“ zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB a nad rámec zákona „upravuje“, že 90-dňová lehota s ohľadom na omeškania dlžníka sa počíta až odo dňa doručenia poslednej výzvy postupcu pred postúpením pohľadávky zo dňa 17.12.2020, doručená dňa 29.12.2020 (t. j. v rozpore s ust. § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a podľa súdu nenastáva omeškanie okamihom, kedy dlžník neplní svoj záväzok riadne a včas) je v priamom rozpore s ústavným princípom trojdelenia moci, na základe ktorého právomoc meniť zákony prináleží moci zákonodárnej (nie moci súdnej). Poukázal na nález Ústavného súdu SR z 22. júna 2017. sp. zn. II. ÚS 796/2016-65, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6Co/128/2019 zo dňa 23.12.2019, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/351/2017 zo dňa 24.05.2018, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16CoCsp/4/2021 z 27.10.2021. S ohľadom na uvedené podľa názoru žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci – nakoľko súd prvej inštancie nesprávne vyložil povinnosti postupcu vyplývajúce z ust. § 92 ods. 8 ZoB, a zároveň dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko v konaní bolo bez pochybností preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB ako ani ust. § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca jednoznačne zastáva názor, že podmienka 90-dňového omeškania s plnením čo i len časti peňažného záväzku dlžníka voči postupcovi v zmysle ust. § 92 ods. 8 bola preukázateľná naplnená, a preto nemožno mať pochýb o tom, že na žalobcu bola platne postúpená pohľadávka a disponuje aktívnou vecnou legitimáciou. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň vyčíslil trovy odvolacieho konania.
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na tom, že žalobca nemá v súdnom konaní aktívnu vecnú legitimáciu. Uvedené tvrdenie žalovaného vyplýva z dokladov, ktoré predložil žalobca. Konajúci prvostupňový súd sa vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými argumentami strán týkajúcimi sa posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní. Žalobca mal vytvorený priestor reagovať na pripomienky žalovaného a svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázať. Žalovaný poukazuje na body 36 a 37 prvostupňového rozsudku týkajúce sa doručovania. Konajúci súd veľmi podrobne vysvetlil prečo doručovanie právneho predchodcu žalobcu nemohlo vyvolať účinky v zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka a t.j dôjdenie zásielky žalovanému. Takéto doručovanie preto súd vyhodnotil
ako neúčinné. V bode 38 predmetného rozsudku ďalej prvostupňový súd poukázal na skutočnosť, že žalobca súdu v priebehu konania nepreukázal, že by vykonal zníženie celkového úverového rámca na nulu a výpoveď zmluvy o kreditnej karte realizoval účinne a platne. List zo dňa 12.01.2020 síce vyhotovil, ale tento ako vyplynulo z vykonaného dokazovania žalovanému nedoručil a ani neodoslal. Vyplýva to aj z jeho vyjadrení, keď sám potvrdil, že nedisponuje doručenkou alebo podacím hárkom. Samotná skutočnosť, že by predmetný list z 12.01.2020 žalovanému odoslal však účinnosť výpovede nepostačovala. Keďže nedošlo k platnému a účinnému vypovedaniu zmluvy, nenastal ani jej zánik s ktorou samotná zmluva t.j. dojednanie medzi stranami spája konečnú splatnosť pohľadávky. V bode 39 a nasl. predmetného rozsudku prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania vysvetlil dôvody nenaplnenia podmienok ust. v § 92 ods. 8 zákona o bankách a z toho vyplývajúc nemohlo dôjsť ani k riadnemu postúpeniu pohľadávky. Súd pritom musí ex offo skúmať, či má žalobca aktívnu vecnú legitimáciu a pokiaľ zistí z vykonaného dokazovania, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciu, tak žalobu zamietne. Prvostupňový súd rozhodol správne keď žalobu zamietol a priznal žalovanému právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalovaný žiada, aby apelačný súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a priznal žalovanému právo na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (akt. § 127 a § 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.
8. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania bolo tu posúdiť, či postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.
