Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/72/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcov 1/ G.. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Q. XXX, XXX XX X. a 2/ S. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Q. XX, XXX XX X., obaja právne zastúpení Mgr. Andreou Legényovou, advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanej P.. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Q. XX, XXX XX X., v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. - 148 zo dňa 24. februára 2022 ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o povinnosti žalovanej ospravedlniť sa formou doporučenej zásielky, v druhom výroku o povinnosti žalovanej ospravedlniť sa na e-mailové adresy a v závislom štvrtom výroku o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe o ochranu osobnosti, ktorou sa žalobcovia 1/ a 2/, ako syn a manželka zosnulého Q. F., do ktorého práva na ochranu osobnosti malo byť zasiahnuté, domáhali po pripustení zmeny žaloby primeraného morálneho zadosťučinenia a to ospravedlnenia štyrmi spôsobmi 1/ vyhlásením v obecnom rozhlase, 2/ článkom v týždenníku F., 3/ doporučeným listom žalobcom 1/ a 2/ a 4/ zaslaním ospravedlnenia na špecifikované e-mailové adresy, na ktoré zaslala žalovaná informácie o nebohom. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaná zasiahla do práva na ochranu osobnosti nebohého Q. F., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX tým, že po jeho úmrtí šírila nepravdivé a zavádzajúce informácie, ktorých účelom bolo poškodenie mena zosnulého ako aj mena pozostalých.

2. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo nasledovné:

3. Nebohý Q. F. vykonával v obci A. Q. funkciu starostu, pričom žalobca 1/ je synom nebohého Q. F. a žalobkyňa 2/ je jeho manželkou.

4. Žalovaná rozposlala o nebohom Q. F. spolu 2 e-maily. V prvom e-maile zo dňa 18.03.2021, ktorý žalovaná zaslala na e-mailové adresy a@b.c a W.@gmail.com, žalovaná uviedla, že v prílohe posiela na vedomie k LV XX - p.č. XXX, XXX, LV p.č. XXX, ktoré zosnulý F. ukradol pôvodným vlastníkom podvodom.

5. V druhom e-maile zo dňa 05.04.2021, ktorý žalovaná rozposlala na e-mailové adresy a@b.c, a@b.c, a@b.c, a@b.c, U.@post.sk, a@b.c, žalovaná výslovne nemenovala zosnulého, no uviedla v ňom, že: „Informácia pre širokú verejnosť - na čele s podporou nebohého bieleho koňa pracovala pozemková mafia aj na katastri.. psi štekajú a karavána ide ďalej“.

6. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k právnemu záveru, že žaloba žalobcov 1/ a 2/ je čiastočne dôvodná. Aktívnu legitimáciu žalobcov mal súd prvej inštancie za preukázanú tým, že žalobca 1/ je synom a žalobkyňa 2/ je manželkou zosnulého Q. F., ktorým táto vyplýva z ustanovenia v platnom znení (ďalej aj „“), podľa ktorého po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

7. Súd prvej inštancie skonštatoval, že čo sa týka prvého e-mailu týmto bolo adresátmi určiteľné, že sa jedná o zosnulého starostu Q. F., keďže bol datovaný tesne po jeho smrti a bol starostom obce, teda verejne činnou osobou. Žalovaná pritom v konaní nepreukázala, že by bol nebohý Q. F. právoplatne odsúdený z trestného činu nelegálne obchodovania s nehnuteľnosťami. Týmto e-mailom však nebolo podľa súdu prvej inštancie zasiahnuté do práva na ochranu osobnosti zosnulého, pretože ho žalovaná verejne nerozširovala a zaslala ho len svojmu právnemu zástupcovi v inom konaní a na pracovný e- mail žalobcu 1/, pričom nebolo preukázané, že by k tomu e-mailu mali prístup aj iné osoby, resp. že by žalovaná odoslala e-mail v skrytej kópii aj iným osobám.

8. Čo sa týka druhého e-mailu zo dňa 05.04.2021, v ktorom žalovaná uviedla, že na čele s podporou nebohého bieleho koňa pracovala mafia aj na katastri, tento zásah už bol podľa súdu prvej inštancie objektívne spôsobilý zasiahnuť do občianskej cti nebohého Q. F., nakoľko zosnulý bol ľahko určiteľný z dôvodu, že e-mail bol odoslaný tesne po jeho smrti (nebohý zomrel dňa XX.XX.XXXX) a žalovaná už počas jeho života poukazovala na jeho činnosť viacerým inštitúciám, pritom neprodukovala žiadny dôkaz, že by bol zosnulý právoplatne odsúdený zo spáchania trestného činu v súvislosti s nelegálnym nadobúdaním nehnuteľností a takéto nevyplýva ani z civilných konaní, ktoré prebiehali, resp. prebiehajú na Okresnom súde Veľký Krtíš. Uvedenými e-mailami malo dôjsť podľa žalobcov 1/ a 2/ k zásahu do občianskej cti zosnulého Q. F., ktorý bol starostom obce A. Q.. Vzhľadom na uvedené žalobcom 1/ a 2/ vzniklo právo na poskytnutie primeraného morálneho zadosťučinenia v zmysle § 13 ods. 1 a § 15 O.z.

9. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel v časti požadovaného zadosťučinenia ospravedlniť sa doporučeným listom žalobcom 1/ a 2/ a zaslaním listu s rovnakým obsahom na vymedzené e-mailové adresy a@b.c, a@b.c, a@b.c a to v lehote 14 dní od právoplatnosti rozsudku. Čo sa týka ospravedlnenia v týždenníku F. a ospravedlnenia vyhlásením v rozhlase, v tejto časti súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko nebolo preukázané, že by obsah e-mailu bol zverejnený v týždenníku F.. Ani zo správy obce A. Q. nevyplýva, ktorí zamestnanci obecného úradu sa preukázateľne oboznámili s obsahom tohto e-mailu a tiež nebolo preukázané, že obsah e-mailu bol nejakým spôsobom ďalej šírený týmito osobami v obci. Taktiež nebolo preukázané, že by k pracovnému e-mailu mali prístup aj iné osoby ako žalobca 1/, resp. zamestnávateľ a túto ďalej šíril. Z originálu e-mailovej správy taktiež nevyplýva, že by ju žalovaná šírila v skrytej kópii ďalším osobám. Súd prvej inštancie preto nevzhliadol dôvody na širšie verejné ospravedlnenie sa žalovanej žalobcom 1/ a 2/. Nakoľko súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť ospravedlniť sa žalobcovi 1/ doporučeným listom, nevzhliadol dôvod, aby mu zasielala ospravedlnenie aj na e-mailovú adresu a v tejto časti žalobu zamietol. Rovnako žalobu zamietol aj v časti zaslania ospravedlnenia na e-mailové adresy U.@F..sk a A..F.@X..sk, nakoľko žalovaná v konaní preukázala, že tieto e-mailové adresy už neexistujú, čiže ospravedlnenie na ne by už neplnilo svoj účel.

10. Pokiaľ žalovaná žiadala na pojednávaní, aby súd žalobcovi 1/ uložil povinnosť na najbližšom zasadnutí obecného zastupiteľstva ospravedlniť sa žalovanej za preukázané klamstvá, súd prvej inštancie posúdil tento návrh ako vzájomnú žalobu, na ktorú s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania neprihliadal.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie (ďalej aj „“), v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade súd žalobe žalobcov 1/ a

2/ vyhovel len v dvoch zo štyroch žiadaných výrokov petitu žaloby, preto bol súd prvej inštancie toho názoru, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalovaná. Rozhodnutie označila za nesprávne z dôvodov uvedených v , a , t.j. z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z obsahu odvolania vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie napáda v prvom výroku ohľadom ospravedlnenia sa doporučeným listom, v druhom výroku o ospravedlnení sa e-mailom a vo štvrtom výroku o trovách prvoinštančného konania.

13. Žalobcovia 1/ a 2/ podľa nej neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali zásah do osobnostných práv nebohého a ujmu na nich. Namietala, že nebohý starosta bol štatutárom pri podpisovaní prevodov nehnuteľností vydržaním, dostal pokutu pri verejnom obstarávaní 45 000,- Eur, „spolu s pracovníčkou obecného úradu podali bolo vedené trestné konanie voči žalovanej“ a syn nebohého, ktorý je v súčasnosti zástupca starostu verejne poškodzuje žalovanú pred občanmi obce A. Q..

