Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29C-12-2021.pdf
PDF · 153.06 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/12/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. F. 2, práv. zast. JUDr. Ján Garaj, advokát so sídlom Prešov, Hlavná 137, proti žalovanému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. J. XX, práv. zast. JUDr. Vladimír Mačík, advokát so sídlom Prešov, Slovenská 69, o vysporiadanie BSM po rozvode manželstva, takto
rozhodol:
- 17 - 29C/12/2021
I. Vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo A. B., G. I., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že:
do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX kat. úz. C. D. a to pozemok C KN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 543 m2, C KN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 128 m2, pozemok C KN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 29 m2 a rodinný dom so súpisným č. XXXX postavený na pozemku CKN XXX/X.
II. Žalobkyňa je povinná za účelom úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu zaplatiť žalovanému finančnú náhradu vo výške 42.175 EUR v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
III. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.
odôvodnenie:
- 16 - 29C/12/2021
1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 02.03.2021 žiadala, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu, ktoré zaniklo rozvodom ich manželstva rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 30.04.2018 pod sp. zn. 30P/311/2017 s dátumom právoplatnosti 16.05.2018. 2. Uviedla, že do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu patria nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX kat. územie C. D., a to rodinný dom so sp. č. XXXX a pozemky KNC XXX/X, X a X. 3. Prílohou uvedenej žaloby bol aj znalecký posudok vypracovaný K. L. L. č. X/XXXX, ktorým bola určená všeobecná hodnota uvedených nehnuteľností v sume 211.000 EUR. Ďalej do bezpodielového spoluvlastníctva patria aj špecifikované hnuteľné veci tvoriace zariadenie domu zostatkovej hodnoty 1.160 EUR. 4. Žalobkyňa v priebehu manželstva realizovala vnosy do majetku patriaceho do BSM, konkrétne na základe darovacej zmluvy zo dňa 18.09.2012 v sume 21.500 EUR, ktoré boli použité na kúpu vyššie uvedených nehnuteľností na základe zmluvy o prevode vlastníctva zo dňa 18.09.2012. Vzhľadom k potrebe dokončenia vyššie uvedenej stavby, investovala žalobkyňa ďalšiu sumu finančných
prostriedkov v sume 77.000 EUR na základe darovacej zmluvy zo dňa 06.02.2013 a finančné prostriedky na základe darovacej zmluvy zo dňa 05.10.2015 v sume 55.000 EUR použila na splatenie zostatku úveru na základe zmluvy o splátkovom úvere, uzatvorenej stranami sporu so Slovenskou sporiteľňou a.s. dňa 02.11.2012. 5. Súčasne sumou 5.000 EUR zhodnotila odporcov výlučný majetok na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 20.07.2016 a uhradila finančný dlh voči osobe L. M. v sume 5.600 EUR. 6. Poukázala na to, že sa pokúsila o mimosúdnu dohodu so žalovaným, avšak bezúspešne. Keďže sa vo väčšej miere podieľala na nadobúdaní a zveľaďovaní hodnoty predmetu BSM, navrhla rozdelenie hodnoty predmetu v prospech žalobkyne 60 % a v prospech žalovaného 40 %. 7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že znalecký posudok predložený žalobkyňou v predmete určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti neobsahuje formálne náležitosti znaleckého posudku podľa ustanovenia § 17 ods. 4 písm. f), ods. 6 zákona č. 38/2004 Z.z.. Znalec vo vypracovanom znaleckom posudku stanovuje všeobecnú hodnotu pre rozostavaný rodinný dom s príslušenstvom metódami polohovej diferenciácie a porovnávacej metódy s tým, že výslednú hodnotu stanovuje metódou polohovej diferenciácie, a to z jediného dôvodu, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti zohľadňuje svoju hodnotu zníženú o províziu realitnej kancelárie. Otázky, ktoré boli zadané znalkyni na vypracovanie znaleckého posudku a smerovali k špecifikácii stavebných prác, ktoré boli vykonané z finančných prostriedkov žalobkyne počas trvania manželstva a k akému zhodnoteniu stavby v dôsledku investícii došlo, nemá akýkoľvek súvis so zákonnými zásadami vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vychádzajúc z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, ktorý normuje refundačný nárok manžela, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov; teda sa jedná o nárok reálne vynaložených nákladov na spoločnú vec a nie o nárok, ktorým sa následne zvýšila hodnota spoločného majetku. 8. K hnuteľnému majetku uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že mnohé veci nie sú konkretizované a individualizované, nie je možné sa vyjadriť k výške uvádzaných všeobecných hodnôt. Podľa žalovaného do masy spoločného majetku je potrebné zahrnúť aj transformovaný majetok, a to príjem z predaja motorového vozidla AUDI A6 v roku 2007, ktorý mala obdŕžať výlučne žalobkyňa, pričom nadobúdacia cena uvedeného motorového vozidla bola 16.500 EUR. K pôžičke vo výške 5.000 EUR uviedol, že nie je zrejmé, či sa jednalo o výlučné peniaze žalobkyne alebo poskytnutie spoločných peňazí na individuálne potreby žalovaného, teda či uvedená pôžička má akýkoľvek súvis s vyporiadaním spoločného majetku. Taktiež treba dať do pozornosti, že žalobkyňa sa vrátenia uvedenej sumy domáhala už v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/27/2019, ktoré bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou. 9. Pokiaľ uvádza, že mala uhradiť peňažný dlh žalovaného jeho dlžníkovi L. M. v sume 5.600 EUR, zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný prijal od L. M. sumu 3.500 EUR dňa 22.02.2016 a 08.03.2016 2.100 EUR. Žalobkyňa opomína v žalobe podstatnú skutočnosť, že pôžička vo výške 5.000 EUR, ktorá bola žalovanému poskytnutá je tá istá, ktorá bola poskytnutá dňa 22.02.2016. 10. Súd na základe skutkových tvrdení žalobkyne, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením znaleckých posudkov K. L. L. č. X/XXXX a XX/XXXX, znaleckým posudkom K. K. N. č. XX/XXXX, výsluchom znalcov, kúpnou zmluvou o nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, darovacími zmluvami, zmluvou o splátkovom úvere, čestnými prehláseniami, vyjadrením L. O., obsahom spisov 30P/311/2017 a 13C/27/2019, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: 11. Bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu zaniklo rozvodom ich manželstva rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 30.04.2018 pod sp. zn. 30P/311/2017 s dátumom právoplatnosti 16.05.2018. 12. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že do ich bezpodielového spoluvlastníctva patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, a to rodinný dom so súp. č. XXXX, ako aj pozemky KNC XXX/X, X a X. 13. Uvedené nehnuteľnosti strany sporu nadobudli kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 32), a to konkrétne pozemky reg. C KNC XXX/X, X a X spolu so stavbou rozostavaného rodinného domu. Celková dohodnutá kúpna cena vo výške 24.500 EUR bez DPH a 67.000 EUR bola uhradená prvou časťou v sume 21.500 EUR pri podpísaní zmluvy, v druhej časti 24.500 EUR do 20.12.2012 a posledná suma 45.500 EUR mala byť taktiež uhradená do 20.12.2012. 14. Medzi stranami nebolo sporné, že časť kúpnej ceny bola uhradená finančnými prostriedkami vo výške 21.500 EUR, ktoré nadobudla žalobkyňa od svojho otca darovacou zmluvou (č.l. 7). 15. Taktiež medzi stranami sporu nebolo sporné, že suma vo výške 77.000 EUR zo dňa 06.02.2013, ktorú žalobkyňa nadobudla darovacou zmluvou od svojej matky (č.l. 8) bola použitá na dokončenie rozostavanej stavby rodinného domu.
