Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoR/1/2023

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: W.. S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX I. E., zastúpenej JUDr. Liborom Hetmerom, bytom Turecká 49, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. -177 zo dňa 04.11.2022 takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho Rozhodcovského súdu Victoria arbiter, so sídlom J. XXXX, XXX XX E., spisová značka RK-PC-XXXX/XX-EK zo dňa 20.11.2015. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie , , , , , , , , Občianskeho zákona, , o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, , , , , , a , , , o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný stálym rozhodcovským súdom O. F. so sídlom v E. pod spisovou značkou RK-PC- XXXX/XX zo dňa 20.11.2015. Žalobu odôvodnila tým, že nebola riadne upovedomená o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, alebo jej nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahovala zákonom ustanovené náležitosti podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok ju zaviazal na plnenie, ktorého povahu považuje za objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Rozhodcovský rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2. Žalovaný namietal dôvodnosť podanej žaloby a vedenia predmetného konania. Uviedol, že na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku podal na Okresný súd Nové Zámky návrh na vykonanie exekúcie, na základe ktorého súd v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol dňa 29.06.2016 o udelení poverenia na výkon exekúcie W.. V. W., súdnemu

exekútorovi. Vyjadrenie žalobcu o neupovedomení o ustanovení rozhodcu, resp. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní považoval za vecne nepodložené, keďže zriaďovateľ rozhodcovského súdu má zákonnú povinnosť zverejniť v Obchodnom vestníku údaje o rozhodcovskom súde, pričom tieto publikačné povinnosti si riadne splnil. Predmetná zmluva obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, tak spor rozhodoval rozhodcovský súd určený v súlade s § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský súd preskúmal skutkový stav a predložené listinné dôkazy a nezistil žiadne porušenie právnych predpisov v oblasti spotrebiteľského práva. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobkyňu na peňažné plnenie, ktorého nárok bol v rozhodcovskom konaní riadne právne a skutkovo zdôvodnený. Boli pritom zohľadnené všetky relevantné právne predpisy vydané za účelom ochrany spotrebiteľa.

3. Súd v prvom rade skúmal, či žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku včas. Súčasťou spisu je i upovedomenie o začatí exekúcie vydané súdnym exekútorom W.. V. W., dňa 15.02.2018, v ktorom súdny exekútor poučil povinnú (žalobkyňu), že je oprávnená podať do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej (žalobkyni) doručené dňa 23.02.2018 a žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na súd dňa 06.03.2018, t. j. v štrnásťdňovej lehote na podanie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie. Žalovaný v konaní nepreukázal, že dostatočným spôsobom oboznámil žalobkyňu s podrobným obsahom zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy; naopak, žalobkyňa potvrdila, že pri podpisovaní dokumentov bola v strese, pretože tieto jej dávala podpísať nejaká pani Z. a nie pani S. W., ktorá je uvedená na týchto dokumentoch, že zastupuje veriteľa na základe plnej moci. Žiadna plná moc vtedy nebola predložená a nebola predložená ako dôkaz ani v tomto konaní. Z týchto dôvodov súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu zo dňa 25.07.2013 za absolútne neplatnú. Zmluva bola jednak nečitateľná, nepreskúmateľná, ona nebola podrobne oboznámená s jej obsahom a obsah zmluvy bol vopred predtlačený, formulárový bez prerokovania zmluvných podmienok a predložený len na podpis, a preto ju súd vyhodnotil za absolútne neplatnú. Rozhodcovská zmluva žalobkyni bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde. Pred rozhodcovským súdom neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice, zákonná úprava ochrany spotrebiteľa, ustálená a publikovaná súdna prax jednak slovenských súdov, no taktiež aj Súdneho dvora EÚ vo veciach ochrany spotrebiteľa. Ak sú zmluvné podmienky už vopred napísané v predtlačenom formulári, potom ťažko možno dospieť k záveru o tom, že by sa mohol meniť ich obsah. O platnú rozhodcovskú zmluvu a zmluvu o revolvingovom úvere by išlo iba v prípade individuálneho oboznámenia s obsahom týchto zmlúv, podrobným vysvetlením a prečítaním týchto dokumentov, a najmä čitateľným písmom uvedené, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania.

4. Podľa záveru súdu prvej inštancie zmluva o revolvingovom úvere obsahovala množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, najmä v časti sankcií, keď poskytnutá čiastka úveru bola 1.500 eur a žalobkyňa ako dlžník mala vrátiť spolu s úrokmi za celú dobu čerpania sumu 3.375,54 eura, RPMN predstavovala v percentách 68,63 % za úver a ročná úroková sadzba úveru bola 76,21 %. Súd sa nestotožnil ani s čl. 14 bod 14.1 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere upravujúcich nárok na zmluvnú pokutu, lebo tieto považoval tiež za neprijateľnú podmienku z dôvodu, že zmluvná pokuta vo výške 0,04 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania je neprijateľne vysoká, a taktiež z dôvodu, že s odvolaním sa na v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy nemôže veriteľ od spotrebiteľa považovať úroky alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. V predmetnej zmluve nie je uvedený nárok veriteľa na zmluvnú pokutu, a taktiež ani jej výška, ktorá je uvedená v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a (ďalej len „“) tak, že žalobkyňa bola v konaní síce úspešná v plnom rozsahu, no zástupca náhradu trov konania nežiadal, preto jej súd nárok na ich náhradu nepriznal.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Odvolanie odôvodnil len citáciou , , , , teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla odvolanie odmietnuť pre nedostatok odvolacích dôvodov, alternatívne napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Odvolanie žalovaného je podľa nej príliš všeobecné, nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené a bez zákonných náležitostí.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) rozhodol vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) vychádzajúc z nižšie citovaných zákonných ustanovení:

9. Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

10. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

12. Podľa ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

13. V tomto prípade odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného ako také, ktoré napriek poučeniu v rozsudku súdu prvej inštancie neobsahuje právne významné odôvodnenie v súlade s vyššie citovaným ustanovením . Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody a v podstate len odcitoval ustanovenie , , , , teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nič konkrétne v nadväznosti na to neuviedol a nešpecifikoval. Pritom vo všeobecnosti zákon v ustanovení zakazuje súdu vyzývať odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. V tomto prípade zákonné náležitosti v odvolaní žalovaného jednoznačne absentujú a odvolací súd pre tento nedostatok v odvolacom konaní nemohol pokračovať. Preto konštatoval, že žalovaný v odvolaní riadne neuviedol odvolacie dôvody, keďže len citoval znenie zákona na podklade ustanovenia , , , tak, ako je to uvedené vyššie. Nijako však neuviedol, v čom konkrétne - v nadväznosti na uvedené ustanovenie - vidí opodstatnenosť svojich odvolacích dôvodov a v čom tieto konkrétne spočívajú. Z hľadiska posúdenia správnosti napadnutého rozsudku je takéto uvedenie odvolacieho dôvodu bez bližšej špecifikácie právne bezvýznamné.

14. Odvolanie žalovaného teda neobsahuje žiadny zákonný dôvod predpokladaný v ustanovení a . Odvolací súd konštatoval, že v zmysle má súd prvej inštancie povinnosť vyzvať odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučiť ho o následkoch neodstránenia vád odvolania, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, avšak na doplnenie odvolacích dôvodov zo zákona odvolateľa nevyzýva. Odvolanie musí byť relevantne odôvodnené, čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Pokiaľ odvolanie po uplynutí odvolacej lehoty neobsahuje riadne vymedzený odvolací dôvod a tento nemožno z obsahu odvolania vyvodiť, odvolací súd bez ďalšieho odvolanie odmietne podľa

. Absencia relevantného odvolacieho dôvodu je vadou odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. V tomto smere odvolací súd poukazuje aj na komentár k ustanoveniu (, Veľké komentáre, vyd. Nakladelství C.H.Beck r. 2016, napísaný autorským kolektívom pod vedením doc. JUDr. W. O., B.., str. 1237) s výkladom k tomuto ustanoveniu. Tu priamo autori tejto právnej normy ustanovenie vykladajú tak, že „odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených vád odôvodnené (), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ Z podaného odvolania nie sú zrejmé konkrétne dôvody, teda konkrétne okolnosti prípadu, ktoré by mali byť predmetom odvolacieho prieskumu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Uvedenie iba všeobecných odvolacích dôvodov nie je postačujúce pre rozhodovanie odvolacieho súdu; uvedením len všeobecných odvolacích dôvodov v odvolaní bez bližšej špecifikácie konkrétnych okolností prípadu nie je splnená zákonom stanovená náležitosť odvolania spočívajúca v povinnosti uviesť v odvolaní „odvolacie dôvody“ (obdobne aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. -20 zo dňa 05.11.2019). Žalovaný napriek riadnemu poučeniu o náležitostiach odvolania v závere napadnutého rozsudku v odvolaní relevantné dôvody neuviedol a odkaz na ustanovenie zákona nemohol byť postačujúci. Keďže v odvolacom konaní pre vady odvolania nebolo možné pokračovať, odvolací súd podľa odvolanie odmietol.

15. Vo všeobecnosti ak je nutné odmietnuť odvolanie podľa , t. j. aj v prípade, že odvolanie nemá náležitosti podľa , odvolací súd pri posudzovaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádza zo zásady úspechu v odvolacom konaní vo vzťahu k ustanoveniu . Nárok na náhradu trov v takomto prípade prináleží strane, ktorá nepodala odvolanie, ak jej objektívne trovy konania vznikli. Odmietnutie odvolania je totiž po procesnej stránke považované za neúspech v konaní. Odvolací súd postupujúc podľa , , a úspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).