Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/89/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská 10, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti povinnému: D. E., F.. XX.XX.XXXX, T. R. P., F. P. X, zast. opatrovníčkou I. I., W. Z. J. P. O., pre vymoženie 800,57 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II č. k. -18 zo dňa 12.11.2012, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením č. k. -18 zo dňa 12.11.2012 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Rozhodol tak s poukazom na ustanovenie o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), , , a , , a , , a (ďalej len „“), , a o spotrebiteľských úveroch, , a o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) a čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993.

Exekučným titulom v danom prípade bol právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok, ktorý vydal rozhodca JUDr. Erik Konček, so sídlom v Bratislave, zo dňa 25.04.2008 pod sp.zn. RK-192/08- EK. Podkladom pre vydanie tohto rozhodcovského rozsudku bola zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.06.2007 spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len „VOP“), uzavretá medzi účastníkmi konania, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 547,69 €, ktorý sa ho zaviazal splácať v 30 mesačných splátkach po 18,25 €. Zmluvu o revolvingovom úvere posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pretože oprávnený poskytol úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinnému oprávnený dočasne poskytol peňažné prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Uviedol, že v čl. 14 bod 14.1 VOP sa zmluvné strany dohodli, že dlžník je povinný v prípade omeškania s plnením akéhokoľvek záväzku zo zmluvy uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z výšky dlžnej splátky za každý deň omeškania. V zmysle bodu 14.2 zmluvného dojednania, v prípade omeškania s plnením splátky o viac ako 15 dní po termíne splatnosti, je dlžník povinný nad rámec zmluvnej pokuty

uvedenej v čl. 14 bod 14.2 zmluvného dojednania, uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 5 % z výšky dlžnej splátky, v zmysle čl. 14.2 b) v prípade, že dlžník mešká s plnením splátky o viac ako 30 dní, je tento povinný plniť nad rámec zmluvnej pokuty podľa čl. 14. bod 14.1 a) vo výške 10 % z výšky dlžnej splátky. V čl. 6 VOP sa zmluvné strany dohodli na zabezpečení tohto úveru blankozmenkou (bod 6.1.) vystavenou dlžníkom na rad veriteľa s tým, že v prípade omeškania s plnením (bod 6.2.), je veriteľ oprávnený vyplniť chýbajúce údaje, predovšetkým dlžnú zmenkovú sumu a splatnosť (bod 6.2., 6.3.) a domáhať sa z takto vyplnenej zmenky splnenia svojej pohľadávky (6.2.).

Súd konštatoval, že uvedená zmluva obsahovala neprimerané podmienky ( ) a to dojednania o sankciách- zmluvných pokutách vo vyššie uvedenom článku 14 VOP a dojednania o zabezpečení úveru blankozmenkou vo vyššie uvedenom článku 6 VOP, ktoré neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto neprimerané podmienky sú absolútne neplatné ( ) a z tohto dôvodu exekučný titul- rozhodcovský rozsudok zaväzovalo na plnenie právom nedovolené v rozpore s a a , ako aj v rozpore s dobrými mravmi podľa a a v rozpore so smernicou Rady č. 93/13/1984 EHS. Súd považoval za neprijateľnú podmienku celú dohodu o zabezpečení úveru blankozmenkou a predovšetkým dohodu o ľubovoľnom vyplnení zmenkovej sumy vyplývajúcej z pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere. Takéto zabezpečenie úveru spôsobuje celkom zjavne nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože vyplniť zmenkovú sumu, ako v tomto prípade, odvolávajúc sa na dojednané podmienky, bola v rozpore so zákonom aj s dobrými mravmi. Ide totiž znova o celkom zjavne neprimerane vysoké sumy za nesplnenie záväzku dlžníka spotrebiteľa. Takýmto spôsobom ide o neprimerané podmienky, ktoré sú neplatné.

V danom prípade výška zmluvných pokút, ako aj zabezpečenie zmenkou neboli dohodnuté priamo v uzatvorenej zmluve, ale tieto dohody a podmienky boli obsiahnuté v súčasti zmluvy, a to vo Všeobecných obchodných podmienkach. Tie boli na predtlačenom tlačive a boli všeobecne koncipované pre veľký počet dlžníkov- spotrebiteľov, teda neboli individuálne dojednané a je nepochybné, že dlžník nemal možnosť ich zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a spôsobujú nerovnováhu. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za preukázané, že rozhodcovský rozsudok zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré bolo právne nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi [§ 45 ods. 1 písm. c) a ods. 2 citovaného zákona], preto zamietol predmetnú žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v celom rozsahu a vrátiť na ďalšie konanie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 80,08 €. Oprávnený v odvolaní citoval ustanovenie Exekučného poriadku a a uviedol, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu (rozhodcovskému rozsudku) je daný a vymedzený na preskúmanie materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, na posúdenie rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, právom dovoleného a v súlade s dobrými mravmi.

Podľa oprávneného postup súdu, kedy sa zaoberá zmluvou a posudzuje jej podmienky za účelom posudzovania súladu plnenia priznaného exekučným titulom podľa je postupom v rozpore so zákonom, resp. jeho obchádzaním, nakoľko exekučný súd nie je oprávnený o takejto otázke vôbec konať a rozhodovať, keďže jedinou procesne relevantnou možnosťou z hľadiska zákona o rozhodcovskom konaní by bol preskúmanie rozsudku rozhodcom alebo postup v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd takýmto postupom porušuje elementárnu zásadu sporového konania- dispozičnosť a kontradiktórnosť. Ochrana spotrebiteľa, ktorú sa súd bez správne zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie relevantných ustanovení zrejme pokúša zaviesť, nemôže spočívať v porušovaní zákonných ustanovení, či porušením SR.

Ďalej uviedol, že výlučným dôvodom pre vznik a uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu bolo v danom prípade omeškanie dlžníka (povinného) so splácaním úveru. Povinný sa dostal do omeškania so splácaním úveru napr. pri splátke č. 1, 2 a 3 atď., pričom splátku č. 3 a nasledujúce neuhradil ani čiastočne. Zo znenia čl. 14 vyplývalo, že výška zmluvnej pokuty závisela výlučne od doby trvania porušovania povinnosti zo strany dlžníka. Zmluvná pokuta teda vznikla ako sankcia za porušenie

základnej povinnosti tvoriacej podstatu celého zmluvného vzťahu- splatenie dlhu. Zároveň neuviedol, prečo za neprimeranú považoval aj zmluvnú pokutu podľa č. 14.1 zmluvy, ktorá predstavovala sankciu 0,03 € za každý deň omeškania. Pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút mal súd prvého stupňa podľa oprávneného vychádzať z porovnania výšky sankcie a významu zabezpečenej povinnosti. Sankcia za každý deň omeškania predstavuje len 0,03 € denne, teda 1/500 zo zabezpečenej sumy, preto takáto výška zmluvnej pokuty rozhodne nie je v rozpore s dobrými mravmi. pokiaľ súd chcel aplikovať kolektív dobrých mravov, potom by jeho aplikácia mala byť rovnaká vo vzťahu k obom účastníkom konania, a nie používaná len na ťarchu jedného z nich (rovnosť účastníkov konania, rovnosť zmluvných strán).

Namietal, že zmenka slúžila iba ako prostriedok na zabezpečenie splnenia záväzkov povinného. Jej vyplnenie teda záviselo výlučne na tom, či sa povinný dostane do omeškania s plnením svojich záväzkov, preto pri riadnom plnení by k jej vyplneniu nemohlo dôjsť. Zároveň poukázal na to, že vymáhaný nárok nie je nárokom so zmenky ale zo zmluvy.

Ustanovená opatrovníčka povinného, ako i súdny exekútor sa k podanému odvolania nevyjadrili.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ustanovenia (ďalej len „“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného ako podané včas a oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť.

Napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia potvrdil.

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

K odvolacím námietkam oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné :

Exekučný súd je oprávnený a povinný v každom štádiu konania skúmať, či sú dané podmienky na vykonanie exekúcie, a to i bez návrhu. Ak zistí, že exekúcia má byť vykonaná podľa titulu, ktorý nie je exekučným titulom podľa ust. § 41 Exekučného poriadku, neudelí poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný súd má teda právomoc preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu i súvisiace doklady, najmä zmluvu o úvere a všeobecné obchodné podmienky. Bez relevantného exekučného titulu nie je možné exekúciu vykonať. Aj v prejednávanej veci exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, medzi iným, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol exekučný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky ().

Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným, ktorý vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere, je vzťahom spotrebiteľským, riadiacim sa o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani oprávnený.

Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci

núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL. Podobne Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 24.02.2011 sp. zn. -19 uviedol, že „vzhľadom na skutočnosť, že v rozhodnom znení pojednával o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom ako takým (t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho charakteru), podľa názoru ústavného súdu tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať aj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych zákonných ustanovení a nielen z procesného hľadiska.“ Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok vyplýva aj z § 44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinná sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Exekučný súd otázku, či plnenie uložené vo výrokovej časti je dovolené, resp. či nie je v rozpore s dobrými mravmi posudzuje ako otázku predbežnú, t. j. predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Ak sú v štádiu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky na zastavenie exekúcie, súd žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Podľa názoru odvolacieho súdu by bolo nelogické, aby exekučný súd najprv vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil.

Z vyššie uvedených dôvodov je preto nedôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, zverenej mu Exekučným poriadkom a zákonom o rozhodcovskom konaní.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi.

V posudzovanom prípade článok 14 zmluvných dojednaní zmluvy o úvere upravoval Sankcie, podľa ktorých v bode 14.1: V prípade omeškania dlžníka so splnením akéhokoľvek peňažného záväzku podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere je dlžník povinný uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % z výšky splátky za každý deň omeškania. Podľa bodu 14.2 v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru alebo jej častí o viac ako: a) 15 dní po termíne splatnosti sa dlžník zaväzuje uhradiť veriteľovi nad rámec zmluvnej pokuty podľa čl. 14 ods. 14.1 zmluvnú pokutu vo výške 5 % z výšky splátky a podľa b) v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky úveru o viac ako 30 dní po termíne splatnosti sa dlžník zaväzuje uhradiť veriteľovi nad rámec zmluvnej pokuty podľa čl. 14 ods. 14.1 a 14.2 zmluvnú pokutu vo výške 10 % z výšky splátky. V prípade omeškania dlžníka so splnením záväzkov dlžníka podľa čl. 13. bod 13.1 tejto zmluvy je veriteľ oprávnený požiadať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v ods. 14.1 a 14.2 úhradu zmluvnej pokuty vo výške 50 % z nominálnej výšky úveru.

Podľa veta prvá spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "").

Podľa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

V danom prípade oprávnený na základe zmluvy o úvere poskytol povinnému úver vo výške 800,67 € pričom ten bol podľa ustanovenia čl. 14 zmluvných dojednaní v prípade omeškania so splnením svojho peňažného záväzku povinní uhradiť oprávnenému zmluvnú pokutu, ktorá bola dojednaná kumulatívne. Povinný sa totiž zaviazal v prípade omeškania s úhradou splátky uhradiť oprávnenému za každý deň omeškania 0,2 % z výšky omeškanej splátky a v prípade omeškania s úhradou splátok po dobu 15, príp. 30 dní sa povinný nad rámec uvedenej zmluvnej pokuty kumulovali ďalšie zmluvné pokuty, a to postupne vo výške 5 %, následne 10 % zo sumy splátok, príp. 50 % z nominálnej výšky úveru. Týmto spôsobom vypočítaná zmluvná pokuta popri výške úveru predstavovala sumu 289,38 €, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého ustanovenie čl. 14 zmluvných dojednaní zmluvy o úvere je v zmysle vyššie uvedeného neprijateľnou podmienkou v zmluve o úvere, nakoľko požadoval od povinného, ako spotrebiteľov, aby v prípade nesplnenia svojho záväzku zaplatili neprimerane vysokú sumu ako sankciu. Ako také je preto uvedené ustanovenie podľa neplatné. Absolútna neplatnosť znamená, že na právny úkon sa hľadí, ako keby urobený nebol a tento právny úkon ani nevyvoláva právne následky. A preto aj rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie zamietol.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného, odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že v predmetnej veci rozhodcovská zmluva obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere v čl. 18 Riešenie sporov- rozhodcovská doložka nebola uzavretá v písomnej forme tak, ako to vyžaduje až 3 , podľa ktorej rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo je vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, najneskôr do začatia konania vo veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovskému súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa .

V prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, keďže v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere nie sú podpísané účastníkmi zmluvy, z ktorého dôvodu nespĺňa podmienku písomnej formy, a preto je neplatná. Za tejto situácie teda rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp. zn. ).

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle dikcie ustanovenia potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa O.s.p v spojení s ustanovením .

Oprávnený bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné