Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B2-22Cb/155/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

18

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, práv. zast. Mgr. Miroslav Hanec, advokát, Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Rendex, spol. s r.o., Toplianska 10, 821 07 Bratislava, IČO: 36 783 102, práv. zast. X-legal, s.r.o., Riazanská 806/66A, 831 03 Bratislava, IČO: 55 213 022, o zaplatenie 5.419,07 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

18

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.419,07 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.419,07 eur od 22.04.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

16

1. Návrhom z 02.08.2021 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.419,07 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie 14.12.2018-22.11.2019. V návrhu uviedol, že právnym titulom pohľadávky voči žalovanému je neoprávnený odber zemného plynu podľa o energetike (,,ZoE"). Žalobca nie je dodávateľ zemného plynu, ani so žalovaným žiadnu zmluvu neuzatvára. Plyn bol odoberaný na odbernom mieste: Dudvážska 2, Bratislava. Pri kontrole odberného miesta dňa 22.11.2019 žalobca nadobudol podozrenie, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii – plomba. Dňa 27.11.2019 bol plynomer demontovaný a odoslaný na odborné posúdenie znalcovi. Znaleckým posudkom č. 197/ PL-2020 zo dňa 20.03.2020 znalec Ing. Peter Leška potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (str. 7 Znaleckého posudku, v ktorom je na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, odpoveď: „Na základe zistených skutočností môžem s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené – odstránené a nahradené inou plombou. Mieru vyššie uvedenej pravdepodobnosti a nie istotu uvádzam z dôvodu, že som nebol prítomný pri demontáži originálnej plomby.“) V zmysle ustanovenia ZoE neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Odberateľ, ktorý neoprávnene

odoberal plyn, je v súlade s ustanovením § 82 ods. 2 ZoE povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete vzniknutú škodu. Zmluvným odberateľom na vyššie uvedenom odbernom mieste bol žalovaný. Spôsob výpočtu škody spôsobenej prevádzkovateľovi distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. . Dňa 01.04.2020 žalobca žalovanému ako odberateľovi vyúčtoval škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu za obdobie od 14.12.2018 do 22.11.2019, určenú podľa cit. vykonávacieho predpisu vo výške 5.419,07 eur za celkové množstvo neoprávnene odobratého množstva zemného plynu v objeme 14013 m2 - Vyúčtovanie č. 9000358008, splatné dňa 21.04.2020. Prílohou vyúčtovania je Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 01.04.2020. Do dnešného dňa nebola vykonaná žiadna úhrada dlžnej sumy.

2. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že počas prevádzkových hodín svojej prevádzkarne konateľ žalovaného Radomír Čársky spozoroval v blízkosti rozvodnej skrine na budove dve osoby, ktoré neboli označené žiadnym označením SPP – distribúcia, pričom uvedené osoby sa v rámci komunikácie vyjadrili, že sú „pracovníkmi plynární”. Za účelom verifikácie uvedenej informácie konateľ žalovaného kontaktoval zákaznícku linku žalobcu, pričom mu bolo odporučené, aby v danej veci spísal reklamáciu, ku ktorej sa žalobca vyjadrí v zákonnej lehote. Po opakovaných urgenciách zo strany žalovaného, aby pracovník na zákazníckej linke verifikoval totožnosť uvedených osôb, nakoľko tieto manipulovali s meracím zariadením k Odbernému miestu žalovaného, bolo žalovanému potvrdené, že sa jedná o pracovníkov žalobcu /resp. zmluvných partnerov/. Následne bol žalovaný uvedenými osobami vyzvaný, aby podpísal zabalenú krabicu obalenú páskou, v ktorej malo byť, podľa vyjadrenia uvedených osôb, umiestnené meracie zariadenie k Odbernému miestu, ktoré bolo odobraté. Napriek skutočnosti, že žalobca disponuje kontaktnými údajmi žalovaného, žalovaného nenotifikoval vopred o plánovanom úkone, neprizval žalovaného k predmetnému úkonu – demontáži meracieho zariadenia k Odbernému miestu žalovaného, ako ani nijakým iným relevantným a overiteľným spôsobom nezdokumentoval samotný proces demontáže meracieho zariadenia, resp. zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii umiestnené na meracom zariadení v čase realizácie demontáže. Demontáž, ako aj ďalšia manipulácia s meracím zariadením /a zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii/ tak bola realizovaná bez prítomnosti žalovaného, či akýchkoľvek iných nezainteresovaných osôb, dokonca bez prítomnosti znalca, ktorý neskôr vykonával znalecké skúmanie takto demontovaného a odobratého meracieho zariadenia. Uvedený neštandardný a ničím neodôvodnený postup vyvoláva značné pochybnosti o hodnovernosti takto zaisteného dôkazu, no predovšetkým znemožnil objektívne skúmanie, či došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, resp. ak by k takémuto porušeniu došlo, kedy malo byť vykonané. Uvedené posúdenie je pritom kľúčové z hľadiska zodpovedania otázky, či došlo k neoprávnenému zásahu do meracieho zariadenia na Odbernom mieste, či došlo údajným zásahom do meracieho zariadenia na Odbernom mieste k vzniku škody na strane žalobcu, ako aj vyčíslenia skutočnej škody, ktorá mala týmto údajným porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii žalobcovi vzniknúť. Žalovaný nikdy nevykonal žiaden zásah do uvedeného meracieho zariadenia umiestneného na Odbernom mieste alebo samotného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, nikdy toto meracie zariadenie neupravil a ani zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii nepozmenil ani nevyradil z činnosti a vykonania /alebo prítomnosti/ žiadnej takejto úpravy/zmeny meracieho zariadenia, resp. zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii si nebol ani vedomý, resp. o takejto zmene nemal žiadnu informáciu. O údajnom porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii sa žalovaný dozvedel až z podania žalobcu zo dňa 01.04.2020. Ako vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku č. 197/PL-2020 zo dňa 20.03.2020, aj v prípade, ak by neznáma osoba takúto úpravu/poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meracom zariadení vykonala, čo však žalovaný spochybňuje, táto zmena/poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii by nebola pre laika voľným okom pozorovateľná /znalec údajné nezhody medzi sporným odtlačkom plombovacích klieští a odtlačkom kontrolnej značky skúmal prostredníctvom stereomikroskopu. Prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený si v prípade neoprávneného odberu plynu meraného určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, uplatniť voči odberateľovi plynu skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Iba v prípade, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa ust. § 95 ods. 1 písm. l Zákona o energetike. Rovnako z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít SR, ako aj ostatných súdov SR vyplýva, že v prípade, ak je možné na základe preukázaného dôkazného stavu ustáliť množstvo odobratého plynu, nie je na mieste aplikovať spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným predpisom,

ale jeho aplikácia by prichádzala do úvahy jedine v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov (napr. uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 14.02.2018, sp. zn. , ale tiež obdobné rozhodnutia najvyšších súdnych autorít ČR – nález Ústavního soudu České republiky sp. zn. z 11.08.2015, nález Ústavního soudu Českej republiky sp. zn. z 01.04.2014 a iné). Základným predpokladom vzniku nároku je existencia skutočne vzniknutej škody. Za skutočnú škodu sa považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného v dobe, kedy došlo k škodnej udalosti. Predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Princíp objektívnej zodpovednosti neznamená, že podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu nie je existencia samotnej škody, ale iba to, že na rozdiel od zodpovednosti subjektívnej podmienkou vzniku zodpovednosti nie je zavinenie škodcu či už vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Ust. § 82 Zákona o energetike nezbavuje prevádzkovateľa distribučnej siete povinnosti preukázať, že mu vznikla skutočná škoda. Aj v prípade, ak by v posudzovanom prípade skutočne došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii meracieho zariadenia na Odbernom mieste, s čím však žalovaný nesúhlasí a žiadneho takéhoto porušenia zabezpečenia si nie je vedomý, žalobca nepostupoval pri vyčíslení údajne vzniknutej škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu v súlade s ust. § 82 Zákona o energetike, nakoľko nevyčíslil (a ani sa len nepokúsil na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov vyčísliť) skutočnú škodu, ktorá mu mala údajne vzniknúť, avšak ani nepreukázal, že mu akákoľvek škoda vznikla a zároveň neuviedol žiadne relevantné argumenty, ktoré ho k uplatnenému postupu viedli. Naopak, v danom prípade, v rozpore s ust. § 82 Zákona o energetike uplatnil postup, kedy údajnú škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu vyčíslil spôsobom výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom ustanoveným všeobecne záväzným predpisom. Aj v prípade, ak by došlo k neoprávnenému odberu zemného plynu, čo však žalovaný odmieta, žalobca mal k dispozícii dostatok relevantných, objektívnych a spoľahlivých podkladov, na základe ktorých bolo možné ustáliť, či došlo k vzniku akejkoľvek škody na strane žalobcu, a – ak by bol preukázaný vznik škody - ustáliť skutočnú výšku takto údajne vzniknutej škody. Žalovaný bol odberateľom zemného plynu na predmetnom Odbernom mieste nepretržite od roku 2009, pričom namerané množstvá odobratého zemného plynu za celé uvedené obdobie, ktoré žalobca napokon uvádzal aj vo vyúčtovacích faktúrach za jednotlivé fakturačné obdobia, nevykazovali počas celého relevantného obdobia žiadne významné odchýlky, resp. zmeny nasvedčujúce neoprávnenému odberu zemného plynu, resp. nesprávnosti merania meracieho zariadenia na Odbernom mieste. Počas uvedeného obdobia, od roku 2009 až do momentu sporného odobratia/demontáže meracieho zariadenia k Odbernému miestu, sa v priestoroch Odberného miesta nachádzal kotol Wiessman a zásobník na vodu, ktoré boli zakúpené a uvedené do prevádzky v roku 2009, žiadne ďalšie zariadenia, ktoré by spotrebúvali zemný plyn, sa na uvedenom Odbernom mieste v relevantnom období nenachádzali, resp. neboli dodatočne umiestnené. Túto skutočnosť napokon potvrdzujú aj pravidelné revízne správy, ktoré boli k uvedeným zariadeniam vyhotovované autorizovaným revíznym technikom. Žalovaný si počas celého tohto obdobia riadne plnil svoje platobné povinnosti voči žalobcovi a uhrádzal všetky faktúry, ktoré mu boli vystavené a doručené. Zo strany žalobcu, resp. zrejme jeho zmluvného partnera, nebola v danom prípade vykonaná prehliadka a demontáž meracieho zariadenia správnym a objektívnym spôsobom, ktorý by zabezpečil a zaručil zaistenie relevantných dôkazov a podkladov pre znalecké dokazovanie a vylúčil akúkoľvek manipuláciu s uvedeným meracím zariadením /zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii/ pri jeho obhliadke, demontáži, resp. pred jeho odovzdaním znalcovi za účelom vykonania znaleckého dokazovania. Vzhľadom na túto skutočnosť v danom prípade nie je možné objektívne posúdiť, či došlo k zásahu do meracieho zariadenia /zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii/, resp. – v prípade, ak by k nemu došlo, kedy malo k takémuto zásahu do meracieho zariadenia /zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii/ dôjsť. Rovnako v danom prípade nebolo v danom prípade zo strany žalobcu na základe relevantných a objektívnych dôkazov preukázané, že malo dôjsť k vzniku škody na strane žalobcu a aká mala byť výška skutočnej škody, ktorá mala údajným neoprávneným odberom plynu vzniknúť a teda nedošlo k preukázaniu splnenia základných predpokladov pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný nesúhlasí so závermi o poškodení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii meracieho zariadenia na odbernom mieste, vzniku údajnej škody ani jej výpočtom, nárok uplatnený zo strany žalobcu vo vyúčtovaní škody za odber zemného plynu č. 9000358008 zo dňa 01.04.2020, resp. v podaní zo dňa 01.04.2020 označenom ako „Vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu“ a uplatnený v rámci tohto súdneho konania považuje za ničím neodôvodnený, nepreukázaný a z tohto dôvodu ho neuznáva čo do dôvodu ani výšky.

3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný je striktne objektívne zodpovedný za neoprávnený odber zemného plynu meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona energetike. Žalobca netvrdí, že plombu poškodil žalovaný, zodpovednosť je však objektívna a zodpovedá za ňu žalovaný ako odberateľ zemného plynu na predmetnom odbernom mieste. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. : „Pre naplnenie zodpovednosti za škodu podľa § 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike /dnes § 82 ods. 1 písm. d)/ postačuje, ak je preukázané, že došlo k neoprávnenému zásahu do určeného meradla, a že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom takéhoto meradla. Pre naplnenie zákonných predpokladov zodpovednosti odberateľa plynu za škodu spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa skutkovej podstaty neoprávneného plynu uvedenej v ustanovení § 59 ods. 1 písm. d) zákona o energetike je irelevantné, či následne bolo meradlo funkčné, alebo zaznamenávalo skutočný odber plynu. Rovnako je tak irelevantné, či k neoprávnenému zásahu do určeného meradla plynu došlo zo strany odberateľa plynu alebo zo strany tretej osoby, nakoľko zákon v predmetnej skutkovej podstate neoprávneného odberu plynu konštatuje zodpovednosť odberateľa plynu ako objektívnu zodpovednosť (t. j. bez ohľadu na zavinenie).“ Žalovaný v odpore uvádza, že žalobca nepreukázal vznik škody, ktorá mu mala údajne vzniknúť. Uvádza, že za skutočnú škodu sa považuje najmä majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného. Žalobca svoj nárok považuje za zákonný a oprávnený. Najvyšší súd SR a Krajské súdy vo svojich aktuálnych rozhodnutiach v obdobných konaniach uznávajú nárok žalobcu. Škoda žalobcovi vzniká odberom zemného plynu prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením, keďže takéto meradlo poškodením plomby automaticky stratilo platnosť overenia. Ak meradlo pri porušení zabezpečenia stratilo platnosť, nie je možné ani potrebné skúmať, či zaznamenáva aj ďalej presne odber alebo nie je presné. V takom prípade je možnosť, aby ktokoľvek a kedykoľvek zasiahol do meradla a „pretočil“ číselník meradla, ktorý zaznamenáva spotrebu, podľa vlastnej vôle na akúkoľvek hodnotu. Žiadna kontrola meradla ani žiaden subjekt nezistí, či s číselníkom bolo manipulované a v akom rozsahu. Práve preto zákonodarca pri tejto skutkovej podstate určil objektívnu zodpovednosť odberateľa za neoprávnený odber. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. : „Z charakteru spôsobu poskytovania prístupu k tejto komodite (zemnému plynu) v zmysle jeho distribúcie je jednoznačné, že zákon automaticky pri porušení zabezpečenia stavia konštrukciu vzniku škody na strane žalobcu, ak bol plyn zo siete odoberaný, keďže týmto momentom zaniká možnosť odberateľa odoberať plyn do svojho zmluvného dodávateľa a to práve z dôvodu, že tento mu plyn môže dodávať a účtovať výlučne prostredníctvom zariadenia bez poškodeného zabezpečenia (t. j. spĺňajúce kritéria oprávneného odberu). Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli ak by k neoprávnenému odberu nedošlo. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli. “ Znalecký posudok dostatočne preukázal neoprávnený zásah do predmetného meradla a teda meradlo v rozhodnom období nespĺňalo zákonné podmienky a automaticky stratilo platné overenie. Z toho dôvodu údaje zaznamenané na číselníku nie sú spoľahlivým údajom, odber takýmto plynomerom je nezákonný a napĺňa skutkovú podstatu neoprávneného odberu podľa zákona o energetike. Z tohto dôvodu musí byť výška škody vypočítaná len prostredníctvom na to určeným právnym predpisom, Vyhláškou Ministerstva hospodárstva č. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky : „Presné množstvo odobratého plynu je možné určiť len určeným meradlom s platným overením, na ktorom nie je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Ak bolo na určenom meradle plynu zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii porušené, nie je možné použiť pri určení výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu namerané hodnoty odobratého plynu, a to bez ohľadu na to, či bolo meradlo funkčné, alebo nefunkčné, prípade, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Pre určenie skutočného množstva neoprávnene odobratého plynu nemožno považovať za objektívny a spoľahlivý podklad pre určenie skutočne vzniknutej škody v zmysle zákona o energetike údaj o spotrebe plynu za predchádzajúce, prípadne nasledujúce obdobie, nakoľko takýto údaj o spotrebe nepreukazuje množstvo skutočne neoprávnene odobratého plynu za rozhodné obdobie. “

Žalovaný sa vo vyjadrení odvoláva na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , žalovaný toto uznesenie úmyselne nesprávne interpretuje. Najvyšší súd zaujal k tomuto rozhodnutiu stanovisko v rozhodnutí sp. zn. : „Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v odseku 3 ustanovenia § 59 zákona o energetike predpokladá, t. j. podkladom, na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.“ Dovolaciemu súdu je známe aj uznesenie ústavného súdu zo 14. februára 2018, č. k. IV. Ú S 137/2018-15 - na ktoré poukázal žalovaný vo svojom doplnení dovolania zo 6. februára 2019 - a ktoré bolo zverejnené v prehľade vybraných rozhodnutí ústavného súdu s analytickou právnou vetou v znení: „Uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je založené na náhrade skutočnej škody, keďže náhrada škody plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu. Výška škody nemôže byť sankciou za neoprávnený odber. Pokiaľ je možné na základe preukázaného dôkazného stavu skutkovo ustáliť množstvo odobratého plynu, nie je na mieste aplikovať § 59 ods. 3 zákona o energetike, ktorého aplikácia prichádza do úvahy iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov.“ Dovolací súd konštatuje, že sa síce na prvý pohľad môže javiť, že otázka určenia výšky škody v prípade neoprávneného odberu plynu bola v uznesení Najvyššieho súdu z 29. novembra 2018, sp. zn. odlišným spôsobom, ako vyplýva z analytickej právnej vety z uznesenia ústavného súdu zo 14. februára 2018, sp. zn. , avšak nie je tomu tak. V prvom rade považuje dovolací súd za nevyhnutné uviesť, že predmetná analytická právna veta sformulovaná Analytickým oddelením Kancelárie ústavného súdu predstavuje neoficiálny dokument nezaväzujúci ústavný súd (na rozdiel od rozhodnutí zverejnených v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu), ktorá má výlučne informačný charakter. Zároveň je nutné poukázať na skutočnosť, že nie je možné vychádzať výlučne zo znenia právnej vety (a to aj v prípade rozhodnutí publikovaných v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky alebo v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu), ale je nevyhnutné oboznámiť sa s obsahom celého súdneho rozhodnutia, a to predovšetkým z dôvodu zistenia skutkového stavu, z akého súd pri vydaní konkrétneho rozhodnutia vychádzal. Ak totiž skutkový stav v posudzovanej veci nie je zhodný (alebo aspoň obdobný) so skutkovým stavom, z ktorého vychádzal súd v publikovanom rozhodnutí, prípadne v rozhodnutí, na ktoré strana sporu poukazovala, môže to mať za následok, že právna veta (resp. právny záver) z iného rozhodnutia nebude v posudzovanej veci použiteľná vôbec, prípadne bude použiteľná len čiastočne. Vo veci, v ktorej bolo vydané uznesenie ústavného súdu zo 14. februára 2018, sp. zn. - na ktoré poukázal dovolateľ - konajúce súdy skutkovo ustálili, že k neoprávnenému odberu plynu došlo odo dňa, kedy došlo k žalovaným hodnoverne preukázanému namontovaniu plynového spotrebiča, a až od tohto dátumu kalkulovali škodu za neoprávnený odber plynu (viď strana 10 uznesenia sp. zn. IV. Ú S 137/2018), a preto vo veci neaplikovali ustanovenie § 1 ods. 4 Vyhlášky. Samotný ústavný súd v predmetnom rozhodnutí uviedol, že pokiaľ krajský súd skutkovo ustálil, že dobu trvania neoprávneného odberu plynu možno presne určiť, nebolo na mieste aplikovať § 59 ods. 3 zákona o energetike, ktorého aplikácia prichádza do úvahy iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov (viď strana 11 uznesenia sp. zn. ). V predmetnej veci je dovolací súd viazaný skutkovým stavom, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie ), čo znamená, že nemôže prehodnocovať vykonané dôkazy a prípadne meniť skutkové závery prijaté okresným a krajským súdom. Zo skutkového stavu zisteného súdmi nižšej inštancie vyplýva, že žalovaný v období od 6. januára 2009 do 18. októbra 2010 neoprávnene odoberal zemný plyn podľa zákona o energetike (neoprávnený odber nemeraného plynu) a v období od 19. marca 2011 do 6. júna 2011 neoprávnene odoberal zemný plyn podľa zákona o energetike (neoprávnený odber plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii), v dôsledku čoho vznikla žalobcovi škoda. V konaní pritom nebolo sporné, že žalovaný v predmetných obdobiach reálne odoberal plyn (ako to vyplýva z medzi tým neho rozsudku súdu prvej inštancie z 1. októbra 2014, č. k. -150 v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu z 5. mája 2015, č. k. -167). Zároveň konajúce súdy skonštatovali, že výšku skutočne

vzniknutej škody nebolo možné ustáliť ani na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a to ani na základe výsledkov znaleckého dokazovania. V predmetnej veci je skutkový stav odlišný od skutkového stavu, z ktorého vychádzal ústavný súd v uznesení zo 14. februára 2018, sp. zn. IV. Ú S 137/2018, pričom predmetom dovolacieho prieskumu nie je otázka určenia doby neoprávneného odberu plynu. Z tohto dôvodu nie je možné vychádzať zo záverov vyslovených v uznesení ústavného súdu zo 14. februára 2018, sp. zn. , na ktoré odkazoval dovolateľ. “ Žalovaný namieta výpočet škody, uvádza, že žalobca nevyčíslil skutočnú škodu, ktorá mu mala údajne vzniknúť, avšak ani nepreukázal, že mu akákoľvek škoda vznikla a zároveň neuviedol žiadne relevantné argumenty, ktoré ho k uplatnenému postupu viedli. Žalobca postupoval pri výpočte škody správnym a ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. : „V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo Vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č. , ), ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Podľa o metrológii je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením, Na určenie množstva odobratého plynu tak nie je možné použiť údaj z meradla na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Objektívnym a spoľahlivým podkladom, ktorý zákon v predpokladá, t. j. predpokladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu. “ Žalobca podopiera svoje tvrdenia a argumenty o aktuálne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.06.2021, ktoré potvrdzuje doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax. Toto rozhodnutie bolo vydané po publikovaní sporného Nálezu ÚS. „Z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu k otázke týkajúcej zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu za neoprávnený odber plynu a to rozhodnutí Najvyššieho súdu napr. sp. zn. , ako aj sp. zn. vyplýva, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Totožný právny záver vyplýva aj z rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. , sp. zn. . Pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobnej neoprávneným odberom plynu podľa o energetike, vchádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dovolací súd konštatuje, že zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak v spore bolo preukázané, že žalovaný odoberal plyn meradlom, ktoré po zistení znalcom Ing. Petrom Leškom znaleckým posudkom č. 96/PL-2013 vykazovalo tvarovú a rozmerovú nezhodu sporného a kontrolného odtlačku, z dôvodu, že sporný odtlačok čeľustí plombovacích klieští a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, záver súdov nižších inštancií o neunesení dôkazného bremena nebol správny. Pre posúdenie existencie protiprávneho úkonu v zmysle o energetike je rozhodujúce zistenie, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle, a je irelevantné, či meradlo bolo funkčné, alebo nie, prípadne či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Pri neoprávnenom odbere plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká

samotným odberom plynu. Údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým predpokladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.11.2018 sp. zn. publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky pod R45/2019) Dovolateľka preto dôvodne namietala nesprávny záver odvolacieho súdu týkajúci posúdenia ne(funkčnosti) meradla, na ktorom nebola vykonaná metrologická skúška metrologickým alebo inou opravenou (autorizovanou) osobou (, zákona č. 142/200 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom do 31. marca 2013, ďalej len „ o metrológii“. Metrologickou skúškou sa overujú technické a metrologické vlastnosti prístroja, teda či prístroj „funguje“ v súlade s technickými a metrologickými požiadavkami na daný druh prístroja ( o metrológii). Ak meradlo pri overení (či už prvotnom alebo následnom) vyhovovalo, táto skutočnosť sa potvrdí vyznačením overovacej značky na ňom, inak sa vydá zamietací list, resp. overovacia značka sa z meradla bezodkladne odstráni. Vykonanie takejto skúšky však nemá žiaden vplyv na zistenie, či zo zabezpečením konkrétneho meradla bolo alebo nebolo neoprávnene manipulované. Z tohto dôvodu výsledok metrologickej skúšky nemôže byť relevantným dôkazom, ktorý by preukazoval naplnenie znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu v zmysle o energetike, t. j. že žalovaný konal protiprávne tým, že porušil zabezpečenie (plombu) predmetného meradla proti neoprávnenej manipulácii, lebo platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bolo poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka, alebo zabezpečovacia značka ( zákona č. 142/200 Z.z. o metrológii). Ak sú v súdnom konaní skutočne preukázané všetky predpoklady zodpovednosti za škodu a to existencia protiprávneho úkonu, škoda a príčinná súvislosť medzi existenciou protiprávneho úkonu a škodou, nie je žiaden dôvod pre neuloženie povinnosti škodu nahradiť (sp. zn. ). V dôsledku zásahu do plomby meradla možno dôvodne predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Neobstojí preto právne posúdenie veci súdmi nižších inštancií že dovolateľka neuniesla dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie protiprávneho úkonu (neoprávneného odberu), vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi, keďže nebolo preukázané, či v dôsledku porušenia plomby bolo meracie zariadenie nefunkčné a či žalovaný vykonal neoprávnený zásah do meradla neoprávnenou manipuláciou s ním, v dôsledku ktorého by následne nezaznamenávalo skutočný odber plynu (sp. zn. ). Pokiaľ odvolací súd na preukázanie správnosti fungovania meracieho prístroja vyžadoval protokol o skúške v zmysle o metrológii, ktorú zároveň považoval za jeden z predpokladov na preukázanie vzniku zodpovednostného vzťahu za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu, svojim rozhodnutím sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu pri riešení tejto právnej otázky, v dôsledku čoho je dovolanie dôvodné ( ), pretože rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, ku ktorému došlo tým, že na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu formu ( a o metrológii) na preukázanie existencie protiprávneho úkonu ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu za neoprávnený odber plynu.“ Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. : „Pokiaľ odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi mohla neoprávneným odberom vzniknúť škoda, ktorá proporcionálne zodpovedá odberu plynu žalovaným za predchádzajúce obdobie, v dôsledku čoho neaplikoval pri výpočte výšky škody Vyhlášku č. () odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a zároveň vec nesprávne právne posúdil.“ Žalovaný má za to, že zo strany žalobcu nebola v danom prípade vykonaná prehliadka a demontáž meracieho zariadenia správnym a objektívnym spôsobom, ktorý by zabezpečil a zaručil zistenie relevantných dôkazov a podkladov pre znalecké dokazovanie a vylúčil akúkoľvek manipuláciu s uvedeným meracím zariadením pri jeho obhliadke, demontáži, resp. pred jeho odovzdaním znalcovi za účelom znaleckého dokazovania. Žalobca nevie z čoho pramenia úvahy žalovaného. Žalobca pri kontrole predmetného meradla vyhotovil riadnu fotodokumentáciu, ktorá bola prílohou žaloby. Na fotodokumentácii je zobrazené meradlo v čase, kedy bolo ešte osadené na odbernom mieste a nebolo s ním zo strany žalobcu žiadnym spôsobom manipulované. Následne žalobca priložil znalecký posudok, ktorý obsahuje fotografie meradla, ktoré mu bolo doručené na znalecké posúdenie. Medzi fotografiami vyhotovenými na odbernom mieste pre demontážou meradla a fotografiami, ktoré boli vyhotovené znalcom značka osadená na meradle nevykazuje žiadne zmeny. Z uvedeného vyplýva, že plomba osadená na meradle v čase vykonanej kontroly a v čase znaleckého posúdenia bola totožná, čo vylučuje akýkoľvek zásah alebo manipuláciu zo strany žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že na jeho strane nedošlo k neoprávnenému odberu

zemného plynu. Žalobca svoje tvrdenia preukázal dôkazmi, poukazuje na judikatúru a ustálenú súdnu prax, ktorá potvrdzuje právny názor žalobcu a zaväzuje žalovaného zaplatiť vzniknutú škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu.

4. Žalovaný vo vyjadrení z 13.06.2023 uviedol, že postup žalobcu nemožno označiť za štandardný - napriek skutočnosti, že žalobca disponoval kontaktnými údajmi žalovaného, žalovaného nenotifikoval o plánovanom úkone, neprizval žalovaného k predmetnému úkonu – samotnej demontáži meracieho zariadenia k odbernému miestu žalovaného, ako ani nijakým iným relevantným a overiteľným spôsobom nezdokumentoval samotný proces demontáže meracieho zariadenia, resp. zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii umiestneného na meracom zariadení v čase realizácie demontáže. Demontáž, ako aj ďalšia manipulácia s meracím zariadením /a zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii/ tak bola realizovaná bez prítomnosti žalovaného, či akýchkoľvek iných nezainteresovaných osôb, dokonca bez prítomnosti znalca, ktorý neskôr vykonával znalecké skúmanie takto demontovaného a odobratého meracieho zariadenia na základe objednávky žalobcu. O manipulácii s meracím zariadením (plombou), resp. ich demontáži sa žalovaný dozvedel len úplnou náhodou, nakoľko v danom čase okolo rozvodnej skrine na odbernom mieste prechádzal konateľ žalovaného, ktorý zbadal 2 osoby manipulujúce s meracím zariadením a oslovil tieto osoby s otázkou, z akého dôvodu manipulujú s meracím zariadením a požiadal ich o identifikáciu. Na uvedené požiadavky konateľa žalovaného osoby reagovali tak, že sa nijakým spôsobom neidentifikovali, ani neuviedli účel ich konania. Tieto osoby neboli ani nijakým spôsobom vizuálne označené ako pracovníci žalobcu. Za účelom verifikácie

- overenia totožnosti uvedených osôb žalovaný kontaktoval zákaznícku linku SPP – distribúcia, pričom mu nebola poskytnutá požadovaná informácia, iba mu bolo odporučené, aby v danej veci spísal reklamáciu, ku ktorej sa SPP – distribúcia vyjadrí v zákonnej lehote. Po opakovaných urgenciách zo strany žalovaného prostredníctvom kontaktného centra, aby pracovník na zákazníckej linke verifikoval totožnosť uvedených osôb, nakoľko tieto manipulovali s meracím zariadením k odbernému miestu žalovaného, bolo žalovanému potvrdené, že sa jedná o pracovníkov SPP – distribúcia /resp. zmluvných partnerov/. Keď sa konateľ žalovaného vrátil k rozvodnej skrini, aby vec riešil s dotyčnými pracovníkmi, dozvedel sa už iba informáciu, že odobrali meracie zariadenie z odberného miesta spolu s plombou. Žalovaný bol až po demontáži meracieho zariadenia zo strany poverených pracovníkov žalobcu vyzvaný, aby podpísal zabalenú krabicu olepenú páskou, v ktorej malo byť, podľa vyjadrenia poverených pracovníkov žalobcu, umiestnené meracie zariadenie k odbernému miestu žalobcu. Uvedený postup žalobcu považuje za vysoko neštandardný a ničím neodôvodnený postup, ktorý vyvoláva značné pochybnosti o hodnovernosti takto zaisteného dôkazu, no predovšetkým takýto postup znemožnil objektívne skúmanie, či došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, resp. či zabezpečenie meracieho zariadenia, ktoré bolo predložené na skúmanie znalcovi, je zabezpečením meracieho zariadenia, ktoré bolo osadené na meracom zariadení na odbernom mieste žalovaného. Uvedené posúdenie je pritom kľúčové z hľadiska zodpovedania otázky, či došlo k neoprávnenému zásahu do meracieho zariadenia na odbernom mieste, či došlo údajným zásahom do meracieho zariadenia na odbernom mieste k vzniku škody na strane žalobcu, ako aj vyčíslenia skutočnej škody, ktorá mala týmto údajným porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii žalobcovi vzniknúť. V prípade, ak by sa skutočne jednalo o neoprávnený zásah do plomby na meracom zariadení, žalobcovi po odobratí predmetnej plomby a demontáži meracieho zariadenia nič nebránilo riadne informovať žalovaného o dôvode demontáže, o skutočnosti, že žalobca požiada znalca o vyhotovenie znaleckého posudku za účelom posúdenia prípadného zásahu do plomby, no predovšetkým informovať žalovaného o záveroch znaleckého posudku vyhotoveného znalcom pred znehodnotením/likvidáciou samotného meracieho zariadenia a plomby a umožniť tak žalovanému nezávislé posúdenie údajných zásahov do plomby a záverov znaleckého posudku znalca osloveného žalobcom prostredníctvom kontrolného znaleckého posudku iného znalca z príslušného odboru. Dovoľujeme si v tejto súvislosti podporne poukázať aj na skutočnosť, že aj v prípade bežnej výmeny meracieho zariadenia v zmysle ust. § 76 ods. 10 zákona o energetike vyplývajú pre žalobcu notifikačné povinnosti tak pred realizáciou samotnej výmeny meracieho zariadenia, ako aj po realizovaní výmeny (v prípade, ak odberateľ nie je osobne prítomný pri výmene meracieho zariadenia). V prípade demontáže meracieho zariadenia a plomby v súvislosti s podozrením z údajného neoprávneného odberu by žalobca mal o to viac dbať na riadne a včasné notifikovanie odberateľa o jednotlivých úkonoch, aby tak odberateľ mal vopred informácie o jednotlivých realizovaných úkonoch, mohol sa týchto úkonov priamo zúčastniť, no predovšetkým, aby mohol požiadať o kontrolné znalecké posúdenie odobratého meracieho zariadenia a plomby, resp. záverov znalca osloveného žalobcom. Uvedený postup – posúdenie údajného zásahu do plomby na meracom zariadení a záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom osloveným zo strany

žalobcu – iným znalcom z príslušného odboru však nebolo možné realizovať a to z dôvodu, že žalobca o objednaní a vypracovaní znaleckého posudku žalovaného nijakým spôsobom neupovedomil a samotnú plombu a meracie zariadenie, ktoré bolo odobraté z odberného miesta zlikvidoval. Možnosť kontroly zo strany žalovaného (resp. znalca z príslušného odboru) tak bola žalovanému natrvalo odňatá a to práve a len na základe konkrétnych úkonov vykonaných zo strany žalobcu. Žalovaný sa tak - vzhľadom na vyššie uvedené konanie žalobcu – dostal do značne nerovnovážneho postavenia, kedy výlučne z dôvodov na strane žalobcu a na základe jednostranného rozhodnutia a konania žalobcu nemá možnosť v rámci svojej procesnej obrany zabezpečiť relevantné kontrolné posúdenie, na základe ktorého by bolo možné ustáliť, či došlo k neoprávnenému zásahu do plomby/meradla a teda či došlo k neoprávnenému odberu plynu na odbernom mieste ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, ako to tvrdí žalobca. Aj v prípade, ak by boli plomba a meracie zariadenie zachované a dostupné pre prípadné kontrolné znalecké dokazovanie, potom by - opätovne z dôvodu (ne)konania žalobcu, kedy žalobca neprizval k samotnému odstráneniu plomby a demontáži meracieho zariadenia žiadneho zástupcu žalovaného, žiadne nezainteresované osoby, avšak ani samotného znalca, ktorý vyhotovoval znalecký posudok – nebolo možné jednoznačne potvrdiť, že údajné poškodenie plomby a jej okolia odzrkadľuje stav, ktorý bol zaznamenaný priamo na odbernom mieste pred demontážou meracieho zariadenia a plomby a že sa jedná o plombu odobratú z meracieho zariadenia na odbernom mieste žalovaného. Vyššie popísané konanie žalobcu napĺňa znaky výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi, resp. výkonu práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nemalo by požívať právnu ochranu zo strany konajúceho súdu. Na takýto zásah do meracieho zariadenia, resp. plomby s poukazom na riadne plnenie platobných povinností žalovaného, konštantná spotreba, rovnaké zapojené spotrebiče bez akejkoľvek zmeny počas celého trvania zmluvného vzťahu so žalobcom, dlhodobý odber plynu na odbernom mieste, z ktorého údajov bolo možné určiť obvyklú spotrebu na odbernom mieste, neexistoval na strane žalovaného žiaden rozumný dôvod. Žalovaný sa nevyhýbal a nevyhýba plneniu svojich platobných povinností vo vzťahu k dodávateľovi plynu, avšak kategoricky odmieta a nesúhlasí s tvrdením, že by z jeho strany došlo k akémukoľvek zásahu do meracieho zariadenia a/ alebo plomby a z tohto titulu kategoricky odmieta a nesúhlasí ani s tvrdením, že došlo k neoprávnenému odberu v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Z tohto dôvodu žalovaný neuznáva nárok žalobcu uplatnený v tomto súdnom konaní čo do dôvodu ani čo do jeho výšky a nie je (s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a okolnosti týkajúce sa údajného zistenia porušenia plomby na meradle na odbernom mieste žalovaného) ochotný tento nárok žalobcu plniť v žiadnom rozsahu. Ani samotný znalec, ktorý vyhotovil predmetný znalecký posudok, nedospel k jednoznačnému záveru o neoprávnenom zásahu do meracieho zariadenia, resp. plomby. V tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie samotného znalca“ „na základe zistených skutočností môžem s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené – odstránené a nahradené inou plombou. Mieru vyššie uvedenej pravdepodobnosti a nie istotu uvádzam z dôvodu, že som nebol prítomný pri demontáži originálnej plomby.“ Aj citované vyjadrenie znalca potvrdzuje okrem iného aj dôležitosť prítomnosti znalca pri demontáži originálnej plomby vo vzťahu k hodnovernosti a predovšetkým verifikácií prípadných záverov o neoprávnenej manipulácii s meracím zariadením, resp. plombou a neoprávnenom odbere. Aj uvedený postup žalobcu súvisiaci s demontážou meradla a plomby na odbernom mieste iného odberateľa len preukazuje, že postup žalobcu, kedy (i) pri demontáži meradla a plomby nezabezpečí prítomnosť odberateľa (ani inej nezainteresovanej osoby a dokonca ani znalca, ktorý následne uvedené zariadenie skúma), hoci mu v tom nebráni žiadna objektívna prekážka, (ii) neinformuje bez zbytočného odkladu odberateľa o záveroch znaleckého dokazovania a (iii) neumožní odberateľovi pred likvidáciou meracieho zariadenia a plomby vyjadriť sa k záverom znaleckého dokazovania a využiť prípadne možnosť zabezpečenia kontrolného znaleckého posudku; nie je ojedinelým postupom, ale jedná sa zrejme o obvyklý postup žalobcu, ktorý nemožno nazvať inak, ako jednostranný, účelový a značne znevýhodňujúci osobu odberateľa v prípadnom súdnom konaní a naopak vytvárajúci jednostrannú nenáležitú výhodu na strane žalobcu, kedy žalobca sám rozhoduje, či prístup k rozhodujúcemu dôkazu zachová aj pre protistranu alebo nie. Žalovaný má za to, že uvedenému konaniu žalobcu by nemala byť poskytnutá súdna ochrana a nároky žalobcu vyplývajúce z tohto konania by nemali byť za týchto okolností posudzované ako dôvodné, nakoľko nie sú preukázané jednoznačnými, nespochybniteľnými a preskúmateľnými dôkazmi.