16. Strany sporu dňa 02.11.2012 uzatvorili so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX vo výše 70.000 EUR, ktorý mal byť použitý na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti. 17. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa uvedený úver splatila peňažnými prostriedkami vo výške 55.000 EUR, ktoré nadobudla na základe darovacej zmluvy uzatvorenej s jej otcom dňa 05.10.2015 (č.l. 12). 18. Žalobkyňa súdu predložila zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi stranami sporu 20.07.2016, ktorej predmetom malo byť požičanie peňazí žalobkyňou ako veriteľom vo výške 5.000 EUR žalovanému, ako dlžníkovi. 19. Súdu predložila príjmové pokladničné doklady (č.l.14), z ktorých vyplýva, že žalovaný od L. M. prijal zálohu na plastové okná a dvere vo výške 2.100 a 3.500 EUR s dokladom o vrátení uvedenej zálohy 04.05.2016. 20. Obe strany prostredníctvom právnych zástupcov na pojednávaní konanom dňa 27.03.2023 zhodne uviedli, že nežiadajú, aby predmetom vyporiadania boli žalobkyňou uvedené hnuteľné veci v predmete vybavenia rodinného domu, ako aj finančné prostriedky nadobudnuté z predaja motorového vozidla AUDI. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 22.03.2023 uviedla, že je potrebné pri vyporiadaní BSM vychádzať aj z valorizácie vnosu, ktorý sa prezentuje do zvýšenia podielu žalobkyne. V tomto smere poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave, pod sp. zn. 23Co/268/2008 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR II.ÚS 347/2009. 21. Žalovaný súdu dňa 02.03.2023 predložil súkromný znalecký posudok č. XX/XXXX, vypracovaný K. K. N. v predmete určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu s tým, že uvedený znalecký posudok bol vypracovaný k dátumu, ku ktorému realizoval ohodnotenie nehnuteľnosti, teda k 31.01.2023 s uvedením všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti 292.000 EUR. 22. Pri určení všeobecnej hodnoty uviedol, že výsledná objektivizovaná hodnota nehnuteľnosti a stavieb je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci sa budú riadiť patričnou informovanosťou aj predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Uviedol, že cena bola stanovená metódou polohovej diferenciácie. 23. Žalobkyňa z dôvodu nesúhlasu s uvedenými závermi znaleckého posudku predložila znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný K. L. L., ktorá určila všeobecnú hodnotu rodinného domu vo výške 274.000 EUR. 24. Všeobecnú hodnotu v aktualizovanom znaleckom posudku vypracovala metódou porovnávaním a metódou polohovej diferenciácie. Výslednú hodnotu stanovila metódou polohovej diferenciácie s tým, že sa opierala o zistenia v porovnávacej metóde. Uviedla, že všeobecnú hodnotu rodinného domu určila v stave k termínu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva. Ďalej uviedla, v čom spočívajú podstatné rozdiely medzi uvedeným znaleckým posudkom a znaleckým posudkom č. XX/ XXXX. Uviedla, že v znaleckom posudku XX/XXXX sú v bodovom hodnotení zahrnuté zabudovaná umývačka riadu, zabudovaná chladnička s mrazničkou, ktoré sú však voľne stojace a kozub s kozubovou vložkou, ktorý sa tam nenachádzal. Tieto majú v konečnom výsledku vplyv na výsledok v hodnote mínus 8.524 EUR. Bungalovy, ktoré sú aktuálne v ponuke, sú obvykle s murivom v hrúbke od 40 do 50 cm a murivo je tehlové alebo pórobetónové s hrúbkou 30 cm a zateplenie má hrúbku 15 až 20 cm. Bungalovy, s ktorými bolo vykonané porovnanie v aktualizovanom znaleckom posudku sú s dreveným trámovým stropom. V hodnotenej stavbe je monolitický; štandard väčšinou novostavieb je so sadrovými omietkami, pričom v hodnotenom dome sú štukové omietky a pri týchto znakoch sa plusy a mínusy približne kompenzujú. 25. Štandard väčšiny novostavieb je s podlahovým vykurovaním, pričom v hodnotenom dome je vykurovanie centrálne kotlom UK panelovými radiátormi a vplyv podlahového ústredného kúrenia na hodnotu je – 4.412 EUR, teda len uvedený zistený rozdiel je v sume 13.000 EUR. Ostatným drobným odlišnostiam nevenovala pozornosť. Rozdiel hodnoty vlastného rodinného domu v znaleckom posudku K. K. N. a aktualizovaného znaleckého posudku je v sume 14.237 EUR. Nesúhlasila s objektami altánku na pozemku, ktorý bol ohodnotený znaleckým posudkom XX/XXXX s hodnotou 8.455 EUR s tým, že záhradný prístrešok je v aktualizovanom posudku ohodnotený sumou 5.532 EUR. Dokladuje aj informáciu o nereálnosti tejto hodnoty, kedy v prílohe ponuka na realizáciu prístrešku pre dve autá so skladom, pričom jeho zastavaná plocha s murovaným skladom je 40 m2 a cena realizačnej firmy je 6.990 EUR s DPH. Pri iných stavbách sú rozdiely pri automatickom pohone posuvných vrát pri znaleckom posudku K. K. N. 2.607,30 EUR, pri jej aktualizovanom posudku 829,44 EUR; pri umelom zavlažovacom systéme v znaleckom posudku K. K. N. 2.896,93 EUR, v jej aktualizovanom znaleckom
