Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Er/1676/2001

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného OTF a.s. so sídlom Závodná 459, 027 43 Nižná, IČO: 31 562 990, proti povinnému U. V., K.. XX. XX. XXXX, W. V. O.A. K. XX, XXX XX O., na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 24.083,85 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kaduchom so sídlom exekútorského úradu Dolný Val 30, 010 01 Žilina, pod spis. zn. EX 1241/2001, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 12. 2005 a o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 06. 2012, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 12. 2005 z a m i e t a .

Súd exekúciu v časti 11.376,03 eura z a s t a v u j e .

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 06. 2012 vo zvyšnej časti z a m i e t a .

odôvodnenie:

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti vo výške 24.083,85 eura s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 30. 03. 2000 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. zo dňa 09. 05. 2001.

Poverením č. 5601 027277 zo dňa 21. 12. 2001 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kaducha so sídlom exekútorského úradu Dolný Val 30 (pôvodne Makovického 11), 010 01 Žilina, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 1241/2001.

Dňa 10. 01. 2006 bolo súdu doručené podanie povinného zo dňa 27. 12. 2005, označené ako „Žiadosť o obnovu konania". V predmetnom podaní povinný uvádza, že žiada súd, aby nespravodlivú exekúciu voči nemu zastavil, a to z nasledovných dôvodov:

- v súčasnosti došlo k legislatívnym zmenám,

- dôvody sú morálneho, ľudského a rodinného charakteru,

- dôvody existenčné - neustále zdražovanie životných nákladov dôchodok povinného neunesie,

- súbežne prebieha trestné stíhanie podvodníkov tejto kauzy, ktoré bolo prerušené dňa 23. 07. 1993, čo povinný považuje za úmyselné marenie svojich práv a výkonu ďalších rozhodnutí,

- morálne - povinný podľa vlastného vyjadrenia nie je žiadny zlodej ani podvodník našej spoločnosti, prečo má byť donorom nemilosrdným exekútorom,

- súdne poplatky za terajšieho stavu nevládze uhradiť, živorí s manželkou na príjme nižšom ako je životné minimum na jedinca, ale ak je to nevyhnutné, pre spravodlivosť je ochotný súdny poplatok našetriť v súdom určenej lehote. Ako „závadu" povinný uviedol, že uvedené exekučné konanie začalo už 25. 10. 2001, ale poverenie na vykonanie exekúcie bolo iba 21. 12. 2001, teda nie do 30 dní od poverenia, ale dva mesiace pred. Na základe uvedených skutočností povinný žiada súd, aby v tejto veci konal s prihliadnutím na § 36

ods. 1 , najmä a osobitných predpisov so zreteľom na novelizáciu zákona tzv. generálneho pardonu a súbehu trestného stíhania, a exekučné konanie zastavil.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa , každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

Keďže povinný sa v podaní zo dňa 27. 12. 2005, označenom ako „Žiadosť o obnovu konania", domáha zastavenia exekúcie, súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení predmetné podanie povinného napriek jeho označeniu podľa jeho obsahu posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie.

Dňa 04. 07. 2012 bolo súdu doručené podanie povinného zo dňa 18. 06. 2012, označené ako „Žiadosť vo veci : Preskúmanie Exekúcie". V predmetnom podaní povinný žiada o „preskúmanie exekúcie po 60-tich splátkach dlhu" podľa § 66 Exekučného poriadku. Povinný v predmetnom podaní uviedol, že spláca dlh vymáhaný v tomto exekučnom konaní, po úpravách dôchodkov Sociálnou poisťovňou je mu z dôchodku zrážaných 76,91 eura, pričom ku dňu napísania predmetného podania mu bolo zrazených 122 splátok a k tomu tiež „súdne trovy 122.676 /súdne trovy odvolacieho konania a advokácie/". Okresný súd Banská Bystrica dňa 18. 03. 2004 pod č. k. rozhodol chybne, pretože poveril exekútora s dátumom 30. 03. 2000, pod spis. zn. a dňa 09. 05. 2001 iba Okresný súd zasadal vo veci rozhodoval. Povinnému nie je zrejmé, na základe akého rozhodnutia bol príkaz exekútora vydaný takmer rok dozadu. Povinný podľa svojho vyjadrenia podal odvolanie, zastaviť exekúciu dňa 02. 02. 2003, hneď na to 03. 03. 2003 požiadal Sociálnu poisťovňu o zastavenie pohľadávky z jeho dôchodku. Okrem iného poukázal na to, že príslušné orgány polície nie sú schopné túto trestnú vec od roku 1993 doriešiť. Na základe uvedených skutočností žiada súd, aby preskúmal nasledovné skutočnosti:

