Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_41CoE-77-2014.pdf
PDF · 104 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoE/77/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného OTF a.s., so sídlom Závodná 459, 027 43 Nižná, IČO: 31 562 990, proti povinnému U. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. K. XX, XXX XX O., o vymoženie 24.083,85 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kaduchom, Exekútorský úrad so sídlom Dolný Val 30, 010 01 Žilina, pod sp. zn. EX 1241/2001, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1676/2001-71 zo dňa 01. 10. 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1676/2001-71 zo dňa 01. 10. 2013 v napadnutej časti výroku, ktorou návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 12. 2005 a návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 06. 2012 vo zvyšnej časti zamietol, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 1Er/1676/2001-71 zo dňa 01. 10. 2013 návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 12. 2005 zamietol, exekúciu v časti 11.376,03 Eur zastavil a návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 06. 2012 vo zvyšnej časti zamietol.
Na odôvodnenie uviedol, že povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 12. 2005 odôvodnil existenčnými dôvodmi, a to že s manželkou živorí na príjme nižšom, ako je životné minimum na jedinca a že neustále zdražovanie životných nákladov dôchodok povinného neunesie. Okresný súd uviedol, že skutočnosti týkajúce sa majetkových pomerov povinného sú predmetom zisťovania zo strany súdneho exekútora v priebehu vykonávania exekúcie. Ak by súdny exekútor dospel k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, na základe tejto skutočnosti by podal súdu podnet na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Tvrdenie samotného povinného o jeho nemajetnosti, bez predloženia akýchkoľvek dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia, nie je postačujúcim dôvodom na zastavenie exekúcie. Navyše v danej veci okresný súd mal za preukázané, že povinný je poberateľom dôchodku. Okresný súd dodal, že dôvodom na zastavenie exekúcie nemôžu byť skutočnosti morálneho, ľudského a rodinného charakteru, pokiaľ tieto nespadajú pod dôvod na zastavenie exekúcie predvídaný zákonom. V danej veci mal za zrejmé, že povinný poberá dôchodok, z ktorého sú mu na základe exekučného príkazu v zmysle ust. § 89 a nasl. Exekučného poriadku vykonávané zrážky. Keďže povinný má príjem (majetok), z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku oprávneného, nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Konštatoval, že Exekučný poriadok obsahuje ustanovenia stanovujúce pravidlá pre výpočet sumy, ktorú nie je možné z príjmu povinného zraziť, zákon teda chráni v tomto smere povinného a nedovoľuje exekúciou postihnúť celý jeho príjem, na strane druhej je potrebné prihliadať aj na záujem oprávneného, pretože v jeho prospech už bola nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo. Okresný súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 12. 2005 v tomto smere nepovažoval za dôvodný.
Pokiaľ povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 12. 2005 odôvodnil skutočnosťou, že prebieha trestné stíhanie podvodníkov tejto kauzy, ktoré bolo prerušené dňa 23. 07. 1993, okresný súd uviedol, že v exekučnom konaní už nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti tohto rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie, a to existenciu právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a skutočnosť, či povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie preto okresný súd nepovažoval pre prebiehajúce exekučné konanie za relevantné, nakoľko exekučný súd už neskúma vecnú správnosť exekučného titulu. Okresný súd z exekučného titulu zistil, že predmetnú obranu povinný uplatňoval aj v základnom konaní a súd ju pri vydávaní exekučného titulu v základnom konaní už zohľadnil. Okresný súd preto predmetný návrh povinného považoval v tomto smere tiež za nedôvodný.
K námietke povinného uvedenej v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 12. 2005, v ktorej ako závadu vytkol skutočnosť, že uvedené exekučné konania začalo už 25. 10. 2001, ale poverenie na vykonanie exekúcie bolo iba 21. 12. 2001, teda nie do 30 dní od poverenia, ale dva mesiace pred, okresný súd uviedol, že v predmetnom exekučnom konaní pri poverovaní súdneho exekútora postupoval v súlade so zákonom. Preto nezistil existenciu dôvodu na zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu.
Okresný súd dospel k záveru, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 12. 2005 súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by z jeho strany po vydaní exekučného titulu došlo k splneniu uloženej povinnosti, resp. nepreukázal existenciu žiadnych iných skutočností, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie. Preto okresný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 12. 2005 zamietol.