posudku 864 EUR; pri murovanom kozube v altánku v znaleckom posudku K. N. 7.821,72 EUR, pri jej znaleckom posudku 2.073,70 EUR, teda spolu je tento rozdiel 9.600 EUR. Tieto iné stavby sú nastavené na hodnotu, za ako by sa dali obstarať v súčasnosti, a preto nemajú byť upravované koeficientom CÚ 3,307. Ostatnými rozdielmi sa nezaoberala; príslušenstvo stavby tvorí doplnkovú funkciu hlavnej stavby a nie je rozhodujúce. Rozdiel všeobecných hodnôt stavby s príslušenstvom je zaokrúhlene 25.600 EUR. Podľa informácie zo štatistík na trhu je zistená cena 1.334 EUR/m2 pre novostavby. Hodnotená stavba je 10 ročná a používa sa lineárne opotrebenie. Po analýze o vybavení a konštrukčných riešení hodnoteného objektu a v súčasnosti ponúkaných novostavieb rodinných domov je jeho konštrukčné vyhotovenie a vybavenie v porovnaní s novostavbami štandardom nižším v priemere o 8 %, teda hodnota domu je 1.104,55 EUR/m2, a tak hodnota stanovená porovnávaním je na úrovni 167.615 EUR. 26. Súd zrealizoval výsluch znalcov na pojednávaní konanom dňa 27.03.2023, ktorí v rámci svojich výsluchov zotrvali na správnosti záverov svojich znaleckých posudkov. Znalkyňa K. L. L. uviedla, že všetky rozpory popísala na strane 49 a 50 znaleckého posudku a na týchto záveroch trvá. Poukázala na to, že v bodovom hodnotení znaleckého posudku K. N. bola zahrnutá zabudovaná umývačka riadu, chladnička s mrazničkou, ktoré boli voľne stojace, ako aj kozub s kozubovou vložkou, ktorý sa tam nenachádzal. Dala do pozornosti, že aj keby hnuteľné veci v súčasnej dobe v rodinnom dome umiestnené boli, nenachádzali sa v čase právoplatnosti rozsudku o rozvode, a preto nemohli byť predmetom hodnotenia. 27. Nesúhlasí s tvrdením kolegu, že altánok má charakter altánku s tým, že ide iba o prístrešok, a teda má za to, že bolo potrebné hodnotenie realizovať adekvátne k danému technickému riešeniu uvedeného objektu, kedy vychádzala aj z ponúk firiem zaoberajúcich sa realizáciami drevostavieb. Pokiaľ išlo o ďalšie stavby, ktoré v znaleckom posudku popísal, domnieva sa, že kolega si neuvedomil, že tieto sú v jej znaleckom posudku hodnotené v cene, za aké by bolo ich možné v súčasnosti obstarať, a preto tu neprichádza do úvahy ich prepočítanie ceny koeficientom cenovej úrovne. 28. K. K. N. uviedol, že pri určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti použil metódu polohovej diferencie z dôvodu, že pre porovnávaciu metódu nebolo dostatočné množstvo porovnávacieho materiálu. Pokiaľ ide o altánok, v tomto prípade v zmysle jednotlivých kvalifikácii a metodiky vychádzal z toho, že uvedený altánok mal funkciu spoločenskú, oddychovú, čo nesporne vyplýva z obhliadky, ako aj pripojenej fotodokumentácie k znaleckému posudku na rozdiel od prístrešku, ktorý má výlučne funkciu ochrannú. Uviedol, že v zmysle objednávky vychádzal zo stavebno-technického stavu ku dňu vypracovania znaleckého posudku vychádzajúc z opotrebenia v roku 2013. Uviedol, že nemal k dispozícii rozsudok o rozvode strán sporu, ale ak by vychádzal zo stavebného technického stavu ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode, bola by táto cena vyššia. 29. Pokiaľ ide o stavbu murovaného kozuba, vychádzal pri určení ceny zo svojej praxe a z verejne dostupných zdrojov s tým, že hodnota murovaného kozuba je od 8. do 12.000 EUR a pokiaľ ide o kozub z prefabrikovaného materiálu, tak ide o hodnotu 8. až 2.000 EUR. V konkrétnom prípade však išlo o stavbu, kde bolo nutné vykonať zemné práce, kde sa muselo vychádzať z prepravných nákladov, odbornosti murára a použitia jednotlivých materiálov. Odhadol, že pri vybudovaní uvedeného kozuba bolo použitých asi 300 šamotových tehál, ktorých cena je 5,50 EUR za 1 ks, teda hodnota tehál by predstavovala sumu 1.700 EUR. Čo sa týka chladničky, umývačky uviedol, že z fotodokumentácie je zrejmé, že v kuchynskej linke bol vytvorený priestor na zabudovanie uvedených zariadení tzv. korpus, z čoho nesporne vyplýva aj zo samotnej dĺžky tejto kuchynskej linky, preto boli ohodnotené ako zabudované časti. Pri určení koeficientu polohovej diferenciácie vychádzal z metodiky s tým, že pri sídelnom útvare, ako je Veľký Šariš, je určený koeficient 0,3 až 0,4. Znalec mal však možnosť túto hodnotu zvýšiť o 0,15, preto vychádzal z koeficientu 0,55 s tým, že najbližší sídelný útvar k mestu C. D. bolo porovnateľné mesto F.. Z vyššie uvedeného dôvodu preto nepoužil porovnávaciu metódu, keďže nie je možné porovnávať predaj alebo hľadať porovnávací materiál s domami v obciach s rodinným domom v meste. Zároveň vychádzal z enormného záujmu o kúpu nehnuteľnosti v uvedenom sídelnom útvare s výbornou občianskou vybavenosťou a blízkosťou od krajského mesta. Murované oplotenie ohodnocoval osobitne. Pokiaľ vychádza z charakteristiky altánku, ide o drevenú konštrukciu, ktorá má strechu, čiastočnú výplň alebo aj bez výplne a má podlahu. Urobil to tak z dôvodu, že pokiaľ by bral do úvahy časť muriva, došlo by k neodôvodnenému rozpočítavaniu na celú plochu altánku preto oplotenie altánok hodnotil osobitne. Pokiaľ išlo o ohodnotenie interiérového kozubu, ktorý sa tam nenachádzal uviedol, že bol na to upozornený zadávateľom s tým, že išlo o jeho chybu, nakoľko vypracovával niekoľko znaleckých posudkov. Nemá to však vplyv na určenie ceny s tým, že majú sa zohľadňovať aj konštrukcie, ako vstupné, terasové a vchodové dvere, zatepľovací systém, pričom narátal na prvom nadzemnom podlaží 3 umývadla, avšak v znaleckom posudku sú uvedené iba umývadlá 2.
30. Žalobkyňa súdu predložila aj vyjadrenie svojho otca B. I. (č.l. 275), z ktorého vyplýva, že na základe súhlasu z 2013 postavil udiareň z vlastných zdrojov, nakoľko dom, ktorý sa predal vo C. D. a za tieto peniaze sa kúpil rozostavaný dom bola udiareň. Túto mu navrhoval pán P., ktorý v minulosti realizoval interiérový kozub. Celkový náklad financoval on osobne a súdu predložil doklady za nákup stavebného materiálu vo výške 198,29 EUR. Z tohto dôvodu nemôže byť taká cena v posudku, lebo ide o cenu nereálnu. Zároveň prehlásil, že dlažby na terase, kde je udiareň ako aj dlažbu do vchodu domu a zámkovú dlažbu na plochách parkoviska robil on osobne. 31. Z čestného prehlásenia L. M. (č.l. 277) zo dňa 20.02.2023 vyplýva, že dňa 04.05.2016 osobne prevzal finančné prostriedky vo výške 5.600 EUR od žalobkyne, ako vrátenú čiastku za zálohu na okná, ktoré mu mal vyplatiť žalovaný. Tieto objednané okná mu nikdy dodané neboli a žalovaný nebol mu ochotný zálohu vrátiť, ani s ním komunikovať. Žalobkyňa poukázala konajúcemu súdu na skutočnosť, že v mesiaci júl 2016 bol doručený na vtedajšiu adresu trvalého pobytu žalovaného list od spoločnosti EOS KSI s.r.o. k vymáhaniu pohľadávky pre neplatenie splátok spoločnosti Consumer Finance Holding, a to 3 pohľadávok v celkovej sume 5.418,90 EUR. Keďže žalovaný na úhradu týchto pohľadávok finančné prostriedky nemal, tak ona si zobrala v Slovenskej sporiteľni a.s. úver vo výške 5.000 EUR, ktorý bol splácaný 36 mesiacov až do júla 2019. Z týchto prostriedkov vyplatila pohľadávky žalovaného pre spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Žalovaný sa zaviazal zmluvou o pôžičke zo dňa 20.07.2016 tieto finančné prostriedky žalobkyni vrátiť. 32. Žalobkyňa návrh na disparitu podielov v rámci vyporiadania BSM odôvodnila tým, že tento za trvania manželstva viedol záhaľčivý spôsob života, keď sa finančne nepodieľal na chode a zveľaďovaní domácnosti, ako aj aktív nadobudnutých za trvania manželstva. Naopak, počas manželstva podľahol závislosti hrania na herných automatov, čo znamenalo výrazný zásah do finančnej situácie rodiny žalobkyne a žalovaného. Patologické hráčstvo vyvrcholilo do tak obludných rozmerov, že žalovaný začal od rôznych ľudí vyberať zálohy na plastové okná, ktoré však objednávateľom nedodal a vybraté finančné prostriedky prehral v herniach a rôznych kasínach. Začal produkovať nespočetné množstvo dlhov, ktoré neraz musela varovať a splácať práve žalobkyňa, no nakoľko žalobkyňa túto chorobnú záľubu žalovaného vyhodnotila ako trvalo neudržateľnú a neakceptovateľnú, viedlo to k rozvratu manželstva a rodiny. Žalovaný sa navyše počas manželstva so žalobkyňou neštítil dopúšťať voči nej opakovaného fyzického násilia, ako aj násilia verbálneho. O závažnosti deštruktívneho správania počas trvania manželstva napovedá aj správa H. L. O., klinického psychológa, z ktorej okrem toho, že žalovaný bol za trvania manželstva patologickým hráčom a násilníkom vyplýva, že toto jeho správanie malo ďalekosiahle negatívne dopady aj na psychické zdravie a zdravý vývoj ich spoločnej dcéry F. B.. Zdravotnou dokumentáciou žalovaného preukazujúce chorobné gamblerstvo žalovaného disponuje psychiatrička L. G. O.. Zároveň poukázala na to, že žalovaný bol počas manželstva so žalobkyňou tejto opakovane neverný. 33. V zmysle vyššie uvedeného žiada, aby bola určená disparita v prospech žalobkyne, a to v pomere 75 % a u žalovaného 25 %. 34. Prílohou podania boli aj čestné prehlásenia L. Q., z ktorého vyplýva, že žalovaný obľuboval hranie výherných automatov, ktoré hral aj v jeho pivárni pod hradom na ul. O. XX C. C. D. s tým, že ho aj niekoľkokrát požiadal o požičanie finančných prostriedkov na ďalšie hranie a súčasne mal vedomosť o jeho dlhoch v dôsledku hrania na automatoch. 35. Dcéra R. B. vo svojom čestnom prehlásení uviedla, že počas manželstva jej otec sústavne gambloval, neprispieval na chod domácnosti a opakovane rodinu zadlžoval, k žalobkyni sa správal nevhodne, nakoľko ju opakovane fyzicky napádal, slovne na ňu útočil a urážal ju mimomanželskou známosťou. Po rozvode manželstva v dôsledku svojho zadlženia spôsobeného gamblovaním si neplnil ani vyživovaciu povinnosť voči nej a sestre. 36. V zmysle čestného prehlásenia B. A. súd zistil, že počas manželstva strán sporu bola opakovane svedkom a má vedomosť, že žalovaný holdoval hraniu herných automatov a v dôsledku uvedeného tvoril dlhy. 37. Zo správy L. G. O. (č.l. 325) vyplýva, že žalovaný bol u nej raz vyšetrený 22.03.2011 s diagnózou patogické hráčstvo, medikamentovú liečbu nemal doporučenú a bol poukázaný k psychologičke. Na plánovanú kontrolu neprišiel a do dnešného dňa nemá o ňom žiadne informácie. 38. Žalobkyňa žiadala, aby súd oboznámil okrem iného aj jej vyjadrenia z rozvodového konania spolu so správami o zdravotnom stave žalovaného v súvislosti s jeho gamblerstvom. Súd poukázal na to, že v rozvodovom spise sa akékoľvek správy o zdravotnom stave žalovaného nenachádzajú. 39. Z vyjadrenia žalobkyne k návrhu žalovaného na rozvod manželstva vyplýva, že ich manželstvo a spolužitie bolo harmonické až do októbra 2014, kedy sa dozvedela, že hrá automaty. Mal dlhy, ktoré zo svojich finančných prostriedkov vyplatila a v tomto momente sa jej dôvera voči nemu naštrbila. Potom,
čo zaplatila za neho všetky dlhy, sľúbil jej aj deťom, že s hraním automatov prestane. Zistila však, že tento sľub nedodržal a nereagoval na jej hrozby. Čo sa týka jeho závislosti na hazardných hrách, uviedla, že spoločne navštívili psychiatričku L. O., ktorá sa mu snažila v tejto ťažkej situácii pomôcť. Pani doktorka potvrdila, že trpí diagnózou patologické hráčstvo, avšak žalovaný akúkoľvek liečbu odmietol. Malo to za následok zhoršenie vzťahov v rodine, prestal prispievať na domácnosť a aj keď prispel, tak nepravidelne a veľmi nízkou finančnou čiastkou. Prestal javiť akýkoľvek záujem o rodinu, rodinné aktivity, ani ho nezaujímalo, ako sa deťom darí. Zo spoločnej domácnosti odišiel potom, ako zistila, že udržiava mimomanželský pomer. 40. Žalovaný s návrhom žalobkyne na disparitu nesúhlasil. Uviedol, že skutkové tvrdenia žalobkyne nemajú oporu v objektívnej realite. Kategoricky popiera, aby sa zúčastňoval hazardných hier. Počas trvania manželstva viedol riadny život a vždy sa snažil podľa svojich schopností a možností materiálne zabezpečiť rodinu, aktívne pracoval a pomerne dlhý čas aj u otca žalobkyne, ktorý mu oficiálne vyplácal len minimálnu mzdu. Počas obdobia, kedy bol nezamestnaný, staval rodinný dom, ktorý je predmetom tohto súdneho konania a v čase poberania dávky v nezamestnanosti túto použil na úhradu výdavkov na výstavbu rodinného domu.