- opodstatnenosť ďalšieho exekučného vymáhania,

- či pominuli okolnosti v zmysle práva a súdnych predpisov, po uhradení 60-tich splátok zbytku dlhu odpustiť, pretože splatil 122 splátok,

- či správca konkurznej podstaty, keďže fabrika ako taká už neexistuje, nemá číslo účtu, koná v súlade so zákonom a tým sa neoprávnene obohacuje a s exekútorom spolu profitujú,

- či odmena súdnemu exekútorovi v takej výške prislúcha. Keďže povinný sa v podaní zo dňa 04. 07. 2012, označenom ako „Žiadosť vo veci : Preskúmanie Exekúcie", domáha preskúmania opodstatnenosti ďalšieho exekučného vymáhania, súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení predmetné podanie povinného podľa jeho obsahu posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie.

K predmetnému podaniu sa vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že trvá na ďalšom pokračovaní exekúcie. Po ukončení konkurzného konania bol v majetku spoločnosti nespeňaženom v konkurznom konaní aj súbor pohľadávok vrátane pohľadávky povinného. V rámci procesu likvidácie zostávajúceho majetku spoločnosti bude celý tento súbor pohľadávok odpredaný. Následne povinný bude môcť dohodnúť spôsob vysporiadania svojich záväzkov s nadobúdateľom práv oprávneného v tejto záležitosti. V tomto štádiu preto oprávnený trvá na pokračovaní tejto exekúcie.

Na výzvu súdu súdny exekútor súdu oznámil, že povinnému sú od 01. 10. 2002 vykonávané zrážky z iných príjmov, ktoré vykonáva Sociálna poisťovňa. Ku dňu oznámenia je z vymáhanej pohľadávky uhradená časť 8.578,94 eura z celkového vymáhaného nároku oprávneného vo výške 25.081,00 eura a časť 2.797,09 eura z celkového nároku súdneho exekútora s DPH vo výške 6.066,39 eura. Celková uhradená suma teda ku dňu oznámenia súdneho exekútora predstavovala 11.376,03 eura. Súdny exekútor ďalej uviedol, že všetky finančné prostriedky vymožené v prospech oprávneného sú zasielané na bankový účet oprávneného. Z aktuálneho výpisu z Obchodného registra vyplýva, že oprávnený nebol z registra vymazaný, a teda tvrdenie povinného o neexistencii oprávneného nie je pravdivé. V prospech oprávneného sú zo strany súdneho exekútora vykonávané viaceré exekúcie, pričom finančné prostriedky sú oprávnenému normálne zasielané na existujúce číslo účtu. Túto skutočnosť si súdny exekútor telefonicky overil aj u správcu konkurznej podstaty oprávneného počas v minulosti prebiehajúceho konkurzu, ktorý mu oznámil, že už 6 rokov je z funkcie správcu konkurznej podstaty

oprávneného odvolaný a na jeho účet nie sú zasielané žiadne finančné prostriedky. K vyčíslenej odmene súdny exekútor uviedol, že nakoľko bolo toto exekučné konanie začaté v roku 2001, základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Zastavením exekúcie sa rozumie procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu. Dôvody na zastavenie exekúcie sú vymenované v ust. § 57 Exekučného poriadku.

Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 12. 2005 odôvodnil existenčnými dôvodmi, a to že s manželkou živorí na príjme nižšom ako je životné minimum na jedinca a že neustále zdražovanie životných nákladov dôchodok povinného neunesie.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods.1 Exekučného poriadku. V prípade, že by mal súd v konaní preukázanú skutočnosť, že povinný v súčasnosti nedisponuje takým exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok, by bola dostatočným dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú.

Skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú však predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie. Ak by súdny exekútor dospel k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a na základe tejto skutočnosti by podal súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, resp. v exekučných konaniach začatých do 01. 02. 2002 s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 235 ods. 2 Exekučného poriadku podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, súd v prípade, že by mal nemajetnosť povinného preukázanú, exekúciu by v zmysle uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku aj bez návrhu zastavil.

