Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_21CoE-132-2013.pdf
PDF · 67.65 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoE/132/2013
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému E. U., bytom I. XXX, o vymoženie 266,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 6Er 20/2012-12 zo dňa 24.01.2013 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že žiadosť o udelenie poverenia podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, ktorý by ako bývalý zamestnanec oprávneného mal byť vylúčený z každej exekúcie vedenej v prospech oprávneného. Nakoľko však exekúcia ešte nezačala, nemôže byť vydané rozhodnutie podľa § 30 Exekučného poriadku. Exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia vzhľadom na jej rozpor so zákonom.
Oprávnený v odvolaní navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v súlade s § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k odlišnému právnemu posúdeniu veci a k aplikácii § 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka v prejednávanej veci bola súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru (bod 18), ktoré neboli zmluvnými stranami podpísané. Výzva bola právnemu zástupcovi oprávneného doručená 09.09.2013.
Oprávnený sa na výzvu súdu nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné ako čo do výroku vecne správne potvrdiť.
Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú je exekučný súd povinný (v prípade, že je ako exekučný titul označený rozhodcovský rozsudok) aj bez návrhu prioritne riešiť, je otázka platnosti rozhodcovskej doložky (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 3Cdo 146/2011, 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011).
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Rozhodcovská doložka zakladajúca právomoc Rozhodcovského súdu nebola súčasťou zmluvy o úvere (ktorú zmluvné strany podpísali), ale bola súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru - článok 15. Tie ale neboli zmluvnými stranami podpísané.
Takúto rozhodcovskú zmluvu ale nemožno považovať za uzavretú podľa § 3 a 4 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Táto zmluva sa totiž nemôže uzatvoriť len odkazom na úverové podmienky. Je to zmluva, ktorej obsah a forma sú uvedené v zákone a tento vylučuje jej uzavretie len odkazom na úverové podmienky, pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy. Ustanovenie § 273 Obchodného zákonníka tu nie je možné použiť a u spotrebiteľských zmlúv niet úpravy obdobnej ako u poistných zmlúv v prípade § 788 ods. 3 OZ. Neexistencia rozhodcovskej zmluvy znamená to, že rozhodcovský súd nemohol daný spor prejednať. Rozhodcovská zmluva je pojmovo procesným dojednaním, ktorej cieľom je založenie právomoci rozhodcu či Stáleho rozhodcovského súdu, a to namiesto alebo vedľa právomoci súdu všeobecného. Možno povedať, že rozhodcovská zmluva má zmiešanú povahu, pretože sa jednak uzatvára podľa procesného predpisu, a to zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý stanovuje len niektoré pravidlá uzatvárania, pokiaľ ide o obsah a formu, avšak v ostatnom, najmä pokiaľ ide o náležitosti právnych úkonov a kontraktačného procesu, je nutné túto doložku podriadiť režimu hmotného práva. Rozhodcovská zmluva je teda uzatváraná podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o zmluvách ako najbližšieho právneho odvetvia. Rozhodcovská doložka nie je koherentnou súčasťou hlavnej zmluvy, v ktorej je obsiahnutá, a platí doktrína separácie rozhodcovskej zmluvy a zmluvy hlavnej, podľa ktorej sú obe zmluvy na sebe celkom nezávislé. V exekučnom konaní v každom štádiu treba skúmať existenciu podmienok konania a jednou z nich je existencia exekučného titulu. Ak tento bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal právomoc, potom ide o akt, ktorý nemá atribúty exekučného titulu a dôsledkom je zastavenie exekučného konania alebo zastavenie exekúcie alebo zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré má v konečnom ten dôsledok, že v zmysle § 44 ods. 3 Exekučného poriadku sa exekučné konanie zastaví.
Aj keď rozhodcovská doložka bola súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sa nachádzali na zadnej strane zmluvy, ako správne poznamenal súd prvého stupňa s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 245/2010, ani zo samotného technického spojenia zmluvy a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nemožno vyvodiť, že obsahuje nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere.
Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako čo do výroku vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Aj podľa názoru odvolacieho súdu v tejto veci sú dôvody na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia, aj keď ide o iné dôvody, ako uviedol súd prvého stupňa. Na tie pritom odvolací súd v súlade s § 213 ods. 2 O.s.p. upozornil oprávneného a dal mu možnosť sa k ním vyjadriť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.