Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoKR/13/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu: HUTNÍ PROJEKT Frýdek - Místek a.s. so sídlom 28. října 1495, Místek, 738 01 Frýdek - Místek, ČR, IČO 451 93 584, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO 36 866 849 proti žalovanému MAKS-D, s.r.o. so sídlom M. R. Štefánika 1, 972 71 Nováky, IČO 36 332 534, právne zastúpenému Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., Žižkova 4E, 040 01 Košice, IČO 47 244 488, o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -249 zo dňa 27. augusta 2021, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že žalobca je proti žalovanému veriteľom pohľadávky v sume 474 493,81 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 343/1 v reštrukturalizácii žalovaného povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 03.12.2019, vyplývajúcej zo Smlouvy o společnosti zo dňa 02.10.2015, uzavretej stranami sporu, Smlouvy o dílo ev. č. 0579/2015 zo dňa 18.11.2015 a Dohody o úpravě vzájemných práv a povinností a o narovnání ku smlouvě o dílo „Univerzální granulační linka a dusičnan amonný“ zo dňa 01.10.2019. Výrokom II. žalobu v časti o určenie vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu v sume 474 493,81 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 343/1 v reštrukturalizácii žalovaného povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 03.12.2019, zamietol. Výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu.

1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie popísal skutkové okolnosti, zistené vykonaným dokazovaním: uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 03.12.2019, publikovaným v Obchodnom vestníku č., 237/2019 zo dňa 09.12.2019, bola povolená reštrukturalizácia žalovaného, pričom do funkcie správcu bol ustanovený Bankruptcy and recovery innovative corporation k.s. so sídlom kancelárie Mierové námestie 8, Trenčín, IČO 51 643 162. Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok por. č. 1 zo dňa 23.12.2019 si žalobca v označenej reštrukturalizácii žalovaného prihlásil pohľadávku

