Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/270/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. S., S. XX, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 25, IČO: 35807598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a iné, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., spisová značka SR:04582/14 zo dňa 25.09.2014 vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom.

II. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 554,41 eur.

III. Súd návrh vo zvyšnej časti z a m i e t a .

IV. Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 27.10.2014 doručený návrh navrhovateľky, ktorým sa proti odporcovi domáha, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., spisová značka SR:04582/14 zo dňa 25.09.2014 vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, určil, že rozhodcovská doložka uvedená ako súčasť zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 31.10.2011 uzatvorenej medzi účastníkmi konania je neprijateľná, ďalej, aby určil, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 31.10.2011 uzatvorená medzi účastníkmi konania je neplatná a nakoniec, aby rozhodol o splnení povinnosti odporcu vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 554,41 eur. Zároveň si uplatnila aj právo na náhradu trov konania. Tento návrh odôvodnila tým, že uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe nej poskytol odporca navrhovateľke sumu 500 eur, pričom navrhovateľka mu uhradila celkovo sumu 1.054,41 eur. Predmetná zmluva je však absolútne neplatná a úver bol navyše pre porušenie uvedeného zákona bezúročný a bez poplatkov. Zmluva takisto obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky. Odporca postupoval voči navrhovateľke bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Medzi neprijateľné zmluvné podmienky navrhovateľka zaradila to, že v zmluve nie je uvedená RPMN a ročná úroková sadzba, že všetky spory sa budú riadiť Obchodným zákonníkom, administratívny poplatok, dohoda o vyplnení zmenky a rozhodcovská doložka. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. , rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. , Okresného súdu Žilina sp.zn. , Okresného súdu Bratislava V sp.zn. , Vrchného krajinského súdu v Karslsruhe sp.zn. AZ , Ústavného súdu SR sp.zn. , IV. ÚS 60/2011a a viacerých rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Z týchto rozhodnutí citovala závery súdov, ktoré sa vzťahujú k veci. Na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky rozhodcovskej doložky rozhodca JUDr. Miroslav

Rác dňa 30.09.2014 vydal rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 04582/14, ktorým zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi dlžnú sumu spolu s úrokom 0,25 % denne, vrátane neprimeranej zmluvnej pokuty. Rozhodca vôbec nezohľadnil právo navrhovateľky na ochranu spotrebiteľa. Navrhovateľka je vystavená permanentnému stresu z možnej exekúcie na základe tohto rozhodcovského rozsudku. Preto sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Na doručený návrh reagoval odporca písomným podaním zo dňa 19.02.2015. V ňom uviedol, že s návrhom navrhovateľky nesúhlasí. Uviedol, že sa vo všeobecnosti nestotožňuje s názormi navrhovateľky uvedenými v žalobe. Odporca je toho názoru, že súd by sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentmi navrhovateľky, ktoré sa obmedzujú na jej snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky. Preskúmanie veci z hmotnoprávnej stránky v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je vzhľadom na právnu úpravu vylúčené. Žaloba o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu nie je ani riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Účelom konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť ešte v inom konaní, ako v konaní o výkon rozhodnutia, súdne preskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom, a či bola dodržaná zákonnosť. Ak by mal súd totiž v rámci konania o zrušenie rozsudku rozhodcovského súdu preskúmať aj jeho správnosť, právna úprava rozhodcovského konania by stratila zmysel. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu SR sp.zn. a rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. . Pri uzatváraní úverovej zmluvy sa súčasne zmluvné strany dohodli, že pre prípad ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo zmluvy, uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu a nie rozhodcovskú doložku. Odporca s navrhovateľkou dňa 22.06.2012 pristúpili k podpisu samostatnej nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva síce je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, avšak predstavuje samostatný dokument, ktorý je osobitne podpísaný ako navrhovateľkou, tak aj odporcom. Odporca má za to, že navrhovateľka v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy nemala k jej obsahu žiadne výhrady. S rozhodcovskou zmluvou sa riadne oboznámila, jej ustanoveniam porozumela a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdila vlastnoručným podpisom. Navrhovateľka zároveň vyhlásila, že bola pred uzavretím rozhodcovskej zmluvy osobitne poučená o dôsledkoch jej uzavretia, k čomu pripojila svoj vlastnoručný podpis. V zmysle rozhodcovskej zmluvy sa navrhovateľka s odporcom dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde. Z toho dôvodu neprichádza do úvahy ani aplikácia ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko navrhovateľka nie je spotrebiteľom a navrhovateľka s odporcom uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu. Odporca odmieta akékoľvek argumenty navrhovateľky, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípade predmetnej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú v zmysle naznačovanom navrhovateľkou. Navyše z dôvodu existencie samostatného dokumentu má dlžník (v tomto prípade navrhovateľka) na výber, či sa rozhodcovského konania zúčastní, alebo nie. Odporca je presvedčený, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne, v zmysle vtedy platných právnych predpisov a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Odporca rovnako spochybňuje dodržanie zákonnej 30 dňovej lehoty na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a navrhuje, aby konajúci súd preveril, kedy bol navrhovateľke rozsudok doručený.