Okresný súd ďalej uviedol, že povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 06. 2012 odôvodnil skutočnosťou, že od roku 1993 prebieha trestné stíhanie a príslušné orgány polície nie sú schopné túto trestnú vec od roku 1993 doriešiť. Okresný súd zdôraznil, že v exekučnom konaní už nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná, skúma len tie náležitosti rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre povolenie exekúcie. Prebiehajúce trestné stíhanie bez ďalšieho preto nemôže mať vplyv na vymáhanie právoplatne priznanej pohľadávky na základe vykonateľného exekučného titulu, najmä pokiaľ toto bolo podľa vyjadrenia povinného v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 12. 2005 v roku 1993, teda ešte pred začatím tohto exekučného konania, prerušené. Okresný súd z exekučného titulu zistil, že predmetnú obranu povinný uplatňoval aj v základnom konaní a súd ju pri vydaní exekučného titulu v základnom konaní už aj zohľadnil. Tieto skutočnosti uvádzané povinným v návrhu na zastavenie exekúcie preto nie sú pre prebiehajúce exekučné konanie relevantné. Okresný súd preto návrh povinného zo dňa 18. 06. 2012 v tomto smere považoval za nedôvodný.
K námietke povinného, uvedenej v návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 06. 2012, že skutočnosť, že fabrika ako taká už neexistuje, nemá číslo účtu a že je potrebné preskúmať, či správca konkurznej podstaty koná v súlade so zákonom a tým sa neoprávnene neobohacuje, okresný súd uviedol, že z aktuálneho výpisu z Obchodného registra zistil, že oprávnený je aj naďalej existujúcim subjektom, doposiaľ nedošlo k jeho výmazu z obchodného registra, ani k jeho zrušeniu. Keďže oprávnený je aj naďalej subjektom majúcim spôsobilosť účastníka samostatne konať pred súdom (procesná spôsobilosť), ako i nositeľom hmotno-právnej subjektivity podľa predpisov hmotného práva, nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie. Preto v danom smere okresný súd nepovažoval námietku povinného, že fabrika ako taká neexistuje, nemá číslo účtu za opodstatnenú, nakoľko oprávnený ako právnická osoba naďalej existuje, môže teda vystupovať ako účastník konania na strane oprávneného, má číslo účtu, na ktoré je mu zo strany exekútorského úradu zasielaná vymožená pohľadávka. Konštatoval, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 25-24K 296/98 zo dňa 13. 10. 1998 bol na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz. Ustanovený správca konkurznej podstaty v danom prípade ešte počas prebiehajúceho konkurzu na majetok oprávneného podal návrh na vykonanie exekúcie, pretože jedine správca konkurznej podstaty je osobou, ktorá po vyhlásení konkurzu môže účinne nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty a po vyhlásení konkurzu viesť namiesto úpadcu aktívne i pasívne súdne spory, týkajúce sa majetku buď patriaceho do podstaty, alebo takých nárokov, ktoré sú čo i len potenciálne spôsobilé podstatu určitým spôsobom zaťažiť. Z aktuálneho výpisu z Obchodného registra okresný súd zistil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 25-24K 296/98-2386 zo dňa 28. 04. 2006 súd zrušil konkurz po splnení rozvrhového uznesenia a zbavil funkcie správcu konkurznej
podstaty. Preto v predmetnom konaní, t.č. ako účastník konania na strane oprávneného vystupuje subjekt OTF a.s., IČO: 31 562 990, nie správca konkurznej podstaty. Z vyjadrenia súdneho exekútora okresný súd zistil, že v súčasnosti vymožené finančné prostriedky sú zo strany súdneho exekútora zasielané na účet priamo oprávnenému, nie správcovi konkurznej podstaty, preto okresný súd námietku povinného, že správca konkurznej podstaty nekoná v súlade so zákonom a neoprávnene sa obohacuje, okresný súd považoval za nedôvodnú.
Okresný súd k ďalšej námietke povinného uvedenej v návrhu na zastavenie zo dňa 18. 06. 2012 konštatoval, že v predmetnom exekučnom konaní postupuje v súlade so zákonom. Podľa ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov, preto súd, ako aj súdny exekútor v tomto exekučnom konaní postupuje podľa právnej úpravy účinnej v čase začatia exekučného konania. Oprávnený dňa 25. 10. 2001 súdnemu exekútorovi doručil návrh na vykonanie exekúcie, kedy bolo v zmysle ust. § 36 ods. 2, prvej vety Exekučného poriadku začaté toto exekučné konanie. Exekučným titulom, na základe ktorého oprávnený navrhol vykonať exekúciu, a teda podkladom na vykonanie exekúcie je v danom prípade rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob/61/2001 zo dňa 09. 05. 2001. Tieto rozhodnutia boli vydané v základnom konaní, predchádzajúcom tomuto exekučnému konaniu, ktoré je odlišné od tohto exekučného konania, súd nimi zaviazal povinného zaplatiť oprávnenému istinu 24.083,85 Eur (725.550,-- Sk) a nahradiť mu trovy konania vo výške 963,29 Eur (29.020,-- Sk). Exekučný titul podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 16. 07. 2001. Následne súdny exekútor v zmysle ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 25. 10. 2001, dňa 08. 11. 2001 predložil tento návrh spolu s exekučným titulom súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nakoľko nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, dňa 21. 12. 2001 písomne poveril súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu. V zmysle ust. § 36 ods. 2, druhej vety Exekučného poriadku udelením poverenia súdu na vykonanie exekúcie, súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu. Poverenie na vykonanie exekúcie sa povinnému nedoručuje, prvým procesným úkonom voči povinnému v exekučnom konaní je až upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré vydáva súdom poverený súdny exekútor a doručí ho povinnému. Povinný sa teda prvýkrát o vykonávaní exekúcie dozvie až z upovedomenia o začatí exekúcie, pretože návrh na vykonanie exekúcie, ani poverenie pre súdneho exekútora sa povinnému nedoručuje. V danom prípade súd vydal dňa 28. 01. 2002 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo doručené povinnému dňa 27. 02. 2002, kedy ho povinný osobne prevzal na exekútorskom úrade. Proti upovedomeniu povinný vzniesol v zákonom stanovenej lehote námietky, o ktorých súd rozhodol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1676/2001-41 zo dňa 21. 10. 2002, právoplatným dňa 12. 11. 2002. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1Er/1676/2001-43 zo dňa 06. 12. 2002 súd nevyhovel návrhu povinného na zastavenie exekúcie, predmetné uznesenie bolo na základe odvolania podaného povinným zo dňa 06. 02. 2003 potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/34/03 zo dňa 25. 04. 2003. Nakoľko vo vyššie uvedenom postupe okresný súd nezistil rozpor so zákonom, mal za to, že v tomto smere nie je daný žiadny dôvod na zastavenie exekúcie.
Pokiaľ povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 06. 2012 žiadal súd, aby preskúmal, či odmena súdnemu exekútorovi „v takej výške“ (bez bližšej špecifikácie) prislúcha, okresný súd uviedol, že Exekučný poriadok umožňuje súdu skúmať výšku odmeny len v prípade, že rozhoduje o námietkach proti trovám exekúcie, ako opravnom prostriedku, čo do trov proti upovedomeniu o začatí exekúcie, o námietkach proti ďalším trovám exekúcie, ako opravnom prostriedku proti upovedomeniu o ďalších trovách exekúcie, alebo o zastavení exekúcie. Nakoľko v danom prípade nie je daný žiadny z vyššie uvedených dôvodov, súd bez toho, aby povinný konkrétne namietal dôvodnosť, či výšku niektorej z položiek trov exekúcie súdneho exekútora, nemohol túto v tomto štádiu konania preskúmať.
Okresný súd poukázal na to, že povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 06. 2012 odôvodnil aj skutočnosťou, že ku dňu napísania predmetného podania mu bolo z dôchodku Sociálnou poisťovňou v prospech tejto exekúcie zrazených 122 splátok. V danom prípade okresný súd na základe oznámenia súdneho exekútora považoval za preukázané, že počas exekučného konania došlo k vymoženiu pohľadávky zrážkami z iných príjmov vo výške spolu 11.376,03 Eur, a teda po vydaní rozhodnutia, avšak po dôvodnom začatí exekučného konania, zaniklo právo exekučným titulom priznané v predmetnej časti.
