Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/199/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky E. S., bývajúcej v S.,

proti odporcovi K., so sídlom v B., o neplatnosť výpovede, vedenej na Okresnom súde

Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 10. februára 2009 sp. zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 28. mája 2007 č. k. – 80 určil,

že výpoveď daná navrhovateľke odporcom listom zo dňa 12. 8. 2002 č. j. 964/02 podľa § 63

ods. 1 písm. e/ je neplatná. Konanie v časti náhrady mzdy vo výške

473 200 Sk zastavil a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania

v sume 5 901 Sk k rukám právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Po

vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danom prípade je predmetná výpoveď neplatná

pre nesplnenie predpokladov podľa ustanovenia ( prerokovanie

vopred s príslušným odborovým orgánom ), prečo na jej základe nemohli nastať účinky

v zmysle v nadväznosti na ( skončenie pracovného

pomeru ). Na námietku odporcu o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie neprihliadol.

To z dôvodu, že pôvodný odporca – R. a L. so sídlom M., bol s účinnosťou od 31. 8. 2004

vyradený zo siete škôl a školských zariadení Ministerstva školstva Slovenskej republiky, na

základe žiadosti jeho zriaďovateľa, Krajského školského úradu Bratislava, ktorý ho aj dňom

31. 8. 2004 zrušil ( o štátnej správe v školstve a školskej

samospráve ). V čase zrušenia ( pôvodného zamestnávateľa navrhovateľky ) vo vzťahu

k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov platil právny režim podľa § 14

ods. 2 o verejnej službe, podľa ktorého na uspokojenie nárokov

zamestnancov zamestnávateľa, ktorým je rozpočtová alebo príspevková organizácia, ktorá

zanikla zrušením bez právneho nástupcu, sa vzťahuje osobitný predpis. Týmto je zákon

č. o rozpočtových pravidlách a podľa práva a povinnosti zrušenej

organizácie bez právneho nástupcu prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa, t. j. v danom

prípade nároky z pracovnoprávnych vzťahov pôvodného zamestnávateľa navrhovateľky

prešli dňom jeho zrušenia na K., čím je dané jeho právne nástupníctvo na strane odporcu.

Tým bolo vylúčené použitie ( ) v platnom

znení ( ak sa zrušuje zamestnávateľ, určí orgán, ktorý zamestnávateľa zrušuje, ktorý

zamestnávateľ je povinný uspokojiť nároky zamestnancov zrušeného zamestnávateľa alebo

uplatňovať jeho nároky ). O trovách konania rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 10. februára 2009 sp. zn. ,

na odvolanie odporcu rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

potvrdil. Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a zrušil uznesenie súdu

prvého stupňa z 25. 6. 2007 (nesprávne uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh).

V plnom rozsahu sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého nároky

vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov pôvodného zamestnávateľa navrhovateľky prešli

na odporcu, preto neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre zastavenie konania

podľa a námietky odporcu týkajúce sa nedostatku jeho pasívnej vecnej

legitimácie posúdil ako nedôvodné. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224

ods. 1 v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie odporca. Navrhol rozsudok

odvolacieho súdu, ako aj prvostupňového súdu, v napadnutej časti ( určení neplatnosti

výpovede a trovách prvostupňového konania ) zrušiť, konanie zastaviť a priznať mu náhradu

trov konania. Uviedol, že konanie pred odvolacím súdom ( aj súdom prvého stupňa ) je

postihnuté vadou uvedenou v , lebo odporca ako účastník konania,

ktorý vystupoval v konaní, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Uvedený záver

odôvodnil tým, že pôvodný odporca ( R. a L. M. ) po vyradení zo siete škôl a školských

zariadení Ministerstva školstva Slovenskej republiky ( rozhodnutie z 22. 7. 2004

č. C. ) bol dňom 31. 8. 2004 ( rozhodnutie z 3. 8. 2004 č. K. ) zrušený bez právneho nástupcu.

Nenastal preto prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na iný nástupnícky

subjekt podľa . Podľa jeho názoru súdy nižších stupňov pochybili, keď

pokračovali v konaní a nepostupovali podľa , podľa ktorého, ak po začatí

konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom a ak

právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Nesúhlasil s právnym názorom súdov nižších

stupňov, že podľa o rozpočtových pravidlách v znení

neskorších predpisov práva a povinnosti pôvodného odporcu zrušeného bez právneho

nástupcu prechádzajú dňom zrušenia na zriaďovateľa ( K. ), čím je dané jeho právne

nástupníctvo a jeho pasívna vecná legitimácia v konaní.