Ďalej odporca uviedol, že zmluva o úvere nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko navrhovateľka vstúpila do právneho vzťahu s odporcom na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka už len podľa jej vlastných tvrdení a zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpila do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon zamestnania. Navrhovateľka v zmluve o úvere výslovne prehlásila a svoje vyhlásenie potvrdila osobitne svojím podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. V zmluve o úvere a Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru navrhovateľka vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), a že nemá k

nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Navrhovateľka tiež prehlásila, že informácie, ktoré poskytla žalovanému pred uzavretím zmluvy, sú pravdivé. Navrhovateľka tiež vyhlásila, že zmluvu uzatvorila slobodne, vážne, zrozumiteľne a nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzuje svojím podpisom. Navrhovateľka vyhlásila, že akékoľvek jej tvrdenie v budúcnosti o tom, že nebola oboznámená s podmienkami zmluvy, bude na jej ťarchu a nebude považované za právne relevantné. Zmluva o úvere umožňuje aj iný obsah vyhlásenia v podobe poskytnutia úveru na účel zamestnania, podnikania alebo iného účelu. Dôležité je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel dlžník poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Je potrebné tiež zdôrazniť, že navrhovateľka podľa zmluvných vyhlásení z vlastnej vôle vstúpila do zmluvných vzťahov za účelom poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon zamestnania a toto vyhlásenie potvrdila svojím podpisom. Oblasť predmetu podnikania odporcu je charakterizovaná ako rýchle "pôžičky", kde nie je žiaden čas na preukazovanie pravdivosti zmluvných vyhlásení klientov. Ak by tieto vyhlásenia napokon boli nepravdivé, má klient k dispozícii viacero právnych inštitútov na ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (§ 49a Občianskeho zákonníka - dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre uvedenie do omylu; § 507 Obchodného zákonníka: ak má dlžník poskytnuté peňažné prostriedky podľa zmluvy použiť iba na určitý účel a dlžník ich použije na iný účel, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil bez zbytočného odkladu použité a nevrátené prostriedky s úrokmi.). V prípade postavenia odporcu treba akcentovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so navrhovateľkou vstupoval. Argumentácia odporcu v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa, na ktorú zjavne "zabudla" poukázať navrhovateľka. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva. Analogicky, ak navrhovateľka v zmluve o úvere uviedla a aj podpísala, že poskytované peňažné prostriedky sú na účel výkonu jeho zamestnania, treba chrániť dobrú vieru odporcu a navrhovateľke nepriznať právne postavenie spotrebiteľa. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. Odporca má za to, že zmluva o úvere je platná a opätovnému preskúmaniu zmluvy o úvere bráni prekážka res iudicata, a teda nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, tak ako tvrdí navrhovateľka. Navrhovateľka odporcovi plní na základe platného právneho úkonu.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila navrhovateľka. Odporca svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že úver od odporcu si brala vo výške 500 eur. Pri uzatváraní úverovej zmluvy ju odporca fakticky donútil podpísať aj zmenku, nakoľko to bolo podmienkou pre poskytnutie úveru. V priebehu splácania sa dostala do finančnej tiesni, a preto požiadala odporcu o poskytnutie nového splátkového kalendára s nižšou mesačnou splátkou. Zato si odporca vyúčtoval poplatok 78 eur, teda vo výške jednej splátky. Nakoniec však výšku mesačnej splátky neupravil, iba odložil splácanie o pár mesiacov. Napokon z dôvodu svojich finančných problémov nemohla úver splácať, chodili jej domov všelijaké listy. Navštívila aj mediačné centrum v Bratislave. Išlo však o miestnosť v robotníckej ubytovni. Bol tam prítomný pracovník tohto centra a pracovník odporcu. Mediačný pracovník skoro nič nepovedal. Uzavreli výšku dlhu na približne 900 eur, avšak o 20 minút neskôr ju odporca telefonicky kontaktoval a uviedol, že jej dlh je 1.200 eur. Odporcovi zaplatila celkovo do dňa podania návrhu sumu 1.054,41 eur a po podaní návrhu jej bola zrazená ďalšia splátka vo výške 78 eur. Celkovo teda odporcovi zaplatila 1.132,41 eur. Na základe rozhodnutia súdu v tomto konaní boli nakoniec zrážky z jej mzdy zastavené. Spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o. sa jej vyhrážala opakovane exekúciou. Odporca dokonca kontaktoval aj jej suseda Tomáša Slivu listom, ktorý môže súdu predložiť. Spoločnosť Platiť sa oplatí, s.r.o. volala aj k jej zamestnávateľovi.