41. Pokiaľ ide o čestné prehlásenie predložené žalobkyňou pani A., ide o jej dlhoročnú priateľku žijúcu v zahraničí s tým, že v podniku označenom v čestnom prehlásení nikdy nebol. K prehláseniu L. Q. uviedol, že vie, že vlastní krčmu vo C. D., kde aj chodieval na pivo, avšak nikdy tam nehral a má ísť o kamaráta bývalého svokra. K čestnému prehláseniu dcéry sa vyjadriť nevedel s tým, že na žalobkyňu nikto nezdvihol ani ruku. Nepopiera, že občas hrával na automatoch, avšak nešlo o patologické hráčstvo. Ambulanciu L. G. O. navštívil spolu s manželkou, avšak ďalšie návrhy na liečbu mu prednesené neboli. V priebehu manželstva bol riadne zamestnaný. U otca žalobkyne 9 až 10 rokov. Potom 2 roky pracoval S. H. a od roku 2002 do roku 2011 u otca exmanželky. Nezamestnaný bol iba v čase výstavby rodinného domu, na ktorom sa osobne podieľal. Následne až do rozvodu manželstva pracoval vo firme bratranca bývalej manželky. Pokiaľ ide o vyjadrenie exmanželky produkovania dlhov uviedol, že on osobne objednával okná klientom, ktoré boli vyrobené v inom odtieni a preto mu vznikla škola 10.000 EUR, keďže ich výrobu musel potom zaplatiť z vlastného. Nekomunikuje so žiadnou s dcér pochádzajúcich z ich manželstva.
42. Žalobkyňa uvedené tvrdenia žalovaného považovala za účelové s tým, že u psychiatričky tomuto bola odporúčaná liečba, ktorú absolvovať odmietol. Z pracovného pomeru jej otca bol prepustený z dôvodu, že hrával na automatoch. Následne, keď pracoval u jej bratranca, uvedenými finančnými prostriedkami sa už na vedení domácnosti nepodieľal. Pokiaľ ide o správanie ich dcér, tieto iba kopírujú správanie ich otca, ktorý v čase rozvodového konania pri stretnutí v obchodnom centre so svojou vtedajšou priateľkou sa tváril, že dcéry nevidí. Za žalovaného zaplatila všetky dlhy tak, ako ich popísala vo svojom vyjadrení. 43. Podľa § 149 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
44. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti. 45. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 30.04.2018 pod sp. zn. 30P/311/2017 s dátumom právoplatnosti 16.05.2018.
46. Okamih, keď dôjde k zániku BSM je rozhodujúci nielen pre určenie spoločného majetku, ale aj pre určenie jeho hodnoty. Pri určení ceny sa spravidla vychádza z ceny v čase, keď sa vyporiadanie vykonáva. Základnou zásadou ust. § 150 Občianskeho zákonníka je, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí. Posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva sa v súdnom konaní uplatňuje
výnimočne a to spravidla iba v tých prípadoch, keď jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec nepracoval, najmä keď sa vyhýbal práci, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená a druhý manžel na jej spôsobení nemal žiadnu vinu alebo, ak sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil len v podstatne menšej miere.
47. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na jeho majetok oddelený. Pri určovaní výšky náhrady toho, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok sa prihliadne na zníženú (redukovanú) hodnotu veci, napr. v dôsledku jej spoločného užívania, pre posúdenie výšky náhrady toho, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo na oddelený majetok jedného z nich, a naopak nie je rozhodujúce, o akú sumu sa majetok investíciami zhodnotil, ale to, aká suma sa na tento účel skutočne vynaložila z ich spoločných prostriedkov.
48. Medzi stranami nebolo sporné, že do bezpodielového spoluvlastníctva patria nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX vedené v kat. úz. C. D. a to pozemky s parc. č. XXX/X, X a X, ako aj stavba rodinného domu so súp. č. XXXX, postaveného na pozemku s parc. č. XXX/X.
49. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, strany sporu zhodne uviedli, že tieto medzi sebou vyporiadali podľa stavu v akom ich užívali po rozvode manželstva.
50. Spornou nebola ani otázka vnosov žalobkyne, konkrétne sumy 21.500 EUR, ktorú nadobudla darovacou zmluvou zo dňa 18.09.2012 použitej na kúpu nehnuteľností patriacich do BSM; ďalej sumy 77.000 EUR nadobudnutej na základe darovacej zmluvy zo dňa 06.02.2013, ktorá taktiež bola použitá na predmetnú nehnuteľnosť spolu so sumou 55.000 EUR nadobudnutej darovacou zmluvou zo dňa 05.10.2015, ktorá bola použitá na splatenie zostatku úveru poskytnutého obom stranám sporu, zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 02.11.2012 Slovenskou sporiteľňou, a.s. vo výške 70.000 EUR na nadobudnutie, opravu a údržbu nehnuteľností.
