Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16Co-436-2013.pdf
PDF · 101.49 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/436/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom 1/ B. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, XXX XX U., t. č. bytom V. X.. Z. XXX/X, XXX XX U., 2/ M. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XX, XXX XX U., t. č. V. X. Z. XXX/X, XXX XX U., obaja právne zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/ a 2/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 4.024,48 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa, odporcu 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcov proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/7/2013-126 zo dňa 31. 05. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok vo výroku, ktorým okresný súd uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporkyni 1/, odporcovi 2/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov 1/ a 2/ trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 703,02 € na účet ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia, p o t v r d z u j e .
Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa voči odporcom 1/ a 2/ o zaplatenie sumy 4.024,48 € s príslušenstvom s odôvodnením, že návrh bol podaný na okresný súd dňa 29. 10. 2012, teda, po uplynutí štvorročnej premlčacej doby, preto námietku premlčania vznesenú odporcami 1/, 2/ a vedľajším účastníkom na strane odporcov považoval za dôvodnú, „v dôsledku čoho došlo k zániku navrhovateľovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde premlčaného práva“.
O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu účastníkov v konaní. Navrhovateľovi, ktorý v konaní úspešný nebol, nepriznal náhradu trov konania. Právo na náhradu trov konania vzniklo ako úspešným účastníkom odporcom 1/, 2/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov. Právny zástupca odporcov 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcov si uplatnil v konaní trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 861,70 € za štyri úkony právnej služby. Okresný súd vyššie uvedené trovy právneho zastúpenia priznal, avšak len za tri úkony právnej služby, nakoľko len v tomto rozsahu považoval trovy právneho zastúpenia za trovy vynaložené účelne. Mal za to, že úkon urobený právnym zástupcom vedľajšieho účastníka ako „odpor z 20. 11. 2012“ v sume 151,05 € a režijný paušál v sume 7,63 € nebol úkonom vynaloženým účelne, pretože odporcovia 1/ a
2/ odpor proti platobnému rozkazu nepodali, a teda ho nemohol podať ani vedľajší účastník na strane odporcov 1/ a 2/.
Proti vyššiu uvedenému rozsudku podali odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) všetci účastníci konania, ako i vedľajší účastník na strane odporcov.
Navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku v časti, v ktorej súd zaviazal navrhovateľa na náhradu trov konania odporcom a vedľajšiemu účastníkovi z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ zastáva názor, že vyjadrenia, či už písomné alebo ústne podané v mene odporcov alebo vedľajšieho účastníka, sú obsahovo v zásade podobné, nie sú v nich uvedené žiadne nové skutočnosti, a teda, nespĺňajú požiadavku účelnosti. Navrhovateľ nevidí dôvod na priznanie trov právneho zastúpenia odporcom za účasť na pojednávaní, nakoľko predmetného pojednávania sa zúčastnil aj vedľajší účastník zastúpený tým istým právnym zástupcom, a teda, ide o neúčelne vykonaný úkon právnej služby, za ktorý nemala byť odporcom priznaná odmena v podobe trov právneho zastúpenia. Rovnako by mal, podľa neho, postupovať súd aj v prípade úkonu právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia. Navrhovateľ preto považuje úkony vykonané právnym zástupcom odporcov len za účelové a neúčelné navyšovanie trov konania, ktoré absolútne popierajú zásadu hospodárnosti konania. V danom prípade je preto namieste aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O. s. p.. Vedľajší účastník musí byť podľa neho sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach a k uvedenému poukázal i na dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z. z. Namietal, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcov, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie návrhu a návrh na priznanie trov konania. Združenie, teda, nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, v Banskej Bystrici a v Bratislave. Nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi by nedošlo ani k porušeniu základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa článku 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, nakoľko tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Naviac, združenie odporcu v konaní nezastupuje, preto nie je dôvodná ani aplikácia ustanovenia § 137 O. s. p. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 O. s. p. ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi a odporcom 1/ a 2/ náhradu trov právneho zastúpenia neprizná.
