Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23CoE/41/2013

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, proti povinnej A. G., bytom Z., L. G. XXX/XX, o vymoženie sumy 276,50 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. - 22 zo dňa 18. júla 2012 takto

rozhodol:

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa ako exekučný súd zastavil exekúciu a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi trovy exekúcie vo výške 142,26 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že ako exekučný súd bol zo zákona povinný preskúmať exekučný titul. Exekučným titulom bola notárska zápisnica zo dňa 05.08.2003, spísaná na notárskom úrade JUDr. Ondreja Ďuriača, N 2307/2003, NZ 67374/2003. Bola spísaná advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý tak urobil na základe udeleného plnomocenstva vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 7100863. Z formy Zmluvy o úvere a formulácie plnomocenstva, ktoré je jej neoddeliteľnou súčasťou, vyplýva zrejmý rozpor so zákonom. Osoba advokáta, ako aj znenie plnomocenstva boli súčasťou formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny zo strany povinnej. Voľba advokáta nebola na strane povinnej, vzniká preto pochybnosť, či došlo k slobodnému prejavu vôle povinnej, a či takto oprávneným určený právny zástupca bude hájiť záujmy povinnej. Na základe uvedeného exekučný súd konštatoval, že notárska zápisnica je neúčinná, a preto nevykonateľná, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom. O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), podľa ktorého ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť náhradu nevyhnutných trov exekúcie. Nakoľko exekúcia bola vedená na základe oprávneným predloženého nespôsobilého exekučného titulu, ten svojím konaním zavinil zastavenie exekúcie, preto je povinný nahradiť trovy, ktoré tým vznikli.

Proti tomuto rozhodnutiu, proti všetkých jeho výrokoch, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Argumentoval tým, že exekučný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím konaním odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, súd podľa jeho názoru nedostatočne zistil skutkový stav a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade poukázal na rozpor postupu exekučného súdu so zákonom pri preskúmavaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Nakoľko v tejto veci už bolo vydané poverenie, čo preukazuje prvšie preskúmanie exekučného titulu a jeho uznanie za platný a spôsobilý právny úkon, opakované preskúmavanie a dodatočné

vyhlásenie o neplatnosti notárskej zápisnice, bez zmeny skutkového stavu, je v rozpore s právomocou danou Exekučným poriadkom a vážne narúša princíp právnej istoty a právnej stability. Vo vzťahu k inštitútu notárskej zápisnice oprávnený poukázal na postavenie notára v právnom poriadku Slovenskej republiky, na vierohodnosť jeho úkonov, a na zákonné obmedzenia možnej revízie úkonov notára. Nakoľko zákon priznáva notárskej zápisnici rovnaké účinky ako rozsudku všeobecného súdu, exekučný súd by mal s týmito titulmi nakladať rovnako. Takýmto spôsobom však exekučný súd nepostupoval, čím porušil zásadu rovnocennosti. Súd rovnako nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť notárskej zápisnice, nedisponuje právomocou rušiť či meniť jej obsah a ani v prípadoch pasívneho správania sa dlžníka nemá oprávnenie naprávať chyby, či nedostatky exekučného titulu. Vo vzťahu k samotnému udeleniu plnomocenstva oprávnený poukazoval na to, že toto v žiadnom prípade nemôže predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko plnomocenstvo nebolo udelené oprávnenému, ale nezávislému advokátovi, a povinná takto neprevzala žiadne nové povinnosti či záväzky. Nakoľko je plnomocenstvo jednostranným právnym úkonom, v žiadnom prípade sa na neho nemôžu vzťahovať ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach v zmysle (ďalej len ). Navyše, povinná je zo zákona oprávnená udelené plnomocenstvo kedykoľvek odvolať. Uznanie dlhu a súhlas s vykonateľnosťou spísaním notárskej zápisnice advokátom ktorému bolo plnomocenstvo udelené, je jediným úkonom, ktorý v mene povinnej advokát vykonal a jediným, na ktoré bol udelením plnomocenstva oprávnený, teda svoje právomoci nijako neprekročil.

Spolu s odvolaním podal oprávnený návrh na prerušenie konania podľa (ďalej len ) a predložil prejudiciálne otázky Súdnemu dvoru Európskej únie:

1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?

2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Na základe uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby konanie prerušil podľa a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil ním uvedené prejudiciálne otázky.

Napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, pričom zákonný sudca podanému odvolaniu v zmysle nevyhovel a vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa , vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody na základe ktorých súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2) podrobne upravuje Exekučný poriadok, okamih, kedy tak má alebo môže vykonať, nie je explicitne daný. Z toho vyplýva, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky.

K odvolacím námietkam oprávneného, že otázku platnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu už súd raz skúmal pri vydávaní poverenia je potrebné uviesť, že tento argument je právne irelevantný.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď už začatú exekúciu zastavil. Na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom štádiu exekúcie (porov. napr. rozsudok zo dňa 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997:

„Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“).

Toto oprávnenie exekučného súdu vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj z uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. zo dňa 29.9.2011). Exekučný súd je teda povinný kedykoľvek, v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky zákonné predpoklady na vedenie takéhoto konania, o.i. aj existenciu relevantného exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať.

Notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však je nutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe notárskej zápisnice najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca hlavný dôraz kládol na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.

Podľa zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že pri zastupovaní pôvodného povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, nakoľko za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného. Rozpornosť vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený zahrnul plnomocenstvo pre Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, do formulárovej zmluvy o úvere, z čoho je bezpochyby zrejmé, že nemohlo ísť o výber zástupcu zo strany povinnej. Povinná nemala možnosť výberu právneho zástupcu, resp. nemala možnosť plnomocenstvo na zastupovanie svojej osoby neudeliť. Nemožno teda konštatovať, že šlo o prejav slobodnej vôle. Povinná, ako dlžník sa udeleným splnomocnením vopred vzdala svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemala a ani nemohla mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku a výške. Odvolací súd k tomuto udáva, že inštitút uznania záväzku je vážnym právnym úkonom, pričom uznať záväzok je právom dlžníka, ktoré sa môže realizovať, alebo nemusí.

Súd prvého stupňa preto správne uzavrel, že plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi ako súčasť formulárovej zmluvy o úvere je neplatné, a preto nemôže byť platná ani notárska zápisnica, ktorú na základe neplatného plnomocenstva tento spísal. Notárska zápisnica ako exekučný titul je v danom prípade v rozpore so zákonom, nemá tak vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.

So zreteľom na uvedené, považoval odvolací súd postup súdu prvého stupňa, ktorý napadnutým uznesením zastavil exekúciu, za vecne správny.

Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997- III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. ). Odvolací súd preto nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšími odvolacími námietkami, ale v súvislosti s odvolacími námietkami oprávneného, týkajúcimi sa nepoužiteľnosti európskej legislatívy a judikatúry európskych súdnych inštitúcií uvádza, že v predmetnej veci súd prvého stupňa rozhodoval podľa slovenských právnych predpisov, ktoré explicitne exekučný titul preskúmať dovoľujú.

Vo vzťahu k návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa a jeho zamietnutiu je potrebné poukázať predovšetkým na to, že v predmetnej veci nebola aplikovaná európska právna úprava. Navyše, je vecou výlučne vnútroštátneho súdu posúdiť, či je v danej veci dôvod na prerušenie konania a podanie prejudiciálnej otázky. Účastník môže také prerušenie navrhnúť, ale súd nie je povinný návrhu vyhovieť. Tento procesný postup závisí výlučne od úvahy súdu, či požiada Súdny dvor EÚ o vyriešenie predbežnej otázky, preto nemôže byť automaticky vyvolaný podnetom, či návrhom účastníka. V tomto prípade má súd za to, že nie je namieste podávať prejudiciálne otázky, lebo oprávneným nastolená problematika už bola niekoľkokrát riešená ako vnútroštátnymi súdmi, tak aj európskymi inštitúciami.

Vo vzťahu k náhrade trov exekúcie sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo oprávnená nebola v odvolacom konaní úspešná a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.