Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15CoE-276-2013.pdf
PDF · 93.68 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/276/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti povinnej: Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. XXX/X, J., o čiastočnom zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 24Er/391/2009-29 zo dňa 23.01.2012, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 24Er/391/2009-29 zo dňa 23.01.2012 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu v časti zmluvných pokút vo výške 690,90 eura, v časti úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 1.650,60 eura od 31.01.2007 do 04.11.2007, zo sumy 1.613,69 eura od 05.11.2007 do 04.05.2008, zo sumy 1.576,78 eura od 05.05.2008 do 03.12.2008, zo sumy 1.536,95 eura od 04.12.2008 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny vo výške 5,51 eura.
Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), § 25 ods. 1, ods. 2 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a) a b), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch), ustanovení § 3 ods. 1, 2, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k/, ods. 5, ods. 6, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a článkami smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 18.08.2005 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000011251, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 40.032,- Sk /schválená výška úveru 20.016,- Sk/, ktorý bol splatný v 36. mesačných splátkach vo výške 1.112,- Sk. Poplatok za uzatvorenie zmluvy predstavuje sumu 1.500,- Sk. Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa na výpise z OR, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Súd zistil, že uvedená zmluva obsahuje neprimerané podmienky a to dojednania o sankciách
- zmluvných pokutách v článku 13 VOP a dojednania o zabezpečení úveru blankozmenkou v článku 6 VOP, ktoré neboli individuálne dojednané a spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto neprimerané podmienky sú absolútne neplatné a z tohto dôvodu v tejto časti exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené a je v rozpore s § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ a ods. 5 Občianskeho zákonníka aj
v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore so smernicou Rady EÚ č.93/13/1984 EHS. Výšku zmluvných pokút v sume 20.814,- Sk (690,90 eura) priznanú rozhodcovským rozsudkom súd považoval vzhľadom k výške istiny reálne poskytnutého úveru za absolútne neprimeranú, priečiacu sa dobrým mravom a zákonu. Rovnako súd považoval za neprijateľnú podmienku aj celú dohodu o zabezpečení úveru blankozmenkou a predovšetkým dohodu o ľubovoľnom vyplnení zmenkovej sumy vyplývajúcej z pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere. Takéto zabezpečenie úveru spôsobuje celkom zjavne nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože vyplniť zmenkovú sumu, ako v tomto prípade odvolávajúc sa na dojednané podmienky, na sumu priznanú rozhodcom, ktorá už zahŕňa sankcie - zmluvné pokuty za omeškanie a zároveň žiadať k tomu ešte zmenkový úrok vo výške 6 % ročne z tejto sumy, je v rozpore so zákonom aj s dobrými mravmi. Uviedol, že ide o celkom zjavne neprimerane vysoké sumy za nesplnenie záväzku dlžníka spotrebiteľa. Nie je možné v spotrebiteľskom práve kumulovať a nabaľovať sankcie a zabezpečenia za to isté porušenie zmluvy zo strany spotrebiteľa tak, že to má za následok platiť ako kompenzáciu tak vysoké sumy oproti sume reálne poskytnutého úveru, respektíve aj oproti sume pozostávajúcej z reálne poskytnutého úveru, zmluvnej odmeny a poplatku za uzavretie zmluvy. Takýmto spôsobom ide o neprimerané podmienky, ktoré sú neplatné. Konštatoval, že v danom prípade výška zmluvných pokút ako aj zabezpečenie zmenkou nie je dohodnuté priamo v uzatvorenej zmluve, ale tieto dohody a podmienky sú obsiahnuté v súčasti zmluvy a to vo Všeobecných obchodných podmienkach. Uviedol, že na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy a preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod a to hlavne § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Preto tu právne nemá význam ani skutočnosť, že Zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka, alebo či došlo k tzv. voľbe práva medzi účastníkmi.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie. Namietal zmätočnosť, nepreskúmateľnosť a nezákonnosť postupu exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri vydávaní napadnutého uznesenia. Uviedol, že vydaním poverenia na vykonanie exekúcie dňa 06.07.2009 exekučný súd potvrdil splnenie všetkých zákonných predpokladov a podmienok v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a z tohto dôvodu je neakceptovateľné, aby exekučný súd následne prijal záver o nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Oprávnený poukázal na to, že ku dňu vydania napadnutého uznesenia nedošlo k žiadnej, pre toto konanie relevantnej zmene príslušných ustanovení právnych predpisov, na ktoré sa exekučný súd odvoláva. Poukázal na ust. § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, z ktorého je možné dovodiť rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu. Postup súdu, v ktorom sa zaoberá zmluvou a posudzuje jej podmienky za účelom posudzovania súladu plnenia priznaného exekučným titulom podľa ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní a ktorý je postupom v rozpore so zákonom, resp. obchádzaním zákona z dôvodu, že exekučný súd nie je oprávnený o takejto otázke vôbec rozhodovať, nakoľko jedinou procesne relevantnou možnosťou z hľadiska zákona o rozhodcovskom konaní je preskúmanie rozsudku rozhodcom alebo postup v rámci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Navyše exekučný súd takýmto postupom porušuje elementárnu zásadu sporového konania, a to dispozitívnu zásadu a zásadu kontradiktórnosti vyjadrenú v nutnosti podať návrh na súd stranou zmluvy, aby bola zmluva preskúmavaná. Ochrana spotrebiteľa, ktorú sa súd bez správne zisteného skutkového stavu a správnej aplikácie relevantných ustanovení zrejme pokúša zaviesť napadnutým uznesením, nemôže spočívať v porušovaní zákonných ustanovení a principiálnych ustanovení právneho poriadku, či porušením čl. 46 Ústavy SR. Na základe uvedeného mal za to, že neobstojí postup súdu, ktorý v rámci posudzovania materiálnej vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku (ktorá je výlučne obmedzená na posudzovanie plnenia, a nie na jeho právneho dôvodu) posudzuje zmluvu o revolvingovom úvere. Ďalej namietal neopodstatnenosť tvrdenia súdu o neprijateľnosti ustanovení zmluvy o revolvingovom úvere o sankciách - zmluvných pokutách, nakoľko zmluvná pokuta v danom prípade vznikla ako sankcia za porušenie základnej povinnosti tvoriacej podstatu celého zmluvného vzťahu, a to splnenie dlhu v splátkach, pričom jej výška závisí výlučne od doby trvania porušovania povinností zo strany dlžníka, t. j. čím dlhšie porušovanie trvá, tým vyššia bude i sankcia. Konštatoval, že súd prvého stupňa pri posudzovaní zmluvných pokút opomenul skutočnosť, že povinný porušil zmluvu o revolvingovom úvere tým najzávažnejším spôsobom, a to neplatením úveru ako hlavného predmetu plnenia. V súvislosti so sankciou uvedenou v čl. 13 ods. 13.1 zmluvy o revolvingovom úvere vo výške 0,07 eura za každý deň omeškania, teda jednou päť stotinou
zo zabezpečenej sumy poukázal na to, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, z akého dôvodu ju súd posúdil ako neprimeranú sankciu. Uviedol, že takáto výška zmluvnej pokuty v porovnaní s výškou splátky ako zabezpečenou povinnosťou, významom tejto povinnosti (ktorá predstavuje základný zmysel zmluvy - splatenie úveru) a predpokladmi vzniku nároku na ňu v rozpore s dobrými mravmi rozhodne nie je. Pri posudzovaní primeranosti zmluvných pokút mal súd vychádzať z porovnania výšky sankcie, zabezpečenej povinnosti a z jej významu. Čo sa týka kumulatívnosti zmluvných pokút, oprávnený uviedol, že nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko zmyslom zmluvnej pokuty je pohrozenie citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu, a tiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej ujme, ktorá by mu mohla vzniknúť nesplnením záväzku. Konštatoval, že dohodu o zabezpečení úveru blankozmenkou nemožno považovať za neprijateľnú podmienku, nakoľko takéto zmluvné dojednanie nie je v neprospech spotrebiteľa, pričom zmenka slúži iba ako prostriedok na zabezpečenie splnenia záväzkov povinného a jej vyplnenie záviselo výlučne od omeškania povinného s plnením svojich záväzkov. Zmenka je abstraktným cenným papierom a právo, ktoré je inkorporované v zmenke je právom obligačným. Mal za to, že vymáhaný nárok v predmetnej veci nie je nárokom zo zmluvy, ale zmenkovým nárokom. Oprávnený uviedol, že je neprípustné ako v exekučnom konaní, tak aj v základnom konaní, aby súd jednostranne vstupoval do zmenkového vzťahu a skúmal kauzálny vzťah zmenky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Zároveň si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 80,02 eura.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom zo dňa 19.06.2009 domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku pod sp. zn. RK-044/07- EK zo dňa 19.03.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.04.2007 a vykonateľnosť dňa 17.04.2007. Súd prvého stupňa dňa 06.07.2009 udelil súdnemu exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi, so sídlom Ružová dolina č. 6, Bratislava poverenie na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.
Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že napadnuté uznesenie je vo výroku vecne správne. Odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a
spotrebiteľ, pričom jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. V tomto prípade preto súd prvého stupňa správne zistil, že medzi účastníkmi konania sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo.
Ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka sa vzťahujú práve na taký druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa, pričom zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a rozlišuje, či boli individuálne dojednané alebo nie. Je teda dôležité, či spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s nimi pred uzavretím zmluvy ale taktiež aj to, či ich mal možnosť ovplyvniť. V tomto smere sa zabezpečuje ochrana najmä tým zmluvám, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Z predmetnej zmluvy o revolvingovej pôžičke je zrejmé, že bola vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinní nemohli ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú, adhéznu a na spotrebiteľské vzťahy je potrebné aplikovať spotrebiteľské právne normy bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod.
Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) v spojení s ustanoveniami § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V zmysle týchto ustanovení v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, exekučný súd musí posudzovať aj to, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, musí žiadosť súdneho exekútora zamietnuť (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade, ak by exekučný súd tieto dôvody zistil neskôr, t. j. až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, musí exekúciu následne zastaviť. Odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku konštatuje, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvého stupňa je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, následne exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“. Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.
Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní v spojení s ustanovením § 57 ods. 2 Exekučného poriadku správne preskúmal nielen exekučný titul, ale aj zmluvu o revolvingovom úvere a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy. Predmetná zmluva totiž môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.
Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere odvolací súd zistil, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 40.032,- Sk s výškou mesačnej splátky vo výške 1.112,- Sk po 36 x, pričom poplatok za uzatvorenie zmluvy bol vo výške 1.500,- Sk spolu so zmluvnou odmenou vo výške 20.016,- Sk. Z exekučného titulu ďalej vyplýva, že vzhľadom na neplnenie povinnosti povinným splácať poskytnutú pôžičku, žalobca - oprávnený vyplnil blankozmenku v súlade so zmluvou a dohodnutým obsahom a podmienkami vyplňovacieho práva, pričom zmenková istina pozostáva z dlžnej istiny úveru, ktorá je
tvorená zostávajúcimi nesplatenými splátkami vo výške 28.912,- Sk, zmluvných pokút vo výške 20.814,- Sk, ktoré ale nie sú bližšie špecifikované.
Zmluva o revolvingovom úvere tak obsahuje neprijateľné podmienky, medzi ktoré patrí aj povinnosť povinného zaplatiť sumu úveru zvýšenú o zmluvné pokuty v celkovej výške 49.726,- Sk a 6 % úrok ročne zo sumy 49.726,- Sk od 31.01.2007 do zaplatenia a v časti zmenkovej odmeny vo výške 166,- Sk. V tomto prípade boli tieto podmienky - sankcie vyjadrené v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovej úvere spoločnosti PROFIREAL Slovakia spol. s.r.o., ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere č. 8000011251 zo dňa 18.08.2005. Odvolací súd poukazuje na to, že tieto podmienky boli predtlačené na formulári, ktorého text nemal povinný možnosť nijakým spôsobom meniť alebo ovplyvniť ich obsah, pričom ich mohol iba ako celok odmietnuť alebo ako celok prijať. Zároveň ide o také ustanovenia zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, neboli individuálne dojednané a sú preto neprijateľnými podmienkami v predmetnej spotrebiteľskej zmluve. Tieto neprijateľné podmienky sú podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Zároveň odvolací súd poukazuje na ich neprimeranosť vo vzťahu k celkovej výške poskytnutého úveru, keďže výška poskytnutého úveru bola v sume 40.032,- Sk, pričom povinný sa zaviazal splatiť sumu 40.032,- Sk (1.112,- Sk x 36 mesiacov) avšak plus navyše zmluvné pokuty vo výške 20.814,- Sk, ktoré tvoria takmer 50 % poskytnutého úveru.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.