V rámci výsluchu navrhovateľka uviedla, že v minulosti nikdy nepodnikala a ani v súčasnosti nepodniká. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy s odporcom bola zamestnaná u rovnakého zamestnávateľa, u ktorého pracuje aj teraz. Ide o obchodnú spoločnosť Vaillant Indrustrial Slovakia, s.r.o.. Pracuje ako operátorka vo výrobe. Nikdy si nezabezpečovala žiadne pracovné pomôcky alebo iné veci v súvislosti s jej zamestnaním. Všetko jej poskytne zamestnávateľ. Úver si brala kvôli nedoplatku za plyn, ktorý im

vznikol. Dôvod, prečo si berie úver, uviedla aj pracovníčke odporcu pani K., ktorá za neho konala pri uzatváraní úverovej zmluvy. Bolo to v kancelárii odporcu v Laugaríciu v J.. Úver bol poskytnutý tak, že si deň vopred telefonicky dohodla stretnutie. Na stretnutie musela priniesť aj papier, ktorý jej dala pani K., a na ktorom bolo potrebné overiť na matrike podpis. S týmto papierom prišla k nej. Tá jej dala podpísať ňou vyplnenú úverovú zmluvu. Nevie si vysvetliť, z akého dôvodu uviedla, že úver bol braný za účelom zamestnania, keďže to bolo v rozpore s tým, čo jej uviedla. Celkovo bola u nej v kancelárii asi 15 minút. Po podpise zmluvy jej dala v hotovosti sumu 500 eur. Celkovo odporcovi zaplatila sumu 1.132,41 eur. Nepamätá sa, kedy jej bol doručený rozhodcovský rozsudok. Tento jej však bol doručený, rovnako ako návrh na začatie rozhodcovského konania. K nemu sa nevyjadrila. Na rozhodcovskom konaní nebola, nikde ju nevolali. Po doručení rozhodcovského rozsudku asi o 2 alebo 3 týždne podala tento návrh v tomto konaní. V súčasnosti odporca ako oprávnený navrhoval vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, avšak súd jeho žiadosť zamietol.

Na vykonanom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a oboznámil listinné dôkazy, a to: úverová zmluva, ktorá bola overená aj podľa originálu predloženého navrhovateľkou, zmenka, rozhodcovská zmluva, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 25.09.2014, potvrdenie o vykonaných zrážkach, uznesenie Okresného súdu Trenčín, sp.zn. zo dňa 02.09.2015. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil podstatný skutkový stav, ktorý na základe citovaných ustanovení právnych predpisov následne aj právne posúdil.

Podľa § 41 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31.12.2014, ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 40 ods.1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 40 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 33 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 1 ods.1, ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm.a/, b/, d/, i), j) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm.i) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm.j) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 9 ods. 2 písm.k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 9 ods. 2 písm.y) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm.a/, zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1, ods.5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 451 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Navrhovateľka sa svojim návrhom domáha jednak zrušenia rozhodcovského rozsudku, takisto určenia neplatnosti úverovej zmluvy, určenia neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a nakoniec aj vydania bezdôvodného obohatenia z predmetnej úverovej zmluvy.