Odporcovia 1/, 2/ a vedľajší účastník na strane odporcov podali odvolanie proti v poradí druhému výroku rozsudku okresného súdu, teda proti výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcom 1/, 2/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov trovy konania vo výške 703,02 €. Namietali najmä nesprávny výpočet trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, ktoré predstavujú odmenu právneho zástupcu - advokáta za poskytovanie právnych služieb. Odporcom 1/, 2/ a vedľajšiemu účastníkov síce okresný súd priznal náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní, avšak len za tri úkony právnej služby. Právny zástupca odporcov 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka ale vo veci uskutočnil až štyri úkony právnej služby, a to prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, odpor zo dňa 20. 11. 2012, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 22. 03. 2013 a zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 15. 05. 2013, ktorých náhradu v mene klientov riadne uplatnil a vyčíslil v písomnom podaní zo dňa 16. 05. 2013 spolu vo výške 861,70 €. Poukázal na článok 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, článok 38 a článok 47 Charty základných práv EÚ, keď zdôraznil, že právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade, ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti. Poukázal i na novelizované znenie ustanovenia § 137 O. s. p. s účinnosťou od 01. 01. 2012, ako i dôvodovú správu k zákonu č. 332/2011 Z. z. Z vyššie uvedených skutočností vyvodil, že trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia boli v celom rozsahu účelné, pretože nielen navrhovateľ, ale aj vedľajší účastník ako občianske združenie zložené prevažne z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo v súdnom konaní vystupovať proti dodávateľom na základe princípu „rovnosti zbraní“. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o trovách odporcov 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka zmenil na tak, že uloží navrhovateľovi povinnosť zaplatiť trovy prvostupňového konania odporkyni 1/ vo výške 234,34 €, odporcovi 2/ vo výške 234,34 € a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov vo výške 393,02 €.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolania viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania odporcov 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcov podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.
Výrok, ktorým bol návrh navrhovateľa voči odporcom 1/ a 2/ o zaplatenie sumy 4.024,48 € s príslušenstvom zamietnutý, a ktorý nebol odvolaním napadnutý, zostáva podľa § 206 ods. 3 O. s. p. nedotknutý.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Z uvedeného preto vyplýva, že pokiaľ o náhrade trov konania okresný súd rozhodoval podľa úspechu v konaní, teda podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., postupoval vecne správne.
Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republike. Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovení zákon.
Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03), ak po dôvodne vznesenej námietke premlčania pôsobil tento vstup pre navrhovateľa tak, že okresný súd považoval vznesenú námietku premlčania za dôvodnú a návrh v celom rozsahu zamietol.
Je nepochybné, že odporcovia 1/, 2/ a vedľajší účastník boli v konaní úspešní. Konanie vo veci vyvolal práve navrhovateľ, pričom vstup vedľajšieho účastníka do konania a oprávnenie na tento vstup mu vyplýva priamo z Občianskeho súdneho poriadku, a to z ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Osobitným predpisom mal zákonodarca na mysli najmä zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod.. Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. V praxi ide hlavne o Združenie na ochranu spotrebiteľov. V danom prípade nešlo o paušálny vstup do konania, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, k zamietnutiu návrhu došlo práve v dôsledku kvalifikovane poskytnutej obrany odporcom vedľajším účastníkom, ktorý v konaní vzniesol námietku premlčania. Odvolací súd, teda, opätovne zdôrazňuje, že trovy právneho zastúpenia boli vynaložené
účelne, nakoľko boli v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania, ak po dôvodne vznesenej námietke premlčania bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý. K uvedenému argumentu odvolací súd na záver dodáva, že k neúčelnému vzniku trov konania dochádza samotným podaním návrhu v prípade, ak bol následne v celom rozsahu zamietnutý, a teda, išlo o návrh podaný nedôvodne.
K námietke navrhovateľa uvedenej v odvolaní týkajúcej sa právneho zastúpenia odporcov 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka odvolací súd poznamenáva, že k vyčísleniu trov právneho konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia zo strany právneho zástupcu odporcov 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka, došlo v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej v texte len „vyhláška“).
Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.
V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vyhlášky je zrejmé, že právny zástupca odporcov 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka pri vyčíslení trov právneho zastúpenia postupoval v súlade s vyhláškou, teda správne, ak základnú sadzbu tarifnej odmeny znížil z dôvodu, že zastupoval troch účastníkov. Pokiaľ ide o jednotlivé úkony, tieto boli urobené účelne predovšetkým so zámerom chrániť práva odporcov 1/, 2/, ako i vedľajšieho účastníka na strane odporcov a žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, resp. vyššie uvedenej vyhlášky nevylučuje, aby advokát zastupoval v konaní nielen samotných odporcov, ale aj vedľajšieho účastníka, ktorý vystupuje na ich podporu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd nepovažoval odvolanie navrhovateľa za dôvodné.
