Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33Cb/52/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Moťovskou Dobošovou v spore žalobcu: H Point, s.r.o., so sídlom Magnezitárska 11, Košice, IČO: 43 838 286 zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 315,02 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 315,02 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 315,02 eura od 15.3.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 13.4.2021 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 315,02 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že dňa XX.XX.XXXX došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle S. F. E., EĆV: S. (ďalej aj „poškodené motorové vozidlo“), ktoré v čase škodovej udalosti patrilo O. W., nar. XX.X. XXXX, B., S. a bolo havarijne poistené u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému ohlásená a on ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX. Za vykonanú opravu bola vystavená faktúra znejúca na sumu 2.032,18 eura. Poškodený predložil faktúru žalovanému, ktorý mu oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznáva poistné plnenie v celkovej sume 1.567,16 eura. Ku kráteniu poistného plnenia v sume 315,02 eura došlo z dôvodu, že podľa žalovaného boli neprimerane účtované náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis a za primerané náklady na lakovací materiál považoval výšku lakovacej konštanty 100%.Neuznaná suma poistného bola poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 7.3.2019. Podľa žalobcu právo na poistné plnenie vzniká vznikom škody, nie opravou poškodeného vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Poškodený, resp. žalobca teda žiada zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za opravu poškodeného vozidla. Krátenie zo strany žalovaného prebehlo nedôvodne. Rozlišovanie servisov na autorizované a neautorizované je v rozpore so zákonom a legislatívou EÚ. Podľa smerníc EÚ ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality práv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Pre porovnanie ceny prác založil žalobca do spisu cenníku iných autoservisov.

Žalobca zastáva názor, že žalovaný svojim konaním porušuje ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa, a to konkrétne § 4 ods. 8. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nepredložil ani len kalkuláciu, podľa ktorej vykonával šetrenie škodovej udalosti a na ktorú sa odvoláva. Na základe uvedeného považuje oznámenie p poistnom plnení zo dňa 27.2. 2019 za nedôvodné, nepreskúmateľné a arbitrárne.

2. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za neoprávnený. Žalobu žalobcu označil za nespĺňajúcu kritéria požadované (ďalej len „“). Ďalej má žalovaný za to, že žalobca nie je aktívne legitimovaný. Poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol teda so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku neuhradil a teda mu nikdy nevznikla pohľadávka. V uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s . Žalovaný ďalej namietal zmluvu o postúpení pohľadávky ako nejasnú a predmet zmluvy ako nešpecifikovaný. Žalovaný má za to, že zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca nepreukázal, že by poistený zaplatil faktúru, v kauzálnom dôsledku čoho poistenému nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jeho vozidla a nedošlo ani k úbytku majetkovej podstaty poisteného. Plnenie zo strany žalovaného predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcovi a ďalšie nároky sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

3. K odporu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním, v ktorom uviedol, že žalovaný v podanom odpore neuvádza žiadnu právnu argumentáciu, ktorá by odôvodňovala správnosť jeho postupu pri krátení poistného plnenia a ani nepredložil hodnoverný dôkaz, z ktorého by správnosť jeho tvrdení mohla vyplývať. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že jeho žaloba nespĺňa kritéria požadované K námietke aktívnej vecnej legitimácie: poistený mal pohľadávku z titulu poistnej udalosti voči žalovanému, a to poistné plnenie v žalovanej výške. Túto svoju pohľadávku postúpil na žalobcu, ktorý si ju uplatnil v tomto konaní. To, čo tvrdí žalovaný, je irelevantné. Zároveň podporuje svoje vyjadrenie judikatúrou. Čo sa týka zmluvy o postúpení pohľadávky: v predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. Na podporu svojej argumentácie odkázal žalobca na aktuálnu judikatúru. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu nevyužil

4. Súd nariadil pojednávanie na deň 22.6.2023. Zástupca žalovaného opätovne poukázal na znenie VPP, ktoré limituje cenu Nhod, ako i určuje výšku lakovacej konštaty na úrovni 100%.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie písomnými podaniami právneho zástupcu žalobcu a žalovaného, výpismi z obchodného registra žalobcu, žalovaného, Zmluvou o postúpení pohľadávky, cenníkom servisov, faktúrou, oznámením o poistnom plnení, ako i ostatným spisovým materiálom a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Medzi procesnými stranami nie je sporné, že dňa XX.XX.XXXX došlo k poistnej udalosti a poškodeniu motorového vozidla S. F. E., EČV: S. XXX V.. Rovnako nie je sporné, že poškodený má so žalovaným ako poisťovateľom uzatvorenú Zmluvu o havarijnom poistení, predmetom ktorej bolo poistenie poškodeného motorového vozidla. Rovnako nie je sporné, že žalobca opravil vozidlo a následne bola vystavená za opravu vozidla faktúra na sumu 2.032,18 Eur. Predmetnú škodovú udalosť poškodený nahlásil u žalovaného a bola evidovaná pod č. M.. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 27.2.2019 žalovaný žalobcovi oznámil, že mu vyplatí sumu krátenú o sumu 315,02 Eur z dôvodu, že „primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 eur/NH bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál. (výška lakovacej konštanty 100%) - Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou AUDATEX“

7. Spornou skutočnosťou medzi stranami ostala oprávnenosť krátenia poistného plnenia, aktívna legitimácia žalobcu, platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.

8. Súd právne posúdil vec nasledovne:

Podľa a (ďalej len „“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Podľa , , a právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

Podľa z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. Podľa článku 8 Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa článku 15 odsek1 Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa článku 15 odsek 2 Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Podľa Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

9. Čo sa týka žalovaným namietanej neexistencie opisu rozhodujúcich skutočností, o ktoré žalobca opiera svoj nárok: súd odkazuje na uznesenie NS SR z ktorého je zrejmé, že judikatúra za „rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke“. Súd má za to, že výklad žalovaného je príliš formalistický. Predmet žaloby tak, ako bol vymedzený, teda nárokom žalobcu proti žalovanému na zaplatenie poistného plnenia z poistnej udalosti vymedzenej číslom a základným popisom skutkových okolností, považuje súd za dostatočné.

10. Námietku žalovaného týkajúcu sa absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyhodnotil súd ako nedôvodnú a nezodpovedajúcu skutočnosti. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v zmluve o postúpení pohľadávky chýba výslovný prejav vôle postupcu (poškodeného) postúpiť predmetnú pohľadávku na žalobcu, súd poukazuje na to, že z článku I zmluvy jednoznačne vyplýva, že jej predmetom je postúpenie sumy 315,02 eura ako sumy, ktorá predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti XXX XXX XXXX. K námietke neplatnosti zmluvy o postúpení: Poškodený bol oprávnený postúpiť nárok na poistné plnenie na žalobcu, predložená zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže sú v nej špecifikované zmluvné strany, ako aj pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia. Ako nedôvodné vyhodnotil súd aj tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého nedošlo k postúpeniu pohľadávky, ale záväzku žalobcu. Súd poukazuje na to, že predmetom postúpenia bol nárok poisteného proti žalovanému na zaplatenie časti poistného plnenia, ktorý žalovaný podľa názoru poisteného neoprávnene odmietol poskytnúť. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca je nositeľom práva uplatneného žalobou a aktívne vecne legitimovaným subjektom v rozhodovanom spore.

Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca je nositeľom práva uplatneného žalobou a aktívne vecne legitimovaným subjektom v rozhodovanom spore.

11. Čo sa týka krátenia poistného plnenia: súd má za to, že žalovaným tvrdená nižšia kalkulácia nákladov na opravu v systéme audatex nepredstavuje skutočnú výšku škody, keďže táto udáva iba všeobecné (orientačné) hodnoty, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnych vstupných údajov zadaných žalovaným.

Podľa článku 12 odsek 5 písmeno c) VPP: Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: pri oprave poisteného MV v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla považujú náklady stanovené na základe kalkulácie vyhotovenej poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla v súlade so zápisom o obhliadke poškodeného MV poisťovňou. Na účely kalkulácie primeraných nákladov na opravu poisteného MV poisťovňa akceptuje ako primeranú cenu práce max. do výšky 20 eur/hod s DPH a cenu alternatívnych náhradných dielov, pokiaľ sú dostupné na trhu v SR, v prípade, že alternatívny diel sa nevyrába, poisťovňa uplatní pri výpočte poistného plnenia zrážku 20% z ceny originálneho náhradného dielu. Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných dielov a v závislosti od výsledku preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely. O kalkulácii primeraných nákladov na opravu bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude výška lakovacej konštanty PK51 použitá na úrovni 100%.

Súd uvádza, že žalovaný v spore nepoprel účinne výšku žalobou uplatnenej pohľadávky, keďže jeho konštatovanie v odpore, že „plnenie zo strany žalovaného predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné““ nepredstavuje účinné popretie žalobou uplatneného nároku. Pokiaľ chcel žalovaný účinne poprieť výšku uplatneného nároku, bol povinný poprieť skutkové tvrdenia žalobcu a uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (k tomu viď znenie ustanovenia ). Žalovaný bol teda povinný súdu uviesť a preukázať výšku obvyklých nákladov spojených s opravou motorového vozidla v rozhodnej oblasti, a to jednak pokiaľ ide o použitý materiál, ako aj o autoservisom fakturované normohodiny. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosť „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( ). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti (D., B.., Y. Š., B.., R., O.., S.Á., W.., B., O.., S., W.., D., B.. a kol. . Komentár. Praha : J..N.. S., 2016, s. 568-569). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Spomenuté procesné povinnosti sa následne vzťahujú aj na žalovaného, pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť (teda je povinný tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať). Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 22.09.2010).

Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia. Pojem „substancované“ zvýrazňuje, že tvrdenia sú relevantné z hľadiska hmotného práva. Povinnosť substancovane tvrdiť má charakter procesného bremena a zaťažuje toho, kto má procesnú povinnosť tvrdiť. Substancované tvrdenie je také skutkové tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie (viď D., B.., Y. Š., B.., R., O.., S., W.., B., O.., S., W.., D., B.. a kol. . Komentár. Praha : J..N.. S., 2016, s. 571).

Žalovaný krátenie poistného plnenia odôvodnil vyššie citovaným ustanovením VPP. V tejto súvislosti súd predovšetkým konštatuje, že nemá za preukázané, že žalovaný o kalkulácii primeraných nákladov na opravu poisteného písomnou formou informoval - tak, ako to predmetné ustanovenie vyžaduje.

Ďalej je potrebné zdôrazniť, že ak má opravovňa (v danom spore žalobkyňa) zapísaný ako predmet podnikania opravy cestných motorových vozidiel, čo v danom prípade žalovaná nespochybňovala (a v danom spore z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalobkyňa týmto oprávnením disponuje), neprináleží jej potom členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poškodený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobkyne, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Podľa súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Žalovaná nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie len preto, že motorové vozidlo bolo opravené v neautorizovanom servise. Žalovaná navyše nemá zákonný podklad vnútiť svoju vôľu výberu servisu poistenému, prípadné uprednostňovanie zmluvných servisov môže mať nanajvýš čisto odporúčací charakter. V rámci voľného trhu je na poškodenom, v akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom, zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti. Súd poukazuje aj na nariadenie komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému trhu - skrátene nazývané "bloková výnimka"- majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Vyššie uvedená bloková výnimka dáva možnosť prevádzať nezávislým servisom značkový servis, údržbu a opravy aj nových automobilov v záručnej dobe, a to bez straty záruky samozrejme pri dodržaní postupov a rozsahu prác predpísaných výrobcom automobilu a pri použití originálnych alebo kvalitatívne rovnocenných náhradných dielov. Predmetné rozlišovanie a vnútené uprednostňovanie len určitého typu servisu vozidiel, by preto bolo v rozpore s hospodárskou súťažou a právom Európskej únie. Pokiaľ ide teda o krátenie poistného plnenia z dôvodu úhrady primeraných nákladov na cenu práce v sume 20 eur bez DPH za normohodinu práce, ako i o použitie lakovacej konštanty - súd uvádza, že žalovanú zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať primeranosť nákladov na normohodinu práce/ lakovanie a uviesť na základe čoho považuje žalobkyňou požadovanú sumu za neprimeranú. V oznámení o poistnom plnení žalovaná argumentuje len kontrolnou kalkuláciou. Súd uvádza, že nebola predložená žiadna kalkulácia, či iná listina, z ktorej by súd overil postup žalovanej. Platí preto, že na preukázanie oprávnenosti nároku na poistné plnenie postačujú ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla, s ktorou ak žalovaná nesúhlasila bola povinná predložiť a hodnoverne preukázať dôvody krátenia poistného plnenia, čo sa ale nestalo. Žalovaná preto nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise sumou 20 eur bez DPH, ani určovať výšku lakovacej konštanty. V nadväznosti na uvedené súd neakceptoval VPP žalovanej, pretože tieto dojednania majú za cieľ v prípade neurčenia opravovne zo strany žalovanej nútiť poškodených opravovať poškodené vozidlá v autorizovaných a zmluvných autoservisoch a následne sankcionovať poškodených, ktorí aj napriek tomu, že žalovaná opravovňu neurčí, vozidlo nechajú opraviť v nezmluvnom a neautorizovanom servise. Žalovaná tak limituje poistné plnenie tým, v akom autoservise je poškodené vozidlo opravené, čo je

nie len v rozpore so zmyslom a účelom poistenia (skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu) ale zároveň aj v rozpore s blokovou výnimkou, ako aj hospodárskou súťažou. Takéto konanie žalovanej limitujúce vzniknutú škodu a následne poskytnuté poistné plnenie podľa toho, kde je vozidlo opravené nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaná mala súdu, keďže ju v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, ozrejmiť, prečo považovala autoservisom účtovanú sumu za normohodinu práce za neprimeranú, a prečo je suma 20 eur bez DPH sumou primeranou, rovnako tak mala ozrejmiť, prečo je použitie lakovacej konštanty 100% primerané. Zároveň súd zdôrazňuje, že žalovaná nepreukázala, že poškodený bol písomnou formou informovaných o kalkulácii primeraných nákladov na opravu tak, ako to vyžaduje článok 12 odsek 5 písmeno c) VPP.

12. S ohľadom na uvedené má súd za to, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť tvrdiť a neuniesol tak bremeno tvrdenia vo vzťahu k oprávnenosti zníženia poistného plnenia.

13. Z uvedených dôvodov súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 315,02 eur.

14. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00% ročne zo žalobou uplatnenej sumy od 15.3.2019 do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému úrok z omeškania v žalobcom uplatnenej výške 5,00% ročne, a to od 15.3.2019 až do zaplatenia a to v súlade s . Poisťovňa ukončila šetrenie poistnej udalosti 27.2.2019, tj bola povinná plniť do 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Aktuálna sadzba zákonných úrokov z omeškania je stanovená podľa v spojení s nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia a bola k uvedenému dátumu 5% ročne (ako žaloba požadoval a žalovaný ani nerozporoval). Súd preto aj v tejto časti žalobe vyhovel.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s ustanovením a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.