Prvoradým účelom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Tvrdenie samotného povinného o jeho nemajetnosti, bez predloženia akýchkoľvek dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, pritom nie je postačujúcim dôvodom na zastavenie exekúcie podľa vyššie citovaného ustanovenia exekučného poriadku. Navyše, v danej veci súd považuje za preukázané, že povinný je poberateľom dôchodku.

Súd zároveň dodáva, že dôvodom na zastavenie exekúcie nemôžu byť skutočnosti morálneho, ľudského a rodinného charakteru, pokiaľ tieto nespadajú pod dôvod na zastavenie exekúcie predvídaný zákonom. V danej veci je zrejmé, že povinný poberá dôchodok, z ktorého sú mu na základe exekučného príkazu v zmysle ustanovenia § 89 a nasl. Exekučného poriadku vykonávané zrážky, a teda keďže povinný má príjem (majetok), z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Povinný síce uviedol, že neustále zdražovanie životných nákladov jeho dôchodok neunesie, avšak ani táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko obsahuje ustanovenia stanovujúce

pravidlá pre výpočet sumy, ktorú nie je možné z príjmu povinného zraziť, zákon teda chráni v tomto smere povinného a nedovoľuje exekúciou postihnúť celý jeho príjem, na strane druhej je potrebné prihliadať aj na záujem oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo. Súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 12. 2005 v tomto smere nepovažoval za dôvodný.

Pokiaľ povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 12. 2005 odôvodnil skutočnosťou, že prebieha trestné stíhanie podvodníkov tejto kauzy, ktoré bolo prerušené dňa 23. 07. 1993, súd uvádza, že v exekučnom konaní už nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie, a to existenciu právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a skutočnosť, či povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Vyššie uvedené skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie preto nie sú pre prebiehajúce exekučné konanie relevantné, nakoľko exekučný súd už neskúma vecnú správnosť exekučného titulu. Súd z exekučného titulu zistil, že predmetnú obranu povinný uplatňoval aj v základnom konaní a súd ju pri vydaní exekučného titulu v základnom konaní už zohľadnil. Súd preto predmetný návrh povinného považuje v tomto smere tiež za nedôvodný. Návrh na zastavenie exekúcie nemôže slúžiť ako opravný prostriedok, ktorým by sa napádalo rozhodnutie /exekučný titul/ alebo vady konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Obranu a tvrdenia, na ktoré poukazuje povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie mohol uplatniť iba v základnom konaní podaním opravného prostriedku proti exekučnému titulu v zákonom stanovenej lehote. Prebiehajúce trestné stíhanie bez ďalšieho preto nemôže mať vplyv na vymáhanie právoplatne priznanej pohľadávky na základe vykonateľného exekučného titulu, najmä pokiaľ toto bolo podľa vyjadrenia povinného v roku 1993, teda ešte pred začatím tohto exekučného konania, prerušené.

Pokiaľ povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 12. 2005 súdu ako „závadu" vytkol skutočnosť, že „uvedené exekučné konanie začalo už 25. 10. 2001, ale poverenie na vykonanie exekúcie bolo iba 21. 12. 2001, teda nie do 30 dní od poverenia, ale dva mesiace pred", súd v tomto smere uvádza, že v predmetnom exekučnom konaní postupoval v súlade so zákonom. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov, preto súd ako aj súdny exekútor v tomto exekučnom konaní postupuje podľa právnej úpravy účinnej v čase začatia exekučného konania. Oprávnený dňa 25. 10. 2001 súdnemu exekútorovi doručil návrh na vykonanie exekúcie, kedy bolo v zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku začaté toto exekučné konanie. Následne súdny exekútor v zmysle ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku dňa 08. 11. 2001 predložil tento návrh spolu s exekučným titulom súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nakoľko nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, dňa 21. 12. 2001 písomne poveril exekútora, aby vykonal exekúciu. V zmysle ust. § 36 ods. 2 druhej vety Exekučného poriadku, udelením poverenia súdu na vykonanie exekúcie, súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu. Nakoľko súd pri poverovaní súdneho exekútora postupoval v súlade so zákonom, súd nezistil existenciu dôvodu na zastavenie exekúcie.

Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 12. 2005 súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by z jeho strany po vydaní exekučného titulu došlo k splneniu uloženej povinnosti, resp. existenciu žiadnych iných skutočností, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie, súd preto o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 12. 2005 rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 06. 2012 odôvodnil skutočnosťou, že od roku 1993 prebieha trestné stíhanie a príslušné orgány polície nie sú schopné túto trestnú vec od roku 1993 doriešiť.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Súd v tomto smere zdôrazňuje, že ako už bolo uvedené vyššie, súd v exekučnom konaní už nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie, a to existenciu právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a skutočnosť, či povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Prebiehajúce trestné stíhanie bez ďalšieho preto nemôže mať vplyv na vymáhanie právoplatne priznanej pohľadávky na základe vykonateľného exekučného titulu, najmä pokiaľ toto bolo podľa vyjadrenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 12. 2005 v roku 1993, teda ešte pred začatím tohto exekučného konania, prerušené. Súd z exekučného titulu zistil, že predmetnú obranu povinný uplatňoval aj v základnom konaní a súd ju pri vydaní exekučného titulu v základnom konaní už zohľadnil. Tieto skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie preto nie sú pre prebiehajúce exekučné konanie relevantné, súd preto predmetný návrh povinného zo dňa 18. 06. 2012 považuje v tomto smere tiež za nedôvodný.

Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 06. 2012 odôvodnil taktiež skutočnosťou, že fabrika ako taká už neexistuje, nemá číslo účtu a že je potrebné preskúmať, či správca konkurznej podstaty koná v súlade so zákonom a tým sa neoprávnene neobohacuje.

Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods.1 Exekučného poriadku. Dostatočným dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú môže byť napríklad skutočnosť, že oprávnený zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania.

V danej veci však súd z aktuálneho výpisu z Obchodného registra zistil, že oprávnený je aj naďalej existujúcim subjektom, doposiaľ nedošlo k jeho výmazu z obchodného registra ani k jeho zrušeniu. Keďže oprávnený je aj naďalej subjektom majúcim spôsobilosť účastníka samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť) ako i nositeľom hmotno-právnej subjektivity podľa predpisov hmotného práva, nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. V danom smere je preto nepodstatná námietka povinného, že „fabrika ako taká neexistuje, nemá číslo účtu", nakoľko oprávnený ako právnická osoba naďalej existuje, môže teda vystupovať ako účastník konania na strane oprávneného, má číslo účtu, na ktoré je mu zo strany exekútorského úradu zasielaná vymožená pohľadávka.

Uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 25 - zo dňa 13.10.1998 bol na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz. Ustanovený správca konkurznej podstaty v danom prípade ešte počas prebiehajúceho konkurzu na majetok oprávneného podal návrh na vykonanie exekúcie, pretože jedine správca konkurznej podstaty je osobou, ktorá po vyhlásení konkurzu môže účinne nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty a po vyhlásení konkurzu viesť namiesto úpadcu aktívne i pasívne súdne spory týkajúce sa majetku buď priamo patriaceho do podstaty alebo takých nárokov, ktoré sú čo i len potenciálne spôsobilé podstatu určitým spôsobom zaťažiť (teda spory, v ktorých nebyť vyhláseného konkurzu by ako žalobca alebo žalovaný vystupoval priamo úpadca). V čase po vyhlásení konkurzu síce úpadca nestráca spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva ani spôsobilosť byť účastníkom konania, či procesnú spôsobilosť podľa procesného práva, avšak tieto jeho spôsobilosti sú obmedzené právnou úpravou, ktorá určité oprávnenia aj povinnosti v rámci hmotného i procesného práva prenáša na inú osobu, a to na správcu konkurznej podstaty (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. februára 2010 spis. zn. ). Z aktuálneho výpisu z Obchodného registra vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 25 - - 2386 zo dňa 28. 04. 2006 súd zrušil konkurz po splnení rozvrhového uznesenia a zbavil funkcie správcu konkurznej podstaty. Preto v predmetnom konaní t. č. ako účastník konania na strane oprávneného vystupuje subjekt OTF a.s., IČO: 31 562 990, nie správca konkurznej podstaty.

Z vyjadrenia súdneho exekútora súd zistil, že v súčasnosti vymožené finančné prostriedky sú zo strany súdneho exekútora zasielané na účet priamo oprávnenému, nie správcovi konkurznej podstaty, preto súd námietku povinného, že správca konkurznej podstaty nekoná v súlade so zákonom a neoprávnene sa obohacuje, považoval za nedôvodnú.

Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 06. 2012 ďalej uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica dňa 18. 03. 2004 pod č. k. rozhodol chybne, pretože poveril exekútora s dátumom 30. 03. 2000, pod spis. zn. a dňa 09. 05. 2001 iba Okresný súd zasadal vo veci rozhodoval. Povinnému nie je zrejmé, na základe akého rozhodnutia bol príkaz exekútora vydaný takmer

rok dozadu. Povinný podľa svojho vyjadrenia podal odvolanie, zastaviť exekúciu dňa 02. 02. 2003, hneď na to 03. 03. 2003 požiadal Sociálnu poisťovňu o zastavenie pohľadávky z jeho dôchodku.

Na tomto mieste súd opätovne konštatuje, že v predmetnom exekučnom konaní postupuje v súlade so zákonom. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov, preto súd ako aj súdny exekútor v tomto exekučnom konaní postupuje podľa právnej úpravy účinnej v čase začatie exekučného konania. Oprávnený dňa 25. 10. 2001 súdnemu exekútorovi doručil návrh na vykonanie exekúcie, kedy bolo v zmysle ustanovenia § 36 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku začaté toto exekučné konanie. Exekučným titulom, na základe ktorého oprávnený navrhol vykonať exekúciu, a teda podkladom na vykonanie exekúcie je v danom prípade rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 30. 03. 2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. zo dňa 09. 05. 2001. Tieto rozhodnutia boli vydané v základnom konaní, predchádzajúcom tomuto exekučnému konaniu, ktoré je odlišné od tohto exekučného konania, súd nimi zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému istinu 24.083,85 eura (725.550,- Sk) a nahradiť mu trovy konania vo výške 963,29 eura (29.020,- Sk). Exekučný titul podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16. 07. 2001. Následne súdny exekútor v zmysle ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 25. 10. 2001 dňa 08. 11. 2001 predložil tento návrh spolu s exekučným titulom súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nakoľko nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, dňa 21. 12. 2001 písomne poveril exekútora, aby vykonal exekúciu. V zmysle ust. § 36 ods. 2 druhej vety Exekučného poriadku, udelením poverenia súdu na vykonanie exekúcie, súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu. Poverenie na vykonanie exekúcie sa povinnému nedoručuje, prvým procesným úkonom voči povinnému v exekučnom konaní je až upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré vydáva súdom poverený súdny exekútor a doručí ho povinnému. Povinný sa teda prvýkrát o vykonávaní exekúcie dozvie až z upovedomenia o začatí exekúcie, pretože návrh na vykonanie exekúcie ani poverenie pre súdneho exekútora sa povinnému nedoručuje. V danom prípade súd vydal dňa 28. 01. 2002 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému dňa 27. 02. 2002, kedy ho povinný osobne prevzal na exekútorskom úrade. Proti upovedomeniu povinný vzniesol v zákonom stanovenej lehote námietky, o ktorých súd rozhodol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -41 zo dňa 21. 10. 2002, právoplatným dňa 12. 11. 2002. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -43 zo dňa 06. 12. 2002 súd nevyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie, predmetné uznesenie bolo na základe odvolania podaného povinným dňa 06. 02. 2003 potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 25. 04. 2003. Nakoľko súd vo vyššie uvedenom postupe nezistil rozpor so zákonom, mal za to, že v tomto smere nie je daný žiadny dôvod na zastavenie exekúcie.

