Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/41/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Miroslavy Púchovskej v právnej veci žalobcu Central Development s.r.o. Vajnorská 21A, 831 03 Bratislava, IČO: 50 014 886, zastúpeného advokátskou kanceláriou Sympatia Legal s.r.o., Vajnorská 21A, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 47 256 834 proti žalovanému JAHO MUR HOLDING AS, Gromnngjelet 34, 4640 Sogne, Nórske kráľovstvo, zastúpeného advokátkou JUDr. Mária Letavayová, so sídlom Dunajská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 51 005 191, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. -110 zo dňa 11. októbra 2022 takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. -110 zo dňa 11. októbra 2022 v napadnutom výroku I. p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením vo výroku I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva, zriadenia záložného práva a zaťaženia právami tretích osôb vo vzťahu k nasledovným pozemkom: k pozemku v spoluvlastníctve žalovaného spoluvlastnícky podiel 1/60 zapísanému na LV č. XXXX k.ú. L. Y., parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1 134 m2, pozemku zapísanom na LV č. XXXX k.ú. L. Y., parcela registra „C“ parcelné číslo 6969/92, ostatná plocha o výmere 325 m2 a parcela registra „C“ č. 6969/93, trvalý trávnatý porast o výmere 433 m2, obidva vo výlučnom vlastníctve žalovaného; k pozemku zapísanom na LV č. XXXX parcela registra „C“, parcelné č. 6969/96, trvalý trávnatý porast o výmere 287 m2 v spoluvlastníctve žalovaného v spoluvlastníckom podiele 1/3, k pozemku zapísanom na LV č. XXXX k.ú. L. Y., parcela registra „C“, parcelné č. 6969/109 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 5 m2 v spoluvlastníctvom podiele žalovaného 1/11; k pozemku zapísanom na LV č. XXXX k.ú. L. Y., parcela registra „C“, č. 6969/110, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 m2 v spoluvlastníckom podiele žalovaného 1/3; a to do doby právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. . Okresný súd vo výroku II. vo zvyšku nárok na uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa stavebných zmien a úprav vo vzťahu k uvedeným nehnuteľnostiam zamietol.

2. Okresný súd v odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu so žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu voči žalovanému. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhal aby žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva, zdržať sa zriadenia záložného práva, zdržať sa zaťaženia uvedených nehnuteľností právami tretích osôb a zdržať sa stavebných zmien a úprav nehnuteľností v spoluvlastníctve žalovaného tak, ako sú špecifikované v bode 1. tohto uznesenia (ďalej len „predmetné pozemky“). Navrhovateľ odôvodnil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia poukázaním na to, že vo veci samej sa domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorý urobil jeho dlžník obchodná spoločnosť M-RUR s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 51 731 967 (ďalej len „dlžník“) v prospech žalovaného. Právnym úkonom, ktorému žalobca odporuje je prevod vlastníckeho

práva k predmetným nehnuteľnostiam z dlžníka na žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.3.2022 pričom tvrdil, že táto bola uzatvorená v úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa, ukrátiť uspokojenie jeho vymáhateľných pohľadávok. Žalobca ďalej tvrdil, že jeho pohľadávky voči dlžníkovi vznikli na základe dvoch zmlúv o dielo, ktoré k návrhu pripojil pričom tvrdil, že dlžník ako zhotoviteľ diela sa napriek zaplateniu ceny diela dostal do omeškania a dielo ani s vadami doposiaľ neodovzdal.

3. Žalobca v návrhu ďalej uviedol, že žalovaný bol založený v roku 2021, pričom z verejných registrov vyplýva, že v roku 2021 nemal žiadne tržby. Predmetné nehnuteľnosti sú jediným majetkom žalovaného, ktorý možno postihnúť exekúciou, pričom vlastníctvo iného majetku žalovaného z verejne dostupných registrov nevyplýva. Uskutočnením právneho úkonu dlžníka došlo k ukráteniu žalobcovej možnosti uspokojiť svoje pohľadávky keď napadnutý právny úkon neurčuje sumu ani splatnosť splátok. Ide o veľmi neštandardnú zmluvu, ktorá bola navyše uzatvorená medzi spriaznenými osobami. Dlžník nemá žiadny majetok a žalobca ohľadom na výšku svojich pohľadávok voči dlžníkovi 2.000.000,-Eur považuje za isté, že bude uspokojená len ich malá časť. S ohľadom na finančnú situáciu žalovaného (žiadne tržby) a dlžníka (žiadny majetok) je pre ochranu jeho práv (zabezpečenie pohľadávky) potrebné obmedziť právo žalovaného nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami žalovaného nariadením neodkladného opatrenia. Žalovaný sa môže predmetných nehnuteľností kedykoľvek zbaviť. Keď však bude obmedzený v práve nakladať s nehnuteľnosťami bude môcť žalobca uspokojiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi z majetku žalovaného potom ako súd vysloví, že právny úkon dlžníka je voči nemu právne neúčinný a zaviaže dlžníka na zaplatenie pohľadávok. Podľa žalobcu jedinou možnosťou ochrany jeho práv pre prípad ďalšieho prevodu predmetných nehnuteľností je práve nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal preukázané že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V. pod sp.zn. -87 bol zamietnutý, pričom toto rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. . Následne dlžník previedol predmetné nehnuteľnosti na žalovaného. Okresný súd mal za osvedčené, že žalobca sa viacnásobne neúspešne domáhal nariadenia zabezpečovacie opatrenia a to zriadenia záložného práva na predmetné nehnuteľnosti voči dlžníkovi, čím by zabezpečil svoju pohľadávku. Žalobca osvedčil pohľadávku predložením zmlúv o dielo predžalobnou výzvou zo dňa 09.03.2022 a 11.03.2022, v ktorej vyzval dlžníka na zaplatenie zmluvnej pokuty, predžalobnou výzvou zo dňa 24.08.2022, v ktorej vyzval dlžníka na dokončenie diela, na odstránenie vád a na odovzdanie diela, pričom napriek snahám žalobcu o zabezpečenie týchto pohľadávok dlžník previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného.

5. Okresný súd ďalej dôvodil tým, že aj keď z vyjadrenia dlžníka zo dňa 11.8.2022 vyplýva, že dlžník žalobcovu pohľadávku popiera a naopak tvrdí, že dielo bolo bez vád a bolo odovzdané, pričom k omeškaniu došlo z dôvodov na strane žalobcu, uvedené tvrdenia oboch strán vo vzťahu k spornej pohľadávke a jej rozsahu bude predmetom posúdenia v konaní vo veci samej. Podľa okresného súdu nemožno opomenúť, že prevod predmetných nehnuteľností nastal potom, ako žalobca uplatňoval svoj nárok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ku ktorému došlo zo strany dlžníka na žalovaného. Nadobudnutím vlastníckeho práva môže žalovaný s predmetnými nehnuteľnosťami disponovať v rozsahu danom mu právnou úpravou podľa a s obmedzeniami v zmysle prípadne . V tomto smere mal okresný súd za osvedčené, že bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi žalobcom a žalovaným, keďže žalovaný ako vlastník môže v rámci dispozície vlastníka predmetné nehnuteľnosti opätovne previesť na tretie osoby, o to viac ak ide aj o personálne prepojenie

- spriaznené osoby, bratov P., ktorí sú jedinými štatutármi spoločníkmi dlžníka a žalovaného. Zároveň samotným právnym úkonom, ktorému mieni žalobca v konaní vo veci samej odporovať, došlo k zníženiu majetku dlžníka, teda ku konaniu, ktorým nepriaznivo ovplyvnil jeho majetkové pomery.

6. Okresný súd ďalej napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že bolo potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza do zásahu základných práv nad nevyhnutnú mieru a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ, pričom konštatoval, že nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný sledovanému legitímnemu účelu, aby v prípade, že žalobca bude v konaní o žalobe o určenie neúčinnosti právneho úkonu - prevodu vlastníckeho k predmetným nehnuteľnostiam úspešný, mohol uspokojiť svoju pohľadávku a aby nedochádzalo k prípadnému množeniu sporov z dôvodu akéhokoľvek disponovania s predmetnými nehnuteľnosťami zo strany žalovaného. Nariadením tohto neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia tohto konania vo veci samej nevznikne žalovanému žiadna ujma, pretože jeho faktický právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa nariadením neodkladného

opatrenia nemení. Naopak obava zo strany žalobcu, že v priebehu konania dôjde k prípadnému prevodu predmetných nehnuteľností je dôvodná a prípadným ďalším prevodom by došlo k zmene okruhu strán sporu na jeho ťarchu. Okresný súd preto zdôraznil preventívny charakter tohto neodkladného opatrenia. Vo zvyšku návrhu okresný súd nevyhovel z dôvodu, že v tejto časti žalobca svoj návrh nezdôvodnil.

Odvolanie žalovaného

7. Proti výroku I uznesenie súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodu podľa , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; podľa - súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; podľa súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; podľa - zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom pre neprípustnosť neodkladného opatrenia voči tretej osobe pred začatím konania vo veci samej a pre absenciu zákonných podmienok na jeho vydanie. Podľa žalovaného okresný súd nedostatočne preskúmal splnenie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia a skutkové okolnosti prípadu. Rozhodnutie považoval za nesprávne aj preto, že prvostupňový súd vzal za základný dôvod nariadenia neodkladného opatrenia tú skutočnosť, že dlžník aj napriek viacnásobnej neúspešnej snahe žalobcu o zabezpečenie pohľadávky, previedol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného.

8. Žalovaný poukázal na to, že od predávajúceho zistil, že žalobca sa v období pred uzatvorením kúpnej zmluvy neúspešne domáhal zriadenia zabezpečovacieho opatrenia na súde. To je len potvrdením toho, že žalobca nemal právo na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia a pre žalovaného nie je zrejmé aký vplyv by toto malo mať na právo predávajúceho nakladať so svojimi nehnuteľnosťami podľa svojej vôle. Táto skutočnosť nemôže byť ani predávajúcemu a ani žalovanému na škodu. Poukázal tiež na to, že žalovaný nepreukázal (zrejme má byť správne žalobca ) podanie žaloby o údajnej pohľadávke a od predžalobnej upomienky ubehol dlhý čas a pohľadávka z titulu zmluvnej pokuty je nanajvýš pochybná. Žalovaný uviedol, že výklad súdu považuje za výrazný zásah do vlastníckeho práva predávajúceho narúšajúceho jeho podnikateľskú činnosť.

9. Vo svojom odvolaní v časti označenej III Neprípustnosť neodkladného opatrenia voči tretej osobe pred začatím konania vo veci samej, uviedol, že má obavu, že súd prvého stupňa nedostatočne rozlíšil v danej právnej veci rozdielne postavenie medzi žalobcom, predávajúcim a ním. Žalovaný je vo vzťahu k žalobcovi a predávajúcemu treťou osobou. Žalobca nemá voči žalovanému žiadnu hmotnoprávnu pohľadávku a žalobcom tvrdené pohľadávky, ktorých budúcemu vymoženiu má byť poskytnutá ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia sú údajné pohľadávky voči predávajúcemu. Žalobca namietal, že súd prvého stupňa zásadným spôsobom porušil ustanovenia zákona nariadením neodkladného opatrenia, pretože nepristupoval k žalovanému ako k tretej osobe vo vzťahu k právnemu vzťahu z ktorého žiada žalobca poskytnúť ochranu. V tomto zmysle súd nedôsledne právne posúdil dané právne vzťahy, nesprávne identifikoval chránený nárok hmotnoprávneho vzťahu, nesprávne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia a nesprávne rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia voči žalovanému ako tretej osobe bez uloženia žalobnej povinnosti žalobcovi na podanie žaloby o zaplatenie údajnej pohľadávky voči predávajúcemu. Žalobca túto námietku oprel o Komentár k vydaného nakladateľstvom C.H.Beck 2016 a napísaného autorským kolektívom pod vedeným JUDr. Marka Štefvčeka PhD., k z ktorého odcitoval: „uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde o bezprostredné plnenie povinnosti voči navrhovateľovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom právnom vzťahu (ktorému má byť poskytnutá procesná ochrana). Z tohto dôvodu je potrebné, aby v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania súd dôsledne identifikoval chránený nárok a obsah hmotnoprávneho vzťahu. Pokiaľ sa navrhovateľ v danej súvislosti domáha nariadenia neodkladného opatrenia voči tretej osobe, ktorá nie je účastníkom tohto vzťahu, súd vždy uloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Podľa . ... Nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe pred začatím konania bez uloženia povinnosti podľa , je z povahy veci vylúčené“. Podľa žalovaného žalobcom tvrdená odporovateľnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy a dodatku, ktorou žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti pre účely ochrany uspokojenia tvrdenej pohľadávky žalobcu, ako podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nie

je konaním vo veci samej. Podľa žalovaného bez uplatnenia pohľadávky na súde žalobou môže nastať absurdný stav, že pre prípad vyslovenia neúčinnosti napadnutého právneho úkonu voči veriteľovi pohľadávky táto môže byť predmetom vymoženia avšak nevedno či a kedy a žalovaný ako tretia osoba by bol tak v patovej situácii, kedy len tvrdená pohľadávka spôsobí blokáciu jeho majetku na neurčitý čas.

10. Žalovaný v odvolaní v časti označenej IV K nesplneniu iných zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, uviedol, že z napadnutého uznesenia nevyplýva, že by sa prvostupňový súd zaoberal dôvodnosťou a existenciou pohľadávky, ktorej poskytol ochranu neodkladným opatrením. Podľa žalovaného súd vôbec alebo nedostatočne alebo nesprávne posúdil dôkazy predložené žalobcom.

11. Žalovaný k osvedčeniu existencie pohľadávky zo Zmluvy o dielo 21 uviedol svoje informácie získané od predávajúceho, pričom podľa žalovaného pohľadávka neexistuje. Žalobca nijako nepreukázal porušenie zmluvy predávajúcim, dielo bolo riadne odovzdané bez vád. Práce boli ukončené v októbri 2020 a k 16.12.2020 neboli žiadne nedorobky ani pripomienky na vady diela. Navrhol dôkazy výsluchom konateľa predávajúceho pána H. P. a list predávajúceho z 10.09.2020 „ výzva Vajnorská 21“. Predávajúci podpísal preberací a odovzdávací protokol a za žalobcu ho podpísal poverený H. K. , hlavný stavebný a technický dozor, J. F., hlavný stavbyvedúci a F. P., hlavná projektová manažérska riadiaca proces kolaudácie. Predávajúci tento protokol nemá pretože mu nebol odovzdaný ale bol predložený na Stavebný úrad Bratislava - Nové Mesto. Predávajúci odmieta vady diela uvádzané v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Žalobca uhradil časť krátkodobého zádržného vo výške 15.000,-Eur dňa 25.02.2021, čím potvrdil, že dielo bolo odovzdané bez vád. Podľa predávajúceho žalobca neoprávnene zadržiava predávajúcemu časť ceny za dielo. Celú časť zvyšnej ceny za dielo žalobca započítal s nárokom na zmluvnú pokutu čím de facto a de iure uznal nárok žalovaného na uhradenie započítanej časti zádržného, čím uznal nárok predávajúceho na doplatenie zvyšnej časti ceny za dielo a spochybnil vlastnú argumentáciu o vadách diela. Podľa žalovaného z uvedeného je zrejmé, že pohľadávka žalobcu titulom zmluvnej pokuty je zjavne nedôvodným a neexistujúcim nárokom. D. nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Základ nároku nebol ani len minimálne osvedčený a preto nemožno zasiahnuť do majetkových práv žalovaného zákazom nakladania s jeho majetkom. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná a musí sa jednať o peňažnú pohľadávku, ktorá trvá, je dôvodná a jej existencia vyplýva z predložených dôkazov.

12. Žalovaný v odvolaní ďalej k neosvedčeniu existencie pohľadávky uviedol, že predávajúci namieta aj platnosť ustanovenia o zmluvnej pokute pre jej rozpor s dobrými mravmi. Tento spočíva vo výške zmluvnej pokuty 0,5 % denne zo sumy ceny diela. Ročná výška zmluvnej pokuty 182,5 % je aj v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a žiadny význam zabezpečovanej povinnosti, ktorým je len bežné omeškanie s dodaním diela nekonvaliduje jej neprimeranosť. Žalobca vo výzve na zaplatenie pokuty určil sumu 250.000,-Eur, ako keby sám využil moderačné právo a tak je nejasná výška pohľadávky. Nie je jasné akú pohľadávku by si uplatnil v konaní pred súdom o zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalovaný zhrnul, že existencia pohľadávky žalobcu bola spochybnená v dôsledku namietnutia platnosti ustanovenia o zmluvnej pokute, namietnutia výkonu uplatnenia zmluvnej pokuty za daných okolností v rozpore s poctivým obchodným stykom, spochybnenia porušenia zmluvnej povinnosti, ktorej porušenie zakladá nárok na zmluvnú pokutu, spochybnenia uplatneného nároku žalobcu čo do výšky. Podľa žalovaného je z toho nepochybné, že predbežné osvedčenie existencie finančnej pohľadávky je sporné, a teda jej existencia nebola osvedčená hodnoverne. Výška pohľadávky má pritom zásadný význam pre zisťovanie primeranosti zásahu neodkladným opatrením. Žalovaný s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. uviedol, že hodnoverné osvedčenie nároku musí viesť k takému záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následkom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Žalobca deklaruje existenciu pohľadávky už viac ako dva roky, podal tri návrhy na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, avšak nepristúpil k vymáhaniu tvrdenej pohľadávky súdnou cestou, čo samo o sebe túto pohľadávku spochybňuje.

13. Žalovaný k osvedčeniu existencie pohľadávky zo Zmluvy o dielo Vila X. uviedol, že predmetná zmluva bola uzatvorená medzi predávajúcim a pánom L. P. ako fyzickou osobou a teda nie so žalobcom. Žalobca nepreukázal žiadne odsúhlasené postúpenie práv a povinností z tejto zmluvy na žalobcu a preto sa nemôže aktívne legitimovať na podanie tohto návrhu ako veriteľ pohľadávky. Ďalej uviedol, že nemá

kompletné informácie od predávajúceho ohľadne tejto pohľadávky, avšak existenciu tejto pohľadávky spochybňuje rovnako ako Zo zmluvy o dielo 21.

14. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že žalobca dôvodnosť obavy odôvodňujúcej úpravu pomerov a obavy, že prípadná budúca exekúcia bude ohrozená sa snažil osvedčiť tým, že žalovaný je zahraničný subjekt spriaznený s dlžníkom a došlo k odporovanému právnemu úkonu, že žalovaný ani predávajúci nemajú žiadny majetok okrem nehnuteľností a žalovaný sa môže nehnuteľností zbaviť. Podľa žalovaného jeho finančná kondícia ani stav jeho majetku ako tretej osoby nemôže byť dôvodom úspechu alebo neúspechu návrhu na nariadenie opatrenia v tejto veci. Záväzky dlžníka a ich uspokojovanie sa žalovaného netýkajú. Nie je ani ručiteľom predávajúceho a ani žiadnym spôsobom nezabezpečuje jeho záväzky a preto nemôže byť dôvodom ohrozujúcim budúcu exekúciu skutočnosť, že žalovaný nemá iný majetok okrem predmetných nehnuteľností.

15. Žalovaný namietal aj to, že malo dôjsť predmetným úkonom k ukráteniu možnosti žalobcu uspokojiť jeho pohľadávky, nakoľko išlo len o transformáciu majetku a nie o zníženie jeho hodnoty. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 46.312,50 Eur, pričom žalovaný zaplatil 20.000,-Eur a zvyšnú časť zaplatí v lehote splatnosti do 31.03.2023. Žalobca nepreukázal, že uvedený predaj nehnuteľností bol pod skutočnú trhovú hodnotu ani že by vykonával iné kroky smerujúce k zmenšeniu majetku spoločnosti a preto je takýto argument irelevantný. Pokiaľ žalobca považuje predmetnú kúpnu zmluvu za neštandardný úkon medzi spriaznenými osobami tak neuviedol v čom sú prvky neštandartnosti. Predaj medzi spriaznenými osobami nie je zakázaný. Žalobca nepreukázal existenciu pohľadávky, hrozbu jej možného neuspokojenia, neosvedčil, že by žalovaný plánoval predať nehnuteľnosti. Podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia neboli v tejto veci splnené.

16. Žalovaný ďalej v odvolaní v časti označenej V K odporovateľnosti právneho úkonu, uviedol, že neboli splnené základné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu pretože A): dohodnutá kúpna cena bola v obvyklej trhovej výške a z takto dohodnutej kúpnej ceny nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľa; B): existencia žalobcom tvrdenej pohľadávky je nanajvýš sporná a nepreukázaná; C): z dôvodov podľa písmen A) a B) je zrejmé, že úmysel ukrátiť neexistujúcu pohľadávku nemohol existovať a preto žalovaný o ňom nemohol vedieť a keďže neexistoval, nebolo ho možné rozpoznať ani pri vynaložení náležitej starostlivosti. Podľa názoru právnej teórie a ustálenej rozhodovacej praxe, odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Kúpna zmluva z 25.3.2022 je ekvivalentným právnym úkonom, ktorým nedošlo k ukráteniu ani žalobcu ani žiadneho iného veriteľa. Určenie kúpnej ceny vychádzalo z vyjadrenia súdneho znalca, ktorý tieto nehnuteľnosti v minulosti ohodnocoval. Nie je možné mať úmysel ukrátiť pohľadávku o ktorej si účastník právneho úkonu myslí, že neexistuje. Žalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že ozrejmuje okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy, pričom konateľ žalovaného mal o predmetné nehnuteľnosti záujem v čase keď ich nadobudol predávajúci, avšak vtedy nemal voľné finančné prostriedky. Mal vedomosť, že predávajúci plánuje na pozemkoch investičný projekt výstavbu rodinného domu. Mal vypracovaný projekt a hľadal investora. Začiatkom roku 2022 sa žalovaný dozvedel, že predávajúci tento projekt nebude realizovať a bude sa venovať inej podnikateľskej činnosti. Na to sa mu žalovaný ponúkol, že má o tie pozemky stále záujem. Následne bola uzatvorená kúpna zmluva a dodatok, pričom žalovaný uhradil prvú časť kúpnej ceny vo výške 10.000,-Eur 25.3.2022 a druhú časť 10.000,-Eur 19.04.2022 a v čase podania odvolania nebola zaplatená tretia časť. Ktorá bola splatná 31.3.2023.

17. Odvolateľ svoje odvolanie uzavrel, že žalobca neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému mala byť poskytnutá ochrana neodkladným opatrením, neosvedčil ani naliehavosť tejto ochrany, ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, či primeranosť a nevyhnutnosť ochrany neodkladným opatrením. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Vyjadrenie k odvolaniu

18. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Žalobca v bode II svojho vyjadrenia k odvolaniu zhrnul skutkový stav, poukázal na rôznosť podpisov na kúpnych zmluvách a dodatku a na zápis poznámky na lise vlastníctva zo dňa 29.3.2022.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu k odvolacím námietkam uviedol, že žalovaný nie je treťou osobou. Je osobou spriaznenou s dlžníkom, nemá na Slovensku podnikateľské aktivity ani iný majetok a ak nehnuteľnosti predá, výnos z predaja skončí v Nórskom kráľovstve a žalobca nebude mať reálnu možnosť vymôcť svoju pohľadávku. Žalobca podal žalobu vo veci samej, a to žalobu o neúčinnosť právneho úkonu. Návrhom na zabezpečovacie opatrenie voči dlžníkovi súdy nevyhoveli z dôvodu, že súdy žalobcovu obavu o budúcom prevode nehnuteľnosti dlžníkom nepovažovali za opodstatnenú. Táto obava sa však naplnila. Súdy nespochybnili opodstatnenosť žalobcovej pohľadávky voči dlžníkovi. Pre žalobcu nemá význam podať žaloby, v ktorých bude úspešný, ak nie je pravdepodobné, že sa nároku reálne domôže. Žalobca podal odporovaciu žalobu preto, že M-RUR previedol nehnuteľnosti na žalovaného - bratia P. medzi svojimi spoločnosťami. To samotné stačí na odporovanie prevodu. Ak by žalovaný konal s odbornou starostlivosťou, nemusel sa do tejto situácie dostať. V čase podpisu dvoch z troch dokumentov, ktoré viedli k prevodu vlastníckeho práva bola na listoch vlastníctva zapísaná poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní. K prevodu vlastníckeho práva došlo na základe troch úkonov - dvoch kúpnych zmlúv a jedného dodatku. Druhou kúpnou zmluvou, na ktorej bol podpis predávajúceho osvedčený 22.4.2022, boli odstránené chyby pôvodnej kúpnej zmluvy, na ktorej bol osvedčený podpis predávajúceho 25.3.2022. Musel byť vyhotovený aj dodatok ku kúpnej zmluve, na ktorom bol osvedčený podpis 29.4.2022. Žalovaný by sa do tejto situácie nedostal len vtedy, ak by brat brata informoval o svojich problémoch a záväzkoch. Argumentácia žalovaného je scestná, pretože ignoruje vzťah žalobcu a žalovaného v spore. Predmetom sporu vo veci samej medzi žalobcom a žalovaným je odporovanie právnemu úkonu, v ktorom je aktívne vecne legitimovaný žalovaný. Žaloba voči žalovanému sa pripravuje a v krátkom čase bude podaná. Ak žalovaný pozemky predá, potom žalobca nevymôže svoje pohľadávky voči M-RUR ani čiastočne a preto bola žalobcovi súdom poskytnutá ochrana. Žalobca si je vedomý svojej zodpovednosti podľa . Konaním vo veci samej je konanie o odporovaní právnym úkonom. K odvolacím námietkam o neexistencii pohľadávok žalobca uviedol, že pohľadávky osvedčil a vyčerpávajúco uviedol skutkové okolnosti. Odsúhlasenie postúpenia práv a povinností z Ing. L. P. na žalobcu vykonala spoločnosť M-RUR, keď vystavovala faktúry žalobcovi. Obava žalobcu, že exekúcia pohľadávky bude ohrozená vyplýva z toho, že žalovaný je zahraničný subjekt spriaznený s dlžníkom a došlo k odporovateľnému právnemu úkonu medzi nimi, žalovaný nemá žiadny iný majetok v dostatočnej hodnote na uspokojenie žalobcovej pohľadávky, než sú predmetné nehnuteľnosti a môže sa ich zbaviť ak nebude v nakladaní s nehnuteľnosťami obmedzený. Žalobca sa z odvolania dozvedel aj to, že žalovaný na Slovensku nepodniká, a teda účelom prevodu pozemkov bol okrem poškodenia veriteľov spoločnosti M-RUR aj vyvedenie zisku do Nórska. V kúpnej zmluve bolo uvedené, že pozemky sa predávajú za 65,- Eur za m2 s DPH potom celková cena 46.312,50 Eur v kúpnej zmluve tomu nezodpovedá, resp. podľa nej by malo dôjsť k predaju len 712,5 m2, pričom „čistý“ podiel na pozemkoch zodpovedajúci pre žalobcu predstavuje 874,36 m2. V predmetnej lokalite sa pozemky predávali za 71,- Eur bez DPH, teda 85,20 Eur s DPH čo by predstavovalo kúpnu cenu 74.495,47 Eur s DPH, to znamená, že žalovaný vyvedie zisk takmer 30.000 Eur, čo predstavuje zhodnotenie vo výške 60 %. Podľa žalobcu nemajetnosť žalovaného a jeho finančná nespôsobilosť vyplýva z odvolania čl. III bod C a je nesporná. Podľa účtovnej uzávierky spoločnosti M-RUR za rok 2021 táto má na účtoch - 45.116,- Eur a pohľadávky voči spoločníkovi sú 55.426,- Eur, pričom položka peniaze v sume 17.355,- Eur je s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou skonzumovaná práve pánom H. P.. Záväzky M-RUR bez záväzkov voči žalobcovi sú vo výške 238.201,- Eur. K odvolacím námietkam týkajúcim sa nesplnenia predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu žalobca uviedol, že žalovaný a predávajúci sú spriaznené osoby čo nebolo sporné a tento základný predpoklad bol splnený. Cena bola určená zmätočne a nízko v prospech žalovaného a celý proces predaja bol pochybný. Pri náležitostnej starostlivosti mal žalovaný vedieť, že predávajúci koná s úmyslom ukrátiť veriteľov.

Replika žalovaného

20. Žalovaný uviedol, že žalobca prekrúca tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní. Žalovaný netvrdil, že nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie voči tretej osobe a netvrdil ani to, že neodkladné opatrenie nemožno nariadiť pred začatím konania ale s oporou v odbornej literatúre tvrdil, že voči tretej osobe pred začatím konania bez uloženia žalobnej povinnosti vo veci samej je z povahy veci vylúčené, teda neprípustné. Zo žaloby vyplýva, že pohľadávky tých ktorých ochrany sa žalobca domáha sú pohľadávkami voči predávajúcemu. Existencia pohľadávok je podmienkou pre posudzovanie odporovateľnosti právnych úkonov v tomto konaní. Konaním vo veci samej, s ktorým by mohol byť

prepojený inštitút neodkladného opatrenia preto nemôže byť konanie o neúčinnosti právneho úkonu ale len konanie o zaplatenie tvrdených pohľadávok voči dlžníkovi.

21. Vo vzťahu k nesplneniu zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný nespochybnil argumentáciu žalobcu o existencii pohľadávok nie je pravdivé, nakoľko žalovaný v odvolaní časť IV tieto závery podrobne poprel a vyvracal tvrdenia žalobcu. Žalovaný ďalej zhrnul svoje tvrdenia uvedené v odvolaní. Uviedol, že tvrdenie o neodovzdaní projektov je nepravdivé. Po 16.12.2020 boli vedené len rokovania, aby žalobca predávajúcemu odovzdal rovnopis preberacieho protokolu, ktorý bol odovzdaný na kolaudačné konanie. Žalobca odmietol tento odovzdať a tiež odmietol priestory sprístupniť súdnemu znalcovi v odbore energetiky. Žalobca si protirečí ak tvrdí, že osoby, ktoré dielo prevzali na to neboli oprávnené a zároveň takýto protokol predložil na kolaudačné konanie. Stavba má sedem podlaží, pričom na šiestich sa nachádzajú byty, na jednom centrum kultúry, kaviareň, pekáreň, potraviny a na celom jednom podlaží sa nachádzajú kancelárske priestory žalobcu a s ním spriaznených spoločností vrátane právneho zástupcu žalobcu, ktorého konateľkou je manželka konateľa žalobcu. Z celého diela Vajnorská 21 sa na vady vzduchotechniky nesťažoval nikto okrem žalobcu, jediný kto mal údajne problémy so vzduchotechnikou a stropným chladením aj to výhradne v dvoch miestnostiach celého druhého nadzemného podlažia bol p. P., pričom existencia takýchto vád bola niekoľkokrát vyvrátená. Žalobcom predkladaný dôkaz na preukázanie vád diela emailová komunikácia potvrdzuje tvrdenia predávajúceho, že nešlo o vady diela ale o nedostatok vedomostí a schopností narábať so zariadeniami vzduchotechniky a termostatmi regulujúcimi funkčnosť stropného chladenia a pocitové nedostatky, ktoré vyplývali z navrhnutia diela projektovou dokumentáciou, teda nešlo o žiadne vady diela predávajúceho. Nedostatky vzduchotechniky boli spôsobené nesprávnymi inštaláciami od subdodávateľov, ktoré predchádzali inštaláciám zo strany predávajúceho. A okrem toho zapríčinené aj tým, že do systému servopohonov a ovládania stropného chladenia zasahovali tretie osoby, ktoré na to neboli oprávnené a menili nastavenia systému na pokyn p. P., ktorý rozhodol svojvoľne zmeniť ovládacie prvky systému, a to z dodaného systému UPONOR na inteligenciu LOXON. Svedčí o tom emailová komunikácia zo dňa 18.3.2021. Žalobca svoje tvrdenie o tom, že bol nútený vady diela odstrániť na svoje náklady, ničím nepreukázal a podľa predávajúceho ide o nepravdivé tvrdenie. Žalovaný ďalej v replike uviedol, že zo započítania pohľadávky predávajúceho na vyplatenie časti zádržného z ceny diela vyplýva, že žalobca musel uznať jej existenciu a oprávnenosť. Tým uznal oprávnenosť pohľadávky predávajúceho na vyplatenie celého zádržného. Poukázal a odcitoval z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 16.11.2005 sp. zn. a k výkladu a a a . Podľa žalovaného v danom prípade platí vyvrátiteľná právna domnienka, že predávajúcemu vznikol nárok na vyplatenie zádržného, pričom táto skutočnosť zo strany žalobcu v konaní vyvrátená nebola. Pokiaľ žalobca uznal pohľadávku predávajúceho z titulu zádržného z diela je v súlade s čl. 7 bod 7.7.5 Zmluvy o dielo Vajnorská 21 zrejmé, že žalobca tým uznal aj skutočnosť, že dielo bolo vykonané riadne a bolo aj riadne protokolárne odovzdané.

22. Žalovaný k osvedčeniu existencie pohľadávky zo Zmluvy o dielo Vila X zopakoval, že žalobca nebol zmluvnou stranou. Uviedol, že to bol objednávateľ diela, ktorý sa dostal do omeškania, pričom v priebehu omeškania vzrástli ceny materiálov a prác a objednávateľ nebol s predávajúcim súčinný pri odsúhlasení novej cenovej ponuky, preto predávajúci listom z 9.9.2021 od predmetnej Zmluvy o dielo odstúpil. Nárok žalobcu voči predávajúcemu je zjavne nedôvodný. Žalovaný ďalej uviedol, že nie je pravdivé, že žalovaný nemá iné podnikateľské aktivity a majetok v SR, avšak posúdenie jeho aktivít v SR je právne irelevantné.

23. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu týkajúcemu sa osvedčenia odporovateľnosti právneho úkonu uviedol, že samotná existencia vzťahu medzi zmluvnými stranami, teda že išlo o osoby spriaznené, nie je dôvodom na úspešné odporovanie právnemu úkonu, pretože v zmysle je potrebné, aby právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľa. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti podľa podľa žalovaného sú a/ právny úkon dlžníka, b/ účinnosť právneho úkonu, c/ existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, d/ ukrátenie uspokojenia pohľadávky uvedenej v písmene c/, pričom až po kumulatívnom splnení týchto predpokladov prichádza do úvahy možnosť naplnenia aj osobitných predpokladov odporovateľnosti vyplývajúcich z až 5 pričom o odporovateľný právny úkon nepôjde, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Napadnuté právne úkony nespĺňajú všeobecné predpoklady odporovateľnosti uvedené v písmene c/ a písmene d/, ako ani osobitné predpoklady odporovateľnosti. Neexistuje vymáhateľná pohľadávka, ktorej uspokojenie by mohlo byť ukrátené. Nedošlo k ukráteniu uspokojenia

pohľadávky, čo vyplýva z obsahu kúpnej zmluvy z 25.3.2022, potvrdenia o úhrade časti kúpnej ceny a o jej pripísaní na bankový účet predávajúceho a z faktúry k úhrade kúpnej ceny. Žalovaný zopakoval svoju argumentáciu o tom, že ekvivalentné právne úkony nemôžu byť úkonmi odporovateľnými, pretože objektívne sa nimi majetok dlžníka nezmenší. Pokiaľ žalobca uviedol, že v predmetnej lokalite sa pozemky predávali za 71,- Eur bez DPH, čo preukazoval inzerátom z webovej stránky realitnej kancelárie tento bol neúplný, keďže v ňom chýbali dve strany. Žalovaný sa domnieva, že tieto dve strany neboli priložené zámerne, aby nebolo možné porovnať, že išlo o pozemok s odlišnými parametrami. Inzerovaný pozemok nebol porovnateľný s predmetnými pozemkami minimálne z dôvodu, že inzerovaný pozemok bol stavebným pozemkom v oblasti kde nie je problém s tlakom vody ani s pripojením elektriny, vedľa hlavnej cesty bez potreby vybudovania príjazdovej cesty na rozdiel od predmetných pozemkov, ktoré takéto kvality nemali a v čase prevodu boli evidované ako trvalé trávnaté porasty. Predmetné pozemky boli predané za ekvivalentnú hodnotu. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ reálne nedošlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu, nemohol existovať ani úmysel predávajúceho ukrátiť uspokojenie takejto pohľadávky. Žalovaný uviedol, že pred podpisom zmluvy zistil u predávajúceho, že ohľadom predmetných pozemkov bolo vedené konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Predávajúci žalovanému uviedol, že konateľ žalobcu mal v minulosti o pozemky záujem ako o developerský projekt, avšak sa s predávajúcim nedohodol na cene, a preto p. P. podľa názoru predávajúceho si zaumienil sa k pozemkom dostať inak. Z vyjadrenia predávajúceho žalovaný pochopil, že firma p. P. si vymyslela pohľadávky zo zmluvných pokút, aby sa mohla dostať k týmto pozemkom. Žalobca v konaniach nebol úspešný a v konaniach o návrhoch na zabezpečovacie opatrenie osvedčoval len pohľadávku zo Zmluvy o dielo Vajnorská 21 a nie aj zo Zmluvy o dielo Vila X. Predávajúci žalovaného oboznámil s obsahom povinnosti predávajúceho z predmetných diel a príslušnými dokumentami, pričom žalovaný nemal dôvod pochybovať, že prípadné záväzky zo zmluvnej pokuty sú nereálne a prevodu nehnuteľnosti nič nebráni. Žalovaný mal za to, že tvrdenia predávajúceho sú pravdivé a v prípade, že by u neho existoval úmysel ukrátiť veriteľa, nemal ho ako rozpoznať. Žalovaný rozporoval tvrdenia žalobcu o tom, že z vedomosti predávajúceho o konaniach v zabezpečovacích opatreniach vyplýva úmysel predávajúceho ochrániť nehnuteľnosti pred tým, aby z ich speňaženia mohol žalobca aspoň čiastočne uspokojiť svoje pohľadávky. Ako základ vyhodnotenia otázky úmyslu predávajúceho v kontexte jeho rozpoznania žalovaným by mal svedčiť fakt, že nie je možné mať úmysel ukrátiť pohľadávku, o ktorej si účastník právneho úkonu myslí, že neexistuje, čo aj žalovanému osvedčil. Dlžník môže mať úmysel ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky svojho veriteľa, len ak v dôsledku právneho úkonu, ktorým prevádza svoju vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu na iného, skutočne došlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Keďže k ukráteniu nedošlo, nemôže ukracujúci úmysel prichádzať do úvahy

Duplika žalobcu

24. Žalobca vo vyjadrení k replike žalovaného uviedol, že replika sa zaoberá predovšetkým stanoviskami M-RUR. Žalobca podal žalobu proti M-RUR o zaplatenie zmluvných pokút pričom vo veci rozhodol Okresný súd Banská Bystrica platobným rozkazom č. k. -0, zo dňa 4.4.2023. Z účtovnej závierky M-RUR za rok 2022 sa žalobca dozvedel, že táto spoločnosť je predĺžená. K 31.12. predstavovalo jej zadlženie 123,28 %. Aktíva predstavovali sumu 327.275,-Eur, pasíva 400.700,-Eur, pričom vlastné imanie má spoločnosť M-RUR s.r.o. mínus 76.175,-Eur. Žalobca ďalej uviedol, že z repliky žalovaného nevyplýva, že žalovaný už zaplatil kúpnu cenu za pozemky, pričom podľa jeho vyjadrenia táto bola splatná 31.3.2023.

25. Žalobca v duplike znovu poukázal na rozdielnosť podpisov na kúpnych zmluvách a časovú následnosť tak, ako argumentoval v žalobe. K vyjadreniu žalovaného v otázke neprípustnosti nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že neodkladné opatrenie voči tretej osobe nemožno nariadiť bez toho, aby súd zároveň uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej žalobca uviedol, že vecou samou z pohľadu žalovaného je spor o odporovateľnosti právneho úkonu prevodu vlastníckeho práva k pozemkom z M-RUR na žalovaného. Ďalej, že žalobca podal žalobu voči M-RUR o zaplatenie zmluvných pokút a rozhodol sa žalovať zaplatenie sumy 100.000,-Eur s príslušenstvom, pričom takúto sumu určil s ohľadom na možné uspokojenie. Pre žalobcu nemá žiadny význam získať exekučný titul na vyššiu sumu, ak zároveň nemôže odôvodnene predpokladať, že suma priznaná súdom nebude uspokojená. Hoci suma 100.000,-Eur zjavne presahuje hodnotu pozemkov, nevymožiteľná časť nebude veľká, keď súd rozhodne, že právny úkon prevod pozemkov je voči žalobcovi neúčinný. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný mal vedomosť o existencii súdnych sporov z čoho mal a mohol vedieť o úmysloch M-RUR ukrátiť uspokojenie pohľadávok žalobcu.

26. Žalobca ďalej uviedol, že osvedčil existenciu svojich pohľadávok. Uviedol vyčerpávajúce skutkové okolnosti a na svojich stanoviskách trvá. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o odovzdaní projektu V 21 pretože taký neexistuje. Ďalej zopakoval svoje tvrdenia o tom že dielo nebolo odovzdané, že bol dohodnutý termín jeho odovzdania a teda nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že neboli dohodnuté žiadne termíny. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že dielo mali prebrať osoby, ktoré uviedol vo svojej reakcii, tak tieto neboli na to oprávnené a žalobca o takomto úkone ani nevedel. V zmluve o dielo bolo jasne dohodnuté, že dielo sú oprávnení odovzdať a prevziať zástupcovia zhotoviteľa a objednávateľa, ktorí sú štatutárnymi zástupcami alebo sú na takýto úkon ustanovení touto zmluvou alebo písomným splnomocnením. Dielo nebolo odovzdané a má vady, ktoré boli so spoločnosťou M-RUR opakovane komunikované bez želaného výsledku. Žalovaný opakuje vyjadrenia H. P., ktorý klame. Žalobca zopakoval aj príčiny vád aj v tom v čom spočívajú ako uviedol v predchádzajúcich podaniach. Pokiaľ M-RUR vníma platbu 15.000,- Eur ako potvrdenie svojho postoja, žalobca uviedol, že táto bola dôsledkom vydieranie zo strany M- RUR a jej vzťahov s niektorými osobami k čomu navrhol vypočuť svedka Ing. H. Z.. Žalobca uhrádzal spoločnosti M-RUR množstvo platieb, pričom došlo aj ku chybám, napríklad k duplicitnej platbe faktúry. Takéto bezdôvodné obohatenie M-RUR žalobcovi nevrátil a je predmetom sporového konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. . Žalobca už vo výzve z 24.8.2020 uviedol svoje zistenie, že M-RUR nezaplatil svojím subdodávateľom a preto chcel žalobca po riadnom odovzdaní diela a odstránení vád zaplatiť priamo subdodávateľom pretože z platieb od žalobcu neuhrádzal svoje záväzky voči subdodávateľom, ale tieto použil na kúpu pozemkov, alebo prosto spotreboval. Žalobca k otázke započítania pohľadávok zopakoval svoje predchádzajúce tvrdenia. K tvrdeniu žalovaného o tom, že ním uvádzaný preberací protokol bol podkladom kolaudácie uviedol, že to nie je pravda a prevzatie diela nie je podmienkou kolaudácie. Žalobca nedisponuje odovzdávacím protokol, ktorého existenciu tvrdí žalobca. Tvrdenia o tom, že po 16.12.2020 sa nekonali rokovania o odovzdaní diela ale o tom, aby žalobca odovzdal predávajúcemu rovnopis preberacieho protokolu, žalobca označil ako nehanebné lži H. P.. M-RUR počas rokovaní o odovzdaní diela k čomu existujú desiatky e-mailov, nikdy nežiadal údajný protokol z decembra 2020, a rokoval o odovzdaní diela, o obsahu preberacieho protokolu. Osobného stretnutia ktorého predmetom boli vady a prevzatie diela sa zúčastnil aj subdodávateľ M-RUR pán L. s kolegom, právny zástupca žalobcu a pán Ing. H. Z.. Pre ilustráciu žalobca uviedol, že na tomto rokovaní boli predmetom vady kanalizácie na čo pán P. zareagoval, že záchody nesplachujú preto, že kanalizácia bola prevŕtaná, stredom kanalizácie vedie kábel, na ktorý sa namotávajú dámske toaletné potreby a papier, čo upcháva kanalizáciu. Na preukázanie poskytol fotografiu steny z ktorej vychádzal kábel. To je ukážka vnímania zodpovednosti za vady zo strany M-RUR a pána H. P. a takto vyvracal vady. Tvrdenia žalovaného od M-RUR sú absurdné. E-maily predložené žalovaným z 3.3.2022 a 7.3.2022 usvedčujú z klamstva o odovzdaní diela žalovaného, resp. M-RUR keďže z nich je zrejmé, že predmetom bolo odovzdanie diela a nie žiadosť o vydanie údajného protokolu z decembra 2020. Je zarážajúce, že žalovaný predkladá izolované e-maily, ktoré vyvracajú jeho tvrdenia ako aj tvrdenia spoločnosti M-RUR. Ako dôkaz navrhol komunikáciu o odovzdaní diela a poslednú verziu preberacieho protokolu. Pokiaľ ide o pripojenie na LOXON toto bolo spoločnosti M-RUR oznámené vopred a M-RUR nemalo žiadne námietky. Žalobca ďalej uviedol, že z vyjadrenia žalovaného „žalovaný podľa informácií od predávajúceho uvádza, že toto tvrdenie žalobcu je nepravdivé, nakoľko dielo nemalo vady, ktoré by bolo potrebné odstraňovať. Podľa neho vyplýva, že dielo malo vady, ktoré nebolo potrebné odstraňovať. Ďalej uviedol, že pokuty sú z pohľadu žalobcu primerané významu záväzku M-RUR. M-RUR vyfakturoval žalobcovi faktúry v celkovej sume 234.376,65 Eur za rok 2019, 557.741,37 Eur za rok 2020 a 247.902,02 Eur za rok 2021.

27. Žalobca ďalej v duplike k existencii pohľadávok z projektu Vila X uviedol, že v žalobe opísal vznik zmluvy o dielo na projekt Vila X aj následné postúpenie všetkých práv a povinností na žalobcu. O tom, že M-RUR toto akceptoval svedčí, že už prvú zálohovú faktúru vo výške 50.000,-Eur vystavil a zúčtoval M-RUR žalobcovi.