v celkovej sume 474 493,81 Eur (istina). Ako právny dôvod vzniku pohľadávky v prihláške uviedol: Neuhradenie podielu na strate v zmysle Zmluvy o spoločnosti zo dňa 02.10.2015. Dňa 02.10.2015 uzatvoril veriteľ s dlžníkom Zmluvu o spoločnosti, v zmysle ktorej bol dohodnutý spoločný postup spoločností veriteľa a dlžníka pri realizácii zákazky pre spoločnosť Lovochemie a.s.. Následne dňa 18.11.2015 bola medzi spoločnosťami veriteľa a dlžníka a spoločnosťou Lovochemie a.s. uzatvorená Zmluva o dielo "Univerzální granulační linka a dusičnan amonný." Z článku IX. Predmetnej Zmluvy o spoločnosti vyplýva spôsob akým sa budú spoločníci podieľať na rozdelení zisku prípadne akým spôsobom sa budú podieľať na vysporiadaní vzniknutej straty podľa pomeru, ktorý bol určený v čl. VII. ods. 1. V zmysle čl. IX Zmluvy o spoločnosti zo dňa 02.10.2015, „Společníci společnosti se dohodli, že v případě ztráty sa společníci společnosti budou podílet na ztrátě v poměru podle podílu účasti popsaných v ods. 1 článku VII této smlouvy, pokud se společníci nedohodou jinak. V zmysle čl. VII. Zmluvy o spoločnosti zo dňa 02.10.2015, „Podíly společníku na majetku společnosti získaném činností směrující k dosažení účelu stejně tak jako i podíly společníku společnosti na výdajích vynaložených na dosažení, zabezpečení a udržení příjmu společnosti (dále jen "podíl ") jsou následující: 1.1 MAKS-D ve výši 60 %, 1.2 HUTNÍ PROJEKT Frýdek-Místek ve výši 40 %. Po skončení zákazky veriteľ a dlžník uzatvorili so spoločnosťou Lovochemie a.s. Dohodu u urovnaní, v rámci ktorej bola konštatovaná celková strata vo výške 231 271 292,- Kč. Veriteľ následne uskutočnil kalkuláciu tejto stratovej zákazky a vypočítal, že podiel dlžníka na stratovej zákazke pre spoločnosť Lovochemia a.s. je 12 073 495,-Kč. Dňa 10.12.2019 zaslal veriteľ dlžníkovi výzvu na úhradu dlžnej sumy, k dnešnému dňu však k úhrade zo strany dlžníka nedošlo. Na základe vyššie uvedených skutočností si veriteľ v reštrukturalizačnom konaní uplatňuje sumu 474.493,81 Eur (táto suma zodpovedá sume 12 073 495,- Kč prepočítaná kurzom Národnej banky Slovenska zo dňa 23.12.2019). Z výpisu žalovanej pohľadávky zo zoznamu pohľadávok (zapísaná pod č. 343/1) je zrejmé, že správca v predmetnej reštrukturalizácii žalovaného uvedenú pohľadávku poprel čo do jej výšky a právneho dôvodu vzniku. Ako dôvod popretia právneho dôvodu vzniku žalovanej pohľadávky uviedol: „Zmluva o spoločnosti zo dňa 02.10.2015 neurčuje nárok jedného spoločníka uplatniť si náklady alebo stratu voči druhému spoločníkovi. Uvedený nárok nevyplýva ani z článku IX., ani z článku VII. Zmluvy o spoločnosti, na ktoré sa veriteľ odvoláva pri odôvodňovaní právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky. Uplatnený nárok veriteľa nevyplýva ani zo Zmluvy o dielo zo dňa 18.11.2015 a ani z Dohody o úprave nájomných práva povinností a o narovnaní ku Zmluve o dielo zo dňa 01.10.2019.“ Ako dôvod popretia výšky pohľadávky správca v zozname pohľadávok uviedol: „Zmluva o spoločnosti zo dňa 02.10.2015 neurčuje nárok jedného spoločníka uplatniť si náklady alebo stratu voči druhému spoločníkovi.“ Z písomného vyhotovenia zmluvy je zrejmé, že dňa 02.10.2015 uzavreli strany sporu, v zmysle § 2716 a nasl. Občanského zákoníka (zák. č. 89/2012 Sb.) platného v ČR, Smlouvu o společnosti, ktorou sa dohodli na vytvorení spoločnosti, v ktorej bude každý zo spoločníkov vyvíjať súvislú činnosť za účelom získania a realizácie zákazky pre Lovochemie, a.s. „Univerzální granulační linka a dusičnan amonný“ spôsobom uvedeným v tejto zmluve (účel - čl. I bod 1 Smlouvy o společnosti). Podľa čl. VII (Výše podílu společníku) bodu 1 Smlouvy o společnosti, podiely spoločníkov na majetku spoločnosti, získanom činnosťou spoločnosti smerujúcou k dosiahnutiu účelu, rovnako tak ako aj podiely spoločníkov spoločnosti na výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov spoločnosti (ďalej len „podiel“) sú nasledovné: 1.1. MAKS-D vo výške 60 %, 1.2. HUTNÍ PROJEKT Frýdek-Místek vo výške 40 %. Podľa čl. IX (Rozdělení zisku a ztráty mezi společníku společnosti) bodu 1 Smlouvy o společnosti, spoločníci spoločnosti sa dohodli, že v prípade dosiahnutia zisku si spoločníci spoločnosti zisk rozdelia v pomere podľa podielov účasti popísaných v ods. 1 čl. VII tejto zmluvy, pokiaľ sa spoločníci nedohodnú inak. Podľa čl. IX (Rozdělení zisku a ztráty mezi společníku společnosti) bodu 2 Smlouvy o společnosti, spoločníci spoločnosti sa dohodli, že v prípade vzniku straty sa spoločníci spoločnosti budú podieľať na strate v pomere podľa podielov účasti popísaných v ods. 1 čl. VII tejto zmluvy, pokiaľ sa spoločníci nedohodnú inak. Dňa 18.11.2015 uzavrela Lovochemia, a.s. ako objednávateľ so žalobcom a žalovaným ako zhotoviteľmi Smlouvu o dílo „Univerzální granulační linka a dusičnan amonný“. Dňa 01.10.2019 uzavrela Lovochemia, a.s. ako objednávateľ so žalobcom a žalovaným ako zhotoviteľmi Dohodu o úpravě vzájemných práv a povinností a o narovnaní ke Smlouve o dílo „Univerzální granulační linka a dusičnan amonný“.

1.3 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), , , , , , , Občanského zákoníka (zák. č. 89/2012 Sb.) platného v ČR. Zdôraznil, že v incidenčnom konaní je súd oprávnený preskúmavať pohľadávku popretú správcom v reštrukturalizačnom konaní len v rozsahu dôvodov uvedených v popieracom prejave zaznamenanom správcom v zozname pohľadávok. Týmto popieracím prejavom správca vymedzuje predmet incidenčného konania. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. -49 zo dňa 11.09.2014, v zmysle ktorého je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmavať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení popierať alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojení v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovne preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v reštrukturalizácii tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a ktorom by tak predmetom konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V reštrukturalizácii si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné rozhodnutie o tom, či v reštrukturalizácii budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci reštrukturalizačného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný, alebo či uvedený dôvod neexistuje. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii preskúmavanie prihlásených pohľadávok zveruje správcovi, a nie reštrukturalizačnému súdu. Správca nemôže zodpovednosť za svoju činnosť prenášať na reštrukturalizačný súd. Taktiež podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.01.2017 „Jediným oprávneným subjektom na preskúmanie pohľadávok prihlásených v konkurze je ustanovený správca konkurznej podstaty. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom rozsahu poprieť. Zároveň zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z tohto dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom rozsahu za zistenú.“ Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, správca, okrem iného preskúma vymáhateľnosť prihlásenej pohľadávky, a ak zistí jej spornosť, predmetnú pohľadávku poprie čo do vymáhateľnosti. Následne sa veriteľ, v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, môže žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil vymáhateľnosť popretej pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že žalovaná pohľadávka nebola správcom v označenej reštrukturalizácii žalovaného popretá čo do jej vymáhateľnosti, súd zamietol žalobu v časti o určenie vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu v sume 474 493,81 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 343/1 v reštrukturalizácii žalovaného povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 03.12.2019, nakoľko v spore nemal preukázaný právny záujem žalobcu na takomto určení.

1.4 Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z výpisu žalovanej pohľadávky zo zoznamu pohľadávok, vedeného v predmetnej reštrukturalizácii žalovaného, je zrejmé, že reštrukturalizačný správca poprel

žalovanú pohľadávku čo do jej výšky. Ako dôvod popretia výšky pohľadávky v sume 474 493,81 Eur uviedol: „Zmluva o spoločnosti zo dňa 02.10.2015 neurčuje nárok jedného spoločníka uplatniť si náklady alebo stratu voči druhému spoločníkovi.“ Vzhľadom k citovanému dôvodu popretia súd posúdil popretie výšky uvedenej pohľadávky ako neopodstatnené, nakoľko správca riadne neuviedol dôvod popretia výšky pohľadávky, keďže citovaný dôvod namieta jej pravosť, a nie výšku. Výška pohľadávky je popretá vtedy, ak sa tvrdí, že tu pohľadávka síce je, avšak dlžník dlhuje menej, než koľko bolo v prihláške uvedené (tvrdenie, že dlžník nič nedlhuje, predstavuje popretie pravosti pohľadávky). Ten, kto popiera výšku pohľadávky, musí súčasne tvrdiť, aká je v skutočnosti výška pohľadávky. (ČR) 152/2002 Súd podotýka, že správca neuviedol konkrétnu výšku prihlásenej pohľadávky. Vzhľadom k uvedenému súd tiež nenariadil znalecké dokazovanie za účelom preukázania správnosti výšky žalovanej pohľadávky, a to aj s prihliadnutím na to, že správca v popieracom prejave v zozname pohľadávok správnosť výšky nerozporoval. Je potrebné mať na zreteli, že správca musí pri popieraní právneho dôvodu vzniku pohľadávky zistiť, či predmetná pohľadávka podľa hmotného práva vznikla, a ak áno, tak v akej výške. Právny dôvod vzniku teda zahrnuje aj konkrétnu právnu skutočnosť, na základe ktorej pohľadávka vznikla (napr. zmluvu a pod.). Ak správca nezistí existenciu právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky (jej oprávnenosť), musí ju poprieť. Z výpisu žalovanej pohľadávky zo zoznamu pohľadávok je zrejmé, že ako dôvod popretia jej právneho dôvodu vzniku správca uviedol: „Zmluva o spoločnosti zo dňa 02.10.2015 neurčuje nárok jedného spoločníka uplatniť si náklady alebo stratu voči druhému spoločníkovi. Uvedený nárok nevyplýva ani z článku IX, ani z článku VII Zmluvy o spoločnosti, na ktoré sa veriteľ odvoláva pri odôvodňovaní právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky. Uplatnený nárok veriteľa nevyplýva ani zo Zmluvy o dielo zo dňa 18.11.2015 a ani z Dohody o úprave nájomných práva povinností a o narovnaní ku Zmluve o dielo zo dňa 01.10.2019.“ V čl. VII bode 1 Smlouvy o společnosti sa strany dohodli na výške ich podielov ako na majetku spoločnosti, získanom jej činnosťou, tak i na výdavkoch vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov spoločnosti (žalobca 40 %, žalovaný 60 %). V čl. IX bode 2 Smlouvy o společnosti sa strany dohodli, že i na strate sa budú ako spoločníci podieľať v pomere podľa ich podielov. Vzhľadom k tomu, aj s prihliadnutím na ust. § 1876 ods. 2 Obč. zák. platného v ČR, mal súd zato, že popierací prejav správcu vo vzťahu k popretiu právneho dôvodu vzniku žalovanej pohľadávky neobstojí. Smlouva o společnosti v citovaných článkoch určuje podiely spoločníkov ako na výdavkoch, tak i na strate spoločnosti, a teda ak žalobca ako spoločník, ktorý v režime § 2728 ods. 1 Obč. zák. platného v ČR, vynaložil viac nákladov na činnosť spoločnosti, alebo uhradil jej veriteľom viac ako vzhľadom na obsah Smlouvy o společnosti zodpovedalo jeho podielu (čo správca v zozname pohľadávok nepoprel), bol oprávnený od žalovaného ako druhého spoločníka požadovať náhradu toho, čo za neho podľa ich dohodnutých podielov plnil. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. . Taktiež v zmysle čl. XI bodu 2 Smlouvy o společnosti v prípade zániku spoločnosti majú spoločníci nárok na podiel na majetku získanom činnosťou smerujúcou k dosiahnutiu účelu spoločnosti poníženom o podiel na výdavkoch spoločnosti vynaložených na dosiahnutie a udržanie príjmov spoločnosti v pomere podľa čl. VI tejto zmluvy. Z citovaných zmluvných i zákonných ustanovení je teda zrejmé, že Smlouva o společnosti zo dňa 02.10.2015 určuje nárok jedného spoločníka uplatniť si náklady alebo stratu voči druhému spoločníkovi, pričom takýto nárok vyplýva aj z jej čl. IX a čl. VII. Účelom založenia spoločnosti na základe Smlouvy o společnosti bolo získanie a realizácia zákazky pre Lovochemie a.s. „Univerzální granulační linka a dusičnan amonny“. Medzi stranami nebolo sporné, že ako zhotovitelia uzavreli s Lovochemie a.s. ako objednávateľom Smluvu o dílo „Univerzální granulační linka a dusičnan amonny“, a tiež že si ich vzájomné práva a povinnosti upravili aj Dohodou o úpravě vzájemných práv a povinností a o narovnaní ke Smlouvě o dílo „Univerzální granulační linka a dusičnan amonny“. Vzhľadom k tomu, že istina žalovanej pohľadávky predstavuje (podľa prihlášky pohľadávky žalobcu) neuhradený podiel na strate v zmysle Smlouvy o společnosti, mal súd zato (aj s prihliadnutím na výpovede štatutárnych zástupcov strán a svedkov, že právnou skutočnosťou, na základe ktorej vznikla žalovaná pohľadávka, je nielen Smlouva o společnosti, ale i Smlouva o dílo a predmetná Dohoda, nakoľko Smlouva o společnosti definuje výšku podielov na výdavkoch i na strate vo vzťahu k realizácii diela na základe predmetnej Smlouvy o dílo, z ktorej vychádzali zmluvné strany i pri úprave ich vzájomných práv a povinnosti Dohodou zo dňa 01.10.2019. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, súd prvej inštancie určil, že žalobca je proti žalovanému veriteľom pohľadávky

v sume 474 493,81 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 343/1 v reštrukturalizácii žalovaného povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 03.12.2019, vyplývajúcej zo Smlouvy o společnosti zo dňa 02.10.2015, uzavretej stranami sporu, Smlouvy o dílo ev. č. 0579/2015 zo dňa 18.11.2015 a Dohody o úpravě vzájemných práv a povinností a o narovnání ku smlouvě o dílo „Univerzální granulační linka a dusičnan amonný“ zo dňa 01.10.2019, nakoľko popierací prejav správcu, ktorý uviedol v predmetnom zozname pohľadávok a ktorým poprel žalovanú pohľadávku čo do jej výšky a právneho dôvodu jej vzniku, neobstojí. Súd prvej inštancie podotkol, žev písomnom vyjadrení zo dňa 02.06.2020 žalovaný namietal aj to, že žalovaná pohľadávka nie je vedená v účtovníctve strán sporu; tiež nepreskúmateľnosť dôkazu - Prílohy č. 1 k listine označenej ako „Vypořádaní zákazky Lovochemie

- vyúčtovaní podílu na ztratě“ zo dňa 10.12.2019, pretože žalobca nešpecifikoval žiadnu z položiek v nej uvedených, pričom nie je odsúhlasená stranami sporu; neskončenie zákazky a trvanie predmetnej zmluvy o dielo; nenaplnenie účelu Smlouvy o společnosti; absenciu majetkového vysporiadania medzi stranami. V písomnom vyjadrení zo dňa 17.07.2020 žalovaný doplnil svoje námietky voči žalovanej pohľadávke aj o nesprávnosť vyčíslenia konkrétnych (jednotlivých) položiek nákladov a skutočnej straty a jej výšky, pričom poukazoval na to, že práve žalobca je povinný dorovnať žalovanému kompenzáciu v sume 2 916 799,- Kč. S ohľadom na obsah popieracieho prejavu správcu, zaznamenaného v zozname pohľadávok pri popretí výšky a právneho dôvodu žalovanej pohľadávky v predmetnej reštrukturalizácii žalovaného, súd posúdil uvedené námietky žalovaného ako právne irelevantné vo vzťahu k neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu, nakoľko tieto námietky nie sú ako dôvody popretia žalovanej pohľadávky správcom uvedené v zozname pohľadávok. Súd v incidenčnom konaní nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok (R (ZSR) 7/2017-63).

1.5 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa . Strany sporu mali v spore len čiastočný úspech, preto vyslovil, že žiadnej zo strán nepriznáva náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku čo do výrokov I. a III. podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa , a a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo ho v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. Namietal, že súd prvej inštancie cituje nález Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 11.09.2014, v zmysle ktorého je predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Išlo o situáciu, keď správca poprel pohľadávku čo do vymáhateľnosti a nie čo do právneho dôvodu. V rámci tohto súdneho konania však správca poprel pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu a zároveň i výšky, teda správca spochybnil samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Právny názor súdu prvej inštancie je vytrhnutý z kontextu a nie je aplikovateľný na predmetnú právnu vec. Správca v žiadnom prípade nerozhoduje o pohľadávke, ktorú popiera z dôvodu jej spornosti a tvrdenie súdu prvej inštancie, že z konštrukcie je zrejmé, že rozhodnutie správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradiť, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci reštrukturalizačného konanie neexistuje žiaden prostriedok nápravy, je aplikovateľné len výlučne na prípady, ak správca nepoprie pohľadávku veriteľa. V zmysle správca poprie pohľadávku výlučne z dôvodov, ak je sporný právny dôvod, vymáhateľnosť, výška alebo zabezpečenie pohľadávky. V predmetnej veci správca poprel pohľadávku z dôvodu spornosti právneho dôvodu pohľadávky aj výšky, pričom poprel celú výšku pohľadávky, teda jej pravosť. Súd prvej inštancie bol povinný v intenciách popierajúceho úkonu správcu posúdiť pravosť žalobcom prihlásenej pohľadávky na základe dôkazov predložených žalovaným v incidenčnom konaní. Poukázal na názor právnej teórie (Ďurica, M.: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Komentár, C.H.BECK, 2012, Bratislava, s. 845), podľa ktorej ak správca bude mať pochybnosti o výške pohľadávky, musí z opatrnosti poprieť výšku pohľadávky. V predmetnej veci správca mal pochybnosti o výške pohľadávky žalobcu, ktorý ju ani neeviduje v účtovníctve. Zároveň, ako vyplýva z dôkazov predložených v súdnom konaní, je zrejmé, že prihlásená pohľadávka žalobcu ani nevznikla. Pravosť znamená oprávnenosť pohľadávky spravidla podľa hmotného práva. Správca (v incidenčnom konaní súd) musí pri popieraní pravosti zistiť, či pohľadávka podľa hmotného práva vznikla, a ak áno, v akej výške(Ďurica, M.: Zákon o konkurze a

reštrukturalizácii, Komentár, C.H.BECK, 2012, Bratislava, s. 844). V zmysle zákona je teda zrejmé, že súdy v incidenčnom konaní nerozhodujú o pohľadávkach, ktoré neboli popreté. Naopak, ak správca v zákonom stanovenej lehote poprie spornú pohľadávku, veriteľ je oprávnený podať žalobu na určenie popretej pohľadávky. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu, ktorý nezodpovedá predmetu konania. V zmysle je daný jednoznačne predmet incidenčného konania, teda určenie pohľadávky veriteľa a nie posúdenie popieracieho prejavu správcu, ako uvádza súd prvej inštancie. Právny názor súdu prvej inštancie je tak v rozpore so žalobným návrhom. Súd prvej inštancie bol povinný posúdiť samotnú výšku pohľadávky žalobcu i na základe dôkazov predložených žalovaným. Tieto vady viedli k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý je garantovaný SR a medzinárodnými dokumentami. Žalovanému súd prvej inštancie odoprel procesné právo tvrdiť skutočnosti, predkladať dôkazy a vykonať ich z dôvodu, že nesprávne určil predmet incidenčného konania. Súd tvrdenia a dôkazy predložené žalovaným vyhodnotil nesprávne.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu, podľa ktorého v incidenčnom konaní je súd oprávnený preskúmavať pohľadávku popretú správcom v reštrukturalizačnom konaní len v rozsahu dôvodov uvedených v popieracom prejave zaznamenanom správcom v zozname pohľadávok. Predmetom tohto konania je dôvod popretia pohľadávky tak, ako je v popretí pohľadávky správcom vymedzený. Z citovaného popretia pohľadávky správcom je zrejmé, že číselné vyjadrenie žalovanej pohľadávky správcom rozporované nebolo a jeho skúmanie z pohľadu žalobcu nebolo dôvodné. Napriek uvedenému má za to, že predloženými listinami dostatočne preukázal dôvodnosť nároku aj z pohľadu jeho vyčíslenia. Účelom incidenčného konania je rozhodnutie o tom, či správcom uvedený popierací prejav obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v reštrukturalizácii tak, ako bola prihlásená. Zo strany súdu prvej inštancie nebolo žalovanému odopreté právo tvrdiť skutočnosti, predkladať dôkazy a ich vykonať. Žalovaným produkované námietky v konaní nad rámec predmetu konania boli nedôvodné a nadbytočné a z daného dôvodu vyhodnotenie ďalších námietok zo strany žalovaného bolo právne irelevantné. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 30.01.2017. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalovaný sa ďalej písomne vyjadril tak, že zotrváva na skutočnostiach, ktoré uviedol vo svojom odvolaní a nesúhlasí s argumentáciou žalobcu.

5. Žalobca sa písomne vyjadril tak, že v celom rozsahu zotrváva na svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len „“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

7. V zmysle ustanovenia nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného nariaďovať pojednávanie.

8. V zmysle na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ).

10. Podľa , odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

11. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Žalovaný v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa , a , spočívajúce v tom, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

14. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

15. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že odvolacie námietky žalovaného nie sú dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

17. Za aplikácie posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa . Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

18. V rozhodovanej veci odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany, skonštatoval, že prvoinštančný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. a v napadnutom rozsudku sa riadne vysporiadal so skutkovou i právnou argumentáciou strán vznesenou v prvostupňovom konaní. Popísané skutkové a právne závery súd prvej inštancie náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia rozsudku podľa až 4 i rozhodovacej praxi vyšších súdnych autorít.

19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením.

20. Súd prvej inštancie správne vychádzal z toho, že predmetom prejednávanej veci bola žaloba o určenie pohľadávky popretej v reštrukturalizácii (incidenčná žaloba), pričom boli naplnené hmotno-právne podmienky podania incidenčnej žaloby, ktorá skutočnosť v odvolacom konaní spochybnená nebola.

21. Podľa každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb, v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorý odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania podľa odseku 4 úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov.

22. Podľa veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.

23. V prípade, že pohľadávka veriteľa bola popretá podľa § 124 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ten má podľa § 124 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii právo domáhať sa na súde tzv. incidenčnou žalobou v incidenčnom konaní určenia popretej pohľadávky. Incidenčné konanie je bežné sporové konanie, ktoré začína doručením incidenčnej žaloby na príslušný súd. Obsah žaloby v incidenčnom spore je determinovaný obsahom popieracieho prejavu správcu - ak správca poprie právny dôvod či výšku, má sa veriteľ domáhať niečoho iného, než keby správca poprel len vykonateľnosť (porov. Ďurica M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Bratislava : IURA EDITION, 2012, s. 251 a nasl.).

24. Odvolací súd v súvislosti s uvedeným zhodne s názorom súdu prvej inštancie zdôrazňuje, že účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia tak, ako bola prihlásená - viď súdom prvej inštancie citovaný nález Ústavného súdu SR sp. zn. -49 zo dňa 11.09.2014 (pozn. - a to bez ohľadu na to, či správca poprel pohľadávku čo do vymáhateľnosti alebo /i/ čo do čo do právneho dôvodu, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva).

25. I podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.01.2017 jediným oprávneným subjektom na preskúmanie pohľadávok prihlásených v konkurze je ustanovený správca konkurznej podstaty. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom rozsahu poprieť. Zároveň zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z tohto dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty (zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať

nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom rozsahu za zistenú.

26. Odvolací súd v konaní nezistil dôvod, pre ktorý by bolo v súdenej veci namieste odkloniť sa od uvedených právnych záverov vyšších súdnych autorít.