Vzhľadom na uvedené, okresný súd podľa ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu v časti 11.376,03 Eur zastavil. Nakoľko dôkaz o zániku dlhu zaťažuje v exekúcii povinného, pričom povinný nepredložil súdu taký dôkaz, ktorý by potvrdzoval zánik vymáhanej pohľadávky vo zvyšnej časti, okresný súd vo zvyšku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Vo zvyšnej časti bude preto exekúcia ďalej pokračovať.
K žiadosti povinného, aby mu súd po uhradení 60-ich splátok z jeho strany dlh vo zvyšnej časti odpustil, pretože splatil 122 splátok, okresný súd uviedol, že nie je v žiadnom prípade oprávnený rozhodnúť o odpustení zvyšku dlhu, toto oprávnenie mu nevyplýva zo žiadnych ustanovení právneho poriadku. Exekúcia je vedená na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a len oprávnený môže povinnému dlh vymáhaný v tejto exekúcii odpustiť. Oprávnený sa v danom prípade vyjadril, že na ďalšom priebehu exekúcie trvá, preto nie je možné, aby súd povinnému neuhradenú časť dlhu odpustil a exekúciu zastavil.
Okresný súd dospel k záveru, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 06. 2012 súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by z jeho strany po vydaní exekučného titulu došlo k splneniu uloženej povinnosti, resp. existenciu iných skutočností, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu okresný súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 06. 2012 rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti uznesenia.
Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. V odvolaní vyjadril svoj nesúhlas, že zo žiadneho zákona nevyplýva, že dôchodok je majetkom. Nárok oprávneného nepovažoval za chránený, pretože aj napriek vedomosti zanedbal svoju povinnosť postarať sa osobne o to, či jeho majetok je prepravcom zabezpečený, v správnych rukách, a nie po telefóne, bez overenia vydať televízory do rúk podvodníkom. Správca konkurznej podstaty nemal ani tušenie o preprave. Súd prehliadol túto skutočnosť, vec si neoveril, hoci od začiatku bolo zrejmé, že ide o trestnú činnosť. Uviedol, že policajti už od roku 1993 si nevedia v trestnom konaní poradiť s vyriešením tejto kauzy. Poukázal na vyjadrenie poisťovne, že nie je účastníkom konania. Preto mu nebolo jasné, na základe akého príkazu od 01. 07. 2013 mu pohľadávku zvýšila na 81,34 Eur. Vyjadril pochybnosť, či návrh na vykonanie exekúcie bol podaný oprávnenou osobou. Uviedol, že pri spisovaní jeho majetku súdnemu exekútorovi žiadne trovy nevznikli, ďalej mu nebolo zrejmé, z akého základu vychádzal pri určovaní výšky trov, či z vymáhanej alebo vymoženej pohľadávky. Navrhol, aby súd vydal príkaz súdnemu exekútorovi na vymáhanie sumy 24.083,85 Eur (725.550,-- Sk) a trov konania 963,29 Eur (29.020,-- Sk) doprava SAD Lučenec 86,30 Eur (2.600,-- Sk) od U. I., K. XX a spol. Polícia Veľký Krtíš a Lučenec.
K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený. Vo vyjadrení poukázal na to, že nemá bližšie informácie ohľadom výsledkov vyšetrovania predmetnej záležitosti orgánmi PZ SR. Poukázal na to, že v čase prebiehajúceho konkurzného konania na spoločnosť OTF, a.s., bol jej štatutárnym zástupcom správca konkurznej podstaty. Z tohto dôvodu nesúhlasil so spochybňovaním osoby správcu konkurznej podstaty, ako účastníka súdneho konania. Zároveň uviedol, že trvá na pokračovaní v predmetnej exekúcii.
Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu nemienila vyhovieť a vec podľa ust.§ 374 ods. 4 O.s.p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorou návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 12. 2005 a návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 06. 2012 vo zvyšnej časti zamietol, ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 25. 10. 2001 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie oprávneným JUDr. Vladimírom Bugalom, správcom konkurznej podstaty úpadcu OTF, a.s., Nižná, Závodná 459 proti povinnému. Následne súdny exekútor dňa 13. 11. 2001 doručil okresnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 21. 12. 2001 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5601 027277*. Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 19Cb/425/95-115 zo dňa 30. 03. 2000 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41Cob 61/01-146 zo dňa 09. 05. 2001, ktorým bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť uhradiť žalobcovi (oprávnenému) istinu 24.083,85 Eur
(725.550,-- Sk) a nahradiť trovy konania vo výške 963,29 Eur (29.020,-- Sk). Podaním zo dňa 27. 12. 2005 označeným ako „Žiadosť o obnovu konania“ sa povinný domáhal zastavenia exekúcie. Uvedené podanie v zmysle ust. § 41 ods. 2 O.s.p. súd podľa obsahu posúdil ako návrh na zastavenie exekúcie. Podaním zo dňa 18. 06. 2012 označeným ako „Žiadosť vo veci - preskúmanie exekúcie“ sa povinný domáhal preskúmania opodstatnenosti ďalšieho exekučného vymáhania. Toto podanie súd v zmysle ust. § 41 ods. 2 O.s.p.. posúdil podľa jeho obsahu ako návrh na zastavenie exekúcie. Na základe výzvy okresného súdu, podaním zo dňa 29. 11. 2012 súdny exekútor súdu oznámil stav exekúcie. Podaním zo dňa 02. 01. 2013 sa k návrhom povinného na zastavenie konania vyjadril oprávnený. Následne okresný súd uznesením č.k. 1Er/1676/2001-71 zo dňa 01. 10. 2013 návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 12. 2005 zamietol, exekúciu v časti 11.376,03 Eur zastavil a návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 06. 2012 vo zvyšnej časti zamietol.
Podľa ust. § 89 ods. 1 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania (25.10.2001) ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o pracovnej činnosti a z dohody o vykonaní práce, z dôchodku, z nemocenského, z peňažnej pomoci v materstve, zo štipendia, z náhrady uchádzajúceho zárobku, z náhrady poskytovanej za výkon spoločenských funkcií a z hmotného zabezpečenia uchádzača o zamestnanie.
Podľa ust. § 89 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania (25.10.2001) do čistého príjmu sa nezapočítavajú prídavky na deti a príplatok k prídavkom na deti a zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
Podľa ust. § 89 ods. 3 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania (25.10.2001), ak ide o exekúciu zrážkami z dôchodku občana, ktorý z tohto dôvodu platí náklady za pobyt v ústave sociálnej starostlivosti, nepodlieha exekúcii suma potrebná na úhradu pobytu a suma rovnajúca sa výške vreckového v takom ústave.
Odvolací súd k námietke povinného, že zo žiadneho zákona nevyplýva, že dôchodok je majetkom, uvádza, že z vyššie citovaného ustanovenia § 89 Exekučného poriadku vyplýva, že toto ustanovenie nielenže umožňuje vykonávanie zrážok z iných príjmov povinného, ale dáva možnosť na tieto zrážky aplikovať ustanovenia upravujúce zrážky zo mzdy, a to v celom rozsahu. Pod inými príjmami treba v podstate rozumieť všetky pravidelné príjmy povinného, pokiaľ postihnutie týchto príjmov nie je Exekučným poriadkom, alebo iným zákonom vylúčené. Takéto vylúčenia sú vymenované v odsekoch 2 a 3 citovaného ustanovenia Exekučného poriadku. Z odseku 1 citovaného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, že medzi iné príjmy, ktoré podliehajú exekúcii, patrí aj dôchodok povinného. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd dospel k správnemu záveru, že vzhľadom na to, že povinný má príjem (poberá dôchodok), z ktorého je možné uspokojiť pohľadávku, nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s konštatovaním okresného súdu, že Exekučný poriadok obsahuje ustanovenia, ktoré stanovujú pravidlá pre výpočet sumy, ktorú nie je možné z príjmu povinného zraziť, t.j. zákon v tomto smere chráni povinného a nedovoľuje exekúciou postihnúť celý jeho príjem.
Pokiaľ povinný v odvolaní poukazoval na zanedbanie povinností oprávneného pri zabezpečení prepravy tovaru a na trestnú činnosť, ktorá vznikla v súvislosti s prepravou, odvolací súd uvádza, že z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti, musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základnom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní. Odvolací súd tiež z exekučného titulu, ktorý bol podkladom na vykonanie predmetnej exekúcie zistil, že skutočnosť, že prebieha trestné stíhanie
podvodníkov v predmetnej veci, povinný uplatnil ako obranu v základnom konaní, ktorého výsledkom bolo vydanie rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní. Odvolací súd sa tiež stotožnil s vysloveným názorom okresného súdu, že prebiehajúce trestné stíhanie nemôže mať vplyv na vymáhanie právoplatne priznanej pohľadávky na základe vykonateľného exekučného titulu, najmä pokiaľ toto bolo podľa vyjadrenia povinného v roku 1993, teda ešte pred začatím tohto exekučného konania, prerušené. Odvolací súd preto vyššie uvedenú námietku povinného považoval za nedôvodnú.