Dôvodom požadovaného zrušenia rozhodcovského rozsudku je v zásade to, že pri rozhodovaní rozhodcovského súdu boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa (právneho poriadku SR a takisto komunitárneho práva EÚ) a bol vydaný na základe hrubo nemorálnej

- neprijateľnej rozhodcovskej doložky. Teda navrhovateľka sa domáha svojho práva podľa § 40 ods.1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní.

Dôvod neplatnosti úverovej zmluvy navrhovateľka bližšie neopísala. Z obsahu návrhu je však zrejmé, že dôvod jej neplatnosti má spočívať v existencii viacerých neprijateľných podmienok a takisto aj vzhľadom na nekalé obchodné praktiky odporcu.

Dôvodom neprijateľnosti rozhodcovskej doložky je to, že je nekalou a neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Možnosť vybrať si medzi štátnym a rozhodcovským súdom je podľa navrhovateľky len iluzórna, zakladá faktickú nerovnováhu v právach a povinnostiach, v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovský súd si napokon vyberal odporca.

Dôvodom vydania bezdôvodného obohatenia je to, že odporca od navrhovateľky prijal väčšie plnenie na základe neplatnej úverovej zmluvy, ako jej on poskytol. Rozdiel predstavuje sumu 554,41 eur, teda žalovanú sumu.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že medzi navrhovateľkou a odporcom bola dňa 31.10.2011 uzatvorená písomná Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, v ktorej je uvedené, že odporca ako veriteľ je oprávnený poskytnúť dlžníkovi (navrhovateľke) úver v sume 500 eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 436 eur, t.j. celkovo zaplatí čiastku 936 eur v 12 mesačných splátkach po 78 eur, počnúc dňom 14.11.2011 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Takisto je v nej uvedené, že: „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon:“ a z štyroch políčok (s možnosťami: zamestnanie,

povolanie, podnikanie a iný účel), je zaškrtnuté políčko „zamestnanie“. Prevzatie hotovosti je potvrdené podpisom dlžníka, a to dňa 31.10.2011.

Z výsluchu navrhovateľky bolo zistené, že v minulosti nikdy nepodnikala a ani v súčasnosti nepodniká. V čase uzatvorenia úverovej zmluvy s odporcom bola zamestnaná u súčasného zamestnávateľa, obchodnej spoločnosti Vaillant Indrustrial Slovakia, s.r.o., kde pracuje ako operátorka vo výrobe. Nikdy si nezabezpečovala žiadne pracovné pomôcky alebo iné veci v súvislosti s jej zamestnaním. Všetko jej poskytne zamestnávateľ. Úver si brala kvôli nedoplatku za plyn, ktorý im vznikol. Dôvod čerpania úveru, uviedla aj pracovníčke odporcu pani K. v kancelárii odporcu v Laugaríciu v Trenčíne, ktorá za neho konala pri uzatváraní úverovej zmluvy. Úver bol poskytnutý tak, že si deň vopred telefonicky dohodla stretnutie. Na stretnutie musela priniesť aj papier, ktorý jej dala pani Šebánová, a na ktorom bolo potrebné overiť na matrike podpis. Tá jej dala podpísať ňou vyplnenú úverovú zmluvu.

Pre rozhodnutie o návrhu (najmä pre posúdenie dôvodnosti návrhu v časti, ktorou sa navrhovateľka domáhala vydania bezdôvodného obohatenia) bolo významné posúdenie toho, či daný úver je možné považovať za spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľským úverom je podľa § 1 ods.2 tohto zákona dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Pritom za spotrebiteľa je potrebné podľa § 2 písm.a/ tohto zákona rozumieť fyzickú osobu, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. V danom prípade odporca namietal, že navrhovateľke bol poskytnutý úver na účely jej zamestnania, a preto sa nejedná spotrebiteľský úver. Táto obrana odporcu však podľa názoru súdu nie je dôvodná. Pri tomto závere súd uvádza, že túto okolnosť neposudzoval iba podľa písomnej úverovej zmluvy, ale vzal do úvahy aj výpoveď navrhovateľky a takisto skutočnosti, ktoré sú mu známe z jeho rozhodovacej činnosti. Z výpovede navrhovateľky je zrejmé, že úver nečerpala na účely jej zamestnania, ale kvôli nedoplatku na plyn, čo uviedla osobe konajúcej za odporcu (veriteľa). To, že by bol úver poskytnutý navrhovateľke na účely zamestnania vylučuje aj to, že navrhovateľke v jej zamestnaní všetko poskytoval jej zamestnávateľ. Pritom navrhovateľka pracuje manuálne, ako operátorka výroby.