27. V súdenej veci sa žalobca žalobou, doručenou súdu dňa 06.03.2020, domáhal určenia, že je proti žalovanému veriteľom pohľadávky v sume 474 493,81 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 343/1 v reštrukturalizácii žalovaného povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 03.12.2019, vyplývajúcej zo Smlouvy o společnosti zo dňa 02.10.2015, uzavretej stranami sporu, Smlouvy o dílo ev. č. 0579/2015 zo dňa 18.11.2015 a Dohody o úpravě vzájemných práv a povinností a o narovnání ku smlouvě o dílo „Univerzální granulační linka a dusičnan amonný“ zo dňa 01.10.2019;, a že pohľadávka žalobcu v sume 474 493,81 Eur, zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 343/1 v reštrukturalizácii žalovaného povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 03.12.2019, je vymáhateľná. Okresný súd Trenčín uznesením sp. zn. zo dňa 03.12.2019, zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 237/2019 dňa 09.12.2019, povolil reštrukturalizáciu dlžníka - žalovaného. Súčasne bol ustanovený reštrukturalizačný správca. Lehota na prihlásenie pohľadávok uplynula dňa 09.01.2020; lehota na popieranie pohľadávok uplynula dňa 10.02.2020a lehota na podanie určovacej žaloby uplynie dňa 09.03.2020. Žalobca dňa 23.12.2019, teda v prihlasovacej lehote podal na predpísanom tlačive prihlášku pohľadávky do reštrukturalizácie a k prihláške pripojil prílohy: a) Príloha č. 1 - Zmluva o spoločnosti zo dňa 2.10.2015, b) Príloha č. 2 - Zmluva o dielo zo dňa 18.11.2015, c) Príloha č. 3 - Dohoda o urovnaní, d) Príloha č. 4 - Vyúčtovanie straty na zákazke Lovochemie a.s., e) Príloha č. 5 - Výzva na zaplatenie zo dňa 10.12.2019, f) Príloha č. 6 - Menová kalkulačka zo dňa 23.12.2019 a g) Príloha č. 7 - Plnomocenstvo. Dňa 10.02.2020 reštrukturalizačný správca v zmysle ustanovenia poprel v zozname pohľadávok prihlásenú pohľadávku žalobcu v celom rozsahu, pričom správca ako dôvod popretia právneho dôvodu pohľadávky uviedol: „Zmluva o spoločnosti zo dňa 02.10.2015 neurčuje nárok jedného spoločníka si náklady alebo stratu voči druhému spoločníkovi. Uvedený nárok nevyplýva ani z článku IX., ani z článku VII. Zmluvy o spoločnosti, na ktoré sa veriteľ odvoláva pri odôvodňovaní právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky. Uplatnený nárok veriteľa nevyplýva ani zo Zmluvy o dielo zo dňa 18.11.2015 a ani z Dohody o úprave vzájomných práv a povinností a o narovnaní ku Zmluve o dielo zo dňa 01.10.2019.“ Ako dôvod popretia výšky pohľadávky 474 493,81 eur uviedol „Zmluva o spoločnosti zo dňa 02.10.2015 neurčuje nárok jedného spoločníka uplatniť si náklady alebo stratu voči druhému spoločníkovi“. Súd prvej inštancie sa potom v predmetnom súdnom konaní správne zaoberal otázkou, či obstojí popierací prejav reštrukturalizačného správcu, týkajúci sa jednak právneho dôvodu vzniku pohľadávky žalobcu a jednak jej výšky.

28. Z výpisu žalovanej pohľadávky zo zoznamu pohľadávok je zrejmé, že ako dôvod popretia jej právneho dôvodu vzniku správca uviedol: „Zmluva o spoločnosti zo dňa 02.10.2015 neurčuje nárok jedného spoločníka uplatniť si náklady alebo stratu voči druhému spoločníkovi. Uvedený nárok nevyplýva ani z článku IX, ani z článku VII Zmluvy o spoločnosti, na ktoré sa veriteľ odvoláva pri odôvodňovaní právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky. Uplatnený nárok veriteľa nevyplýva ani zo Zmluvy o dielo zo dňa 18.11.2015 a ani z Dohody o úprave nájomných práva povinností a o narovnaní ku Zmluve o dielo zo dňa 01.10.2019.“ Súd prvej inštancie vyhodnotil listinné dôkazy preložené stranami v konaní a správne dospel k záveru, že popierací prejav správcu vo vzťahu k popretiu právneho dôvodu vzniku žalovanej pohľadávky neobstojí, pretože Smlouva o společnosti v citovaných článkoch určuje podiely spoločníkov ako na výdavkoch, tak i na strate spoločnosti, a teda ak žalobca ako spoločník, ktorý v režime § 2728 ods. 1 Obč. zák. platného v ČR, vynaložil viac nákladov na činnosť spoločnosti, alebo uhradil jej veriteľom viac ako vzhľadom na obsah Smlouvy o společnosti zodpovedalo jeho podielu (čo správca v zozname pohľadávok nepoprel), bol oprávnený od žalovaného ako druhého spoločníka požadovať náhradu toho, čo za neho podľa ich dohodnutých podielov plnil. Súd prvej inštancie sa zaoberal i tým, že účelom založenia spoločnosti na základe Smlouvy o společnosti bolo získanie a realizácia zákazky pre Lovochemie a.s. „Univerzální granulační linka a dusičnan amonny“, pričom medzi stranami nebolo sporné, že ako zhotovitelia uzavreli s Lovochemie a.s. ako objednávateľom Smluvu o dílo „Univerzální granulační linka a dusičnan amonny“, a tiež že si ich vzájomné práva

a povinnosti upravili aj Dohodou o úpravě vzájemných práv a povinností a o narovnaní ke Smlouvě o dílo „Univerzální granulační linka a dusičnan amonny“. Vzhľadom na to, že istina žalovanej pohľadávky predstavuje podľa prihlášky pohľadávky žalobcu neuhradený podiel na strate v zmysle Smlouvy o společnosti, záveru súdu prvej inštancie, že právnou skutočnosťou, na základe ktorej vznikla žalovaná pohľadávka, je nielen Smlouva o společnosti, ale i Smlouva o dílo a predmetná Dohoda, niet čo vytknúť. S týmito závermi napokon nepolemizuje ani žalovaný v odvolaní.