28. Žalobca v duplike poprel tvrdenie žalovaného, že M-RUR odstúpil od zmluvy o dielo Vila X, pritom odstúpenie od zmluvy by nemalo vplyv na povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Z vyjadrenia a dôkazov predkladaných žalovaným, resp. M-RUR vyplýva, že k dokončeniu diela zostávalo chladenie, ktoré M- RUR žiadal zdražiť o 50 % z 30.000,- na 45.000,-Eur, pričom v tom čase už bolo zaplatených 3.000,- Eur. Zvyšok diela v celkovej sume 178.000,-Eur bez DPH M-RUR hoci s vadami vykonal a žalobca mu za to zaplatil. Sám žalovaný predložil písomnosť, ktorá hovorí, že k dokončeniu diela Vila X bráni len odsúhlasenie zmeny ceny za stropné chladenie - navýšenie o 50 %. Nie je pravdivé ani tvrdenie, že M-RUR pánovi P. vystavil faktúry ako tvrdí žalovaný v celkovej sume 23.137,48 Eur. Naopak podľa

žalobcu M-RUR doručil tri faktúry pre pána P. v celkovej sume 4.350,-Eur. Faktúra na sumu 18.787,48 Eur nebola pánovi P. doručená. Tieto tri faktúry boli vrátené z dôvodu, že dielo fakturované pánovi P. malo vady a nebolo odovzdané. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného o príčinách omeškania a zotrval na tom ako priebeh vykonávania diela opísal v žalobe. K omeškaniu diela a priebehu vykonania diela navrhol vypočuť v duplike uvedené osoby.

29. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v replike tvrdenie žalobcu o nemajetnosti žalovaného nijako nevyvrátil.

30. Žalobca v duplike k tvrdeniam žalovaného o chýbajúcich predpokladoch odporovateľnosti zopakoval svoje tvrdenia o potrebe posúdiť platnosť úkonov na základe ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom a tiež poukázal na nezrovnalosť spočívajúcich v jednotkovej cene a v celkovej cene v napadnutej kúpnej zmluve. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že nedošlo k ukráteniu veriteľov žalobca zopakoval, že nebola zaplatená kúpna cena. Zaplatenie kúpnej ceny nebolo zabezpečené ničím a prevod vlastníckeho práva nebol podmienený zaplatením kúpnej ceny, čo je možné len medzi spriaznenými osobami. Zopakoval argumentáciu o predaji pozemkov v predmetnej lokalite za cenu 71,- Eur bez DPH a navrhol súdu, aby požiadal Okresný úrad L. Y. o poskytnutie listín, ktoré boli predmetom konania vedeného pod sp.zn. D-411/2021 z ktorých podľa žalobcu bude zrejmé za akú cenu bol pozemok kúpený, keďže spoločnosť M-RUR o pozemkoch riadne neúčtovala a neuviedla ich v účtovnej závierke za rok 2021.

31. Žalobca v duplike k žalovaným predkladanému znaleckému posudku uviedol, že kúpna cena 46.312,50 Eur s DPH je podhodnotená a nesprávna. Zmluvné strany sa dohodli na cene 65,-Eur/ m2 s DPH z toho vyplýva, že žalovaný kúpil 712 m2. Žalovaný však v skutočnosti kúpil 874,35 m2, keď sa prepočítajú spolu vlastnícke podiely na „čisté metre2“. Potom len pozemok vo výlučnom vlastníctve má výmeru 759 m2 a teda cena by mala byť 56.833,-Eur. V predmetnej lokalite porovnateľné pozemky sa predávali za 85,20 Eur s DPH, čo predstavuje celkovú kúpnu cenu 74.495,47 Eur s DPH. Žalovaný teda kúpil pozemky pod cenu, konkrétne o 28.182,97 Eur pod trhovú cenu. Znalecký posudok predkladaný žalovaným určil hodnotu predmetných pozemkov o výmere 874,35 m2 na cenu 33.600,- Eur pričom sa tam neuvádza DPH. Teda cena s DPH by mala predstavovať 43.320,-Eur. Znalecký posudok je nesprávny pretože znalkyňa pri použití porovnávacej metódy neporovnávala porovnateľné pozemky. Z troch porovnávaných pozemkov dva boli neporovnateľné, pretože jeden z nich bol bez prístupovej cesty, ktorý nemal a nemôže mať vodovod a napojenie na elektrickú energiu nie je niekde v dosahu. Aj tak má vyššiu cenu než určila znalkyňa pri pozemkoch žalovaného. Druhý pozemok nemá vybudované pripojenie žiadnej siete príjazd vedie po kamenistej ceste. Vlastníctvo z prístupovej cesty nie je z popisu zrejmé. Tretí pozemok porovnateľný s cenou 65,-Eur/m2 je cena rovnaká ako tá, ktorá bola dohodnutá medzi žalovaným a predávajúcim. Žalobca ďalej uviedol, za aké ceny sa predávajú porovnateľné pozemky s tým, že uviedol, že porovnateľné pozemky sa ponúkajú za ceny vyššie. Konkretizoval pozemok s pripojením elektrickej energie za 140,-Eur/m2, pozemok s pripojením vody a elektrickej energie za 118,91 Eur, pozemok bez vodovodu a elektrickej energie 103,49 Eur/ m2, pozemky s pripojením všetkých sietí za 95,-Eur/m2, za 77,68 Eur/m2. Pozemok s pripojením vody a elektrickej energie za 72,-Eur/m2. Pozemok bez sieti za 72,-Eur/m2. Pozemok za 65,-Eur/m2 s pripojením elektrickej energie a pozemok bez sieti a s obmedzením využiteľnosti za 68,47Eur/m2. Podľa žalobcu ak by znalkyňa neporovnávala neporovnateľné pozemky s nízkou cenou výsledkom by bola iná znalecká cena predmetných pozemkov. Nebol zohľadnený ani vplyv vydaného územného rozhodnutia. Predávajúci projekt inzeroval na jar v roku 2021 za cenu 378.000,-Eur. Pre prípad, že súd dospeje k tomu, že predmetné kúpne zmluvy sumy sú platné navrhol znalecké skúmanie ceny pozemkov. K žalobným tvrdeniam o účelovom vybratí časti textu inzerátov uviedol, že žalobca predložil celý popis inzerátu vrátane ceny a nepovažoval za účelné predkladať reklamy a podklady, ktoré nemajú informačnú ani dôkaznú hodnotu pre konanie.

32. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nepravdivo tvrdil, že k vyňatiu pozemkov došlo po prevode pozemkov, pretože zmluvné strany vyhotovili druhú kúpnu zmluvu práve preto, že došlo k zmene pozemkov. Územné rozhodnutie bolo tak isto vydané pred prevodom predmetných pozemkov už 10.11.2021.

33. Žalobca k tvrdeniam žalovaného v replike o nesplnení osobitných predpokladov odporovateľnosti uviedol, že z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že vedel o tom, že žalobca žiada od predávajúceho

zaplatenie pokút zo zmlúv o dielo a jeho štatutár sa spoľahol na ubezpečenie brata H.. Y. je ale povinný konať s odbornou starostlivosťou. Žalovaný tvrdil, že sa oboznámil s účtovníctvom predávajúceho avšak z jeho účtovnej závierky vyplýva, že ma na účtoch mínus 45.116,-Eur, položka a pohľadávky voči spoločníkovi pánovi H. P. v sume 55.426,-Eur, pričom položka peniaze v sume 17.355,-Eur je s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou skonzumovaná. Záväzky predávajúce bez záväzkov voči žalobcovi sú vo výške 238.201,-Eur. Z toho je zrejmé, že predávajúci sa v danom čase nachádzal vo finančných problémoch. Kedy sa s týmto účtovníctvom žalovaný skutočne oboznámil mohlo mu byť zrejmé, že nebolo vedené správne pretože o pozemkoch nebolo účtované. Z toho vyplýva, že pri postupe s odbornou starostlivosťou si mal žalovaný tvrdenia predávajúceho overiť. Pokiaľ ide o kúpnu cenu 46.312,50 Eur táto bola podhodnotená a nesprávna. Zmluvné strany sa dohodli na cene 65,-Eur/m2 s DPH. To znamená, že by žalovaný mal kúpiť 712 m2. Žalovaný však kúpil 874,35 m2 po prepočte spoluvlastníckych podielov na „čisté metre2“ a teda cena mala byť 56.833,48 Eur. Keďže v danej lokalite sa porovnateľné pozemky predávali za 85,20 Eur s DPH boli predmetnou kúpnou zmluvou predané za nižšiu cenu o 28.182,97 Eur pod trhovú cenu, čím boli ukrátení veritelia.

Posúdenie odvolacím súdom 34. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal odvolanie žalovaného proti výroku I napadnutého rozhodnutia v rozsahu podľa , a a bez nariadenia pojednávania rozhodol o odvolaní žalovaného pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti výroku I napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nebolo dôvodné.

35. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

36. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

37. Podľa a (c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, (d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

38. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

39. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

40. Podľa odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

41. Podľa , , (1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. (2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. (4) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a

a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

42. Podľa (1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. (2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. (3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi. (4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

43. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktorý umožňuje súdu, aby v prípadoch, kedy zistí, na základe osvedčených tvrdení navrhovateľa, že je potrebné rýchlo ( bezodkladne) upraviť pomery, tieto upravil uložením povinnosti niečo konať alebo sa určitého konania zdržať. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť len na návrh a len v prípade, ak bol naplnený minimálne jeden z dvoch zákonných dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia uvedený v , a to v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

44. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vychádza výlučne z návrhu navrhovateľa a k nemu pripojených dokladov, bez toho, aby vykonával dokazovanie. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie vtedy, keď navrhovateľ v návrhu opíše skutočnosti a okolnosti svedčiace o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tieto súčasne osvedčí a zároveň v návrhu opíše aj skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia niektorého (alebo oboch) zo zákonných dôvodov pre nariadenie neodkladného opatrenia.

45. V predmetnej veci žalobca ako navrhovateľ ( ďalej len žalobca) v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý podal súčasne so žalobou o neúčinnosť právneho úkonu, opísal skutočnosti, na základe ktorých vznikla jeho pohľadávka na zaplatenie zmluvných pokút vo výškach, ktoré si uplatnil voči dlžníkovi. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca svoje tvrdenie o existencii a trvaní pohľadávky voči predávajúcemu z odporovaného právneho úkonu osvedčil predložením dvoch zmlúv o dielo, v ktorých bol žalobca objednávateľom, dlžník - predávajúci, zhotoviteľom. Predložil písomné výzvy na odstránenie vád diela a odovzdanie diela, ako aj výzvy na zaplatenie zmluvných pokút, podľa ktorých žalobca výzvou z 9.3.2022 vyzval zhotoviteľa na zaplatenie časti zmluvnej pokuty dohodnutej v zmluve o dielo Vajnorská 21 vo výške 250.000,- Eur a výzvou z 11.3.2022 na zaplatenie časti zmluvnej pokuty dohodnutej v zmluve o dielo Vila X vo výške 50.000,- Eur. Pripojil tiež súvisiacu vzájomnú - emailovú komunikáciu. Súčasne opísal skutočnosti, na základe ktorých uplatnil voči žalovanému odporovaciu žalobu na neúčinnosť kúpnej zmluvy, ktorou dlžník (zhotoviteľ) na žalovaného previedol predmetné nehnuteľnosti, o čom predložil kúpnu zmluvu. Ďalej opísal skutočnosti, z ktorých odvodil odporovateľnosť tohto právneho úkonu. Jednak to, že kúpna zmluva bola uzatvorená medzi spriaznenými osobami. Jediným spoločníkom (akcionárom) žalovaného je E. P. a jediným spoločníkom dlžníka je jeho brat H. P., pričom každý z nich je jediným štatutárom vo svojej spoločnosti. Jednak to, že v otázke kúpnej ceny a jej zaplatenia išlo o neštandardnú zmluvu, keď boli dohodnuté splátky, ale nie ich výška a dátum splatnosti. Odvolací súd z takéhoto opisu rozhodných skutočností a z pripojených dokladov zistil zhodne s prvoinštančným súdom, že žalobca v návrhu na neodkladné opatrenie opísal a osvedčil skutočnosti, z ktorých hodnoverne vyplýva žalobcom tvrdený nárok. Treba k tomu zdôrazniť, že tým nebolo vykonané dokazovanie hodnotením predložených listín ako dôkazov a neboli z nich vyvodené skutkové zistenia

a skutkové závery o tvrdených skutočnostiach. Bolo zistené len to, čo je podstatné pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia a to, že žalobca žiada o bezodkladnú úpravu pomerov z legitímneho dôvodu, že má právo vyplývajúce z ním opísaných a osvedčených skutočností, pre ochranu ktorého požaduje, aby mu bola poskytnutá takáto predbežná ochrana pred rozhodnutím vo veci samej. V predmetnej veci to znamená, že žalobca hodnoverne osvedčil, že má právo odporovať právnemu úkonu kúpnej zmluve, ktorou žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti.

46. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísal aj skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu, resp. z ktorých vyplýva potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Týmito skutočnosťami boli, jednak zistenie žalobcu, že podľa verejne dostupných zdrojov dlžník nemá majetok a žalovaný nemá iný majetok ako predmetné nehnuteľnosti a v roku 2021 nemal žiadne tržby. Jednak skutočnosť, že dlžník predmetné nehnuteľnosti previedol na spriaznenú spoločnosť, pričom tak urobil potom, ako sa žalobca opakovane bezúspešne domáhal zriadenia zabezpečovacieho práva na predmetné nehnuteľnosti návrhom na Okresnom súde Bratislava V, že sa dlžník o tejto skutočnosti dozvedel, keď mu bola súdom daná výzva na vyjadrenie sa k odvolanie žalobcu. Ďalej z tej skutočnosti, že kúpna zmluva bola uzatvorená napriek tomu, že na príslušnom LV v katastri nehnuteľností bola vyznačená poznámka o prebiehajúcom spore. Podľa kúpnej zmluvy, návrh na vklad mal byť podaný až po zaplatení kúpnej ceny, pričom na jej zaplatenie bolo dohodnuté plnenie v splátkach, avšak návrh bol podaný v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy. Ďalej v návrhu uviedol, že v prípade prevodu nehnuteľností žalobca svoju pohľadávku nebude môcť vymôcť vzhľadom na nemajetnosť dlžníka ako aj skutočnosti, že žalovaný iný majetok ako predmetné nehnuteľnosti nevykazuje a nebolo by spravodlivé, aby žalobca odporoval ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva, pričom uvedené možno dosiahnuť len nariadením navrhnutého neodkladného opatrenia žalovanému, teda uložením zákazu nakladať s týmito nehnuteľnosťami a zaťažovať ich. Odvolací súd, zhodne s prvoinštančným súdom, žalobcom uvedené opísané skutočnosti vyhodnotil v súlade s ich obsahom, pričom dospel k záveru, že z nich vyplynula potreba bezodkladne upraviť pomery strán ešte pred rozhodnutím vo veci samej. Z týchto skutočností a okolností v danej veci vyplynula dôvodne obava žalobcu, že v priebehu konania môže dôjsť k prevodu predmetných nehnuteľností, čím by došlo k zmene okruhu strán sporu na ťarchu žalobcu, zdôrazňujúc pritom preventívny charakter uloženého neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie pritom bolo nariadené do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, teda vo veci o neúčinnosť právneho úkonu kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný predmetné nehnuteľnosti nadobudol.

47. Odvolací súd z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že prvoinštančný súd pri rozhodovaní podrobil navrhované neodkladné opatrenie testu proporcionality vážiac účel, ktorý má byť neodkladným opatrením v predmetnej veci naplnený a intenzitu zásahu tohto neodkladného opatrenia do práv žalovaného.

48. Žalovaný v odvolaní namietal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia pre neprípustnosť neodkladného opatrenia voči tretej osobe pred začatím konania vo veci samej, resp. bez súčasného uloženia povinnosti podať žalobu o tvrdenú pohľadávku voči dlžníkovi, odvolávajúc sa na komentár k autorov Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kolektív k otázke nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania.

49. Podľa názoru odvolacieho súdu, pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia treba vždy vychádzať z konkrétnych okolností v danej veci. V predmetnej veci žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, pričom žaloba bola podaná proti žalovanému, ako kupujúcemu, ktorý mal z odporovaného právneho úkonu prospech. Žalobou o neúčinnosť právneho úkonu žalobca uplatňuje svoje právo odporovať právnemu úkonu svojho dlžníka na základe hmotnoprávnej úpravy obsiahnutej v a to v a v . Žalobca si predmetnou žalobou uplatňuje nároky vyplývajúce z hmotnoprávnej úpravy a to nárok na to, aby súd určil, že odporovaný právny úkon je voči žalobcovi ako veriteľovi pohľadávky voči dlžníkovi právne neúčinný s právnym dôsledkom, že žalobca svoju pohľadávku v exekúcii môže uspokojiť z majetku, ktorý tvoril predmet úspešne odporovaného právneho úkonu. Prvoinštančný súd nariadením neodkladného opatrenia s časovým obmedzením do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vyhovel návrhu pre ten zákonný dôvod, že bola potreba bezodkladne upraviť pomery a zabrániť tak množeniu sporov. Žalovaný v konaní o neúčinnosť právneho úkonu nemá postavenie tretej osoby ale strany sporu, pričom ide o konanie, v ktorom bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Najvyšší súd SR vo veľkom senáte uznesením

zo dňa 17.05.2022 rozhodol že: „vymáhateľná pohľadávka v zmysle ust. je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom konaní“. Najvyšší súd tak rozhodol na základe ustálenej súdnej praxe, ktorej základom bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. a jeho uverejnenie v zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (R44/2001), pričom konštatoval, že nebol dôvod na zmenu judikatúry, ktorým by mohla byť len potreba zmeny nesprávneho právneho názoru. Z uvedeného vyplýva, že na úspech v spore o neúčinnosť právneho úkonu nie je potrebné, aby žalobca mal na svoju pohľadávku exekučný titul. Na tom nič nemení, že odporovacia žaloba slúži k uspokojeniu pohľadávky v exekučnom konaní, nevyhnutným predpokladom ktorého je, že žalobca má exekučný titul na vymoženie takej pohľadávky.

50. Pokiaľ nie je zákonnou podmienkou pre úspešné odporovanie právnemu úkonu dlžníka existencia vykonateľnej teda rozhodnutím priznanej pohľadávky, nemožno dospieť k záveru, že v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, v ktorom žalobca ako veriteľ vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi odporuje právnemu úkonu dlžníka, o ktorom tvrdí a osvedčuje, že bola ním ukrátená jeho vymáhateľná pohľadávka, nemožno vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovaný obmedzí v práve nakladať a zaťažovať nehnuteľnosti bez toho, aby bola súčasne žalobcovi uložená povinnosť podať žalobu proti dlžníkovi. Z výkladu, ktorý poskytol Najvyšší súd vo vyššie uvedených rozhodnutiach k ustanoveniu § 42a ods. 1 Obč. zák., vyplýva, že odporovať právnemu úkonu môže úspešne aj veriteľ, ktorý proti dlžníkovi nemá v danom čase vykonateľnú pohľadávku, teda pohľadávku priznanú súdnym rozhodnutím, pokiaľ veriteľ má pohľadávku vymáhateľnú a preukáže ostatné podmienky odporovateľnosti právneho úkonu. Z uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka neprípustnosti nariadenia neodkladného opatrenia v tejto veci bez uloženia povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci tvrdenej pohľadávky nebola dôvodná.

51. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca neosvedčil splnenie základných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, neosvedčil hodnoverne dôvodnosť existencie pohľadávky a hrozbu zmarenia budúcej exekúcie. Takéto všeobecné námietky v odvolaní bližšie nekonkretizoval nakoľko v odvolaní neuviedol žiadny dôvod pre ktorý mal byť nesprávny skutkový záver prvoinštančného súdu o tom, že žalobca svoju pohľadávku voči dlžníkovi osvedčil dokladmi uvedenými v odôvodnení: „predložením zmlúv o dielo, predžalobnou výzvou z 09.3.2022 a 11.03.2022, v ktorej vyzval dlžníka na zaplatenie zmluvnej pokuty, predžalobnou výzvou z 24.08.2020, v ktorej vyzval dlžníka na dokončenie diela, odstránenie vád a odovzdanie diela“. Z uvedeného textu odôvodnenia prvoinštančného súdu vyplýva, že aj ďalšia časť odvolacej námietky, že z odôvodnenia nevyplýva, že by sa súd zaoberal dôvodnosťou a existenciou pohľadávky nemá oporu v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalovaný neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý by uvedené listiny neboli spôsobilé osvedčiť existenciu tvrdenej pohľadávky, napriek tomu všeobecne namietal, že nebola osvedčená a svoju argumentáciu zameral na skutkové tvrdenia o nedôvodnosti a neexistencii pohľadávky. Predmetom konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zisťovanie a preukazovanie tvrdených skutočností ale zisťovanie, či tvrdené skutočnosti boli osvedčené pripojenými dokladmi a či z nich možno vyvodiť záver o tom, že dôvodnosť a trvanie nároku boli hodnoverne osvedčené. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal aj na to, že dlžník pohľadávku neuznáva s tým, že tvrdenia oboch strán vo vzťahu k spornej pohľadávke a jej rozsahu budú predmetom posúdenia v konaní vo veci samej. Žalovaný takéto dôvody napadnutého rozhodnutia v odvolaní označil za samo osebe spochybňujúce osvedčenie existencie pohľadávky. Odvolací súd k tomu uvádza, že zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je nespornosť práva, ktorému sa v návrhu požaduje predbežná ochrana. Práve naopak, v prípadoch kedy je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný súčasne so žalobou vo veci uplatňovaného nároku alebo v už začatom takom konaní, spravidla pôjde o prípady sporných práv (inak by v zásade nebolo potrebné obracať sa so žiadosťou o vyriešenie sporu na súd). Z uvedených dôvodov, takéto námietky odvolací súd posúdil ako nedôvodné.

52. Žalovaný v odvolaní namietal, že nie je možné uvažovať o prípadnej obave z ohrozenia exekúcie, keďže pohľadávka neexistuje. V tejto námietke uviedol, že vyvracia tvrdenia žalobcu, ktorými sa tento snažil preukázať dôvodnosť obavy ohrozenia exekúcie jednak tým, že finančná kondícia a majetkové pomery žalovaného nemôžu byť dôvodom úspechu alebo neúspechu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Tiež tým, že predmetnou kúpnou zmluvou nedošlo k ukráteniu možnosti žalobcu uspokojiť svoje pohľadávky, pretože predaj nehnuteľností neznamená automaticky zmenšenie majetku a žalobca nepreukázal, že išlo o predaj pod skutočnú trhovú hodnotu. Žalobca nemá tvrdenú pohľadávku, a preto je bezpredmetné sa zaoberať tým, či žalovaný alebo dlžník majú dostatok

majetku. Žalobca neosvedčil ani to, že by vykonával žalovaný kroky k predaju predmetného majetku. K týmto námietkam odvolací súd uvádza, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že prvoinštančný súd vyhodnotil za splnený zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v tom, že bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania, teda nie zo zákonného dôvodu, že bude budúca exekúcia ohrozená ako to namieta žalovaný. Podľa odvolacieho súdu, potreba bezodkladne upraviť pomery vyplynula z viacerých osvedčených skutočností. Podstatným bolo, že z v návrhu opísaných skutkových okolností vyplynula dôvodnosť obavy žalobcu, že by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu predmetných nehnuteľností, čím by na ťarchu žalobcu došlo k množeniu sporov. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom potrebu bezodkladne upraviť pomery vyvodil zo všetkých v návrhu na neodkladné opatrenie uvedených okolností. Podľa odvolacieho súdu významnou okolnosťou je skutočnosť, že dlžník je nemajetný a žalovaný iný majetok na Slovensku ako predmetné nehnuteľnosti nemá, pričom ide o zahraničnú právnickú osobu, tak v prípade úspechu v tomto spore, po prípadnom predaji predmetných nehnuteľností žalovaným, nebude možné vymôcť pohľadávku voči dlžníkovi z iného majetku žalovaného do výšky prospechu z odporovaného právneho úkonu. Je to jedna z okolností, ktorá odôvodňuje potrebu upraviť pomery účastníkov za takej skutkovej situácie, ako v predmetnej veci, keď zmluvné strany kúpnej zmluvy boli spriaznenými osobami a uzatvorili ju (ako vyplýva aj z vyjadrení podaných k odvolaniu) s vedomosťou o tom, že žalobca sa snažil predmetným majetkom zabezpečiť svoju pohľadávku návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia.. Nemožno dospieť k tomu, že okolnosti, z ktorých logicky plynie obava o možnom ďalšom „ukrývaní“ predmetného majetku pred žalobcom, ako veriteľom pohľadávky voči predávajúcemu, nie sú okolnosťami významnými pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

53. Žalovaný v odvolaní v časti V namietal, že neboli splnené základné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu, nakoľko bola dohodnutá trhová kúpna cena, pohľadávka žalobcu nebola preukázaná a je sporná, pričom z týchto skutočností je zrejmé, že úmysel ukrátiť veriteľa na strane predávajúceho neexistoval, a preto ho žalovaný nemohol rozpoznať. Odvolací súd z obsahu návrhu na neodkladné opatrenie zistil, že žalobca opísal skutočnosti a okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že žalobca osvedčil, že napadnutá kúpna zmluva je odporovateľným právnym úkonom. Predávajúci a kupujúci sú spriaznenými osobami, ako bolo uvedené vyššie. Kúpna zmluva bola uzatvorená za účelom prevodu jediného majetku predávajúceho dohľadateľného vo verejných registroch, ktorý bol prevedený na žalovaného, ktorý je spriaznenou osobou predávajúceho potom, ako sa predávajúci dozvedel, že sa žalobca snažil predmetným majetkom zabezpečiť svoju pohľadávku v súdnom konaní. Dlžník nemá iný exekvovateľný majetok. Ďalej, že úmysel predávajúceho, ktorý je podľa zákona daný, kým kupujúci nepreukáže, že taký úmysel nemohol ani pri náležitej starostlivosti poznať , bol žalovanému známy s poukazom na zapísané poznámky na listoch vlastníctva o vedení sporu o vedení konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a tiež s poukazom na podanie návrhu na vklad pred zaplatením kúpnej ceny v rozpore s kúpnou zmluvou. Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania. Žalovaný v predmetných námietkach neuviedol žiadne dôvody pre ktoré by uvedenými skutočnosťami a dokladmi pripojenými k návrhu nemala byť osvedčená existencia a trvanie nároku. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalovaného ako boli formulované v časti V odvolania uvádza, že preukazovanie skutočností rozhodných pre posúdenie, či napadnutý právny úkon je alebo nie je právne neúčinný voči žalobcovi, budú predmetom konania vo veci samej. To platí aj pre zodpovedanie otázky, či išlo o ukracujúci právny úkon. Aj pre posúdenie tejto otázky je potrebné posúdiť a vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, keď skutočnosť, že malo ísť o úkon odplatný sama o sebe nevylučuje, že nešlo o úkon ekvivalentný a ani to, že nešlo o úkon ukracujúci.

54. Podstatné pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia bolo, že žalobca uviedol dostatočný opis rozhodných skutočností s poukazom na dôkazy, ktoré ich majú preukazovať v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol súčasťou žaloby o neúčinnosť právneho úkonu. Podľa odvolacieho súdu zo žalobcom opísaných skutočností je možné vyvodiť, že ide o skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, pričom z odvolacích námietok nebolo možné dospieť k opačnému záveru a to že predmetné skutočnosti a doklady uplatnený nárok neosvedčili hodnoverne a ani to že opísané skutočnosti nepostačujú na záver o dôvodnosti potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

55. Odvolací súd je v zmysle viazaný dôvodmi, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní, preto rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného a inými

dôvodmi sa nezaoberal. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, a preto ho podľa potvrdil.

56. Nakoľko týmto rozhodnutím odvolacieho súdu sa konanie nekončí, pretože návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v konaní o žalobe o neúčinnosť právneho úkonu, o veci ktorej bude ďalej rozhodovať súd prvej inštancie, o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

57. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).