Pre občianske súdne konanie platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, t.j. žiadny z dôkazných prostriedkov nemá vyššiu, resp. predpísanú zákonnú silu (hodnotu). Súd výpoveď navrhovateľky, ktorá je v rozpore s listinným dôkazom (znením úverovej zmluvy), dal do súvisu aj s poznatkami súdu, známymi mu z jeho rozhodovacej činnosti a ustálil, že úver je potrebné považovať za spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. januára 2015 sp.zn. , v ktorom uviedol, že dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania dlžníka zaťažuje v tomto prípade žalobcu (v ním prejednávanom prípade išlo o odporcu, teda POHOTOVOSŤ s.r.o.). K rovnakému záveru dospel napríklad aj Krajský súd v Trnave vo svojom rozhodnutí zo dňa 23.02.2010 sp.zn. , z ktorého vyplýva, že je namieste pri pochybnosti o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím treba dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a teda nespotrebiteľský úver), čiže veriteľa. Odporca v tejto súvislosti žiadnu relevantnú argumentáciu súdu neposkytol. Argumentácia tým, že jeho oblasť predmetu podnikania je charakterizovaná ako rýchle "pôžičky", kde nie je žiaden čas na preukazovanie pravdivosti zmluvných vyhlásení klientov, je nedôvodná. Súdu nie je zrejmé, na základu akého rozumného dôvodu by nemal byť čas zisťovať skutočný účel poskytnutia úveru (pravdivosť vyhlásenia dlžníka). V danom prípade bolo vyhlásenie navrhovateľky o účele čerpania úveru, ktoré urobila zástupkyni odporcu, v rozpore s tým, čo táto uviedla v úverovej zmluve. Teda chybný údaj do úverovej zmluvy uviedla zástupkyňa odporcu, ktorá úverovú zmluvu predložila navrhovateľka na podpis.

Z rozhodovacej činnosti súdu mu je známe, že odporca, poskytovateľ tzv. nebankových úverov, využíva rôzne obchodné praktiky vo svoj prospech, pričom za niektoré z nich bol postihovaný aj v správnom konaní (napr. rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie č. , z 27.05.2013 bola odporcovi uložená pokuta vo výške 30.000 eur pre porušenie zákazu nekalých obchodných praktík, kedy sa dopustil obdobného konania, keď zaškrtnutím políčka v úverovej zmluve, majúceho svedčiť o poskytnutí úveru na výkon povolania spotrebiteľa, bez reálneho stotožnenia

povolania spotrebiteľa a zistenia, aký konkrétny súvis s takýmto povolaním či predmetom činnosti spotrebiteľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má, ako poskytovateľ úveru, nedodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcu čestnej obchodnej praxi či všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. V danom prípade išlo o dlžníkov, ktorí boli invalidnými dôchodcami).

Právnym názorom, ku ktorému súd dospel na základe vyššie uvedených dôvodov, tak dochádza aj naplneniu ustanovenia § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Súd pritom nemá pochybnosť o tom, že úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Je nepochybné, že táto spĺňa definíciu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Pri jej uzatváraní navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a navrhovateľka je fyzickou osobou a nekonala v rámci podnikateľskej činnosti (navrhovateľka nikdy nebola podnikateľkou). Preto je argumentácia odporcu o tom, že nejde o spotrebiteľský vzťah úplne nedôvodná. Odporca zrejme stotožňuje spotrebiteľský úver so spotrebiteľkou zmluvou, čo nie je nevyhnutne správne.

Nad rámec potreby tohto odôvodnenia súd uvádza, že výsluchu navrhovateľky takisto vyplýva, že v súvislosti so zmluvným vzťahom účastníkov konania je navrhovateľka vystavovaná agresívnej obchodnej praktike. Podľa vyjadrenia navrhovateľky ju tretia osoba (zjavne znalá existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania), a to obchodná spoločnosť Platiť sa oplatí s.r.o. kontaktuje proti jej vôli. Navrhovateľka uviedla, že táto spoločnosť sa jej vyhrážala opakovane exekúciou, volala aj k jej zamestnávateľovi. Odporca kontaktoval aj jej suseda J. S. listom, ktorý môže súdu predložiť. Takéto konania napĺňa znaky agresívnej obchodnej praktiky, uvedenej v bode 3 prílohy č.1 k zákonu č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa neho vykonávanie vytrvalých a nechcených žiadostí telefonicky, faxom, elektronickou poštou alebo inými diaľkovými médiami, okrem prípadov a v rozsahu odôvodnenom na účely vymáhania zmluvného záväzku, predstavuje agresívnu obchodnú praktiku.

V rovnaký deň ako účastníci konania uzatvorili úverovú zmluvu, uzatvorili aj Rozhodcovskú zmluvu. Podľa uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy sa dohodli na rozhodcovskom súde, ktorým je Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.. Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy odporca podal dňa 29.07.2014 proti navrhovateľke návrh na začatie rozhodcovského konania, na základe ktorého rozhodcovský súd dňa 25.09.2014 vydal napadnutý rozhodcovský rozsudok. Predmetom konania bol nesplnený záväzok navrhovateľky voči odporcovi na základe úverovej zmluvy. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku rozhodol o splnení povinnosti navrhovateľky zaplatiť odporcovi sumu vo výške 959,46 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 126,56 eur od 10.05.2014 do zaplatenia, zákonný úrok 6 % ročne zo sumy 126,56 eur od 10.05.2014 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 271,74 eur. Dlžnú sumu povolil navrhovateľke splácať v mesačných splátkach vo výške 120 eur. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že rozhodcovský súd priznal odporcovi plnenie zo zmenky, pričom zmluvný vzťah medzi účastníkmi nepovažoval za spotrebiteľský. Takisto úver nepovažoval za spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Uzavrel, že navrhovateľka nie je spotrebiteľkou.

V prvom rade súd posudzoval to, či si navrhovateľka uplatnila svoje právo včas podľa § 41 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku navrhovateľke. Táto podmienka bola splnená, pretože návrh na začatie tohto konania bol podaný na súde dňa 27.10.2014, pričom rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 25.09.2014. Preto súd pristúpil ku skúmaniu dôvodnosti návrhu na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku. Po vykonaní dokazovania je podľa názoru súdu návrh navrhovateľky plne dôvodný.

Podľa § 40 ods.1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku nesprávne uzavrel, že vzťah medzi účastníkmi tohto konania nie je spotrebiteľským vzťahom (teda že navrhovateľka nie je v tomto vzťahu spotrebiteľkou) a takisto nesprávne uzavrel, že sa nejedná o spotrebiteľský úver. V tejto súvislosti (teda s tým, že tento záver nie je správny) súd odkazuje na predchádzajúcu časť tohto odôvodnenia. V dôsledku tohto nesprávneho právneho názoru (záveru) rozhodcovský súd neposkytol navrhovateľke ochranu práv spotrebiteľa, čím je naplnený dôvod zrušenia tohto rozhodcovského rozsudku podľa § 40

ods.1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by rozhodcovský súd riadne aplikoval príslušné ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka, nemohol by priznať odporcovi žiadne plnenie. Posúdenie predmetnej úverovej zmluvy ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nevyhnutné za účelom správneho právneho posúdenia a zároveň za účelom poskytnutia zákonnej ochrany spotrebiteľovi. Zo znenia úverovej zmluvy vyplýva, že v nej absentujú údaje o úrokovej sadzbe, o RPMN, o priemernej RPMN, o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a o konečnej splatnosti úveru. Preto súd konštatuje, že odporcovi ako veriteľovi nepatrí z tohto úverového vzťahu (úveru) žiadny úrok ani poplatok, ktorý napriek tomu mu bol rozhodcovským rozsudkom priznaný. Navrhovateľke ako účastníčke rozhodcovského konania a zároveň spotrebiteľovi nebola poskytnutá v rozhodcovskom konaní elementárna ochrana spotrebiteľa, ktorá jej mala byť poskytnutá. Rozhodcovský súd tak vydaným rozhodcovským rozsudkom porušil ustanovenie § 33 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

Argumentácia odporcu, že súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku sa nemôže zaoberať hmotnoprávnou stránkou veci je nesprávna, pričom odporuje nielen zneniu zákona, ale aj jeho účelu. Podľa citovaného ustanovenia § 40 ods.1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní sa účastník rozhodcovského konania môže domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Z tohto znenia je teda jednoznačne zrejmé, že súd sa musí (a nie nemá) zaoberať hmotnoprávnou stránkou veci, pretože inak by nemohol posudzovať a konštatovať porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

Navrhovateľka sa v tomto konaní domáha takisto zaplatenia sumy 554,41 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia a zároveň neplatnosti úverovej zmluvy.

Pre možnosť úspešného uplatnenia návrhu o určenie neplatnosti právneho úkonu, resp. pre rozhodnutie súdu o tom, že nejaký právny úkon je neplatný, je potrebné, aby bol daný právny záujem na takomto určení, pričom tento záujem musí byť naliehavý. Podľa ustálenej judikatúry je tento naliehavý právny záujem daný vtedy, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Navrhovateľ nemôže mať naliehavý právny záujem pokiaľ sa ochrany práv môže domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené v príslušných právnych predpisoch. Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho vzťahu medzi nimi. Žaloba o určenie v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie právny vzťah alebo právo, teda ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej vo vzťahu k inej právnej otázke.

Aplikujúc uvedený záver, je možné v tomto konaní uzavrieť, že pokiaľ sa navrhovateľka zároveň domáha voči odporcovi finančného plnenia majúceho základ v úverovej zmluve (ktorej neplatnosti sa domáha), a to aj pre prípad vydania bezdôvodného obohatenia, otázkou jej platnosti sa súd zaoberal ako otázkou predbežnou. Preto nemá naliehavý právny záujem na určení aj jej neplatnosti. Ak istina úveru je „preplatená“, môže sa dlžník domáhať vydania bezdôvodného obohatenia a stráca naliehavý právny záujem na určení, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov, resp. že je neplatná.

Vo všeobecnosti pre zmluvu o úvere platí, že je zmluvou, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné prostriedky v stanovenej výške a dlžník sa zväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Pre zmluvu o úvere nestanovuje žiadnu formu. Podstatnými časťami zmluvy sú určenie subjektov (veriteľa a dlžníka) a určenie poskytovaných peňažných prostriedkov čo do čiastky a meny. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, naopak musí byť pod následkom neplatnosti uzatvorená v písomnej forme, pričom oproti zmluve o úvere podľa Obchodného zákonníka, musí obsahovať popri všeobecných náležitostiach zmluvy o úvere aj iné náležitosti, uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má rôzne právne následky, v závislosti od jednotlivých náležitostí a od následného správania sa zmluvných strán. Dlžník môže, pokiaľ si strany

nedohodnú lehotu inú, požadovať dojednanú čiastku do doby, pokiaľ je poskytnutie úveru niektorou zo strán vypovedané. Veriteľ je povinný požadované prostriedky poskytnúť v lehote, ktorú si strany dohodli, alebo ktorú vo svojom požiadavku stanovil dlžník, inak bez zbytočného odkladu po doručení žiadosti. Povinnosťou veriteľa je prijať vrátené prostriedky a to i pred dohodnutou lehotou. Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote dohodnutej v zmluve, inak podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka, alebo ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

Je potrebné uviesť, že k dôvodom neplatnosti úverovej zmluvy v zásade navrhovateľka nič právne relevantné neuviedla. Ani súd po vykonaní dokazovania nevzhliadol žiadny dôvod neplatnosti úverovej zmluvy. Zistil však, že úver poskytnutý na základe tejto platnej úverovej zmluvy je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. V prvom rade „bezúročnosť“ a „bezpoplatkovosť“ úveru nesúvisí s platnosťou úverovej zmluvy. Je len dôsledkom toho, že v platnej úverovej zmluve nie sú uvedené zákonom požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch a nemá predpísanú písomnú formu, alebo je v nej nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Prijatie plnenia od dlžníka z takejto úverovej zmluvy nie je bezdôvodným obohatením. Na druhej strane však prijatie plnenia nad tento rámec (teda prijatie plnenia prevyšujúceho istinu úveru) už možno považovať za bezdôvodné obohatenie, resp. získanie majetkového prospechu bez právneho dôvodu.