5. Žalobca vo vyjadrení z 15.06.2023 uviedol, že žalovaný účelovo zamieňa plánovanú výmenu s výmenou, ktorá bola vykonaná na odbernom mieste dňa 22.11.2019. Dňa 22.11.2019 bola na odbernom mieste vykonaná námatková (nie plánovaná za účelom výmeny meradla) kontrola odberného miesta v rámci plnenia si svojej prevenčnej povinnosti, pri ktorej žalobca nadobudol podozrenie, že má

predmetné meradlo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Je nelogické, aby žalobca oznamoval dopredu námatkovú kontrolu OM, ktorá je náhodná a má prevenčný charakter. Ak by tak urobil, odberateľ by mal dostatok času odstrániť prípadné pomôcky alebo úpravy (ktoré majú za následok nemeranie alebo nesprávne meranie odberu ) a zmaril by sa tak jeden z viacerých dôvodov takejto kontroly. Žalovaným citované ustanovenie ZoE preto nie je aplikovateľné na tento prípad. Kontrola, ktorú vykonal žalobca je v súlade so zákonnou úpravou a plnením jeho povinností. Žalobcovi žiaden právny predpis neukladá povinnosť prizývať odberateľov k demontáži meradla, napriek tomu, že pri predmetnej demontáži bol prítomný konateľ spoločnosti - žalovaného. Meradlo je vo vlastníctve žalobcu, nie žalovaného. Meradlo bolo umiestnené v plechovej skrinke za samostatným oplotením - uzamknutou železnou bránou, čo preukazuje aj fotografia priložená k žalobe. Je zarážajúce, že žalovaný tvrdí, že žalobca mohol toto oplotenie aj napriek jeho uzamknutiu prekonať. Zo zápisu zo dňa 22.11.2019 vyplýva, že meradlo sprístupnil a výmenu umožnil konateľ spoločnosti Čársky Radomír, ktorý toto potvrdil svojim vlastnoručným podpisom, teda tvrdenie žalobcu, že meradlo nebolo verejne prístupne nie je sporné. Zároveň žalobca uvádza, že nie je ani pravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobca nijakým spôsobom nezdokumentoval samotný proces demontáže meracieho zariadenia, resp. zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii umiestneného na meracom zariadení v čase realizácie montáže. Žalovaný nesprávne uvádza, že demontáž, ako aj ďalšia manipulácia s meracím zariadením / a zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii/ tak bola realizovaná bez prítomnosti žalovaného, či akýchkoľvek iných nezainteresovaných osôb, dokonca bez prítomnosti znalca, ktorý neskôr vykonával znalecké skúmanie takto demontovaného a odobratého meracieho zariadenia na základe objednávky žalobcu. Žalobca na odbernom mieste demontoval len predmetné meradlo. Žalobca popiera, že by akokoľvek pri demontáži meradla zasahoval do zabezpečenia meradla - plomby. Pri demontáži meradla za účelom jeho znaleckého skúmania žalobca a ani jeho zamestnanci nikdy do plomby nezasahujú a nikdy ju neodmontujú ako nesprávne navodzuje žalovaný. Zároveň žalobca znova poukazuje na fotografie priložené k žalobe, ktoré zaznamenávajú celý priebeh demontáže meradla a je z nich viditeľné, že plomba ostala osadená v kryte číselníka. Predložený zápis zo dňa 22.11.2019 taktiež vyvracia tvrdenia žalovaného o tom, že by sa o demontáži dozvedel len náhodou. Žalovaný ďalej namieta, že žalobcovi nič nebránilo informovať žalovaného o záveroch znaleckého posudku vyhotoveného znalcom pred znehodnotením/likvidáciou samotného meracieho zariadenia a plomby a umožniť tak žalovanému nezávislé posúdenie údajných zásahov do plomby a záverov znaleckého posudku znalca osloveného žalobcom prostredníctvom kontrolného znaleckého posudku iného znalca z príslušného odboru. Žalobca celkom nerozumie úvahám žalovaného o tom, že ho mal žalobca informovať o záveroch znaleckého posudku pred znehodnotením likvidáciou zariadenia a plomby a umožniť mu nezávislé posúdenie zásahov do plomby a záverov znaleckého posudku prostredníctvom záverov iného znalca. Táto úvaha je v rozpore s logikou. Žalovaný nemôže mať možnosť zasahovať do záverov znalca, takúto možnosť nemá ani žalobca. Žalovaný tak žiada od znalca, aby vykonal nezákonné postupy pri znaleckom skúmaní, čo je neakceptovateľné. Znalecké skúmanie prebieha tak, že znalcovi je doručené meradlo v stave v akom bolo osadené na OM. Znalec následne meradlo skontroluje, skontroluje okolie plomby osadenej na číselníku meradla a zdokumentuje možné poškodenia okolia umiestnenej plomby a krytu číselníka. Následne zdokumentuje osadenú spornú plombu v čase, kedy je ešte umiestnená na meradle a následne ju skúma samostatne. Žalovaný by mal čítať znalecký posudok komplexne, pretože v posudku znalec podrobne popisuje všetky postupy a závery ktoré z nich vyplývajú. Nie sú ani pravdivé fabulácie žalovaného, že žalobca plombu a meradlo zlikvidoval. Ak by žalovaný komplexne čítal celý znalecký posudok dočítal by sa na strane 8., že časti plomby uložil k tretiemu výtlačku . Meradlo bolo pravdepodobne opravené, preplombované a umiestnené na iné OM. Teda nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že by mu bolo natrvalo odňatá možnosť kontroly. Žalovaný ani raz nepožiadal žalobcu o prítomnosť pri znaleckom dokazovaní , ako ani raz nežiadal od žalobcu, aby mu doručil závery znaleckého skúmania, prípade umožnil vykonanie kontrolného znaleckého posudku. Žalobca po oboznámení sa so závermi znalca a všetkých okolností zaslal žalovanému informácie, na základe ktorých dospel k záverom, že na jeho odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu. Stav meradla a samotnej plomby bol žalobcom podrobne zdokumentovaný ešte v čase, kedy bolo meradlo osadené na OM, zároveň bolo podrobne zdokumentované pri znaleckom skúmaní. Je nepochybné, že sa jedná o totožné meradlo a o totožnú plombu, ktorú znalec skúmal s plombou, ktorá bola v čase kontroly odberného miesta na meradle. Žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza len ničím nepodložené úvahy, ktoré sú v maximálnom rozpore s logickou a predloženými dôkazmi žalobcom. Z úvah žalovaného vyplýva, že absolútne nepochopil problematiku sporu a absolútne sa nevenoval jej naštudovaniu ako ani obsahu samotného spisu. Znalec v znaleckom posudku musí uviesť možnú mieru pravdepodobnosti, keďže nebol prítomný pri neoprávnenej výmene originálnej plomby za falošnú

- spornú plombu, ktorú vykonal neoprávnený subjekt v čase pred vykonanou kontrolou. Žalovaný však opätovne uvádza nezmysel o tom, že by mal byť znalec pri demontáži originálnej plomby. Absurdné to je z dôvodu, že predsa nie je možné, aby si neoprávnený subjekt prizval k demontáži originálnej plomby znalca. Znova upozorňujeme, že ani žalobca ani znalec nikdy nedemontujú originálnu plombu. V čase keď žalobca má podozrenie na neoprávnený odber a dokumentuje stav zistený na odbernom mieste, ani žalobca ani znalec nevedia, či pôjde o originálnu alebo falšovanú plombu. To má za úlohu zistiť až znalec pri znaleckom skúmaní. Pri znaleckom skúmaní znalec po doručení meradla a jeho zdokumentovaní demontuje spornú plombu. Sporná plomba je tá plomba, ktorá bola na meradlo osadená neoprávnenou osobou a ktorá bola na meradle počas rozhodného obdobia až do momentu vykonania kontroly a zdokumentovania zistených skutočností. Originálna plomba, teda tá, ktorú na meradlo osádza autorizované stredisko (nie žalobca ani znalec) bola v tomto prípade neoprávnene odstránená a nahradená inou plombou (falšovanou, ktorá bola zistená na meradle v deň kontroly) buď žalovaným alebo iným tretím subjektom v čase, keď mal v dispozícii meradlo žalovaný. Žalobca opakovane prízvukuje, že žalobca a ani jeho pracovníci neodstránili plombu na meradle. Meradlo bolo na OM demontované v takom stave, v akom sa nachádzalo pred vykonanou kontrolou. A v takomto stave bolo doručené znalcovi na znalecké skúmanie. Žalovaný absolútne nerozumie (alebo účelovo nechce porozumieť) problematike sporu, aj napriek tomu, že mu ju súd a žalobca riadne vysvetlili. Ak žalovaný spochybňuje skutočnosť, že na tej istej adrese žalobca odhalil neoprávnený dober, vypovedá to len o tom, že na tejto adrese sa nejedná o ojedinelý prípad neoprávneného odberu zemného plynu. K záveru žalovaného, že ním predložený v inej veci nesie totožné závery je dôsledkom toho, že v tom prípade bola plomba poškodená totožným systémom a je logické, že znalec vyvodí tie isté závery. K skutočnosti, že aj posudok č. 195/PL-2020 vypracoval Ing. Leška uvádza žalobca, že na území SR sú len dvaja aktívni znalci z odboru mechanoskopia, ktorí sú oprávnení vypracovať znalecké skúmanie z účelom odhalenia porušenia/poškodenia plomby. Žalobca nemá inú možnosť ako so znaleckým skúmaním osloviť práve Ing. Petra Lesku a Ing. Miroslava Ondrejku, ktorý taktiež vypracovaná znalecké posudky pre žalobcu. Vzhľadom k tomu, že znalec je viazaný pri vypracovaní znaleckého posudku osobitným zákonom, nie je relevantné poukazovať na počet znalcov a naznačovať tým neobjektivitu znalca alebo niečo iné. Nie každý znalecký posudok, ktorý znalci vypracujú má záver, že v konkrétnom prípade ide o falšovanie alebo poškodenie plomby. Mnohé posudky týmito znalcami vypracované obsahujú iné závery. Preto žalobami na súdoch žalobca rieši len tie prípady, v ktorých znalecké posudky potvrdia porušenie zabezpečenia plynomeru.

6. Žalovaný na pojednávaní dňa 26.06.2023 opieral svoj nárok o súdnu prax, ktorá predchádzala súdnym rozhodnutiam o objektívnej zodpovednosti. Má za to, že v konaní nebolo preukázané, že na strane žalovaného došlo k neoprávnenému odberu. Podľa jeho názoru žalobca dostatočne nepreukázal, že meradlo malo poškodené zabezpečenie. Žalobca svojim postupom znemožnil spätnú kontrolu ohľadne poškodenia. V danom prípade ide o nerovnovážne postavenie odberateľa a presúvanie zodpovednosti zo žalobcu na žalovaného. Zo správania žalovaného a jeho spotreby nič nenasvedčovalo na to, že by šlo o neoprávnený odber.

7. Podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

Podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa .

Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa nariadenia vlády SR č. účinného od 01.01.2015, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

Podľa omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa , 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa nariadenia vlády SR č. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

8. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi, ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Predmetom žaloby je náhrada škody, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku neoprávneného odberu zemného plynu za obdobie od 14.12.2018 do 22.11.2019 na odbernom mieste žalovaného (Dudvážska ulica č. 2 v Bratislave). Žalobca svoj nárok na náhradu škody dostatočne a vyčerpávajúco preukázal prostredníctvom listinných dôkazov, ako aj odkázal na príslušnú aktuálnu judikatúru súdov Slovenskej republiky, ktorá rieši predmetnú problematiku. V prvom rade súd poukazuje na listinný dôkaz založený v spise „Zápis zo dňa 27.11.2019 o vykonanej kontrole odberného miesta na základe príkazu/zákazky“, v ktorom sa konštatuje, že meradlo plynu nebolo voľne prístupné, ale bolo umiestnené na pozemku, ktorý bol uzamknutý prostredníctvom mrežovej brány. Ďalej sa v ňom konštatuje, že meradlo sprístupnil a výmenu umožnil vtedajší konateľ žalovaného (Radomír Čársky). Meradlo bolo zabalené do krabice a odoslané na expertízu znalcovi. V zápise sa taktiež uvádza, že odberné miesto bolo preplombované (2 ks: AR097269 a AR097276). Vtedajší konateľ žalovaného zároveň umožnil vyhotovenie fotodokumentácie. Z tejto fotodokumentácie je zrejmé, že išlo o plynové meradlo na odbernom mieste žalovaného, ktoré bolo v skrinke na pozemku, ktorý bol ohraničený plotom a uzamknutou bránou, čiže nebol na verejne prístupnom mieste. Do spisu bol založený aj znalecký posudok Ing. Petra Leška č. 197/PL-2020 zo dňa 20.03.2020, v ktorom znalec v závere výslovne uvádza, že na základe zistených skutočností môže s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené – odstránené a nahradené inou plombou. Mieru vyššie uvedenej pravdepodobnosti a nie istotu uviedol z dôvodu, že nebol prítomný pri demontáži originálnej plomby. Zároveň v posudku (str. 4 časť II. A.) uviedol, že predmetný plynomer mu bol predložený v nepoškodenom obale a že z neho demontoval olovenú plombu krytu číselníka. Pri demontáži nedošlo k poškodeniu mechanoskopických stôp na plombe, ani k poškodeniu povrchu zaisťovacieho plechu pod spodnou časťou plomby. Súd na základe uvedených skutočností nemá žiadne pochybnosti o tom, že tento znalecký posudok bol vykonaný zákonným spôsobom, pričom na jeho hodnovernosti nič nemení ani fakt, že znalec nebol prítomný pri demontáži originálnej plomby – keďže v zápise zo dňa 27.11.2019 o vykonanej kontrole odberného miesta sa uvádza, že predmetné odberné miesto bolo preplombované. Znalec preto konštatoval „s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote“ (a nie so stopercentnou istotou), že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené. Táto pravdepodobnosť blížiaca sa k istote je však podľa názoru súdu v danom prípade dostatočná a preto ju akceptoval. Do spisu bol ďalej zo strany žalobcu založený aj „Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii“ spracovaný dňa 01.04.2020, z ktorého vyplýva celková výška spôsobenej

