Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-28Cbi/10/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom JUDr. Milanom Krajčim v spore žalobkyne: X.. K. J., nar. 9. januára XXXX, bytom A. XXXXX/XM, XXX XX Bratislava, zastúpenej advokátom Mgr. Dušanom Oravcom, so sídlom Laurinská 2, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: JUDr. Karol Kovár, so sídlom kancelárie Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, značka správcu S 310, správca konkurznej podstaty úpadcu W. F., nar. XX. septembra XXXX, bytom N. 2, XXX XX D., o určenie popretej pohľadávky, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že pohľadávka žalobkyne zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 11 prihlásená do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu W. F., nar. XX. septembra XXXX, bytom N. 2, XXX XX D., vedeného na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. , v celkovej výške 569,32 eur, je nesporná čo do právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou z 26. februára 2019 domáhala, aby súd určil, že jej pohľadávka v celkovej sume 569,32 eur prihlásená do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu Richard Čajkovič je nesporná čo do právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 27. mája 2013 uzatvorila s úpadcom ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytla úpadcovi pôžičku vo výške 500,-- eur, ktorú sa úpadca zaviazal vrátiť najneskôr do 31. decembra 2015. Podľa názoru žalobkyne oznámenie správcu nielenže nevychádza z predpokladu riadneho vymedzenia dôvodov popretia prihlásenej pohľadávky, ale nepoukazuje ani na ďalšiu špecifikáciu v oblasti sumy pohľadávky, poradia a vymáhateľnosti. Úpadca v texte zmluvy potvrdil prevzatie peňažných prostriedkov, pričom správca neuviedol v popieracom prejave žiadnu konkrétnu skutočnosť pre popretie prihlásenej pohľadávky. 2.1. K žalobe žalobkyňa pripojila odvolanie zo 17. júla 2017 podané proti uzneseniu konkurzného súdu o zrušení konkurzu, zmluvu o pôžičke, uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 19. septembra 2017, č. k. -122, uznesenie o vyhlásení konkurzu a oznámenie správcu o popretí pohľadávky.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 12. mája 2023 navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. 3.1. Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že trvá na tom, že existencia predmetnej pohľadávky nebola zo strany žalobkyne preukázaná, pričom nie je preukázané, či reálne došlo k plneniu v zmysle zmluvy o pôžičke z 27. mája 2013.

4. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie na termín dňa 22. júna 2023 o 13:30 hod., na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobkyne. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť na

pojednávaní ospravedlnil e-mailom odoslaným až po začatí pojednávania v čase o 13:32 hod. Preto súd spor prejednal a rozhodol podľa ustanovenia v neprítomnosti žalovaného.

5. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobkyňa si prihlásila do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu pohľadávku v celkovej výške 569,32 eur vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke z 27. mája 2013, na podklade ktorej poskytla žalobkyňa úpadcovi peňažnú pôžičku v hotovosti vo výške 500,-- eur, ktorý sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť do 31. decembra 2015. Pre prípad nevrátenia pôžičky bola medzi žalobkyňou a úpadcom dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,5 % mesačne z dlžnej čiastky a to až do vrátenia dlžnej čiastky. Úpadca v článku III. zmluvy potvrdil, že od žalobkyne sumu 500,-- eur prevzal. Žalovaný pohľadávku žalobkyne poprel čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia s uvedením, že pohľadávka nie je preukázaná.

6. Podľa ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. 6.1. Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie (ods. 2). 6.2. Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou (ods. 5). 6.3. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá (ods. 6). 6.4. Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde (ods. 7). 6.5. V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške (ods. 15). 6.6. Rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania (ods. 16). 6.7. Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú (ods. 19).

7. Súd úvodom konštatuje, že žaloba žalobkyne bola podaná včas, v tridsaťdňovej lehote, keď žalobkyni bolo dňa 8. februára 2019 doručené oznámenie o popretí pohľadávky a žaloba bola súdu doručená dňa 5. marca 2019. Žalovaný dátum doručenia oznámenia o popretí pohľadávky uvedený žalobkyňou v žalobe v spore nerozporoval a napriek výzve súdu nedoručil súdu žiadny dôkaz, z ktorého by vyplýval iný dátum doručenia oznámenia o popretí pohľadávky žalobkyni. Preto súd vychádzal z (nesporného) údaja uvedeného žalobkyňou v žalobe.