Pokiaľ povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 06. 2012 žiada súd, aby preskúmal, či odmena súdnemu exekútorovi v „takej výške" (bez bližšej špecifikácie) prislúcha, súd uvádza, že umožňuje súdu skúmať výšku odmeny len v prípade, že rozhoduje o námietkach proti trovám exekúcie ako opravnom prostriedku čo do trov proti upovedomeniu o začatí exekúcie, o námietkach proti ďalším trovám exekúcie ako opravnom prostriedku proti upovedomeniu o ďalších trovách exekúcie alebo o zastavení exekúcie. Nakoľko v danom prípade nie je daný žiadny z vyššie uvedených dôvodov, súd bez toho, aby povinný konkrétne namietal dôvodnosť či výšku niektorej z položiek trov exekúcie súdneho exekútora, nemohol túto v tomto štádiu konania preskúmať. k problematike trov exekúcie súd dodáva, že podľa Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie náklady podľa uhrádza povinný. Podľa Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Podľa Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekúcie výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času,

spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora ( a ) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Týmto predpisom je Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „"), v zmysle ktorej v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Podľa v znení účinnom do 30. 04. 2008 základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (, až 16). Podľa v znení účinnom do 30. 04. 2008 odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 500 Sk (16,59 eura) a najviac 1 000 000 Sk (33.193,92 eura). Podľa v znení účinnom do 30. 04. 2008 ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté. Podľa v znení účinnom do 30. 04. 2008 súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 06. 2012 okrem vyššie uvedeného odôvodnil skutočnosťou, že ku dňu napísania predmetného podania mu bolo z dôchodku Sociálnou poisťovňou v prospech tejto exekúcie zrazených 122 splátok.

Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.

Splnenie dlhu je spôsobom zániku záväzku a jemu zodpovedajúceho práva v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov, resp. v zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov.

Súd rozhoduje o zastavení exekúcie z úradnej povinnosti alebo na návrh účastníka alebo exekútora, pričom aplikácia ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku prichádza do úvahy bez ohľadu na to, v ktorom štádiu exekučného konania (s výnimkou rozvrhového konania) došlo k zániku práva priznaného exekučným titulom. Významné je iba to, či sa tak stalo po vydaní exekučného titulu. Z uvedeného potom vyplýva, že konanie o návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku je rozhodovaním vo veci samej. Zánik práva priznaného exekučným titulom je vždy dôvodom na zastavenie exekúcie alebo na upustenie od vykonania exekúcie (§ 57 ods. 1 a § 46 ods. 3 Exekučného poriadku) (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 13. 10. 2009).

Exekučným titulom v tomto exekučnom konaní je podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 30. 03. 2000 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. zo dňa 09. 05. 2001, ktoré podľa vyznačenej doložky nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16. 07. 2001. Predmetným rozsudkom súd zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému istinu 24.083,85 eura (725.550,- Sk) a nahradiť trovy konania vo výške 963,29 eura (29.020,- Sk).

V danom prípade súd na základe oznámenia súdneho exekútora považuje za preukázané, že počas exekučného konania došlo k vymoženiu pohľadávky zrážkami z iných príjmov vo výške spolu 11.376,03 eura, a teda po vydaní rozhodnutia, avšak po dôvodnom začatí exekučného konania, zaniklo právo exekučným titulom priznané v predmetnej časti. Vzhľadom na uvedené súd podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, že exekúciu v príslušnej časti zastavil.

Nakoľko dôkaz o zániku dlhu zaťažuje v exekúcii povinného, pričom povinný nepredložil súdu taký dôkaz, ktorý by potvrdzoval zánik vymáhanej pohľadávky vo zvyšnej časti, súd vo zvyšku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V zvyšnej časti bude preto exekúcia ďalej pokračovať.

Pokiaľ povinný uviedol, že žiada, aby súd po uhradení 60-tich splátok z jeho strany dlh vo zvyšnej časti odpustil, pretože splatil 122 splátok, súd uvádza, že súd nie je v žiadnom prípade oprávnený rozhodnúť o odpustení zvyšku dlhu, toto oprávnenie mu nevyplýva zo žiadneho z ustanovení právneho poriadku. Exekúcia je vedená na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a len oprávnený môže povinnému dlh vymáhaný v tejto exekúcii odpustiť. Súd je v každom štádiu, pokiaľ nemá preukázané splnenie podmienok na zastavenie exekúcie, povinný rešpektovať dispozičné oprávnenie oprávneného. Oprávnený sa v danom prípade vyjadril, že na ďalšom priebehu exekúcie trvá, preto nie je možné, aby súd povinnému neuhradenú časť dlhu odpustil a exekúciu zastavil.

Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 06. 2012 súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by z jeho strany po vydaní exekučného titulu došlo k splneniu uloženej povinnosti, resp. existenciu žiadnych iných skutočností, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 06. 2012 rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach ( ).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa ( ).

Odvolanie podľa možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.