10. Odvolateľ ako prvé namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď žalobcovi nedoručil podanie žalovaného zo dňa 04.10.2022 s tým, aby zaujal svoje procesné stanovisko k namietaným skutočnostiam žalovaným, týmto spôsobom bolo konanie zaťažené procesnou vadou. Dôvodil, že v dôsledku nesprávneho procesného postupu, sa spor mohol vyvíjať inak a týmto spôsobom súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, keďže nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
11. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký medzi jednotlivými, medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup súdu právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach právo byť vypočutý právo navrhovať dôkazy a vyjadriť sa k nim kontradiktórnosť konania právo byť rovno zbraní zákaz prekvapivých rozhodnutí zákaz ľubovôle právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia právo na preskúmanie rozhodnutia, porušenie, ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
12. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie dňa 19.07.2022 určil termín pojednávania na 11.10.2022 o 10.30 hod. Žalovaný podaním zo dňa 4.10.2022 (duplika) sa vyjadril k podania k podaniu žalobcu zo dňa 20.05.2022, pričom podanie žalovaného bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 4.10.2022. Splnomocnený zástupca žalobcu listom zo dňa 6.10.2022 ospravedlnil neúčasť na pojednávaní na deň 11.10.2022 a v záujme hospodárnosti konania súhlasil, aby sa vec rozhodla bez osobnej účasti sporových strán. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 11.10.2022 vyplýva, že bol prítomný právny zástupca žalovaného, súd pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, otvoril pojednávanie, následne vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín a to konkrétne vyjadrenia aj žalovaného zo dňa 4.10.2022, pričom k prečítaným a oboznámenými dôkazom neboli žiadne pripomienky. Následne súd vyzval prítomného žalovaného, aby zhrnul svoje návrhy a vyjadril sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok vo veci samej. 13. Podľa § 167 Civilného sporového poriadku ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk (ods. 1). Spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (ods. 2). Ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania (ods. 3). Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania (ods. 4). 14. Odvolateľ dôvodil postupom podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ktorý sa však podľa názoru odvolacieho súdu na namietanú procesnú situáciu – nedoručenie vyjadrenia žalovaného (dupliky) žalobcovi nevzťahuje. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba spolu s prílohami a platobným rozkazom bola doručená žalovanému dňa 27.4.2022 (čl. 124)- postup podľa § 167 ods. 1 a 2; žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, ktorý bol dňa 10.5.2022 doručený splnomocnencovi žalobcu spolu s výzvou na vyjadrenie k lehote 10 dní od doručenia – postup podľa § 167 ods. 3 veta prvá; splnomocnený zástupca žalobcu sa vyjadril dňa 20.5.2022 (replika) – postup podľa § 167 ods. 3 veta druhá, ktorú súd prvej inštancie doručil dňa 17.6.2022 splnomocnenému zástupcovi žalovanému a umožnil mu vyjadriť sa - postup podľa § 167 ods. 4 veta prvá, pričom splnomocnený zástupca žalovaného reagoval vyjadrením zo dňa 4.10.2022 (duplika) – postup podľa § 167 ods. 4 veta druhá, ktoré súd prvej inštancie nedoručil žalobcovi, vyjadrenie žalovaného zo dňa 4.10.2022 oboznámil na pojednávaní.
15. V prípade, že žalobca svoje procesné právo na procesnú repliku využije je odôvodnený postup súdu podľa ods. 4 to znamená umožnenie žalovanému reagovať tzv. duplikou. V tomto procesnom štádiu už nevidíme priestor na aplikáciu iných vhodných procesných opatrení súdu podľa odseku 4, keďže žalobca svoje právo procesné repliky už využil, z princípu rovnosti zbraní totiž vyplýva, že v takomto prípade musí súd procesne umožniť reagovať na repliku žalobcu protistrane (pozri str. 637 Veľký komentár,
Civilný sporový poriadok, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kolektív, C.H. Beck, 2016.
16. Z uvedeného vyplýva, že postup podľa 167 ods. 1 – 4 Civilného sporového poriadku bol súdom prvej inštancie dodržaný. Zároveň je potrebné uviesť, že na pojednávaní 11.10.2022 súd prvej inštancie oboznámil vyjadrenie žalovaného zo dňa 4.10.2022 - duplika. Je pravdou, že žalobca sa pred vyhlásením rozsudku súdom prvej inštancie o tomto podaní nedozvedel, pretože žalobca na pojednávaní konanom dňa 11.10.2022 prítomný nebol, žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti. Za takejto situácii podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ súd prvej inštancie nedoručil podanie žalovaného zo dňa 4.10.2022 (dupliku) žalobcovi, nedošlo k porušeniu § 167 Civilného sporového poriadku, súd podanie oboznámil na pojednávaní, žalobca mal možnosť sa pojednávania zúčastniť, nedošlo k namietanej procesnej vade, súd prvej inštancie sa nedopustil nesprávneho procesného postupu, súd neodňal žalobcovi žiadne procesné práva, umožnil mu konať pred súdom, k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces nedošlo. Odvolacia námietka týkajúca sa porušenia práva na spravodlivý proces je nenáležitá.
17. Odvolateľ sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že pohľadávka postupcu nebola splatná. Žalobca tvrdí, že pohľadávka sa stala splatnou, pretože postupca niekoľkokrát vyzýval v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka k úhrade dlžnej sumy, zároveň preukázal doručenie kvalifikovanej výzvy podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, a preto žalobca zastáva názor, že v tomto konaní aktívne legitimovaný žalobca. Zároveň dodáva, že nedošlo k porušeniu žiadnej podmienky § 92 ods. 8 zákona o bankách a súčasne aj ust. § 17 ZoSÚ pri postúpení pohľadávky z postupcu na žalobcu. Žalobca poukázal na výzvu na úhradu dlžnej sumy vo výške 368,70 eur podaním zo dňa 17.12.2020, pričom táto listina bola žalovanému doručená. Pokiaľ ide o výzvu zo dňa 3.2.2020 k tejto výzve žalobca pripojil doručenku a zastáva názor, že bez právnej relevancie jeho odoslanie na adresu C. XX, D., pretože je nepochybné, že žalovaný si zásielku prevziať mohol, nakoľko bola vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že žalovaný sa na tejto adrese preberá zásielky a nemôže byť na ťarchu žalobcu, že si zásielku zo dňa 3.2.2020 neprevzal v odbernej lehote, hoci sa na tejto adrese trvale zdržuje a celkom úmyselne si niektoré zásielky nepreberá.
18. Odvolací súd uvádza, že uvedenými skutočnosťami sa súd prvej inštancie zaoberal a posúdil ich správne, odvolací súd odkazuje na podrobné zdôvodnenie napadnutého rozsudku v bodoch 37. – 40, odvolací súd sa s uvedenými závermi plne stotožňuje. Odvolací súd vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu zdôrazňuje, že pre platnosť postúpenia pohľadávky z banky na nebankový subjekt je potrebné splniť podmienky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom postupca je v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku tvrdiť a prostriedkami procesného útoku v zmysle § 149 Civilného sporového poriadku dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností vedie k záveru o neplatnosti úkonu postúpenia pohľadávky, čo má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka. 19. Napokon odvolateľ namietal nesprávny výklad § 92 ods. 8 zákona o bankách súdom prvej inštancie. Žalobca sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nebola dodržaná podmienka 90 - dňového omeškania, pričom okresný súd toto omeškanie počítal až odo dňa doručenia výzvy pred postúpením pohľadávky zo dňa 17.12.2020. Uvedené však z ust. § 92 ods. 8 nevyplýva, tento názor vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobcu z ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplývajú 2 skutočnosti: a to písomná výzva banky voči klientovi, ktorá v danom prípade bola splnená už aj výzvami zo dňa 12.01.2020, 3.2.2020 a 17.12.2020 a omeškanie dlžníka, pričom žalovaný bol v nepretržitom omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi, podľa Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok najneskôr od 9.10.2019 kedy uhradil poslednú splátku vo výške len 15.52 eur, pričom k postúpeniu pohľadávky došlo až dňa 23.03.2021.
20. Odvolací súd sa ani s týmto názorom odvolateľa nestotožňuje. Odvolací súd akceptuje názor súdu prvej inštancie, že s poukazom na gramatický, ale najmä teleologický výklad ust. § 92 ods. 8 ZoB pre účinné postúpenie pohľadávky sa vyžaduje omeškanie dlžníka v trvaní viac ako 90 dní od momentu doručenia písomnej výzvy. Opačný výklad by totiž nevylučoval postúpenie pohľadávky ihneď nasledujúci deň po doručení výzvy na plnenie od banky dlžníkovi, v dôsledku čoho by bola dlžníkovi odňatá možnosť zabrániť postúpeniu predmetnej pohľadávky tým, že by svoj dlh banke uhradil. Slovné spojenie v ust. § 92 ods. 8 ZoB „napriek písomnej výzve“ je dôvodné gramaticky vykladať tak, že najskôr musí dôjsť k písomnej výzve banky dlžníkovi, ktorej doručením dlžníkovi začne plynúť lehota 90 dní na splnenie záväzku a až po jej uplynutí môže dôjsť k postúpeniu pohľadávky na iný subjekt. Takémuto výkladu citovaného ustanovenia nasvedčuje aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 147/2017, v ktorom sa Najvyšší súd zaoberal výkladom cit. ust. § 92 ods. 8 ZoB, pričom uviedol „Zároveň ďalšími zo Zákona o bankách vyplývajúcimi skutočnosťami (podmienkami) je preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v omeškaní) a dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní. Toto sú zákonné podmienky, ktoré musia byť splnené v prípade postúpenia čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú) osobu, nakoľko Zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku.“
21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd zhodne s prvoinštančným je toho názoru, že jednou zo základných zákonných podmienok pre účinné postúpenie pohľadávky banky voči dlžníkovi v zmysle cit. ust. § 92 ods. 8 ZoB je omeškanie dlžníka v trvaní viac ako 90 dní od momentu doručenia písomnej výzvy banky na splnenie dlhu. V danom prípade ale táto podmienka splnená nebola, keďže výzva na zaplatenie pohľadávky bola bankou žalovanému doručená dňa 29.12.2020 a dňa 23.3.2021 (spolu 84 dní) bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu, v dôsledku čoho nebola zachovaná lehota 90 dní omeškania žalovaného od doručenia výzvy. Následkom toho potom zmluva o postúpení predmetnej pohľadávky bola pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, ako správne uzavrel súd prvej inštancie. Žalobca potom v konaní nie je aktívne vecne legitimovaný, následkom čoho je potom nevyhnutné žalobu zamietnuť.
22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní relevantnej odvolacej argumentácie uplatnenej žalobcom, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správny, včítane závislého, avšak osobitne odvolacími dôvodmi nenapadnutého výroku o náhrade trov konania, s použitím ust. § 387 Civilného sporového poriadku potvrdil.
23. V zmysle § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
24. V zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. V tomto odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný a preto podľa citovaného ustanovenia žalovanému vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).