8. Pokiaľ ide o rozsah posudzovania popretej pohľadávky súdom v incidenčnom spore, súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré dospeli k nasledovným právnym záverom: 8.1. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval

svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy (k tomu viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. septembra 2014, sp. zn. ). 8.2. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená [k tomu viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. januára 2017, sp. zn. , ktoré bolo publikované ako judikát v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 7/2017 pod R 63/2017].

9. Vychádzajúc z uvedeného je pre rozhodnutie súdu o incidenčnej žalobe popretého veriteľa relevantný len dôvod (resp. dôvody) popretia uvedený v popieracom prejave správcu a súd v predmetnom konaní skúma výlučne len to, či dôvod uvedený v popieracom prejave vylučuje prihlásenú pohľadávku popretého veriteľa z uspokojenia v konkurze. 9.1. Je to tak osoba správcu, ktorá obsahom popieracieho prejavu správcu vymedzuje budúci predmet súdneho prieskumu. Z toho vyplýva, že je povinnosťou správcu jednoznačne vymedziť dôvod, resp. dôvody popretia prihlásenej pohľadávky v rámci prekluzívnej lehoty upravenej v ustanovení zákona o konkurze. Jej uplynutím stráca správca možnosť uvádzať nové dôvody pre popretie pohľadávky, keďže v nepopretom rozsahu sa pohľadávka považuje za zistenú (k tomu viď znenie ustanovenia ). 9.2. Účelom incidenčného sporu nie je rozhodovanie o prihlásených pohľadávkach v celej ich šírke, keďže konanie o určenie popretej pohľadávky nie je konaním, kde súd rozhoduje o povinnosti na plnenie, a v prípade ak pohľadávky veriteľa nie sú judikované, ich posúdenie patrí do výlučnej pôsobnosti správcu a nie súdu rozhodujúceho v incidenčnom spore. 9.3. Naopak nepostačuje, aby správca „vyvolal“ spornosť pohľadávky popieracím prejavom s tým, že následne môže meniť a dopĺňať dôvody spochybňujúce prihlásenú pohľadávku veriteľa, ale je povinnosťou správcu včas uviesť jednotlivé dôvody popretia pohľadávky a len tieto včasne uplatnené dôvody popretia môže súd preskúmavať v incidenčnom spore.

10. Súd dáva do pozornosti, že podľa popieracieho prejavu mal žalovaný poprieť pohľadávku žalobkyne čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia, avšak v popieracom prejave neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala výšku, vymáhateľnosť a poradie prihlásenej pohľadávky žalobkyne, tvrdenie o nepreukázaní pohľadávky sa môže týkať nanajvýš právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky, preto súd považuje popretie pohľadávky žalobkyne žalovaným čo do výšky, vymáhateľnosti a poradia za neúčinné, a preto sa musí pohľadávka žalobkyne považovať za zistenú čo do výšky, vymáhateľnosti a poradia. 10.1. Vymedzenie dôvodu popretia pohľadávky správcom, ktoré - tak ako bol naformulovaný - sa týka len jej právneho dôvodu pohľadávky neznamená automaticky, že by správca poprel aj výšku prihlásenej pohľadávky, prípadne jej vymáhateľnosť a aj poradie, čo vylučuje, aby súd v incidenčnom spore posudzoval osobitne aj výšku pohľadávky, prípadne jej vymáhateľnosť alebo poradie (k tomu obdobne viď aj rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 27. júla 2022, sp. zn. ). 10.2. Aby mohol súd v incidenčnom spore posudzovať popierací prejav čo do výšky prihlásenej pohľadávky, bolo povinnosťou správcu uviesť, v akej výške prihlásenú pohľadávku spochybňuje a v akej nie. Ak chcel správca poprieť účinným spôsobom vymáhateľnosť prihlásenej pohľadávky, bolo jeho povinnosťou uviesť konkrétny dôvod, pre ktorý má byť prihlásená pohľadávka nevymáhateľná. Rovnako tak platí, že ak chcel správca poprieť poradie prihlásenej pohľadávky, mal v popieracom prejave uviesť konkrétny dôvod, pre ktorý mala byť pohľadávka prihlásená v inom poradí. Popierací prejav žalovaného však žiadne takéto skutočnosti neobsahuje, čo znamená, že popierací prejav žalovaného je neúčinný, ba priam až účelový.