škody žalobcu za neoprávnene odobratý zemný plyn, a to konkrétne 5.419,07 eur. Uvedený výpočet bol vyhotovený v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Z týchto uvedených listinných dôkazov má súd dostatočne za preukázané, že na predmetnom odbernom mieste žalovaného na Dudvážskej ulici č. 2 v Bratislave došlo k neoprávnenému odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (čo definuje ust. o energetike), pričom túto skutočnosť jasne a zrozumiteľne konštatoval znalec v predloženom znaleckom posudku, a to s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote. V súlade s o energetike je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn povinný uhradiť dodávateľovi plynu (alebo prevádzkovateľovi distribučnej siete) vzniknutú škodu. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. Podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom (v danom prípade je to vyhl. Ministerstva hospodárstva SR č. ). V predmetnej veci neexistujú žiadne objektívne a spoľahlivé podklady, na základe ktorých by bolo možné vyčísliť skutočne vzniknutú škodu žalobcu, preto súd akceptoval výpočet škody žalobcu zo dňa 01.04.2020 vo výške 5.419,07 eur, ktorý nebol medzi subjektmi konania sporný. Súd preto vyhovel žalobe v celom rozsahu a zaviazal žalovaného povinnosťou uhradiť žalobcovi škodu vo výške 5.419,07 eur. Keďže žalovaný zákonnú povinnosť uhradiť žalobcovi predmetnú škodu napriek vyúčtovaniu č. 9000358008 so splatnosťou dňa 21.04.2020 nesplnil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi vzniklo právo aj na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne podľa nariadenia vlády SR č. (odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedeného vyúčtovania). Súd zároveň priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov súvisiacich s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur v súlade s , keďže v konaní bolo preukázané omeškanie žalovaného s plnením jeho zákonnej povinnosti.

9. Súd sa absolútne nestotožnil s argumentáciou a obranou žalovaného v tomto konaní, nakoľko je v rozpore so skutkovým stavom veci riadne preukázaným prostredníctvom listinných dôkazov a nemá ani oporu v zákone. V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade je úplne bezpredmetné, či zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s meradlom plynu na odbernom mieste žalovaného poškodil sám žalovaný, alebo tretia osoba, nakoľko z ustálenej aktuálnej judikatúry súdov SR jednoznačne vyplýva, že zodpovednou osobou za neoprávnený odber plynu podľa o energetike je objektívne zodpovedný žalovaný ako odberateľ zemného plynu na predmetnom odbernom mieste (napr. uznesenie NS SR sp. zn. , rozsudok KS v Trnave sp. zn. ). Súd sa taktiež nestotožnil s tvrdením žalovaného, že by sa mala brať do úvahy pri výpočte výšky škody napr. predchádzajúca spotreba odberateľa plynu na odbernom mieste, na ktorom došlo k neoprávnenému odberu plynu a to vzhľadom k tomu, že takýto postup by bol v rozpore s princípom objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu. Skutočný odber plynu v období od porušenia zabezpečenia meradla totiž nie je možné objektívnym spôsobom zistiť, preto sa uplatňuje výpočet, ktorý je v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. Ak by sa mali pri takomto výpočte zohľadňovať špecifiká predchádzajúceho odberu plynu odberateľom na predmetnom odbernom mieste (napr. priemerná spotreba plynu), bolo by to možné len vtedy, keby sa na takýto prípad vzniku škody neoprávneným odberom plynu nevzťahovala objektívna zodpovednosť odberateľa, čiže skúmalo by sa, kto zavinil porušenie zabezpečenia meradla a ak by to bol odberateľ, vtedy by bolo na mieste skúmať aj konkrétne faktory na jeho strane (napr. aké množstvo plynu v predchádzajúcom období odoberal, či mal nedoplatky a pod.). V prípade objektívnej zodpovednosti žalovaného, keď je bezpredmetné, či porušenie meradla zavinil on sám, alebo tretia osoba, by bolo skúmanie týchto faktorov v rozpore jednak s uvedeným princípom objektívnej zodpovednosti, ako aj na druhej strane s oprávneným záujmom žalobcu na náhradu škody, ktorej vyčíslenie by bolo ovplyvnené irelevantnými faktormi na strane žalovaného a spôsobilo by to v konečnom dôsledku nerovnovážne postavenie medzi žalobcom a žalovaným v súdnom konaní. Okrem toho údaje zaznamenané meradlom, s ktorým bolo neskôr manipulované neoprávneným spôsobom nemôžu predsa logicky predstavovať objektívny a spoľahlivý predpoklad pre vyčíslenie vzniknutej škody. Opieranie sa žalovaného o súdnu prax, ktorá predchádzala súdnym rozhodnutiam o objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu je preto irelevantné a nedá sa aplikovať na predmetný prípad. Rovnako aj ďalšie tvrdenia žalovaného produkované v priebehu tohto konania súd považuje za neopodstatnené, napr. že zástupca žalovaného nebol prítomný pri vykonanej

kontrole odberného miesta dňa 27.11.2019, alebo že skrinka s meradlom plynu bola ľahko verejne prístupná, alebo že znalec nebol prítomný pri demontáži meradla. Tieto jeho tvrdenia boli totiž už vyvrátené na základe samotných listinných dôkazov založených do spisu – prostredníctvom Zápisu zo dňa 27.11.2019 o vykonanej kontrole odberného miesta, ako aj znaleckého posudku, pričom súd zreteľným spôsobom popísal (vyššie v odseku 8 tohto rozsudku), aké podstatné skutočnosti z nich pre posúdenie merita veci vyplývajú. Súd sa taktiež nestotožnil s tvrdením žalovaného, že mu žalobca neumožnil vykonať kontrolný znalecký posudok predmetného meradla. V danom prípade konateľ žalovaného vedel, že mu predmetné meradlo bolo odobraté pre podozrenie, že bolo s ním manipulované, čo vyplýva zo Zápisu zo dňa 27.11.2019, v zmysle ktorého meradlo sprístupnil a umožnil jeho výmenu, ako aj vyhotovenie fotodokumentácie. Žalovanému teda nič nebránilo kontaktovať žalobcu so žiadosťou o informácie o výsledkoch znaleckého dokazovania, či ďalšieho postupu vo veci (napr. o možnosti vykonať kontrolný znalecký posudok), čo však neurobil a ďalej sa o vec nezaujímal. Na druhej strane zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva žalobcovi povinnosť bezodkladne informovať odberateľa o výsledkoch znaleckého dokazovania, či ďalších možnostiach postupu, ak sa neoprávnenosť odberu preukáže. Preto súd považuje tvrdenia žalovaného v tomto smere až počas súdneho konania za účelové s cieľom vyhnúť sa náhrade škody, ktorá žalobcovi preukázane vznikla. Súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že postup žalobcu v predmetnej veci bol vykonaný štandardným a zákonným spôsobom. Zároveň zdôrazňuje, že dňa 22.11.2019 bola na odbernom mieste žalovaného vykonaná náhodná kontrola meradla plynu v rámci plnenia si prevenčnej povinnosti zo strany žalobcu, preto akékoľvek upozorňovanie žalovaného v predstihu na vykonanie takejto kontroly by bolo nelogické a v rozpore so záujmom žalobcu objektívne zistiť stav meracieho zariadenia plynu, či prípadnej možnosti, že s ním bolo neoprávneným spôsobom manipulované.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle , na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.