Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_22CoE-83-2013.pdf
PDF · 83.28 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoE/83/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o. IČO: 35 724 803, so sídlom Údernícka 5, Bratislava, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36613843 proti povinnému C. V., bytom G. XXXX/XXX, D. P., o vymoženie 57,06 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5Er 50/2013-14 zo dňa 31. mája 2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Odôvodnil to tým, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcia na podklade rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. sp. zn. EP 30050/12 zo dňa 2.11.2012. ktorým bola povinnému uložená povinnosť na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 26.3.2007 uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného Consumer Finance Holding, a.s. a povinným, ktorá odkazuje na všeobecné obchodné podmienky obsahujúce priamo rozhodcovskú doložku. Podľa nej spory zo zmluvy majú byť riešené rozhodcovským súdom.
Súd prvého stupňa túto rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to z dôvodu, že spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal, splynula s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo prijať so všetkými podmienkami, doložka bola dojednaná na začiatku zmluvného vzťahu, spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Svoje závery odôvodnil ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a navyše poukázal na to, že predmetná rozhodcovská doložka je v rozpore so zákonnou požiadavkou na formu, ktorá má byť podľa § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní písomná. Z uvedeného vyplýva, že exekučný titul vydal orgán, ktorý nemal právomoc ho vydať, preto súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.
Proti uzneseniu podal odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru oprávneného prvostupňový súd prekročil rámec preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Pri tom poukázal na ust. § 35 a 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK) a § 159 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorých je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok spôsobilým podkladom pre výkon exekúcie rovnako ako rozsudok všeobecného súdu. Podľa jeho názoru súd môže nanajvýš zastaviť exekúciu, nie neudeliť poverenie. Nemôže preskúmať rozhodcovský rozsudok z pohľadu jeho súladu s hmotným právom, pretože ide o zásah do práva oprávneného na súdnu ochranu. Súd môže skúmať len povahu plnenia, nie rozhodnutie samotné. Oprávnený poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-40/08, bod 37, 47 v súvislosti
so stabilitou práva a napadnuteľnosťou konečných rozhodnutí súdov a nemožnosťou úplne nahrádzať celkovú pasivitu spotrebiteľa. Argumentoval aj dôvodovou správou k ust. § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ohľadom platnosti - neplatnosti celej rozhodcovskej doložky, ak by aj niektoré z jej ustanovení bolo neprijateľným. Mal za to, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom) nie je možné práva a povinnosti z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. §52 až §54 OZ. Záverom poukázal na rozhodnutie NS SR 3M Cdo 11/2010 a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvostupňový súd aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010 , uznesenia Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 2164/10.
Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa § 53 ods.5 OZ je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.
Rozhodcovská doložka v predmetnej exekučnej veci tak ako vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok upravuje riešenie sporov prostredníctvom rozhodcovského súdu.
Ani odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“
Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/08 -C-241/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08 Asturcom ).
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).
Ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ OZ bolo upravené v OZ až od 1.1.2008 a teda nie je aplikovateľné na predmetnú vec. Spotrebiteľská zmluva bola uzavretá v marci 2007. Na veci to však nič nemení, pretože súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej doložky pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011).
Avšak vzhľadom k tomu, že s účinnosťou od 1. mája 2004 pristúpila Slovenská republika k Európskej únii, sú považované súdy v Slovenskej republiky ako vnútroštátne súdy členského štátu Európskej únie, za súčasť súdneho systému Európskej únie. Zmluva o pristúpení výslovne zakotvila záväznosť úniového práva pre pristupujúce štáty.
Počnúc od 21. apríla 1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady ES 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“).
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná je považovaná za neprimeranú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje významnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, ktoré vyplývajú z danej zmluvy v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3. ods. 2 vety prvej podmienka je vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred, a spotrebiteľ preto nemohol mať žiadny vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou bežnou zmluvou. Podľa čl. 3 ods. 3 príloha Smernice obsahuje informatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za neprimerané. V prílohe Smernice „Podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3“ sa pod písmenom q/ ako príklad neprimeranej podmienky uvádza: „zbavenie spotrebiteľa práva podať žalobu alebo použiť iný opravný prostriedok, najmä požadovať na spotrebiteľovi, aby predkladal spory výlučne rozhodcovskému súdu, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia právnych predpisov, alebo bránenie uplatnenia tohto práva, neprimerané obmedzovanie dôkazov, ktoré má spotrebiteľ k dispozícii alebo ukladanie dôkazného bremena, ktoré by podľa použiteľných právnych predpisov malo prislúchať k druhej zmluvnej strane, spotrebiteľovi“.
Smernicu ES nemožno aplikovať priamo, lebo Smernica ako prameň komunitárneho práva nemá horizontálny (teda v zásade súkromnoprávny) priamy účinok. Avšak existuje komunitárna povinnosť vykladať vnútroštátne právo spôsobom zlučiteľným so Smernicou, ako to vyložil Európsky Súdny dvor vo veci C-17/83 von Colson & Comman (tzv. nepriamy účinok smernice). Podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora C-106/89 vo veci Marleasing S.A. proti La Comercial Internationale de Alimentation S.A. národnú úpravu neuskutočňujúcu alebo nesprávne uskutočňujúcu Smernicu je nutné v čo najväčšom rozsahu interpretovať podľa Smernice, aby bol dosiahnutý výsledok uvedený v Smernici.
Pritom právo Európskej únie, a teda aj Smernicu o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako aj vykonávajúcu národnú úpravu treba vykladať iba v kontexte Európskej únie a nie práva národného.
Napokon je dôvodné dať za pravdu súdu prvého stupňa aj v tom smere, že predmetná rozhodcovská doložka v podmienkach k zmluve o pôžičke v zmysle § 4 ods. 2 ZoRK vyžadovala uzavretie písomnej dohody a nepostačoval len odkaz na všeobecné podmienky. Ak teda rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v písomnej forme, potom je neplatná, čo malo za následok, že nebola daná právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať tento spor. Ak tak rozhodcovský súd urobil, ide o rozhodnutie, ktoré nemôže byť exekučným titulom, pretože na vydanie takéhoto rozhodnutia ho strany sporu nezmocnili.
Na základe uvedených záverov správne prvostupňový súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania v zmysle ust. § 224 ods. 4 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1, 3 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa pri zastavení exekučného konania podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.