11. Súd považuje za neúčinný aj popierací prejav žalovaného v časti týkajúceho sa právneho dôvodu, keďže žalovaný si (ani) v tejto časti svoju zákonnú povinnosť odôvodniť dôvod popretia pohľadávky v súlade s ustanovením . V tejto časti sa totiž žalovaný obmedzil výlučne na

tvrdenie, že pohľadávka nie je preukázaná, pričom toto svoje tvrdenie v popieracom prejave žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnil. Takýmto prístupom žalovaný znemožnil, aby súd mohol v rámci konania o incidenčnej žalobe posúdiť dôvodnosť jeho postupu, keďže bol to žalovaný, ktorý obsahom svojho neodôvodneného popieracieho prejavu vymedzil rozsah súdneho prieskumu. Na to, aby mohol súd do podrobnosti skúmať prihlásenú pohľadávku žalobkyne čo do jej právneho dôvodu, bolo povinnosťou žalovaného uviesť, pre aké konkrétne okolnosti považoval prihlásenú pohľadávku žalobkyne za nepreukázanú. Je nutné si uvedomiť, že žalobkyňa pri podávaní žaloby a ani súd pri rozhodovaní o incidenčnej žalobe si nemôžu domýšľať, že čo mal žalovaný pri popieracom prejave na mysli, osobitne v situácii, keď osoba žalovaného je osobou znalou práva a a aj zákon o správcoch mu jednoznačne vymedzujú, ako má pri výkone funkcie správcu postupovať, pričom je zjavné, že žalovaný pri popretí pohľadávky žalobkyne postupoval v rozpore s týmito povinnosťami. 11.1. Ak žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nebolo preukázané, či reálne došlo k plneniu v zmysle zmluvy o pôžičke z 27. mája 2013, tak takéto tvrdenie neuviedol v popieracom prejave, a teda v súdnom konaní žalovaný neprípustne rozširoval dôvod popretia pohľadávky žalobkyne.

12. Nad rámec uvedeného považuje súd za nevyhnutné uviesť, že žalobkyňou predložená zmluva o pôžičke z 27. mája 2023 preukazuje poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 500,-- eur žalobkyňou v hotovosti úpadcovi. Súd poukazuje na to, že v zmysle článku III. úpadca podpisom zmluvy potvrdil prevzatie sumy 500,-- eur tvoriacej pôžičku v hotovosti, pričom žalovaný netvrdil, že by úpadca svoj podpis na zmluve spochybnil. Podpis zmluvy o pôžičke úpadcom tak je potrebné chápať ako potvrdenie prevzatia finančných prostriedkov úpadcom, zmluva o pôžičke z tohto dôvodu okrem iného tvorí príjmový doklad osvedčujúci prevzatie sumy 500,-- eur úpadcom od žalobkyne. Písomne vyhotovenú zmluvu o pôžičke s takýmto zmluvným dojednaním potvrdeným vlastnoručným podpisom úpadcu ako dlžníka súd považuje za dôkaz, ktorý by bol rovnocenný výpisu z bankového účtu v prípade, ak by bola pôžička poskytnutá vo forme bezhotovostného prevodu a nie v hotovosti. Žalobkyňa tak podľa názoru súdu hodnoverným spôsobom preukázala uzatvorenie zmluvy o pôžičke s úpadcom, na základe ktorej reálne poskytla úpadcovi finančné prostriedky vo výške 500,-- eur.

13. Na základe vyššie záverov vyslovených vyššie vyhodnotil súd incidenčnú žalobu žalobkyne ako dôvodnú. 13.1. Preto súd vo výroku rozsudku určil, že pohľadávka žalobkyne zapísaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 11 prihlásená do konkurzu vyhláseného na majetok úpadcu v celkovej výške 569,32 eur je nesporná čo do právneho dôvodu, výšky, poradia a vymáhateľnosti (výrok I.).

14. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením tak, že žalobkyni, ktorá mala v spore plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.). 14.1. O výške náhrady trov konania žalobkyne rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.

Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach ( a ) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [ ].

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).