Navrhovateľka sa k dovolaniu odporcu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako sú dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané včas účastníčkou konania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný. Dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné a preto ho treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

Keďže v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,

podmienky prípustnosti dovolania upravuje ustanovenie

Dovolanie je zásadne prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti rozsudku,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu ( ).

V prejednávanej veci dovolateľ napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený

rozsudok súdu prvého stupňa, pričom sa nejedná o prípad, v ktorom by sa odvolací súd

odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu skôr vysloveného v tejto veci. Prípustnosť

dovolania teda nemožno vyvodzovať z ustanovenia Rovnako odvolací

súd nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu podľa

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ( ), dovolací súd sa ďalej zaoberal

otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu ( rozsudku

či uzneseniu ) odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Citované ustanovenie

nemá obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom

dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ,

možno ním napadnúť aj rozhodnutie vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238

neprípustné.

Odporca odôvodnil dovolanie tým, že ako účastník konania na strane odporcu nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože naňho neprešli práva a povinnosti pôvodného

odporcu ( R. a L. M. ) a teda, že nie je v konaní daná jeho pasívna vecná legitimácia.

Podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania je,

že musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosť byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť

subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom

konania. Ide o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje

v ustanovení § 19 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak ten,

komu ju zákon priznáva. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť

účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa

hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Spôsobilosť mať práva

a povinnosti majú aj právnické osoby ( ). Nedostatok

spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania,

na ktorý musí súd prihliadať v každom štádiu konania a má za následok zastavenie konania.

Tento nedostatok nemožno odstrániť postupom podľa , pretože nejde o vadu

podania spočívajúcu v jeho neúplnosti alebo nesprávnosti. Spôsobilosť byť účastníkom

konania a prípadnú následnú vadu konania v zmysle je podľa

ustálenej súdnej praxe potrebné odlišovať od tzv. vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej )

predstavujúcej hmotnoprávny vzťah účastníka k prejednávanej veci, ktorá je z hľadiska

prípustnosti dovolania irelevantná ( R č. 34/1993 ). Odporca medzi spôsobilosťou byť

účastníkom konania a vecnou legitimáciou nerozlišuje. Preto jeho tvrdenia uvádzané

v dovolaní, ktoré sa týkajú jeho pasívnej vecnej legitimácie, sú pre prípustnosť dovolania

právne bezvýznamné.

V prejednávanej veci K. ( odporca ) je rozpočtovou organizáciou štátu ( § 10 ods. 1 zákona

č. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve ). Podľa

( t. č. o rozpočtových pravidlách verejnej

správy ) rozpočtové organizácie štátu sú právnické osoby. Na strane odporcu vystupovala v

konaní teda právnická osoba s vlastnou právnou subjektivitou ( spôsobilosťou mať práva a

povinnosti ), z ktorého dôvodu je spôsobilá byť účastníkom občianskeho súdneho konania ( §

19 ). Potom existencia odporcom tvrdenej vady konania uvedenej v O.

s. p. zistená nebola. Dovolací súd nezistil ani existenciu vád konania uvedených v § 237 písm.

a/ a c/ až g/ Tieto odporca ani v dovolaní nenamietal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na záver dodáva, že štát musí mať záujem na tom, aby

v každom prípade zániku organizácie zriadenej zákonom alebo rozhodnutím ústredného

orgánu napojenej na štátny rozpočet, existovala nástupnícka organizácia. V zákone

č. o rozpočtových pravidlách ( t. č. o rozpočtových

pravidlách verejnej správy ) stanovil všeobecné pravidlo, podľa ktorého ak takáto organizácia

zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú ( dňom zrušenia )

na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanoví inak ( § 23 ods. 3 ). V prípade pôvodného

odporcu ( pôvodného zamestnávateľa navrhovateľky ) išlo o rozpočtovú organizáciu

s právnou subjektivitou zriadenou zriaďovateľom ( K. ), ktorého práva a povinnosti po jeho

zrušení prešli na odporcu a preto nebol daný dôvod na postup podľa , ako

nesprávne odporca, podľa ktorého neprešli na iný subjekt, tvrdil.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie odporcu podľa neprípustné.

So zreteľom na to, dovolanie odporcu odmietol podľa prvá veta

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému je takýto opravný prostriedok neprípustný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky úspešnej navrhovateľke voči odporcovi, ktorý úspech

nemal, nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože jej žiadne nevznikli ( § 243b

ods. 5 v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. augusta 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: