Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/46/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudkýň JUDr. Emílie Zimovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Bratislava, Pannská 7, IČO: 35 787 783, práv. zastúpeného JUDr. G. S., usadenou euroadvokátkou so sídlom A., G. X proti odporcom 1/ W. Z., nar. XX.XX.XXXX, 2/ D. Z., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom J., G. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov - F. Y. W., so sídlom S. IČO: XX XXX XXX, práv. zast. JUDr. O. D., advokátom so sídlom T., o zaplatenie 2.300,89 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 2. apríla 2013, č.k. -78, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcov 1/ a 2/ zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 586,90 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 586,90 eur od 01.03.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. Odporcom 1/, 2/ náhrada trov konania nepriznal a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov, Občianske združenie slovenských spotrebiteľov W. trovy konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 98,91 eur, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, JUDr. O. D., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Po právnej stránke posúdil súd prvého stupňa zmluvný vzťah z predmetnej zmluvy o úvere v súlade s právnou úpravou, platnou v deň uzavretia zmluvy, t.j. dňa 17.04.2008. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle , nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu, uzavretú medzi navrhovateľom - veriteľom ako dodávateľom a odporcami - spoludlžníkmi ako spotrebiteľmi. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere navrhovateľ poskytol odporcom úver v rámci svojej obchodnej činnosti a odporcovia túto finančnú službu prijali ako spotrebitelia - zmluvu podpísali ako fyzické osoby a zo samotnej zmluvy nevyplýva, že by zmluvu podpísali v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcami 1/, 2/ - spotrebiteľmi. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského úveru nevylučuje ust. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi možno podradiť pod ust. citovaného zákona, a následne zmluva potom musí

obsahovať náležitosti, stanovené § 4 zákona. V prvom rade sa súd prvého stupňa zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany vedľajšieho účastníka, pokiaľ ide o splátky úveru, splatné v období od 15.05.2008 do 15.05.2009. Súd prvého stupňa zistil, že táto námietka premlčania nie je dôvodná, pretože splátky úveru za predmetné obdobie nie sú predmetom tohto konania, nakoľko boli odporcami v tomto období uhradené. Súd prvého stupňa sa však stotožnil s námietkou vedľajšieho účastníka na strane odporcov ohľadne nedostatku náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.04.2008 z hľadiska z.č. o spotrebiteľských úveroch. Po preskúmaní veci súd prvého stupňa konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosť podľa citovaného zákona, a to údaj o konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ sa navrhovateľ v tomto smere bránil tvrdením, že v zmluve je uvedený dátum prvej splátky a počet splátok, a teda k údaju o konečnej splatnosti úveru je možné sa dopracovať jednoduchým počtovým úkonom tak, že konečná splatnosť úveru je dňa 15.04.2013, ktorý spôsob určenia konečnej splatnosti úveru mal dostačujúci, súd prvého stupňa sa s jeho argumentáciou nestotožnil. Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konečnej splatnosti úveru zaviedol novelou - , pričom podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu bolo cieľom novely zákona najmä zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov. Zákonodarca v ust. citovaného zákona zaviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedostatok v niektorých prípadoch (, , až j/, a ) má za tak závažný nedostatok zmluvy, že takto postihnutú zmluvu sankcionuje následkom bezúročnosti a bezodplatnosti úveru. Takto závažným údajom je v zmysle , citovaného zákona okrem iného i údaj o konečnej splatnosti úveru (), pričom v zákona sa uvádza rovnako závažný údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného možno vyvodiť, že zákonodarca okrem údajov o výške, počte a termíne splátok, na ktoré sa odvoláva navrhovateľ s tým, že z nich možno konečnú splatnosť úveru vypočítať a ktoré predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.04.2008 nesporne obsahuje, vyžaduje pre riadnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere i uvedenie osobitného údaja o konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.04.2008 neobsahuje povinný údaj podľa z.č. o spotrebiteľských úveroch - údaj o konečnej splatnosti úveru, považuje sa predmetný úver zmysle citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ tak od odporcov nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne poplatky, vrátane zmluvne dojednaného úroku 12,88 % ročne, poplatku za poskytnutie úveru, poplatkov za poistenie úveru, za upomienky, za vstup pohľadávky do vymáhania a za odklad dlžných splátok, ktoré špecifikoval v doplnení návrhu zo dňa 27.03.2013. Odporcovia 1/, 2/ sú tak povinní vrátiť navrhovateľovi len rozdiel medzi reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami vo výške 4.236,17 eur (z toho suma 252,89 eur bola ku dňu 18.04.2008 použitá na vyplatenie predchádzajúceho úveru odporkyne 1/ a zvyšok bol vyplatený na účet odporkyne 1/) a sumou peňažných prostriedkov, ktoré odporcovia 1/,2/ navrhovateľovi v splátkach splatili, t.j. sumou 3.665,39, teda odporcovia 1/, 2/ sú povinní vrátiť navrhovateľovi titulom poskytnutých peňažných prostriedkov ešte sumu 570,78 eur. V zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07.04.2008 si účastníci v čl. V bod V.-3. dohodli, že ak dlžník poruší svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, je navrhovateľ oprávnený požadovať od neho zmluvnú pokutu 8 % z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal do omeškania viac než 30 dní, ktorá zmluvná pokuta je splatná bezodkladne po tom, čo dlžník dostane písomnú výzvu na jej úhradu. Navrhovateľ si voči odporcom uplatnil 2 zmluvné pokuty v sume 8,06 eur každá (8 % zo splátky 100,71 eur), t.j. sumu 16,12 eur. Súd prvého stupňa po preskúmaní veci na rozdiel od názoru vedľajšieho účastníka na strane odporcov nepovažoval predmetné zmluvné dojednanie za neprimeranú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle , podľa ktorého za neprijateľné podmienky, uvedené v spotrebiteľskej zmluve, sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu, ako sankciu, spojenú s nesplnením jeho záväzku. V danej veci bola zmluvnými stranami zmluvná pokuta dojednaná ako jednorazové plnenie v sume 8 % z dlžnej splátky (a nie ako mesačné plnenie 8 %, t.j. 96 % ročne, ako sa mylne domnieva vedľajší účastník), avšak len zo splátky, s ktorou by bol dlžník v omeškaní viac ako 30 dní. Táto suma podľa názoru súdu nie je neprimeraná vo vzťahu k výše splátky, výške úveru a k závažnosti povinnosti, ktorej plnenie má zabezpečovať. Zmluvná pokuta, ktorej zaplatenie od odporcov požaduje navrhovateľ, t.j. suma 16,12 eur potom nie je plnením z nekalej zmluvnej podmienky, a súd prvého stupňa odporcov 1/, 2/ zaviazal i na zaplatenie tejto čiastky. Celkovo dlh odporcov 1/, 2/ voči navrhovateľovi ku dňu vydania rozsudku predstavuje sumu 586,90 eur (570,78 eur istina, 16,12 eur zmluvná pokuta), na ktorej zaplatenie ich zaviazal súd. Vo zvyšku súd prvého stupňa návrh zamietol z vyššie uvedených dôvodov. Keďže odporcovia dobrovoľne neplnili navrhovateľovi, dostali sa s plnením celej dlžnej sumy do omeškania. Navrhovateľ si uplatnil zo žalovanej istiny 9 % ročný úrok z omeškania od 01.03.2012 do zaplatenia. Základná úroková sadzba ECB, platná od 14.12.2011 do 11.07.2012,

bola 1 %. Navrhovateľovi teda súd prvého stupňa priznal úrok z omeškania v súlade s jeho návrhom. Navrhovateľ i odporcovia mali každý vo veci čiastočný úspech, pričom pomer úspechu a neúspechu odporcov vo vzťahu k žalovanej sume 2.300,89 eur nepochybne prevýšil pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa. Úspech odporcov bol zhruba 75 % (1.713,99 eur ) a ich neúspech 25 % (586,90 eur). Pomer úspechu a neúspechu odporcov 1/, 2/ tak bol 50 %, v ktorej výške im vzniklo i právo na čiastočnú náhradu trov konania. Odporcovia 1/, 2/ si žiadne trovy konania neuplatnili, z obsahu spisu im žiadne trovy nevyplývajú, a preto im súd prvého stupňa náhradu trov konania podľa v spojení s nepriznal. Na strane odporcov1/, / vystupoval i vedľajší účastník. Súd prvého stupňa konštatoval, že vedľajší účastník tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje v konaní, v dôsledku čoho súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia považoval za účelne vynaložené. Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia v celkovej výške 197,82 eur, z čoho priznaná náhrada 50 % podľa miery úspechu a neúspechu odporcov 1/, 2/ v konaní predstavuje sumu 98,91 eur. V danej veci základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa ust. vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb, predstavuje 91,28 eur. Právny zástupca vykonal 2 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia ( cit. vyhlášky) a vyjadrenie zo dňa 24.11.2012 ( cit. vyhlášky ), za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 182, eur. Podľa ust. cit. vyhlášky patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 2 x 7,63 eur, t.j. spolu vo výške 15,26 eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne proti výroku II., III. a IV., t.j. do zamietavého výroku predmetného rozsudku, do výroku o náhrade trov konania a do výroku o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a priznal mu celý nárok s úrokom z omeškania, trovami konania v plnej výške, ako i trovy odvolacieho konania, spočívajúce v súdnom poplatku a odmene za 1 úkon právnej služby spolu s 20 % DPH. V odvolaní namietal nesprávne skutkové a právne posúdenia veci súdom prvého stupňa. Nestotožnil sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým návrh čiastočne zamietol s odôvodnením, že zmluva neobsahuje podľa z.č. o spotrebiteľských úveroch konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko súd prvého stupňa k nemu dospel na základe reštriktívneho výkladu, ktorý v danom prípade nemá oporu ani v právnych predpisoch ani pri použití obecných právnych princípov. Poukázal na skutočnosť, že na lícovej strane úverovej zmluvy je uvedený dátum splatnosti prvej splátky, t.j. 15. 05. 2008, pričom súčasne je na tom istom mieste uvedený tiež počet mesačných splátok číslom 60. Teda k dátumu konečnej splatnosti úveru je možné dospieť jednoduchým výpočtom, resp. výkladom. Poukázal na ust. , v zmysle ktorého ak začiatok splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 15.05.2008 je možné pri dohodnutom počte mesačných splátok 60 dospieť k záveru, že dátum konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 15.04.2013. Bol toho názoru, že dátum konečnej splatnosti úveru bol na úverovej zmluve, aj keď nepriamo uvedený, a že odporcovia si mohli pomocou poskytnutých údajov na úverovej zmluve termín splatnosti poslednej mesačnej splátky jednoducho vypočítať. Vyhovel teda podmienkam, stanoveným a č. o spotrebiteľských úveroch, a má tak nárok na zaplatenie ako úrokov, tak poplatkov, účtovaných v súlade so zmluvou o úvere. Čo sa týka trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, mal za to, že tieto sú priznané neoprávnene, a nejde o účelne vynaložené trovy. Vedľajší účastník je totiž združením, založeným na ochranu spotrebiteľa, a teda prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia, založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. Pritom podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Účelom združenia podľa jeho stanov je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa ( ), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka ( ). Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Preto, ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta (splnomocniť ho na zastupovanie v tisíckach sporov, do ktorých hromadne vstúpilo), musí jeho trovy samo znášať z vlastných prostriedkov. Odôvodnené právne zastupovanie môže byť len v mimoriadne ťažkých právnych veciach. V opačnom prípade sa vytvára dojem účelovosti konania združenia, ktorého činnosť by spočívala len „vo vstupe" do konania

spolu so splnomocnením advokáta za cieľom dosiahnutia odmeny. Tým združenia namiesto toho, aby zastupovalo spotrebiteľa, vstupuje do konania už zastúpené právnym zástupcom. V danom prípade nie je účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože takéto úkony má prioritne vykonávať samotný vedľajší účastník.

