Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/145/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej v právnej veci žalobcu: Central Development s.r.o., Vajnorská 21 A, 831 03 Bratislava, IČO: 50 014 889, právne zast.: Sympatia Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Vajnorská 21 A, 831 03 Bratislava, IČO: 47 256 834, proti žalovanému: M-RUR s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 51 731 967, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Simona Radosová, s.r.o., Dunajská 4, 811 08 Bratislava, IČO: 50 711 784, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, č.k. -87 zo dňa 12.4.2022, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V, č.k. -87 zo dňa 12.4.2022 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom, doručeným súdu 28.3.2022, domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva v prospech žalobcu k nehnuteľnosti: -v spoluvlastníctve žalovaného zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom X. Š., katastrálny odbor, okres: X. Š., obec: X. Š., katastrálne územie: X. Š., a to k pozemku - parcela registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1.134 m2, spoluvlastnícky podiel odporcu 1/60; -vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom X. Š., katastrálny odbor, okres: X. Š., obec: X. Š., katastrálne územie: X. Š., a to k pozemkom - parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: trvalý trávny porast, o výmere 383 m2, a parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: trvalý trávny porast, o výmere 376 m2, spoluvlastnícky podiel odporcu 1/1; -v spoluvlastníctve žalovaného zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom X. Š., katastrálny odbor, okres“ X. Š., obec: X. Š., katastrálne územie: X. Š., a to k pozemku - parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: trvalý trávny porast, o výmere 287 m2, spoluvlastnícky podiel odporcu 1/3; -v spoluvlastníctve žalovaného zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom X. Š., katastrálny odbor, okres: X. Š., obec: X. Š., katastrálne územie: X. Š., a to k pozemku - parcela registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 5 m2, spoluvlastnícky podiel odporcu 1/11; -v spoluvlastníctve žalovaného zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom X. Š., katastrálny odbor, okres: X. Š., obec: X. Š., katastrálne územie: X. Š., a to k pozemku - parcela registra

„C“, parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 1 m2, spoluvlastnícky podiel odporcu 1/3; a to za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu vyplývajúcej z porušenia záväzkov žalovaného vyplývajúcich zo zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 19. augusta 2019, vo výške 250.000,- EUR s príslušenstvom.

2. Návrh žalobca odôvodnil tým, že žalovaný je zhotoviteľom diela spočívajúceho v inštalácii vzduchotechniky, vykurovania, chladenia, strojovne a inštalácií zdravotechniky, ktoré mal vykonať pre žalobcu, na základe zmluvy o dielo najneskôr do januára 2020. Žalobca tvrdil, že dielo má vady a nebolo odovzdané. Pre prípad porušenia povinnosti na strane zhotoviteľa - žalovaného , ale aj na strane žalobcu boli v zmluve o dielo dohodnuté sankcie. Jednou zo sankcií, ktoré mali motivovať zhotoviteľa diela vykonať dielo riadne a včas, bola zmluvná pokuta vo výške 0,5% ceny diela (742.692,22 EUR) za každý deň omeškania v prípade nedodržania stanovených termínov plnenia diela uvedených v časovom harmonograme. Žalobca si uplatnil voči žalovanému ako zhotoviteľovi diela zmluvnú pokutu za omeškanie diela za 365 dní, ktorá predstavuje sumu 3.713,46 EUR denne, čo v súčte predstavuje 1.355.412,90 EUR. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie časti zmluvnej pokuty vo výške 250.000,- EUR v lehote 3 dní od doručenia výzvy.

3. Obavu z ohrozenia exekúcie žalobca osvedčoval tvrdením, že žalovaný neplatí svojim subdodávateľom, nemá žiadny iný majetok v dostatočnej hodnote na uspokojenie žalobcovej pohľadávky, žalovaný sa môže nehnuteľností zbaviť a že pohľadávka žalobcu by bola v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného uspokojovaná ako podriadená. Poukázal na to, že žalovaný sa v súčasnosti zbavuje svojho majetku, keďže na listoch vlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam sú zapísané plomby V-290/2022 s poznámkou, že predmetom vkladového konania je zápis kúpnej zmluvy. Účelom zabezpečovacieho opatrenia pritom je aj predchádzanie vzniku ďalších sporov /odporovacej žaloby/. Žalobca ďalej uviedol, že sa naňho obrátila spoločnosť ACT Nitra, s.r.o. s tým, že jej žalovaný nezaplatil za práce, ktoré vykonal na diele ako subdodávateľ zhotoviteľa diela. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný neplatí ani svojím subdodávateľom a s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nie je schopný uhrádzať svoje záväzky - smeruje do konkurzu, teda nie je schopný uhradiť ani svoje záväzky voči žalobcovi. S ohľadom na pohľadávku viac ako 2.000.000,- EUR je isté, že bude uspokojená len jej menšia časť. V prípade, ak by malo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky žalobcu ako nezabezpečenej až v konkurze, bola by uspokojená ako podriadená pohľadávka - teda až po uspokojení ostatných pohľadávok. Ak by ale bola pohľadávka zabezpečená záložným právom zriadeným zabezpečovacím opatrením, bola by uspokojená ako zabezpečená z oddelenej podstaty.

4. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na ust. , , , a , a uviedol, že predmetný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je voči žalovanému už v poradí tretím návrhom. Uznesením zo 6. októbra 2021, č. k. -62, súd o návrhu žalobcu rozhodol tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol s odôvodnením, že žalobca „neosvedčil žiadne konanie, ktorým by sa spoločnosť M - RUR s.r.o. zbavovala akéhokoľvek majetku, prípadne znižovala svoj akýkoľvek majetok vrátane nehnuteľností, ku ktorým navrhovateľ navrhuje nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Uznesením z 18. novembra 2021, č. k. -54, bolo o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z 8. novembra 2021 rozhodnuté tak, že súd konanie o tomto návrhu zastavil, keďže prejednaniu a rozhodnutiu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tomto konaní bránila prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) v podobe vyššie uvedeného uznesenia Okresného súdu Bratislava V, pretože žalobca v novom návrhu netvrdil zmenu skutkových okolnosti, ktoré by mohli byť významné pre rozhodnutie vo veci. Na odvolanie žalobcu, Krajský súd v Bratislave uznesením z 3. februára 2022, č. k. -222, napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení konania potvrdil. V aktuálne prejednávanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca svoju skutkovú a právnu argumentáciu oproti prvému návrhu dopĺňa tvrdením, že žalovaný sa v súčasnosti zbavuje majetku

- nehnuteľností, pretože z listov vlastníctva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného vyplýva, že sú na nich zapísané plomby (V-290/2022) indikujúce priebeh vkladového konania na základe kúpnej zmluvy. Uvedenú skutočnosť súd vyhodnotil ako zmenu skutkových okolností a preto predchádzajúce rozhodnutia o návrhoch na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nezakladajú prekážku rozhodnutej veci ( v spojení s ), ktorá by bránila prejednaniu a rozhodnutiu o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v predmetnom konaní.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca v konaní neosvedčil obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Žalobca obavu z ohrozenia exekúcie odôvodňoval tým, že žalovaný predáva svoj nehnuteľný majetok, čo preukazoval výpismi z listov vlastníctva, na ktorých je vyznačená plomba o prebiehajúcom vkladovom konaní na základe kúpnej zmluvy. Žalobcovi sa podľa názoru súdu nepodarilo preukázať, že žalovaný realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k úplnému zmareniu prípadnej budúcej exekúcie a ani k jej výraznému sťaženiu, keďže neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný prevádza vyššie špecifikované nehnuteľnosti, nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, pretože žalobca v danom prípade neosvedčil, že tieto nehnuteľnosti boli predané za nižšiu cenu ako je ich reálna trhová hodnota. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca sa len domnieva, že výkon exekúcie bude ohrozený, keď tvrdí, že žalovaný sa účelovo zbavuje majetku, keďže tieto tvrdenia a domnienky nijakým relevantným spôsobom neosvedčil, a preto nemôžu zakladať dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Realizovanie práva žalovaného scudzovať majetok bez ďalšieho neznamená, že sa jedná o budúce ohrozenie exekúcie na jeho majetok. Preto návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa , tak že úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal, keďže z obsahu spisu vyplýva, že mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

6. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa a . V odvolaní uviedol, že je toho názoru, že v návrhu osvedčil všetky okolnosti rozhodujúce pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a pripojil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zdôraznil, že v konaní nie je možné zo strany žalobcu preukázať vnútornú motiváciu žalovaného pri predaji nehnuteľností a že cena za ktorú nehnuteľnosti prevádza, je nižšia ako reálna trhová hodnota. Žalobca nie je stranou kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom vkladového konania, ktorého existenciou odôvodnil obavu z ohrozenia budúcej exekúcie, ani konania o povolení vkladu vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie navyše ani nevysvetlil a neodôvodnil, z čoho vychádzal, keď formuloval potrebu preukázať motiváciu žalovaného a neštandartnosť predaja nehnuteľností. Z tohto pohľadu je podľa žalobcu napádané uznesenie zároveň prekvapivé. Okrem zákazu prekvapivých rozhodnutí súd prvej inštancie porušil základné princípy uvedené v Čl.2. Žalobca v odvolaní tiež namietal riadne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil zabezpečovacie opatrenie v zmysle návrhu žalobcu a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

7. Na výzvu odvolacieho súdu sa k odvolaniu vyjadril žalovaný, ktorý považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne v plnom rozsahu. Ako podstatnú skutočnosť uviedol, že nehnuteľnosti, na ktoré žiada žalobca zriadiť záložné právo zabezpečovacím opatrením nie sú vo vlastníctve žalovaného. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam žalovaný previedol Kúpnou zmluvou zo dňa 25.3.2022 na tretiu osobu, pričom vklad bol povolený dňa 3.5.2022. Ako dôkaz priložil príslušné listy vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v tomto konaní a nie je teda možné zriadiť k dotknutým nehnuteľnostiam záložné právo zabezpečovacím opatrením, nakoľko na to nie sú splnené zákonné podmienky.

8. K nesplneniu iných zákonných podmienok /dôvodnosť a existencia pohľadávky/ žalovaný uviedol, že pohľadávka žalobcu spočíva v zmluvnej pokute za porušenie povinností žalovaným zo zmluvy o dielo /bod 14.2 a/. Podľa žalovaného je nárok žalobcu /údajná pohľadávka žalobcu titulom zmluvnej pokuty/ zjavne nedôvodný, neexistujúci. Podľa názoru žalovaného nie je základ nároku ani len minimálne osvedčený, a preto nie je možné zasiahnuť do majetkových práv žalovaného zriadením záložného práva na jeho majetok. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná a musí sa jednať o peňažnú pohľadávku, ktorá trvá, je dôvodná a jej existencia vyplýva z predložených dôkazov. Žalovaný rovnako namieta aj platnosť ustanovenia o zmluvnej pokute pre jej rozpor s dobrými mravmi. Žalovaný tiež upozornil, že žalobca určil výšku pohľadávky titulom zmluvnej pokuty na základe svojvôle na sumu 250.000,- EUR, akoby sám využil moderačné právo, a tak je nejasná aj výška pohľadávky. Nie je jasné, akú pohľadávku by si uplatnil v konaní pred súdom o zaplatenie zmluvnej pokuty, a potom ani nie je možné určiť, či je zabezpečenie pohľadávky vo vzťahu k hodnote zálohu primerané. Taktiež žalobca započítava pohľadávku na zmluvnú pokutu oproti pohľadávke žalovaného na doplatenie zvyšnej časti ceny za dielo, čo ovplyvňuje výšku jeho

pohľadávky, ale vzhľadom na námietku platnosti zápočtu je opäť výška spochybnená. Je nepochybné, že predbežné osvedčenie existencie finančnej pohľadávky žalobcu je sporné, a teda jej existencia nebola osvedčená hodnoverne. Výška pohľadávky má pritom zásadný význam pre zisťovanie primeranosti rozsahu (prípadne zriadeného) záložného práva.

9. K osvedčeniu ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie žalovaný uviedol, že nie je možné uvažovať o ohrození, keďže žalobca sa snaží deklarovať neexistujúcu pohľadávku. A preto je bezpredmetné preukazovať, či žalovaný disponuje majetkom dostatočným na jej uspokojenie. Žalovaný zároveň poprel, že by sa zbavoval majetku. Žalovaný predaj nehnuteľností realizoval v súlade s hospodárskymi zámermi spoločnosti, za primeranú protihodnotu, na podklade ceny určenej znaleckým posudkom tretej osoby. V danom prípade sa jedná len o transformáciu majetku, a nie o zníženie hodnoty majetku. Žalovaný je podnikateľom a predaj majetku obchodnej spoločnosti musí prebiehať v súlade so zámerom dosahovania zisku a nie straty. Predajom nehnuteľností nemusí automaticky dochádza k zmenšeniu majetku a k zmareniu uspokojenia veriteľa. Majetkom obchodnej spoločnosti nie sú len nehnuteľnosti, ktoré sú ľahko dohľadateľné vo verejných registroch, ale aj hnuteľné veci, iné majetkové práva, pohľadávky, know how, pohľadávky z účtov v banke, a iné. Ďalej je potrebné uviesť, že predaj nehnuteľností neznamená automaticky zmenšenie majetku, ale jeho transformáciu, nakoľko za predaj nadobudne protihodnotu. Žalobca nepreukázal, že by žalovaný predal nehnuteľnosti pod skutočnú trhovú hodnotu, ani že by vykonával iné kroky smerujúce k zmenšovaniu majetku spoločnosti. Žalovaný tiež zdôraznil, že zabezpečovacie opatrenie, ktorého sa žalobca domáha, by mu v prípade konkurzu na majetok žalovaného nezabezpečilo postavenie oddeleného veriteľa (uspokojenie z oddelenej konkurznej podstaty) a uspokojenie prípadných pohľadávok z predaja majetku zabezpečeného opatrením, ako sa žalobca mylne domnieva. Na základe vedeného má žalovaný za to, že nie je splnená ani jedna z oboch podmienok pre zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam zabezpečovacím opatrením. Žalovanému musí byť poskytnutá ochrana pred zjavne neoprávneným konaním žalobcu a zneužívaním inštitútu zabezpečovacieho opatrenia. Preto navrhol aby Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že napadnuté uznesenie v súlade s potvrdí a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

11. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

12. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

14. Súd prvej inštancie vyhodnotil návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný, nakoľko neboli splnené základné zákonné predpoklady pre jeho nariadenie. V zmysle platnej právnej úpravy ( a nasl. ) základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú i) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ii) spôsobilý predmet záložného práva, iii) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky a iv) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, pričom žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu. Žalobca je povinný okrem opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísať tiež skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Konanie o zabezpečovacom opatrení (rovnako ako konanie o neodkladnom opatrení) sa vyznačuje tým, že súd prvej inštancie nezisťuje všetky skutočnosti nevyhnutné pre rozhodovanie vo veci samej a stanovené pre dokazovanie, ale je nevyhnutné osvedčiť okolnosti, ktoré by odôvodňovali záver o potrebe jeho nariadenia. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných

pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Odvolací súd nemal na základe skutočností tvrdených žalobcom za osvedčenú neodkladnú potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia za účelom úpravy vzťahov medzi stranami ani hrozbu ohrozenia prípadnej exekúcie vo vzťahu k žalovanému. Pri rozhodovaní zároveň musí byť dodržaná zásada primeranosti takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby, a to v pomere k žalobcom osvedčenému ohrozeniu oprávnených záujmov.

15. Žalobca sa navrhovaným zabezpečovacím opatrením domáha ochrany zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty, teda ochrany veriteľa - potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní. Zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu je substancovaná v , čím dochádza k dôslednej diferenciácii procesného zabezpečenia a výkonu tohto procesného zabezpečovacieho inštitútu. V posudzovanej veci sa predmetným návrhom žalobca domáhal zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach žalovaného v prospech žalobcu na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 250.000,- EUR.

16. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX katastrálne územie X. Š. odvolací súd zistil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností nie je žalovaný, ale spoločnosť JAHO MUR HOLDING AS, Gronngjelet 34, Sogne, PSČ 4640, NOR, ktorá nadobudla nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 25.3.2022, pričom vklad bol povolený dňa 3.5.2022.

17. V zmysle možno zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa. Z výpisu z príslušného listu vlastníctva vyplýva, že v posudzovanej veci je predmet záložného práva vo vlastníctve tretej osoby. Žalobcom požadované zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam nemôže mať svoju relevanciu k subjektu, ktorý je podľa výpisu z listu vlastníctva vlastníkom nehnuteľností, pretože primárne nejde o dlžníka žalobcu ako veriteľa, tento nie je v žiadnom právnom vzťahu so žalobcom a nehnuteľnosti nadobudol na základe scudzovacej zmluvy.

18. V danom prípade teda možno konštatovať, že neboli splnené základné predpoklady na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, keďže nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom záložného práva, nie sú vo vlastníctve žalovaného ako dlžníka, ale vo vlastníctve tretej osoby, ktorá nie je dlžníkom žalobcu a nie je s ním v žiadnom vzťahu.

19. Na zdôraznenie odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že na základe obsahu spisu a tvrdených skutočností posúdil osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a dospel k názoru, že návrh nie je dôvodný. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia základné predpoklady vyžadované zákonom neosvedčil, t.j. nepodarilo sa osvedčiť obligatórnu podmienku zabezpečovacieho opatrenia, a to, že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, keďže nebezpečenstvo zmarenia výkonu nehrozí bezprostredne. Osvedčenie ohrozenia prípadnej exekúcie je potrebné posudzovať aj vo vzťahu ku konaniu žalovaného, a teda či vykonáva nejaké kroky alebo sa správa alebo postupuje tak, že tento postup môže u žalobcu vzbudiť dôvodné obavy, že prípadná exekúcia môže byť ohrozená. Samotná obava žalobcu môže byť len jeho subjektívna predstava, ale bez osvedčenia konkrétnych postupov a správania sa žalovaného, ktoré takúto obavu u žalobcu vyvolalo nie je možné považovať podmienku prípadného ohrozenia exekúcie za splnenú.

20. Samotný predaj nehnuteľností žalovaným nie je možné bez ďalšieho považovať za konanie, pri ktorom musí dôjsť automaticky aj k zmenšeniu majetku dlžníka, ale ide o bežný postup, ktorým dochádza k transformácii majetku, nakoľko za predaj nehnuteľností získa žalovaný finančnú protihodnotu, ktorou môže v prípade existencie záväzku uspokojiť svojich veriteľov. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný predával nehnuteľnosti pod trhovú hodnotu, alebo vykonával iné kroky smerujúce k zmenšovaniu svojho majetku a teda že by prípadná exekúcia mohla byť ohrozená. Len predpokladaná, uvažovaná obava zo strany žalobcu, ktorá nemala premietnutie v dostatočnom osvedčení, ktorý by mal vyvolať obavu z možnej budúcej exekúcie, nie je naplnením zákonnej podmienky reálne existujúcej obavy, len ktorá môže odôvodňovať splnenie zákonného predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

21. Podľa súdnej judikatúry zmyslom neodkladného opatrenia /teda aj zabezpečovacieho opatrenia/ je dočasná úprava pomerov strán sporu /nie s konečnou platnosťou/, pričom ochrana musí byť poskytnutá tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie , ktorého trvanie je obmedzené a neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie malo vôbec reálny význam.

22. Odvolací súd ďalej uvádza, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.

23. Súd prvej inštancie v danom prípade rozhodol správne, pokiaľ zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v konaní neboli osvedčené zo strany žalobcu základné predpoklady pre jeho nariadenie. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa a ako vecne správne potvrdil.

24. K namietanému riadnemu odôvodneniu ako aj k porušeniu základných princípov , odvolací súd uvádza, že odôvodnenie predmetného uznesenia zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie uznesenia v súlade s ustanovením 236 , v ktorom podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie jasne a zrozumiteľne poskytuje odpoveď na relevantné otázky súvisiace s nárokom žalobcu uplatneným navrhnutým neodkladným opatrením. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že aj keď sa žalobca s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom uznesení nestotožňuje, uvedený argument nie je dostačujúci na prijatie záveru o jeho neodôvodnenosti /ako aj prekvapivého rozhodnutia/, nakoľko v súlade s právnymi závermi opakovane vyjadrenými v rozhodnutiach ESLˇP sa nevyžaduje, aby na každý argument sporovej strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Rovnako tak aj z konštantnej judikatúry ústavného súdu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že procesný úspech nemožno stotožňovať s právom na súdnu ochranu, a teda všeobecný súd nemá povinnosť rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán vrátane ich dôvodov a námietok (bližšie viď napr. , ).

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

26. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).