K odvolaniu odporcov 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka odvolací súd uvádza nasledovné:
Je nesporné, že odporcom 1/, 2/ a vedľajšiemu účastníkovi v konaní vzniklo právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia. Okresný súd pri vyčíslení trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia dôsledne vychádzal z ustanovení vyhlášky, a to najmä ustanovenia § 10 ods. 1, 2 vyhlášky, § 13 ods. 2 vyhlášky, ako aj § 14 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky, ak právnemu zástupcovi odporcov 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, zastupovanie na pojednávaní dňa 22. 03. 2013 a dňa 15. 05. 2013 v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky spolu s režijným paušálom (§ 16 ods. 2 vyhlášky), a to režijný paušál prináležiaci k trom úkonom právnej služby. Pokiaľ právny zástupca odporcov 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka namieta nepriznanie odmeny za úkon právnej služby ako „odpor z 20. 11. 2012“, odvolací súd má za to, že okresný súd v danej veci postupoval vecne správne. Odvolací súd sa síce nestotožňuje s právnym záverom okresného súdu spočívajúcim v tom, že pokiaľ odporcovia 1/, 2/ nepodali odpor proti platobnému rozkazu, nemohol ho podať ani vedľajší účastník na strane odporcov 1/, 2/, ale jeho právny záver o neúčelnosti tohto úkonu je vecne správny. Konanie vo veci vyvolal navrhovateľ, ktorý podal návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie sumy 4.024,48 € s príslušenstvom. Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa vyššie uvedenej sumy domáhal na základe Zmluvy o úvere, ktorú uzavrel právny predchodca navrhovateľa s odporcami, a ktorú možno vyhodnotiť ako zmluvu spotrebiteľskú. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámilo vstup do tohto konania podaním zo dňa 12. 11. 2012, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 13. 11. 2012, keď spolu s oznámením o vstupe do konania na podporu odporcov požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Vstup vedľajšieho účastníka do konania a oprávnenie na tento vstup mu vyplýva priamo z Občianskeho súdneho poriadku, a to z ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ustanovenia ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom mal zákonodarca na mysli najmä zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia a
súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a podobne. Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. V praxi ide hlavne o združenie na ochranu spotrebiteľov.
Znenie tohto ustanovenia upravuje spôsob, akým vedľajší účastník vstúpi do konania, resp., akým získa procesné postavenie vedľajšieho účastníka. V tomto prípade sa vedľajší účastník stáva nositeľom jeho procesných práv a povinnosti doručením jeho oznámenia súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, resp. doručením jeho oznámenia, že na výzvu niektorého z účastníkov do konania vstupuje.
Účelom rozkazného konania je rýchle a hospodárne vybavenie veci pri splnení podmienok stanovených v § 172 ods. 1 O. s. p. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v niektorých prípadoch zabezpečuje aj zákon prostredníctvom inštitútov procesného práva a v konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku k nim patrí aj platobný rozkaz (§ § 172-174) a vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 153b), ktorú skutočnosť konštatuje aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 83/1999. Aj z vyššie uvedených právnych záverov je preto zrejmé, že v prejednávanej veci je predmetom sporu zaplatenie sumy, i keď Občiansky súdny poriadok v ust. § 172 O. s. p. pripúšťa možnosť rozhodnúť o takejto veci v skrátenom konaní za predpokladu splnenia podmienok v ňom ustanovených, nie je možné konštatovať, že konanie pred vydaním platobného rozkazu je konaním nesporovým. Sporové konanie začína podaním návrhu, a takýmto návrhom je aj návrh na vydanie platobného rozkazu. Vzhľadom na tieto skutočnosti je preto nutné konštatovať, že vedľajší účastník môže vstúpiť do sporového konania kedykoľvek aj v rozkaznom konaní do vydania platobného rozkazu. Uvedený právny záver o možnosti vedľajšieho účastníka vstúpiť do konania v ktoromkoľvek štádiu konania až do jeho právneho skončenia vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 234/2004 uverejneného v časopise zo Súdnej praxe č. 5/2007 pod 63/2007.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013, ktorého nosnou ideou je, že vedľajší účastník - právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, nemôže do konania vstúpiť proti vôli hlavného účastníka, ktorého chce vedľajší účastník podporovať a hlavný účastník musí s úkonmi vedľajšieho účastníka vždy vysloviť súhlas. Nevyslovenie súhlasu sa rovná neudeleniu súhlasu. Podanie opravného prostriedku, medzi ktoré patrí aj odpor môže súd posudzovať len podľa ustanovení procesného práva. Povinnosť súdu skúmať úkon vedľajšieho účastníka aj podľa § 93 ods. 4 O. s. p. sa môže vzťahovať len k úkonom vyplývajúcim z práva hmotného, ako je tomu napr. pri vznesení námietky premlčania, inak by súd vopred vecne preskúmaval opravný prostriedok. Ak teda hlavný účastník nevyjadrí súhlas s odporom alebo odvolaním vedľajšieho účastníka, je potrebné ich odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou. Pokiaľ však ide o úkony vyplývajúce z hmotného práva (napr. premlčanie), len v takom prípade tento úkon posudzuje všeobecný súd podľa § 93 ods. 4 O. s. p. (ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností).
V predmetnom konaní je však zrejmé, že platobný rozkaz nebol doručený odporcom 1/, 2/ do vlastných rúk. Odporcovia 1/, 2/ preto nemohli byť ani vyzvaní zo strany okresného súdu, aby sa vyjadrili, či s podaným odporom vedľajšieho účastníka na ich strane súhlasia alebo nie. V zmysle uvedených právnych záverov bolo preto nutné v prejednávanej veci konštatovať, že odporcovia 1/, 2/ nevyslovili súhlas s podaním odporu proti vydanému platobnému rozkazu, teda, nevyslovili súhlas s procesným úkonom vedľajšieho účastníka, a preto podanie tohto opravného prostriedku by bolo v prípade jeho posúdenia v zmysle ustanovenia § 174 ods. 3 O. s. p. nevyhnutné podrobiť preskúmaniu, či uvedený odpor bol podaný oprávnenou osobou. Podanie tohto opravného prostriedku, totiž, môže súd posudzovať len podľa ustanovení procesného práva. Z obsahu spisu je naopak zrejmé, že k zrušeniu platobného rozkazu došlo zo zákona, nakoľko predmetný platobný rozkaz nebolo možné doručiť do vlastných rúk odporcom 1/, 2/. Uvedené potvrdzuje i uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. 9C/7/2013-69 zo dňa 09. 01. 2013, podľa ktorého bol platobný rozkaz Okresného súdu v Lučenci zo dňa 19. 11. 2012 (č. k. 6Ro/403/2012-42) zrušený podľa § 173 ods. 2 O. s. p., nakoľko ho nebolo
možné doručiť do vlastných rúk odporcom. Je preto zrejmé, že predmetný úkon právnej služby právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, ktorý v tom čase nebol právnym zástupcom odporcov 1/, 2/, nebol urobený so súhlasom odporcov 1/, 2/, preto nie je možné na základe takto zisteného skutkového stavu vyvodiť, že bol urobený v príčinnej súvislosti s procesným postojom účastníkov, na podporu ktorých v konaní vystupoval. Okresný súd preto správne konštatoval, ak uviedol, že odporcovia 1/, 2/ odpor proti platobnému rozkazu nepodali a následne je možné vyvodiť, že tento úkon nebol nevyhnutný pre úspech vo veci, teda, neboli poskytnuté také právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, naviac, ak k zrušeniu platobného rozkazu došlo zo zákona. Vzhľadom na túto skutočnosť, keď uvedené vynaložené trovy právneho zastúpenia v súvislosti s podaným odporom neboli ani odvolacím súdom považované za účelné, odvolací súd aj odvolanie odporcov 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcov nepovažoval za dôvodné.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov konania odporcov 1/, 2/ a vedľajšieho účastníka na strane odporcov, ako vo výroku vecne správny, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Keďže odvolanie proti výroku o náhrade trov konania podali tak navrhovateľ, ako aj odporcovia 1/, 2/ a vedľajší účastník na strane odporcov, a súčasne vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že ani jeden z nich nebol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.