Vedľajší účastník a odporcovia 1/ a 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd zmysle ust. preskúmal vec v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o zamietnutí návrhu, o trovách konania, o trovách vedľajšieho účastníka a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti podľa ako vecne správne potvrdiť. Pričom v nadväznosti na ust. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým uložil odporcom 1/, 2/ povinnosť navrhovateľovi zaplatiť istinu s úrokom z omeškania napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvého stupňa v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Právne posúdenie, ako aj postup prvostupňového súdu po preskúmaní odvolací súd považoval za správny. Súd prvého stupňa správne nepriznal navrhovateľovi zmluvne dojednaný úrok 12,88 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru, poplatky za poistenie úveru, za upomienky, za vstup pohľadávky do vymáhania a za odklad dlžných splátok, a to z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje všetky potrebné údaje podľa ust. o spotrebiteľských úveroch, konkrétne v zmluve chýba údaj podľa ust. - a to údaj o konečnej splatnosti úveru. Teda správne rozhodol, že pokiaľ zmluva neobsahuje všetky potrebné náležitosti, podľa ust. citovaného zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd preto námietky navrhovateľa, že k dátumu konečnej splatnosti úveru je možné dospieť jednoduchým výpočtom, a to, ak začiatok splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 15.05.2008, je možné pri dohodnutom počte mesačných splátok 60 dospieť k záveru, že dátum konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 15. 04.2013, považoval za neopodstatnené, nakoľko takto nepriamo uvedená konečná splatnosť úveru nespĺňa náležitosti v zmysle citovaných ustanovení.

Súd prvého stupňa rozhodol správne i o náhrade trov konania podľa ust. , kedy súd prvého stupňa vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní s tým, že zároveň v prejednávanej veci je nepochybné, že odporcovia boli v prejednávanej veci v prevažnej miere úspešní, a to práve v dôsledku tej skutočnosti, že vedľajší účastník na strane odporcov namietal, že navrhovateľ nemá nárok na akékoľvek úroky a poplatky, nakoľko spotrebiteľská zmluva neobsahuje povinný údaj v zmysle , a to údaj o konečnej splatnosti úveru.

Neobstoja preto námietky zo strany navrhovateľa v tom smere, že v prejednávanej veci sa nejedná o účelne vynaložené trovy konania. Rovnako neobstojí námietka navrhovateľa, ktorý uvádzal, že vedľajší účastník do konania nepriniesol žiadny prínos. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že náhrada trov sporového konania je ovplyvnená zásadou úspechu vo veci a zásadou zavinenia.

Preto bol v celom rozsahu správny postup súdu prvého stupňa, ktorý zaviazal k náhrade trov vedľajšieho účastníka na strane odporcov navrhovateľa, ktorý nebol v prevažnej miere v konaní úspešný. Vedľajší účastník si trovy konania uplatnil riadne a včas s tým, že jeho trovy spočívajú v trovách právneho zastúpenia.

Následne súd prvého stupňa správne vyčíslil jednotlivé úkony právnej pomoci podľa ustanovení vyhl. č. , pričom odvolací súd v tejto časti nezistil žiadne pochybenie na strane súdu prvého stupňa.

Správne v konečnom dôsledku odpočítal pomerný úspech odporcov od ich neúspechu a v konečnom dôsledku správne vo veci rozhodol, pokiaľ zaviazal navrhovateľa k zaplateniu náhrady trov prvostupňového konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov vo výške 98,91 eur.

Z uvedených dôvodov odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a tak, že úspešným odporcom a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu týchto trov neuplatnil postupom podľa ,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .