Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/123/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Moravovou, v právnej veci navrhovateľa: V.. Z. B., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom B. XX, B., zastúpená advokátom JUDr. Rastislavom Bajánkom, Vajnorská 1, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, Pribinova 2, Bratislava, o náhradu mzdy 13.351,80 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu mzdy vo výške 1.963,40 Euro brutto do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 23.07.2009 domáhala od odporcu zaplatenia sumy 30.630,60 Eur, spolu s úrokmi z omeškania, titulom náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou za obdobie od 01.11.2002 do 30.04.2009. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. -80 zo dňa 25.06.2007 bolo rozhodnuté, že výpoveď ktorú dostala od právneho predchodcu odporcu Reedukačného detského domova a Liečebno-výchovného sanatória so sídlom Majorháza č.1, Tomášov je neplatná. Rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -117 zo dňa 10.02.2009. Pretože navrhovateľka v zmysle oznámila právnemu predchodcovi odporcu, že trvá na ďalšom zamestnávaní, jej pracovný pomer sa neskončil a odporca je jej povinný poskytnúť náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku odo dňa, keď oznámila právnemu predchodcovi odporcu ako svojmu zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní až do času, kým jej odporca umožní pokračovať v práci. V čase podania výpovede mala

-2-

navrhovateľka priemerný zárobok 392,70 Eur mesačne a preto žiadala zaplatenie náhrady mzdy za 78 mesiacov v sume 30.630,60 Eur.

Podaním došlým súdu dňa 29.03.2011 vzala navrhovateľka návrh v časti zaplatenia sumy 17.278,80 Eur predstavujúcej náhradu mzdy za mesiace apríl 2002 až jún 2006 späť z dôvodu vznesenej námietky premlčania odporcom a žiadala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť jej náhradu mzdy za

obdobie júl 2006 až apríl 2009 vo výške 13.351,80 Eur spolu s úrokom z omeškania. Uznesením č.k. -58 zo dňa 04.04.2011 bolo konanie v časti o zaplatenie 17.278,80 Eur zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2011.

Odporca žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľka pracuje na Ministerstve školstva, vedy výskumu a športu SR, ktorá je nadriadenou organizáciou odporcu, ako aj z dôvodu, že od odporcu nemožno spravodlivo požadovať plnenie za obdobie od 11.09.2006 do 11.05.2009 v sume 13.351,80 Eur, keďže odporca neprevzal a nevykonáva žiadne činnosti po Reedukačnom domove a oddelení s liečebno-výchovným režimom ktorý bol zrušený bez právneho nástupcu dňom 31.08.2004, čo vyplýva aj z listu Ministerstva školstva SR zo dňa 03.01.2005, č. CD-2004-19740/39189-1:16, podľa ktorého Reedukačný detský domov, po vyradení zo siete škôl a následnom zrušení zriaďovateľom zariadenia, nemá pre zamestnancov nástupnícku organizáciu. Zároveň žiadal zamietnuť návrh aj z dôvodu nepreukázania doručenia nesúhlasu navrhovateľky s výpoveďou zamestnávateľovi a z dôvodu, že odporca má za to, že v súlade s ust. pracovný pomer navrhovateľky u odporcu sa skončil dohodou dňa 31.10.2002, po uplynutí dvojmesačnej výpovednej doby, nakoľko podľa dopĺňacieho rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 30.04.2009 č.k. -126 súd zastavil konanie v časti určenia, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trvá. Žiadal náhradu mzdy navrhovateľke nepriznať z dôvodu uvedenom .

Tunajší súd rozsudkom sp. zn. -105 zo dňa 06.10.2011 návrh navrhovateľky zamietol. Odvolací súd uznesením sp.zn. -136 zo dňa 19.12.2012 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Tunajší súd doplnil vec v intenciách rozhodnutia Krajského súdu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dokladmi: rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -80 zo dňa 28.5.2007, dopĺňacím rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -126, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -117 zo dňa 10.2.2009, nesúhlasom s výpoveďou a výzvou na prideľovanie práce zo dňa 30.10.2002, s rozhodnutím o plate, s rozhodnutím Národného úradu práce č.k. zo dňa 13.01.2003, s Pracovnou zmluvou zo dňa 29.01.2003, so skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo dňa 24.04.2003, s určením platu zo dňa 31.03.2005, zo dňa 01.05.2003, zo dňa 01.08.2003, zo dňa 30.01.2004, zo dňa 30.07.2004, zo dňa 31.12.2004, zo dňa 31.10.2005, zo dňa 30.12.2005, zo dňa 28.02.2006, zo dňa 31.03.2006, zo dňa 30.06.2006, zo dňa 29.12.2006, zo dňa 04.05.2009, s Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 14.09.2011, so žalobou o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, so stanoviskom k nesúhlasu navrhovateľa s výpoveďou zo dňa 30.10.2002, so stanoviskom Ministerstva školstva SR zo dňa 03.01.2005 č. CD-2004-19740/39189-1:16, ako aj s ostatným spisovým materiálom pričom zistil nasledovný skutkový stav :

-3-

Listom zo dňa12.08.2002, č. 964/02 dal právny predchodca odporcu navrhovateľke výpoveď z pracovného pomeru podľa . Pracovný pomer navrhovateľky mal na základe výpovede skončiť po uplynutí výpovednej doby dňa 31.10.2002.

Listom zo dňa 30.10.2002 adresovaným Reedukačnému detskému domovu a Liečebno-výchovnému sanatóriu, Majorháza 1, Tomášov, navrhovateľka nesúhlasila s výpoveďou danou jej právnym predchodcom odporcu a naďalej trvala na pracovnom pomere. Podľa pečiatky na liste nesúhlas bol doručený Reedukačnému detskému domovu a Liečebno-výchovnému sanatóriu dňa 30.10.2002 pod č. 1565/02.

Zo stanoviska Reedukačného detského domova a Liečebno-výchovného sanatória k nesúhlasu navrhovateľky s výpoveďou zo dňa 30.10.2002 vyplýva, že tento považoval za bezpredmetný a pracovný pomer považoval za ukončený uplynutím výpovednej doby dňa 31.10.2002.

Rozsudkom tunajšieho súdu č.k -80 zo dňa 28.5.2007 v spojení s dopĺňacím rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -126 zo dňa 30.04.2009, právoplatným dňa 27.05.2009 (súd na základe späťvzatia návrhu navrhovateľkou zastavil konanie v časti určenia, že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trvá) a s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. -117 zo dňa 10.2.2009, právoplatným dňa 11.05.2009 súd určil, že výpoveď daná navrhovateľke odporcom listom zo dňa 12.08.2002, č.j. 964/02 podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zák. práce právnym predchodcom odporcu Reedukačného detského domova a Liečebno-výchovného sanatória so sídlom Majorháza č.1, Tomášov, je neplatná z dôvodu nepreukázania zamestnávateľom, že navrhovateľka sa dopustila konania charakterizovaného ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Z Rozhodnutia o plate Reedukačného detského domova a liečebno-výchovného sanatória Majorháza 1 v Tomášove mal súd preukázané, že mesačný funkčný plat navrhovateľky s účinnosťou od 01.04.2002 bol 11.830.-Sk.

Z rozhodnutia Národného úradu práce, Okresného úradu práce Senec č.k. zo dňa 13.01.2003 vyplýva, že navrhovateľka požiadala dňa 01.01.2003 na základe písomnej žiadosti o sprostredkovanie zamestnania, avšak do evidencie nezamestnaných nebola zaradená z dôvodu, že diaľkovo študovala na PdFUK.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 29.01.2003 uzatvorenej medzi navrhovateľkou ako zamestnancom a zamestnávateľom Diakonické združenie Betánia, so sídlom v Bratislave vyplýva, že navrhovateľka bola odo dňa 01.02.2003 zamestnaná v Diakonickom združení Betánia, s miestom výkonu Senec, s hrubou mesačnou mzdou 8.700,-Sk, pričom tento pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe dňa 30.04.2003.