14. Z rozsudku súdu prvej inštancie podľa žalovanej nie je zrozumiteľné ako jej konanie poškodilo dobrú povesť starostu, ako mala negatívna kritika a oznamovacia povinnosť žalovanej poškodiť dobrú povesť žalobcov 1/ a 2/ a ako sa mala negatívne prejaviť na dosahovaní cieľov zastupiteľstva v spore o určenie vlastníckeho práva vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš. Žalovaná poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého je potrebné rozlišovať medzi kritikou a neoprávneným zásahom. Podľa žalovanej nie je ďalej z rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľné, aké závažné je obvinenie/zásah do osobnosti zástupcu právnickej osoby, do akej miery je tento problém záležitosťou verejného záujmu, do akej miery pracovala žalovaná so zdrojmi, aké úsilie vyvinula žalovaná ako šíriteľka k overeniu pravdivosti použitých informácií, aký je štatút šírenej informácie, aká je komentovaná záležitosť naliehavá, či bola žalovaná pred podaním žaloby požiadaná o komentár, či obsahovalo šírené oznámenie podstatu udalosti očami žalovanej; aký bol tón oznámenia, aké boli okolnosti zverejnenia.

15. Ďalej uviedla, že podľa § 19b ods. 2 a 3 O.z. má právnická osoba právo na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do dobrej povesti. Do práva na ochranu osobnosti nebohého starostu ako štatutára právnickej osoby pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti možno zasiahnuť podobne ako do osobnostných práv fyzickej osoby a tvrdenie musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby, verejne činnej osoby - štatutára obce. Poukázala aj na to, že týmto môže byť ohrozený účel konania vedeného na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn .

16. Predmetom podanej žaloby bola postmortálna ochrana fyzickej osoby Q. F. a napádaný rozsudok je koncipovaný v rozpore s hodnotiacimi dôkazmi, procesnými podmienkami a došlo k vadám, ktoré mohli mať za dôsledok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Žalovaná podľa obsahu odvolania navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil, žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol a priznal jej trovy konania.

18. Žalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 14.06.2022 k odvolaniu žalovanej uviedli, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolanie žalovanej považujú za účelové z dôvodu naťahovania času, v ktorom žalovaná opakovane uvádza tie isté skutočnosti, s ktorými sa už súd prvej inštancie vysporiadal. V kontexte e-mailov je nepochybná vzájomná súvislosť o tom, voči komu zásahy smerujú. Žalovaná v konaní nepredložila žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že zosnulý Q. F. kradol pozemky alebo bol členom pozemkovej mafie. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. Žalovaná v replike zo dňa 29.06.2022 uviedla, že vyjadrenie žalobcov je nezrozumiteľné a „od veci“ k odvolacím bodom. Právny zástupca nepostrehol rozdiel medzi ochranou osobnosti fyzickej osoby a ochranou právnickej osoby - zomrelého ako verejne činnej osoby. Ďalej poukázala na to, že v minulosti bolo manipulované so spisom, a že žalobca 1/ je naďalej aktívny ako zástupca súčasného starostu.

Dodala, že obec A. Q. nie je súkromná s.r.o. a smrťou verejného činiteľa sa nekončí jeho právna zodpovednosť za skutky a nezrovnalosti pri správe cudzieho majetku.

20. Krajský súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že zákonné podmienky pre jeho nariadenie podľa naplnené neboli. Posudzujúc správnosť postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov uplatnených žalovanou v odvolaní, ktorými je podľa odvolací súd viazaný a rešpektujúc rozsah odvolania žalovanej v súlade s dospel odvolací súd k názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vo veci samej (I. a II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (IV. výrok) vecne správny. Podľa , odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak je vo výroku vecne správne a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Aplikujúc toto zákonné ustanovenie odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, konštatuje správnosť jeho dôvodov vo veci samej a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza:

21. Odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Nároku na primerané zadosťučinenie formou ospravedlnenia sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali z dôvodu, že konaním žalovanej malo byť zasiahnuté do osobnostného práva zosnulého Q. F. ako starostu obce A. Q., konkrétne do jeho občianskej cti a to rozširovaním nepravdivých informácii zo strany žalovanej prostredníctvom (dvoch) e-mailov zo dňa 18.03.2021 a 05.04.2021.

22. Fyzická osoba má v zmysle § 11 O.z. právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. K vzniku občianskoprávnej zodpovednosti spôsobenej zásahom do osobnosti fyzickej osoby musia byť splnené zákonné predpoklady, ktorými sú jednak existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, ktorý spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite. Takýmto konaním vzniká konkrétne nebezpečenstvo zníženia vážnosti postavenia postihnutej fyzickej osoby u ostatných spoluobčanov, a tým v prípade žijúcej osoby i nebezpečenstvo nepriaznivého ovplyvnenia jej uplatnenia v spoločnosti. Zásahom do osobnostného práva nemusí dôjsť ku skutočnému zníženiu vážnosti. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva chránené týmto zákonným ustanovením. Ďalším (druhým) predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávnosť a neoprávnenosť zásahu. K neoprávneným zásahom do cti dochádza predovšetkým skutkovými tvrdeniami, ktoré sú nepravdivé. Neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby sú v takýchto prípadoch situácie, ak fyzická osoba alebo právnická osoba rozširuje o inej fyzickej osobe nepravdivé tvrdenia alebo aj pravdu skresľujúce skutočnosti. K neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby však môže dôjsť aj prostredníctvom skutkových tvrdení, ktoré síce sú pravdivé, no boli uvedené v takej forme, v takých súvislostiach alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem, že skresľujú pravdu, čím pôsobia difamačne. Stačí, ak tvrdenie môže mať taký účinok len u určitej skupiny ľudí. Treťou dôležitou podmienkou vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu, spočívajúcim buď v porušení, či len v ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy.

23. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou argumentáciou žalovanej, podľa ktorej neboli splnené podmienky pre uplatnenie nároku na primerané zadosťučinenie podľa O.z., nakoľko žalobcovia 1/ a / nepreukázali zásah do osobnostných práv nebohého a ujmu na nich. Z ustanovenia vyplýva, že fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie, ktorým sa rozumie morálna satisfakcia. Po smrti fyzickej osoby patrí podľa O.z. právo uplatňovať ochranu jej osobnosti manželovi a deťom, a ak týchto nie, rodičom. V konaní bolo preukázané, že obidva e-maily, ktoré žalovaná rozposlala sa týkali zosnulého Q. F. - bývalého starostu obce A. Q., čo napokon žalovaná ani nepopiera. Aktívna legitimácia žalobcom 1/ a 2/ vo veci svedčí s poukazom na ustanovenie O.z., nakoľko ide o syna a manželku zosnulého. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého e-mail žalovanej zo dňa 05.04.2021, v ktorom žalovaná prirovnala zosnulého k členom pozemkovej mafie nelegálne nadobúdajúcej nehnuteľnosti, ktorú mal podľa nej podporovať, bol objektívne spôsobilý

zasiahnuť do osobnostného práva zosnulého Q. F., keď tento rozoslala na viaceré e-mailové adresy, pričom pravdivosť tvrdení v ňom ničím nepreukázala. Zo strany žalovanej teda išlo o zásah neoprávnený z dôvodu rozširovania nepravdivých skutkových tvrdení. Skutočnosť, na ktorú poukazovala žalovaná, že obec dostala v čase, keď v nej bol zosnulý starostom pokutu za porušenie pravidiel pri verejnom obstarávaní ňou uvedené tvrdenie tiež nepreukazuje. Uvedené tvrdenie žalovanej nevyplynulo ani zo žiadneho trestného, resp. civilného konania. N. naopak uniesli dôkazné bremeno v tomto smere a preukázali zásah do osobnostného práva zosnulého, konkrétne jeho občianskej cti e-mailom žalovanej zo dňa 05.04.2021. K argumentácii žalovanej, podľa ktorej z rozsudku súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako konanie žalovanej malo poškodiť zosnulého, resp. žalobcov 1/ a 2/ odvolací súd uvádza, že pre vyhovenie nároku v zmysle § 13 ods. 1 O.z. je predpokladom aj skutočnosť, že došlo k zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Nevyžaduje sa existencia následkov zásahu a postačuje už len samotná spôsobilosť privodiť ujmu na osobnostných právach. Z uvedeného vychádzal aj súd prvej inštancie keď v bode 26. odôvodnenia rozsudku dospel k záveru, že v poradí druhý e-mail žalovanej bol objektívne spôsobilý zasiahnuť do občianskej cti nebohého. Vzhľadom na vyššie uvedené boli splnené všetky (tri) základné zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovanej za zásah do osobnostného práva zosnulého a to existencia zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu, ktorý spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite; neoprávnenosť takéhoto zásahu a príčinná súvislosť medzi nimi, a preto zodpovedanie ďalších žalovanou nastolených otázok „aké závažné je obvinenie/zásah do osobnosti zástupcu právnickej osoby, do akej miery je tento problém záležitosťou verejného záujmu, do akej miery pracovala žalovaná so zdrojmi, aké úsilie vyvinula žalovaná ako šíriteľka k overeniu pravdivosti použitých informácií, aký je štatút šírenej informácie, aká je komentovaná záležitosť naliehavá, či bola žalovaná pred podaním žaloby požiadaná o komentár, či obsahovalo šírené oznámenie podstatu udalosti očami žalovanej, aký bol tón oznámenia, aké boli okolnosti zverejnenia“ nebolo pre preukázanie dôvodnosti nároku v zmysle § 13 ods. 1 v spojení s § 11 O.z. potrebné, pre rozhodnutie vo veci právne významné.

24. Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.05.2010, v zmysle ktorého je potrebné rozlišovať medzi kritikou a neoprávneným zásahom, odvolací súd dáva do pozornosti, že uvedené rozhodnutie vychádza z odlišného skutkového stavu ako je tomu v tejto veci, keď v danom konaní dovolací súd vyhodnotil kritiku žalovaného ako vecnú a to z dôvodu, že vychádzala z pravdivých skutočností, ktoré boli v konaní preukázané, čomu tak v tomto spore nebolo.

25. Ďalej žalovaná v odvolaní odkazovala na ustanovenia § 19b ods. 2 a 3 O.z. o ochrane pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby, ktoré sa majú podľa žalovanej na predmetný spor vzťahovať. Odvolací súd poukazuje na to, že uvedená právna argumentácia žalovanej nie je dôvodná, nakoľko predmetné ustanovenie upravuje povesť právnickej osoby, ktorá je umelým výtvorom práva a subjektom práva odlišným od človeka, pričom v tomto konaní ide o ochranu osobnosti, konkrétne občianskej cti fyzickej osoby zosnulého Q. F., hoc aj bol štatutárnym orgánom obce - starostom.

26. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie vec správne právne posúdil ako ochranu osobnosti fyzickej osoby podľa v spojení s a O.z., ktorá v tomto prípade po smrti zosnulého patrí synovi a manželke, a preto nebol dôvodne uplatnený odvolací dôvod žalovanej podľa , v zmysle ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

27. Odvolací súd záverom konštatuje, že odvolanie žalovanej je miestami nezrozumiteľné, obsahujúce útržky nesúvisiace s prejednávanou vecou a to najmä poukaz na konanie vedené na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. , skutočnosť, že nebohý mal spolu s pracovníčkou úradu podať na žalovanú trestné oznámenie, resp., že syn nebohého žalobca 1/ má verejne poškodzovať žalovanú pred obyvateľmi obce A. Q., ako aj úvahu žalovanej ako sa má jej kritika negatívne prejaviť na dosahovaní cieľov zastupiteľstva v spore o určenie vlastníckeho práva vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš, ktorými tvrdeniami sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko neboli pre vec relevantné.

28. Žalovaná v odvolaní pri odvolacom dôvode podľa žiadnym spôsobom nekonkretizovala inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ústavný súd

Slovenskej republiky v uznesení z 05.11.2019 sp. zn. vyslovil názor, že iba citácia zákona pre vymedzenie odvolacích dôvodov nepostačuje. Odvolací súd konštatuje, že odvolací dôvod podľa nebol uplatnený spôsobom postačujúcim na prieskum rozhodnutia súdu prvej inštancie aj z hľadiska tohto odvolacieho dôvodu.

29. Čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa , žalovaná v odvolaní neuplatnila žiadne ďalšie (nové) prostriedky procesnej obrany, uviedla len skutočnosti prezentované už pred súdom prvej inštancie, a preto ani tento odvolací dôvod nepovažoval odvolací súd za dôvodný.

30. O nároku žalobcov 1/ a 2/ na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a a žalobcom 1/ a / úspešným v odvolacom konaní v plnom rozsahu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.03.2017, sp. zn. zo dňa 30.05.2017, sp. zn. zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcov 1/ a 2/ rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak neboli splnené podmienky podľa , resp. dovolanie má vady podľa napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne ( v spojení s ).