51. Spornou bola otázka kúpnej ceny uvedených nehnuteľností.
52. Žalovaný žiadal, aby súd určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na základe znaleckého posudku vypracovaného K. K. N. č. XX/XXXX. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že všeobecnú hodnotu nehnuteľností určil v stavebno-technickom stave ku dňu 31.03.2023 vo výške 292.000 EUR.
53. Žalobkyňa žiadala určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľností v zmysle znaleckého posudku č. XX/ XXXX vypracovaného K. L. L. s určením všeobecnej hodnoty týchto nehnuteľností vo výške 274.000 EUR s tým, že všeobecnú hodnotu určila v stave k termínu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva a v cene k termínu vyporiadania uvedených nehnuteľností.
54. Súd prvej inštancie s poukazom na rozpornú výšku všeobecnej hodnoty nehnuteľností realizoval za účelom odstránenia týchto rozporov výsluch znalcov, ktorí zotrvali na svojich záverov znaleckého posudku.
55. Zo záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4 Cz/13/82 vyplýva, že v prípade, ak má súd k dispozícii dva znalecké posudky s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, musí ich zhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vezme za podklad svojho rozhodnutia, a z akých dôvodov nevychádza zo záverov druhého znaleckého posudku.
56. Pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je rozhodujúca nie len tá skutočnosť, že určitá vec v čase jeho zániku, ako spoločná existovala, ale aj to v akom stave vec bola ( napr. jej kvalita, vek, miera opotrebenia pod.). Tento stav je rozhodujúci aj pre ocenenie veci, pričom však treba vychádzať z cien zodpovedajúcich, či už podľa všeobecne záväzných cenových predpisov alebo vývoja cien veci, cenám platným v čase, keď sa vykonáva vyporiadanie. Inak by bol jeden z manželov neodôvodnene zvýhodnený, alebo znevýhodnený oproti inému (R/42/1972, 2Cdo/9/1997, 4Cdo/113/2000).
57. Aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/53/2019 zo dňa 31.03.2020 vyplýva, že za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu je potrebné považovať právny názor, podľa ktorého pri
oceňovaní vecí patriacich do vyporiadavaného BSM sa vychádza zo stavu veci ku dňu zániku BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu.
58. Súd prvej inštancie s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR pri určení všeobecnej hodnoty veci patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva, potom vychádzal zo záverov znaleckého posudku vypracovaného K. L. L. č. XX/XXXX, keďže táto všeobecnú hodnotu nehnuteľností patriacich do BSM určila v stavebno-technickom stave ku dňu zániku BSM, teda ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, na rozdiel od znaleckého posudku XX/XXXX vypracovaného K. K. N., ktorý znalecký posudok vypracoval v stavebno-technickom stave ku dňu 31.01.2023.
59. Aj zo samotného výsluchu znalca vyplynulo, že k dispozícii rozvodový rozsudok strán sporu nemal, a vypracovával znalecký posudok v stavebno-technickom stave ku dňu jeho obhliadky, teda nezisťoval stavebno-technický stav predmetných nehnuteľností ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu.
60. Súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckého posudku K. L. č. XX/XXXX aj z dôvodu, že táto sa podrobným spôsobom písomne vyjadrila k rozdielom jednotlivých položiek, ako vstupných údajov pre určenie výšky všeobecnej hodnoty nehnuteľností so znaleckým posudkom č. XX/XXXX
61. Vysvetlila v čom uvedené rozdiely spočívajú a tieto uviedla aj vo finančnom vyjadrení rozdielu určenej výšky všeobecnej hodnoty nehnuteľností.
62. Zo samotného výsluchu znalca (K. N.) vyplynulo, že do všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zahrnul položku vnútorného kozuba, napriek tomu, že tento sa v stavbe rodinného domu nenachádzal a taktiež pri zariadení kuchynskej linky uvádzal položku zabudovanej umývačky riadu a chladničky s mrazničkou napriek tomu, že v mysle záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX boli samostatne stojacimi. Znalec v rámci svojho výsluchu uviedol, že kuchynská linka, teda jej korpus mal priestor na zabudovanie uvedených kuchynských zariadení a vychádzal z toho, že tieto boli zabudované. Aj z vyššie uvedeného vyjadrenia znalca možno konštatovať, že tento nezisťoval skutočný stav ku dňu zániku manželstva, ale stav ku dňu vykonanej obhliadky.
63. Znalkyňa K. L. taktiež podrobným spôsobom popísala použité metódy na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, ktorú určila kombináciou metódy porovnávania a metódy polohovej diferenciácie. Výslednú hodnotu stanovila metódou polohovej diferenciácie s tým, že sa opierala o zistenia porovnávacej metódy. Uviedla, že práve vyššie uvedené položky majú v konečnom výsledku vplyv na výsledok v hodnote mínus 8.524 EUR.
64. Bungalovy, ktoré sú aktuálne v ponuke obvykle s murivom hrúbky od 40 do 50 cm; s ktorými bolo vykonané porovnanie v aktualizovanom znaleckom posudku sú s dreveným trámovým stropom, pričom v hodnotenej stavbe je monolitický a štandard väčšinou novostavieb je so sadrovými omietkami, pričom v hodnotenom dome sú štukové omietky.
65. Ďalej štandardnou väčšinou novostavieb je podlahové kúrenie, pričom v hodnotenom dome je vykurovanie centrálne a jeho vplyv na hodnotu nehnuteľností je mínus 4.412 EUR Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že tieto údaje vstupujúce do výslednej všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v porovnaní so znaleckým posudkom č. XX/XXXX sú mínus 13.000 EUR.
66. Pokiaľ žalobkyňa v podaní zo dňa 04.04.2023 rozporovala znalecký posudok XX/XXXX s tým, že vonkajší kozub je postavený z 360 tehál, ale iba 40 je šamotových a ďalšie sú vápenno-cementové, uvedené tvrdenie je v rozpore so závermi znaleckého posudku č. XX/XXXX, v ktorom na str. 31 znalkyňa jednoznačne uvádza, že kozub je murovaný výlučne zo šamotových tehál, ktorých hodnotu určila v sume 1.300 EUR/m3, preto uvedenú námietku žalobkyne súd považoval za nedôvodnú.
67. Žalobkyňa ďalej žiadala, aby súd doplnil dokazovanie za účelom stanovenia hodnoty rodinného domu, ak by ku investícií z výlučného majetku žalobkyne nedošlo, majú za to, že je potrebné vychádzať zo záveru valorizácie vnosu, ktorý sa prezentuje do zvýšenia podielu u žalobkyne s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 23Co/268/2008 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR pod sp. zn. II. ÚS 347/09 zo dňa 13.10.2009.
68. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24.01.2018 pod sp. zn. 6Cdo/29/2017 nesporne vyplýva, že za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, vydané Najvyšším súdom SR od 01.01.1993, ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia NR SR názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípade ich akceptovali a vecne na ne nadviazali (R 71/2018 - Zbierka stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 8/2018 ).
69. Zo stanoviska Najvyššieho súdu ČSSR R 57/1970 nesporne vyplýva, že to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, mu má byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každý z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva.
70. Taktiež zo stanoviska R 42/1972 vyplýva, že pri stanovení výšky nákladov sa neprihliada na ich zvýšenie, ak je hodnota veci vyššia, ako hodnota pôvodná.
71. Na vyššie uvedené stanoviská najvyšších súdov nadviazali rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 6MCdo/10/2011, ako aj 8Cdo/80/2014 zo záverov ktorých vyplýva, že v prípade investícií zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku jedného z nich sú prostriedkami, ktoré je tento manžel povinný nahradiť, prostriedky skutočne vynaložené na tieto investície. Pri ich zisťovaní sa vychádza z ceny veci a prác vložených do jeho ostatného majetku v čase, kedy boli vynaložené a nie zo všeobecnej hodnoty zhotovenej veci.
72. Pokiaľ súd prvej inštancie je viazaný výlučne rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít, potom nie je viazaný ojedinelým rozhodnutím krajského súdu vydaného pred pätnástimi rokmi.
73. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 347/2009, potom z jeho odôvodnenia nevyplýva akýkoľvek právny záver, ktorým by sa Ústavný súd SR s názorom krajského súdu stotožnil. Z rozhodnutia Ústavného súdu SR iba vyplýva, že vyslovený právny názor nie je zjavne neodôvodnený, alebo arbitrárny a aj v prípade, žeby Ústavný súd SR nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi, vyslovený právny názor by mohol zmeniť iba, ak by tento bol svojvoľný, zjavne nedôvodný alebo ústavne nekonformný.
74. Potom s prihliadnutím na ustálenú rozhodovaciu prax najbližších súdny autorít, súd pri určení výšky vnosov z oddeleného majetku žalobkyne do spoločného majetku vychádzal výlučne z výšky skutočne vynaložených investícií v celkovej sume 153.500 EUR.
75. Žalobkyňa ďalej žiadala, aby žalovanému bola uložená povinnosť vrátiť jej finančné prostriedky, ktoré mu poskytla na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 20.07.2016 (č.l. 13).
76. Z písomného vyjadrenia žalobkyne zo dňa 22.03.2023 ( č.l. 272) vyplýva, že na adresu trvalého bydliska žalovaného v mesiaci jún 2016 prišla listina od spoločnosti EOS KSI Slovensko k vymáhaniu pohľadávky pre neplatenie splátok v celkovej výške 5418,90 EUR. Keďže žalovaný na úhradu týchto pohľadávok finančné prostriedky nemal, tak sa dohodli, že si zoberie v Slovenskej sporiteľni a.s. úver vo výške 5.000 EUR a uvedenú sumu sa jej potom zaviazal vrátiť na základe vyššie uvedenej zmluvy o pôžičke.
77. Z obsahu ust. § 150 Občianskeho zákonníka, nesporne vyplýva, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho výlučného majetku vynaložil na spoločný majetok a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho majetok oddelený. Potom je vylúčené, aby sa v konaní o vyporiadanie BSM vyporiadavali výlučné finančné prostriedky jedného z manželov vynaložené na oddelený majetok druhého z manželov.
78. Ak si jeden z manželov požičiava od inej osoby peniaze a v zmluve o pôžičke vystupuje ako dlžník, je zo zmluvy o pôžičke zaviazaný a oprávnený len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel. Samotný záväzok jedného z manželom sa tak netransformuje na spoločný záväzok obidvoch manželov vo vzťahu k veriteľovi (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.06.2019 pod sp. zn. 4Cdo/28/2019).
79. Pokiaľ žalobkyňa výlučný dlh žalovaného nezaplatila z peňažných prostriedkov patriacich do BSM, ale z prostriedkov získaných z úveru poskytnutého výlučne jej, potom v zmysle zásad o vyporiadaní BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka je vylúčené, aby súd v predmetnom konaní vyporiadal vnos pozostávajúci z výlučných prostriedkov žalobkyne použitých na úhradu výlučného dlhu žalovaného.
80. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zo svojich výlučných prostriedkov uhradila ďalší dlh žalovaného pozostávajúci z nevrátenej zálohy vo výške 5600 EUR vyplatenej žalovanému zo strany B. M. na výrobu plastových okien a dverí. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že tento dlh za žalovaného v zmysle čestného prehlásenia L. M. uhradila žalobkyňa. Na žalobkyni bolo dôkazné bremeno tvrdenia, z akých finančných prostriedkov uvedený dlh žalovaného uhradila. Žalobkyňa v danom prípade nepreukázala, že by uvedený výlučný dlh žalovaného uhradila z finančných prostriedkov patriacich do BSM. V konkrétnom prípade iba tvrdila, že tento dlh žalovaného uhradila zo svojich finančných prostriedkov, teda možno predpokladať, že z prostriedkov jej výlučne patriacich a tieto v zmysle zásad vyporiadania BSM jeho predmetom nie sú.
81. Predmetom vyporiadania BSM, potom sú iba nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX kat. úz. C. D. vo všeobecnej hodnote určenej v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX vo výške 274.000 EUR a vnosy žalobkyne do spoločného majetku výške 153.500 EUR.
82. Keďže uvedené nehnuteľnosti na základe súhlasného stanoviska strán sporu sú prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne, potom pri rovnakých podieloch strán sporu na majetku by žalobkyňa mala vyplatiť žalovanému finančnú náhradu vo výške v 1/2 zo sumy 120.500 EUR, ako rozdiel všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti v sume 274.000 EUR a vnosov žalobkyne vo výške 153.500 EUR.
83. Žalobkyňa v konaní žiadala, aby súd prvej inštancie pri vyporiadaní BSM podiely strán sporu nevyjadril v rovnakých pomeroch a tento vyjadril v pomere 75 % v prospech žalobkyne a 25 % v prospech žalovaného, pričom pôvodný návrh žalobkyne bol 60 % ku 40 %.
84. Žalobkyňa disparitu podielov navrhovala z dôvodu, že žalovaný za trvania manželstva viedol záhaľčivý spôsob života, finančne sa nepodieľal na chode a zveľaďovaní domácnosti, ako aj aktív nadobudnutých počas manželstva. Podľahol závislosti na hracích automatoch, čo znamenalo výrazný zásah do finančnej situácie. Patologické hráčstvo u žalovaného vyvrcholilo do obludných rozmerov kedy, si žalovaný vyberal od rôznych ľudí zálohy na plastové okná, ktoré nedodal a následne prehral v herniach a rôznych kasínach. Neštítil sa dopúšťať voči žalobkyni opakovane aj fyzického, resp. verbálneho násilia. Súčasne počas manželstva mal aj mimomanželský pomer.
85. Tak, ako súd konštatoval, posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku sa v súdnom konaní uplatňuje výnimočne a to v prípadoch pokiaľ jeden z manželov vôbec nepracoval, vyhýbal sa práci, počínal si nezodpovedne, nestaral sa o jej potreby alebo spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená.
86. Zákon súdu neukladá, aby z úradnej povinnosti modifikoval výšku podielov manželov podľa miery účasti na rozvrate manželstva, a teda vyporiadavací podiel jedného z manželov nemožno znížiť len preto, že zjavnou príčinou rozvratu manželstva bol jeho mimomanželský vzťah (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR 22Cdo/1112/2016).
87. Žalobkyňa nespochybnila tvrdenie žalovaného, teda že počas trvania manželstva bol v prevažnej miere zamestnaný. Nezamestnaný bol iba v čase výstavby rodinného domu, pričom išlo o účelovú nezamestnanosť, aby sa mohol podieľať na svojpomocnej výstavbe ich rodinného domu. Aj z rozvodového spisu vyplýva, že žalovaný bol do konca decembra roku 2017 v riadnom pracovnom pomere tak, ako to uviedol na pojednávaní vo firme bratranca žalobkyne. Na druhej strane žalovaný nespochybnil pravdivosť skutkového tvrdenia žalobkyne, teda že táto za neho uhradila dlhy, ktoré mal voči finančným inštitúciám, ako aj zálohu, ktorú nevrátil objednávateľovi, pre ktorého mal zabezpečiť výrobu plastových okien a dverí.
88. Žalovaný síce spochybňoval pravdivosť skutkového tvrdenia žalobkyne o tom, že bol patologickým hráčom na hracích automatoch, avšak súdu nepredložil, resp. neoznačil akékoľvek dôkazy vyvracajúce
pravdivosť uvedeného tvrdenia. Naopak žalobkyňa súdu predložila čestné prehlásenia osôb, ktoré za trvania ich manželstva pracovali, resp. vlastnili zariadenia v ktorých boli hracie automaty umiestnené a potvrdili, že tento u nich hrával na hracích automatoch, v dôsledku čoho tvoril dlhy a dokonca ich žiadal o zapožičanie finančných prostriedkov, aby mohol ďalej hrať.
89. Keďže v zmysle čl. 15 ods. 2 CSP, žiaden z dôkazov nemá predpísanú zákonnú silu, potom pokiaľ žalovaný nepredložil dôkaz spochybňujúci hodnovernosť týchto listinných dôkazov, potom ich pravdivosť vyvrátená nebola. Súdu prvej inštancie bolo predložené aj čestné prehlásenie dcéry strán sporu, ktorá zhodne potvrdila, že žalovaný počas trvania manželstva hrával na automatoch a vytváral dlhy v rodine, ktoré uhrádzala žalobkyňa. Aj zo správy L. G. O. vyplýva, že žalovaný jej psychiatrickú ambulanciu navštívil s diagnózou patologické hráčstvo s tým, že bol odporúčaný na psychologické vyšetrenie, avšak na ďalšiu kontrolu už neprišiel. Na druhej strane však samotná žalobkyňa vo vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva v konaní 30P/311/2017 uviedla, že manželstvo strán sporu bolo harmonické až do októbra roku 2014, teda aj v čase, kedy strany nadobudli nehnuteľnosti patriace do bezpodielového spoluvlastníctva, ako aj v čase dostavby rodinného domu, ktorý bol skolaudovaný ešte v roku 2013, potom sa žalovaný nepochybne podieľal na nadobudnutí, ako aj ďalšom zhodnotení ich spoločného majetku.
90. Na základe vyššie uvedených skutočností potom možno konštatovať, že síce boli splnené podmienky pre vyjadrenie disparity podielov strán sporu, avšak nie v rozsahu podľa návrhu žalobkyne. Keďže na základe výsledkov vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný za trvania manželstva hrával v neprimeranej miere na výherných automatoch, čo malo nesporne za následok, že sa v podstatne menšej miere podieľal na úhrade nákladov na uspokojenie základných životných potrieb rodiny a súčasne vytváral dlhy, ktoré museli byť za neho uhradené a ich existenciu nespochybnil, potom súd prvej inštancie mal za to, že sú splnené podmienky pre vyjadrenie disparity podielov v pomere 65 % v prospech žalobkyne a 35 % v prospech žalovaného. Vo finančnom vyjadrení je potom žalobkyňa povinná v prospech žalovaného vyplatiť finančnú náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel v rozsahu 35 % zo sumy 120.500 EUR, čo predstavuje sumu 42.175 EUR.
91. Keďže žalobkyňa nedisponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie náhrady spoluvlastníckeho podielu žalovaného, súd určil lehotu na zaplatenie náhrady v rozsahu šiestich mesiacov, za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov na jej vyplatenie. Súd sa stotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobkyne, že lehota troch dní nie je adekvátna na zabezpečenie vyplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného, avšak ani lehota dvoch rokov, ktorá bola zo strany žalobkyne na poslednom pojednávaní prednesená. Súd prvej inštancie dáva do pozornosti, že pôvodný návrh žalobkyne na vyplatenie náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaného bol v rozsahu tridsiatich dní. Lehotu šiestich mesiacov súd prvej inštancie považuje za primeranú aj s poukazom na zmenu finančnej situácie žalobkyne, ktorá v súčasnej dobe zabezpečuje starostlivosť o maloletú vnučku.
92. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva je síce návrhovým konaním, ale špecifickosť tohto konania spočíva v tom, že ho môže podať ktorýkoľvek z bývalých manželov v záujme vyporiadať spoločný majetok a súčasne je konaním, v ktorom súd v otázke vyporiadania nie je viazaný iba návrhmi sporových strán. Súd postupuje v súlade s ust. § 216 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 150 Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami. Keďže súd prvej inštancie pri určení výšky podielov strán sporu na majetku patriacom do BSM nevyhovel ich návrhom v plnom rozsahu, potom nemožno konštatovať plnú úspešnosť v spore ktoréhokoľvek z nich a preto postupom podľa § 255 ods. 2 CSP im nárok na náhradu trov konania priznaný nebol.
Poučenie:
- 18 - 29C/12/2021
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.