Úverová zmluva, ktorú uzatvorili účastníci konania neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe, o RPMN, o priemernej RPMN, o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a o konečnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. aj na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. zo dňa 24.09.2013, v ktorom tento súd v skutkovo obdobnej veci uviedol, že pokiaľ zmluva neobsahuje všetky potrebné náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods. 3 (resp. § 9 ods.2) zákona o spotrebiteľských úveroch, považuje sa poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Námietky navrhovateľa, že k dátumu konečnej splatnosti úveru je možné dospieť jednoduchým výpočtom, a to, ak začiatok splatnosti úveru bol dohodnutý na určitý deň, je možné pri dohodnutom počte mesačných splátok 60 dospieť k určitému dátumu konečnej splatnosti úveru sú neopodstatnené, nakoľko takto nepriamo uvedená konečná splatnosť úveru nespĺňa náležitosti v zmysle citovaných ustanovení. Na doplnenie uvedeného súd uvádza, že požiadavka na uvádzanie konečnej splatnosti úveru bola zavedená zákonom č. 568/2007 Z.z., pričom podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu bolo cieľom novely zákona najmä zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov. Zákonodarca tak zaviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedostatok v niektorých prípadoch (§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) má za následok, že takto postihnutú zmluvu sankcionuje následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Jedným z nich je aj údaj o konečnej splatnosti úveru, či údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného možno vyvodiť, že zákonodarca okrem údajov o výške, počte a termíne splátok, vyžaduje pre riadnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere i uvedenie osobitného údaja o konečnej splatnosti úveru. Súd takisto poukazuje aj na to, že nie je možné považovať za riadne uvedenie podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ak sú uvedené v inej listine ako je samotná úverová zmluva. Tak je tomu čiastočne v prejednávanej veci.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľke na základe úverovej zmluvy vznikla povinnosť vrátiť istinu úveru bez úrokov a bez poplatkov v sume 500 eur a k tomu, že odporcovi zaplatila celkovo sumu 1.132,41 eur (vrátane sumy 78 eur ako zrážky z jej mzdy) súd uvádza, že návrh navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodný. Na strane odporcu vznikla povinnosť podľa 451 ods.1 Občianskeho zákonníka vydať bezdôvodné obohatenie. V zmysle § 456 Občianskeho zákonníka musí odporca predmet bezdôvodného obohatenia vydať tomu, na úkor koho ho získal, teda navrhovateľke.

Okrem práva na vydanie bezdôvodného obohatenia a určenia neplatnosti úverovej zmluvy sa navrhovateľka domáha aj určenia neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. V prvom rade je potrebné uviesť, že rozhodcovská doložka nie je obsahom úverovej zmluvy, preto ju súd nemohol posúdiť ako neprijateľnú podmienku. Ide o samostatnú zmluvu, resp. dohodu, teda samostatný právny úkon. Teda mohol ju určiť iba za neplatnú. Po posúdení obsahu rozhodcovskej zmluvy dospel k záveru, že táto je platná. Po preskúmaní obsahu rozhodcovskej zmluvy súd konštatuje, že základný predpoklad argumentácie navrhovateľky vo vzťahu k jej neprijateľnosti (neplatnosti) nie je preukázaný. V rozhodcovskej zmluve je výslovne uvedené, že spory z úverovej zmluvy môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Nad rámec potreby tohto rozhodnutia súd uvádza, že podľa § 243d ods.1 Exekučného poriadku (zák.č. 233/1995 Z.z.) exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

K námietke miestnej nepríslušnosti konajúceho súdu, ktorú vzniesol odporca vo svojom vyjadrení, súd uvádza rovnako ako v uznesení zo dňa 11.03.2015, ktorým nariadil predbežné opatrenia, že je nedôvodná. Podľa § 88 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v čase podania návrhu, na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je príslušný súd podľa bydliska navrhovateľa, ktorý je spotrebiteľom. Súd konštatuje, že v prípade navrhovateľky ide o spotrebiteľku a v prípade odporcu o dodávateľa, a preto aj miestnu príslušnosť je potrebné určiť s ohľadom na bydlisko navrhovateľky, ktorým je obec Trenčianske Stankovce, a ktorá sa nachádza v obvode tunajšieho súdu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pretože navrhovateľka bola v konaní úspešnejšia ako odporca. Táto si uplatnila právo na náhradu trov konania, preto jej súd náhradu trov konania pri vyhlásení rozsudku priznal. V lehote troch dní odo dňa vyhlásenia rozsudku si však navrhovateľka žiadne trovy konania nevyčíslila. Vzhľadom k tomu, že ani z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, súd jej náhradu trov konania nepriznal, neviazaný v zmysle § 151 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania v rozsudku, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.