29. Z výpisu žalovanej pohľadávky zo zoznamu pohľadávok, vedeného v predmetnej reštrukturalizácii žalovaného, je zrejmé, že reštrukturalizačný správca ako dôvod popretia výšky pohľadávky v sume 474 493,81 Eur uviedol: „Zmluva o spoločnosti zo dňa 02.10.2015 neurčuje nárok jedného spoločníka uplatniť si náklady alebo stratu voči druhému spoločníkovi.“ Vzhľadom na takto formulovaný dôvod popretia výšky pohľadávky, súd prvej inštancie správne posúdil toto popretie výšky uvedenej pohľadávky ako neopodstatnené, nakoľko citovaný dôvod súvisí s námietkou právneho dôvodu pohľadávky, nie osobitne s jej výškou, pričom súd prvej inštancie uzavrel, že dôvod popretia právneho dôvodu vzniku pohľadávky reštrukturalizačným správcom neobstojí (viď odseky 14.1 až 14.3 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, odsek 28 tohto rozsudku).

30. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného ohľadne porušenia práva na spravodlivý proces procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý sa podľa jeho názoru v dôsledku nesprávneho ustálenia predmetu konania odmietol zaoberať jeho skutkovou i právnou argumentáciou a nevykonal ním navrhnuté dôkazy, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené uvádza, že súd prvej inštancie vychádzal z jednoznačne a správne ustáleného predmetu tohto súdneho konania, v napadnutom rozsudku sa vysporiadal so všetkými skutkovými i právnymi argumentami strán, uviedol, ktoré dôkazy vykonal a ktoré nie, aké skutočnosti z vykonaných dôkazov zistil, skutkový stav podradil pod príslušné právne normy, ktoré správne vyložil a aplikoval. Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súd porušil zásadu rovnosti procesných strán, resp. právo na spravodlivý proces strán. Súd prvej inštancie vytvoril obom procesným stranám rovnakú možnosť vyjadriť sa k veci, k vykonanému dokazovaniu, k priebehu konania a k vyjadreniam protistrany. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že súd nemusí vykonať všetky dôkazy, ktoré navrhne strana sporu. O tom, ktoré dôkazy vykoná, rozhoduje súd. Musí však dbať o to, aby z dokazovania nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodujúcu skutkovú okolnosť významnú pre rozhodnutie. Ak sa súd rozhodne dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozsudku. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/ nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené.

31. V súdenej veci po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne v odôvodnení rozhodnutia uviedol, prečo nevykonal ďalšie dôkazy, navrhované žalovaným (odsek 13 odôvodnenia). Keďže dospel k záveru, že správca v popieracom prejave v zozname pohľadávok správnosť výšky nerozporoval, logicky a správne postupoval, keď nenariadil znalecké dokazovanie za účelom preukázania správnosti výšky žalovanej pohľadávky. Taktiež v odseku 16 odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie stručne, jasne a výstižne uviedol, prečo sa nezaoberal ďalšou skutkovou i právnou argumentáciou žalovaného (resp. i jeho ďalšími dôkaznými návrhmi), ktorá, s ohľadom na obsah popieracieho prejavu správcu, nebola opodstatnená.

32. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o tom, že žaloba v časti o určenie, že žalobca je proti žalovanému veriteľom pohľadávky v sume 474 493,81 Eur, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 343/1 v reštrukturalizácii žalovaného povolenej uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 03.12.2019, vyplývajúcej zo Smlouvy o společnosti zo dňa 02.10.2015, uzavretej stranami sporu, Smlouvy o dílo ev. č. 0579/2015 zo dňa 18.11.2015 a Dohody o úpravě vzájemných práv a povinností a o narovnání ku smlouvě o dílo „Univerzální granulační linka a dusičnan amonný“ zo dňa 01.10.2019, je dôvodná.

33. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o trovách konania, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodnil.

34. Žalovaný v odvolacom konaní neprodukoval žiadne skutkové ani právne argumenty, spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho prospech. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie podľa , s ktorým sa stotožňuje.

35. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie

36. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a . V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, ktorému voči neúspešnému žalovanému patrí nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

39. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).