Z potvrdení o príjmoch navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka bola od 01.05.2003 zamestnaná v Detskom domove Nádej, Trnavská č. 62, Bernolákovo ako vychovávateľka s funkčným platom od 01.05.2003 - 12.090,-Sk, od 01.08.2003 - 12.680,-Sk, od 01.02.2004 - 13.340,-Sk, od 01.08.2004 - 13.970,-Sk, od 01.01.2005 - 14.270,-Sk, od 01.04.2005 - 14.570,-Sk, od 01.11.2005 - 15.640.-Sk, od 01.01.2006 - 15.040,-Sk, od 01.03.2006 - 15.240,-Sk, od 01.04.2006 - 16.490,-Sk, od 01.06.2006 - 17.420,-Sk, od 01.01.2007 - 16.970,-Sk.

-4-

Odporca tak v tomto konaní ako aj v konaní vznášal námietku neexistencie svojej vecnej pasívnej legitimácie z totožných dôvodov, ktoré však tak prvostupňový ako aj odvolací súd v odôvodnení rozsudkov vyhodnotili ako nedôvodné z dôvodu, že podľa , o rozpočtových pravidlách, práva a povinnosti zrušenej organizácie bez právneho nástupcu prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa t.j. v tomto prípade aj nároky vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov pôvodného zamestnávateľa navrhovateľky Reedukačného detského domova a Liečebno-výchovného sanatória so sídlom Majorháza č.1, Tomášov prešli dňom jeho zrušenia 31.8.2004 na Krajský školský úrad v Bratislave, Teplická 4, čím je dané právne nástupníctvo Krajského školského úradu z opatreniach v štátnej správe), pôvodného zamestnávateľa navrhovateľky. Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.08.2009 bolo dovolanie odporcu v predmetnej veci odmietnuté, pričom v odôvodnení najvyšší súd uvádza, že v prípade pôvodného zamestnávateľa navrhovateľky išlo o rozpočtovú organizáciu s právnou subjektivitou zriadenou zriaďovateľom ( Krajským školským úradom v Bratislave), ktorého práva a povinnosti po jeho zrušení prešli na Krajský školský úrad v Bratislave.

Podľa oznámenia Krajského školského úradu v Bratislave zo dňa 18.12.2012 došlo k zmene právnej úpravy ( o niektorých opatreniach v štátnej správe), ktorej dôsledkom je k 01.01.2013 právne nástupníctvo Ministerstva vnútra SR v postavení účastníka konania na strane odporcu.

Podľa platného a účinného do 30.6.2003 ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej lehote a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zamestnávateľ je povinný mu poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.

Podľa ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil.

Podľa na pracovnoprávne účely (ďalej len "") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa , plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

-5-

Podľa /plat zamestnanca/ funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa a príplatkov určených mesačnou sumou podľa ods. 1 písm. b/ až h/. Funkčným platom je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa .

Podľa mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa ustanovenia až 131 sa vzťahujú rovnako aj na náhradu mzdy a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, ak ide o jej splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Podľa rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje . sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období.

Z vykonaného dokazovania mal teda súd preukázané, že listom zo dňa 12.08.2002 č. 964/02 dal odporca navrhovateľke podľa výpoveď, ktorej platnosť napadla navrhovateľka s tým, že právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu bola táto výpoveď určená za neplatnú. Navrhovateľka po obdržaní predmetnej výpovede listom zo dňa 3010.2002 oznámila odporcovi nesúhlas s výpoveďou a naďalej trvala na pracovnom pomere, teda jej vôľou bolo zotrvať v pracovnom pomere a vykonávať prácu v zmysle pracovnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a právnym predchodcom odporcu. Doručenie nesúhlasu s výpoveďou mal súd za preukázané jednak z pečiatky nachádzajúcej sa na predmetnom nesúhlase s výpoveďou, podľa ktorej tento bol doručený Reedukačnému detskému domovu a Liečebno-výchovnému sanatóriu dňa 30.10.2002 pod č. 1565/02, ako aj zo stanoviska právneho predchodcu odporcu k nesúhlasu s výpoveďou zo dňa 31.10.2002. Právny predchodca

odporcu navrhovateľke však prácu po uplynutí výpovednej doby dňa 31.10.2002 neprideľoval, v konaní nepreukázal, že by navrhovateľku počas uplatňovaného obdobia od júla 2006 až apríla 2009 vyzýval na nástup do práce, taktiež nepreukázal ani ukončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou, keďže nie je povinnosťou zamestnanca po písomnom prejave vôle nesúhlasu s výpoveďou a trvaní na ďalšom zamestnávaní opätovne sa domáhať prideľovania práce, napriek tomu, že vykonaným dokazovaním mal súd taktiež preukázané, že navrhovateľka mala evidentnú snahu zapojiť sa do práce ihneď po tom, čo s ňou odporca neplatne rozviazal pracovný pomer, snažila sa získať vhodné zamestnanie prostredníctvom úradu práce a aj vlastnou iniciatívou. Súd pri svojej úvahe o znížení resp. nepriznaní náhrady mzdy za ďalší čas vychádzal zo zásady primeranosti a spravodlivosti sankcie pre odporcu ako zamestnávateľa a satisfakcie pre navrhovateľa ako zamestnanca, za neplatné skončenie pracovného pomeru, nakoľko náhrada mzdy priznaná v dôsledku neplatného skončenia prac. pomeru podľa ust. nemá povahu plnenia mzdového nároku vyplývajúceho z riadneho pracovného pomeru, nie je ekvivalentom mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť preto, že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať dohodnutú prácu za trvania jeho pracovného pomeru, ale má vo vzťahu k zamestnávateľovi predovšetkým sankčný charakter a súčasne vo vzťahu k zamestnancovi má toto ustanovenie satisfakčný charakter, lebo má zabezpečiť, aby zamestnancovi bolo nahradené, čo v dôsledku konania zamestnávateľa stráca. Pre nepriznanie náhrady mzdy alebo jej primerané zníženie súd prihliadne aj na okolnosti, či bol zamestnanec medzitým

-6-

zamestnaný, akú prácu vykonával, výška jeho zárobku alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil. Pri rozhodovaní o znížení resp. nepriznaní náhrady mzdy súd prihliadal na to, či si navrhovateľka mala možnosť zabezpečiť si pre seba vhodnú prácu a za akých podmienok, či dosahovala mzdu, zodpovedajúcu svojej kvalifikácii a za akých podmienok, a ak takúto mzdu dosahovala, i na okolnosti, za ktorých svoj zárobok dosiahla, či to nebolo za nepriaznivých okolností ( napr. či vykonávala prácu zodpovedajúcu svojej kvalifikácii, či pracovala nadčasy, nočné práce, či dochádzala do inej obce a pod.). Nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že navrhovateľka po neplatnom skončení pracovného pomeru dosahovala vyššiu mzdu ako u neho, pretože súd má preukázané, že napr. po tom, čo odporca dal navrhovateľke neplatnú výpoveď z pracovného pomeru a prestal jej prideľovať prácu, navrhovateľka podala dňa 01.01.2003 písomnú žiadosť o sprostredkovanie zamestnania na Okresný úrad práce v Senci avšak do evidencie nezamestnaných nebola zaradená z dôvodu, že diaľkovo študovala na PdFUK, ďalej si aktívne hľadala zamestnanie a od 01.02.2003 sa zamestnala ako špeciálny pedagóg - vychovávateľ, v Diakonickom združení Betánia, pracovisko Senec, s hrubou mesačnou mzdou 288,78 Euro (8.700,- Sk), pričom u odporcu mala mesačnú mzdu vo výške 392,68 Euro. Súd prihliadol tiež na skutočnosť, navrhovateľka ako samoživiteľka s dvoma deťmi musela do zamestnania dochádzať z Bratislavy do Senca. V rokoch 2003-2008 z miesta bydliska dochádzala do zamestnania v Bernolákove, kde pracovala aj v nočných službách.

Po zhodnotení všetkých okolností prípadu súd dospel k záveru, že navrhovateľka sa po 3 mesiacoch od neplatného skončenia pracovného pomeru síce zapojila do prac. pomeru u nového zamestnávateľa avšak za nevýhodnejších podmienok, ako by mala pri výkone práce podľa pracovnej zmluvy u odporcu, ak by odporca plnil svoju povinnosť prideľovať jej prácu. Zo samotnej skutočnosti, že po tom, čo jej odporca neumožnil v dôsledku neprideľovania práce zarábať, sa riadne zapojila do práce, zamestnala sa, nemožno vyvodiť nepriaznivé následky pre navrhovateľku v podobe zníženia, prípadne nepriznania náhrady mzdy. V zmysle Uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 14.09.2011 zamestnanec, s ktorým bol neplatne skončený pracovný pomer nemá povinnosť zamestnať sa resp. povinnosť nezamestnať sa u iného zamestnávateľa (bolo by to v rozpore s ), pretože takáto povinnosť neexistuje. Súd môže na návrh zamestnávateľa náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne nepriznať len celkom výnimočne a to v prípadoch, ak by bol výkon práva na náhradu mzdy z neplatného skončenia prac. pomeru zaručeného ustanovením , v rozpore s dobrými mravmi v zmysle . V prípade náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru podľa náhrada mzdy nemá povahu plnenia mzdového nároku vyplývajúceho z riadneho pracovného pomeru, nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec nemohol zarobiť, pretože mu zamestnávateľ neprideľoval prácu, neumožnil mu vykonávať prácu na ktorú sa zaviazal podľa pracovnej zmluvy, a ktorú bol zamestnanec aj schopný vykonávať ale má

charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý neplatne zrušil pracovný pomer, za jeho chovanie v rozpore s právnymi predpismi. Je preto potrebné poskytnúť ochranu proti bezpráviu a naplnenie všeobecných právnych zásad, podľa ktorých je každý povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať prospech z vlastnej nepoctivosti. To zároveň znamená, že nemôže byť aplikovaný takým spôsobom, aby sa tým prakticky negovalo poskytnutie ochrany zamestnancovi vyplývajúcej z ods. 1 tohto ustanovenia a aby sa oplatilo konať protiprávne. Tu súd s ohľadom na takto vyslovený právny názor uprednostnil, vzhľadom na okolnosti prípadu, jednoznačne sankčné dôsledky citovaného zákonného ustanovenia, pričom vzhľadom

-7-

na ne neobstojí argument odporcu, že v určitom období navrhovateľka dosahovala vyššiu mzdu u iného zamestnávateľa. Je potrebné poukázať na ten aspekt, že účinnosť tohto zákonného ustanovenia by mohla byť zmarená v prípade, že by navrhovateľka v novom zamestnaní dosahovala vyšší príjem, pričom takýto výklad by znemožnil úmysel zákonodarcu, pri zákonom mienenej sankcii.

Priemerným zárobkom zamestnanca na pracovnoprávne účely sa rozumie priemerný hrubý zárobok, pokiaľ pracovnoprávne predpisy neustanovujú inak. Vzhľadom na to, že nárok navrhovateľky na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru podľa ust. nepochybne vznikol od 01.11.2002, súd posúdil nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie júl 2006 až apríl 2009 ako nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru za obdobie presahujúce 12 mesiacov v zmysle ust. , pričom vychádzal zo záveru, že pre zistenie priemerného zárobku navrhovateľky je rozhodným obdobím kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje . t.j. doba od 01.08.2002 do 01.11.2002 a je potrebné zistiť z hrubej mzdy zúčtovanej navrhovateľke k výplate. Výšku náhrady mzdy súd vypočítal z priemerného hrubého zárobku navrhovateľky, ktorý predstavuje jej funkčný plat a ktorý dosiahla v rozhodnom období v súlade s ust. , na základe predloženého Rozhodnutia o plate Reedukačného detského domova a liečebno - výchovného sanatória v Tomášove bol navrhovateľke určený od 01.04.2002 funkčný plat vo výške 392,68 Euro (11.830.-Sk) mesačne a zistil, že navrhovateľka v mesiacoch august, september, október r. 2002 dosiahla mzdu - funkčný plat 392,68 Euro brutto. Navrhovateľke nepochybne vznikol nárok na náhradu mzdy od 01.11.2002 vo výške naposledy priznaného funkčného platu 392,68 Euro mesačne do doby prideľovania práce odporcom navrhovateľovi, príp. ukončenia pracovného pomeru. Súd nemal dôvod nepriznať navrhovateľke náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov len z dôvodu, že nebola pasívna a prejavovala záujem o získanie práce a nečinne sa nespoliehala, že jej bude vyplatená náhrada mzdy odporcom a po celú dobu, po ktorú si nárokovala od odporcu vyplatenie náhrady mzdy, ani nevykonávala po celú dobu prácu s porovnateľným zárobkom, aký by mala u odporcu, pokiaľ by s ňou nebol neplatne skončený pracovný pomer. Súd navrhovateľke náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru v zmysle ust. a za čas nad rámec dvanástich mesiacov, celé navrhovateľkou uplatnené obdobie, t.j. spolu za 34 mesiacov priznal, avšak v záujme primeranosti súd túto náhradu znížil na 5 mesačných funkčných platov v sume 1.963,40 Euro brutto ( 5 x 392,68 Euro) a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

O náhrade trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení s , podľa ktorého vznikol v konaní úspešnejšiemu účastníkovi konania, ktorým bol v danom prípade odporca, právo na náhradu pomernej časti účelne vynaložených trov konania. Avšak napriek uvedenej skutočnosti súd nepriznal odporcovi náhradu trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania, nakoľko si odporca v lehote ustanovenej v trovy prvostupňového ako aj odvolacieho konania nevyčíslil a zo súdneho spisu iné trovy konania ku dňu vyhlásenia rozsudku nevyplývali.

V zmysle pre rozhodovanie o náhrade trov konania platia dve základné zásady, t.j. že sa hradia len trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva a že sa právo na náhradu trov

konania riadi mierou procesného úspechu ( a ). Základným meradlom pre nárok na náhradu trov sporovom konaní je preto miera úspechu vo

-8-

veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu tiež celá náhrada nákladov konania. Ak mal len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadny účastník nemá právo na náhradu trov konania.

Súd skúmal úspech účastníkov konania, ktorý vypočítal tak, že preskúmal percentuálny úspech navrhovateľa a odporcu. V konaní mal 6,4 % úspech navrhovateľ (priznaných 1.963,40 z pôvodne uplatneného nároku 30.630,60 Eur) a 93,59 % úspech odporca (v časti o zaplatenie 17.278,80 Eur bolo konanie zastavené, na základe čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľom, teda navrhovateľ procesne zavinil v tejto časti zastavenie; a v časti o zaplatenie 11.388,38 Eur súd návrh týmto rozsudkom zamietol). Pomer úspechu v konaní súd zistil tak, že od percentuálneho úspechu úspešnejšieho účastníka, ktorým bol v tomto prípade odporca odpočítal úspech menej úspešného účastníka, ktorým bol v tomto prípade navrhovateľ a zistil, že úspech odporcu bol 87,19 %. Odporcovi vzhľadom na vyššie uvedené vznikol nárok na náhradu trov konania.

Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných (nie kalendárnych) dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Ak účastník v tejto lehote trovy konania nevyčísli, súd mu z úradnej povinnosti prizná len náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo spisu, a to k okamihu vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. To však neplatí pre náhradu trov právneho zastúpenia. To znamená, že trovy právneho zastúpenia treba vždy v ustanovenej lehote vyčísliť, inak ich náhradu súd nemôže priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v 3 vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

-9-

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa (Exekučný poriadok).