K námietke povinného, či návrh na vykonanie exekúcie podala oprávnená osoba, odvolací súd uvádza, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 25-24K 296/98 zo dňa 13. 10. 1998 bol na majetok spoločnosti OTF, a.s., Závodná 459, Nižná, IČO: 31 562 990 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. Vladimír Bugala, advokát, S. XXX, O.. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a), prvej vety zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní účinkom vyhlásenia konkurzu je, že oprávnenie nakladať s majetkom podstaty prechádza na správcu. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožnil s vysloveným názorom okresného súdu, že počas prebiehajúceho konkurzu na majetok oprávneného bol ustanovený správca konkurznej podstaty osobou, ktorá po vyhlásení konkurzu môže účinne nakladať s majetkom patriacim do konkurznej podstaty a po vyhlásení konkurzu viesť namiesto úpadcu aktívne i pasívne súdne spory týkajúce sa majetku patriaceho do podstaty, alebo takých nárokov, ktoré sú čo i len potenciálne spôsobilé podstatu určitým spôsobom zaťažiť. Vzhľadom na to, že počas predmetného exekučného konania Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 25-24K 296/98-2386 zo dňa 28. 04. 2006 zrušil konkurz po splnení rozvrhového uznesenia a zbavil funkcie správcu konkurznej podstaty, v predmetnom konaní v súčasnosti ako účastník konania na strane oprávneného vystupuje oprávnený OTF, a.s., Závodná 459, Nižná, IČO: 31 562 990. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval námietku povinného, či návrh na vykonanie exekúcie podala oprávnená osoba, za nedôvodnú.
Odvolací súd k námietke povinného, že mu nie je zrejmé, z akého základu vychádzajú trovy súdneho exekútora, či z vymáhanej, alebo vymoženej pohľadávky, uvádza, že sa stotožňuje s vysloveným názorom okresného súdu v napadnutom uznesení, že Exekučný poriadok umožňuje súdu skúmať výšku odmeny len v prípade, ak rozhoduje o námietkach proti trovám exekúcie, ako opravnom prostriedku čo do trov proti upovedomeniu o začatí exekúcie, o námietkach proti ďalším trovám exekúcie, ako opravnom prostriedku proti upovedomeniu o ďalších trovách exekúcie, alebo o zastavení exekúcie. Povinný v danom prípade žiadnym spôsobom nenamietal dôvodnosť, ani výšku z položiek trov exekúcie súdneho exekútora. Z uvedeného dôvodu okresný súd dospel k správnemu záveru, že okresný súd nemohol v tomto štádiu konania dôvodnosť, ani výšku trov exekúcie preskúmať. Odvolací súd preto považoval aj túto námietku povinného za nedôvodnú.
Pokiaľ povinný v odvolaní navrhol, aby súd vydal príkaz súdnemu exekútorovi na vymáhanie pohľadávky uplatnenej oprávneným v tomto exekučnom konaní proti inému subjektu - U. I., K. XX a spol., Polícia Veľký Krtíš a Lučenec, odvolací súd uvádza, že podľa ust. 37 ods. 3 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania (25.10.2001) proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41). Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že proti inému, ako povinnému označenému v rozhodnutí ktoré je exekučným titulom v tomto konaní, je možné uskutočniť exekúciu len výnimočne a len za podmienok stanovených v zákone, pričom z odvolania povinného nevyplýva, že povinnosť uložená mu exekučným titulom prešla na ním uvedené subjekty. Z exekučného titulu zároveň vyplýva, že povinnosť zaplatiť dlžnú istinu bola uložená povinnému. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že návrh povinného, aby súd vydal príkaz súdnemu exekútorovi na vymáhanie pohľadávky uplatnenej oprávneným v tomto exekučnom konaní proti inému subjektu - U. I., K. XX a spol., Polícia Veľký Krtíš a Lučenec, je neopodstatnený.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku, ktorou návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 27. 12. 2005 a návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18. 06. 2012 vo zvyšnej časti zamietol, ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné