Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Co-329-2013.pdf
PDF · 95.79 KB
Case nature
Subarea
11Co/329/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľov : 1. Mgr. K. I., nar. X.X.XXXX, bytom Z. Z. XX, T., 2. Mgr. Q. H., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXX, obaja zastúpení splnomocnencom : SEDLAČKO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO : 36853186 proti odporcovi : Ing. I. K., nar. XX.XX. XXXX, bytom Z. XX, D., o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložnými právami, rozhodujúc o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 13C/46/2013-38 zo dňa 13.júna 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi, aby sa až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, zdržal výkonu záložného práva zriadeného na základe záložnej zmluvy a mandátnej zmluvy zo dňa 3.1.2007, uzavretej medzi odporcom, ako záložným veriteľom a navrhovateľkou v 1. rade, ako záložcom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. ú. K., obec K., okres Trnava zapísanej na LV č. XXX, vedenom správou katastra Trnava a to : stavba : rodinný dom sup. č. XXX postavený na parc. reg. „ C “ č. XXXX/XXX, právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba, je evidovaný na LV č. XXXX, ktorého vklad bol povolený správou katastra Trnava dňa 29.1.2007 pod č. V 15/07 a záložného práva zriadeného na základe záložnej zmluvy a mandátnej zmluvy zo dňa 3.1.2007, uzavretej medzi odporcom ako záložným veriteľom a navrhovateľom v 2. rade ako záložcom na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. ú. K., obec : K., okres : T., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom správou katastra Trnava a to : pozemky : záhrady parc. reg. „ C “ č. XXXX/ XX o výmere 1179 m2 , zastavanej plochy a nádvoria prac. reg. „ C “ č. XXXX/XXX o výmere 630 m2, záhrady parc. reg. „ C “ č. XXXX/XXX o výmere 270 m2, ktorého vklad bol povolený správou katastra Trnava dňa 29.1.2007 pod č. V 16/07. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 79 ods. 1, § 76 ods. 1 písm.e), § 102 ods. 1, § 75 ods. 2 a 3, § 76 ods. 4 O.s.p., keď dospel k záveru, že na základe skutočnosti uvedených v návrhu ohľadne návrhu na nariadenie predbežného oparenia sa súd stotožňuje s uvedenými dôvodmi, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a to tak, že súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietne eventuálne zruší a vec vráti súdu prvého stupňa na nové konanie. Je toho názoru, že navrhovatelia vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie a to najmä skutočnosť, že odporca uplatnil záložné právo, keď aj samotní navrhovatelia uvádzajú, že záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam si neuplatnili. Odporca ďalej v odvolaní poukázal na inštitút premlčania a uviedol, že pokiaľ sa určité právo po zákonom stanovenú dobu nevykonáva alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde, alebo u príslušného orgánu, nemôže byť po jeho uplynutí veriteľovi priznané. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia. Ide o subjektívne právo dlžníka vzniesť po uplynutí premlčacej doby na súde námietku proti uplatneniu práva ( tzv. námietka premlčania ). Dlžník môže námietku premlčania uplatniť, len v súvislosti s vymáhaním pohľadávky v rámci súdneho konania. Navrhovatelia v 1. a 2. rade v zmysle čl. 3 bod 1,3 Záložnej zmluvy a mandátnej zmluvy zo dňa 3.1.2007, ktorej vklad povolila správa katastra pod V - 15/07 bez výhrad súhlasili s tým, aby odporca uspokojil svoju pohľadávku realizáciou záložného práva a to i vtedy, ak sú pohľadávky premlčané. Uznanie záložných práv zo strany navrhovateľov v 1. a 2. rade má za následok plynutie 10 ročnej premlčacej doby odo dňa, keď sa záložné práva mohli vykonať po prvý raz. Záložné práva sa mohli vykonať po prvý raz dňa 30.1.2007 po ich registrácii v katastri nehnuteľnosti, nakoľko v tom čase už bola zabezpečovaná pohľadávka splatná a premlčacia doba uplynie dňa 30.1.2017. Je zrejmé, že nie je daný právny dôvod, aby navrhovatelia v 1. a 2. rade navrhovali určenie neexistencie záložných práv, pretože niet právneho predpisu, ktorý by umožňoval zánik záložných práv z dôvodu ich premlčania a preto, nemožno aplikovať na daný prípad judikatúru uvádzanú navrhovateľmi v návrhu na začatie konania. Ďalej odvolateľ poukázal na skutočnosť, že pohľadávka zabezpečená záložnými právami nie je premlčaná a z toho dôvodu nie sú premlčané ani záložné práva. Poukázal tiež na to, že povinný v 1. až 4. rade podpisom notárskej zápisnice NZ 77 319/03 prejavili vôľu, aby vznikol exekučný titul na výkon povinnosti uvedenej v jeho obsahu bez toho, aby vec bola z hľadiska hmotného práva preskúmaná v Občianskom súdnom konaní. Zabezpečená pohľadávka nie je premlčaná aj z dôvodu, že dlžník v 1. rade Ing. S. H. dňa 3.septembra 2011 uznal časť pohľadávky zabezpečenej záložnými právami v celkovej výške 96.024 eur s prísl., ktorú sa zaviazal uhradiť najneskôr do 31.12.2001 a takto uznaný dlh sa premlčuje v 10 - ročnej premlčacej dobe, ktorá začala plynúť dňa 1.1.2012 a uplynie dňa 31.12.2021. V závere svojho odvolania odporca uviedol, že otázku premlčania zabezpečenej pohľadávky, ako predbežnú otázku rieši Okresný súd Trnava v konaní sp.zn. 17 Er 582/2012.
K odvolaniu odporcu zaslali písomné vyjadrenie navrhovatelia v 1.a 2.rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom uviedli, že svoje tvrdenie a osvedčenie nároku podložili dostatočnými dôkazmi ( existencia peňažnej pohľadávky voči odporcovi vyplývajúca zo zmluvy o pôžičke, jej zabezpečenie záložnými právami na nehnuteľnostiach vo vlastníctve navrhovateľov, premlčanie zabezpečenej pohľadávky a záložných práv v dôsledku nečinnosti odporcu a naliehavý právny záujem na požadovanom určení ) z ktorých súd legitímne vyvodil záver o prípustnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a vykonať rozsiahle dokazovanie, obmedzí sa iba na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, ktoré mu umožňujú posúdiť, či tu môže byť nárok, ktorého predbežnú ochranu si okolnosti vyžadujú. Ďalej uviedli, že ak záložca osvedčí, že záložný veriteľ uplatnil právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu po uplynutí premlčacej doby a dovolá sa premlčania tohto záložného práva, jeho návrh o určenie, že tu premlčané záložné právo nie je, nemožno zamietnuť iba z poukazom na to, že premlčanie nie je dôvodom zániku záložného práva ( rozsudok najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.12.2010 sp.zn. 21 Cdo 2185/2009 ). Akým spôsobom budú záložné práva vykonané je iba na uváženie odporcu, navrhovatelia pritom nie sú schopní zamedziť speňaženiu zálohu priamym predajom tretej osobe eventuálne predajom na dobrovoľnej dražbe. Ďalej v odvolaní navrhovatelia uviedli, že manželka navrhovateľa v 2.rade s uznaním dlhu nikdy nevyjadrila súhlas a preto sa dovolala v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka neplatnosti tohto úkonu voči nemu aj voči odporcovi listom zo dňa 5.3.2013 a toto dovolanie má účinky ex tunc t.j. uznanie práva Ing. S. H. zo dňa 3.9.2011 sa považuje za neplatné od začiatku. Exekučná notárska zápisnica nie je rozhodnutím súdu alebo iného orgánu a nemá ani účinky, ktoré zákon s takýmto rozhodnutím spája (uznesenie NS SR zo dňa 25.11.2010 sp.zn. 30 Cdo 63/2009 ). Notárska zápisnica v tomto zmysle požíva ako vykonateľný exekučný titul rovnakú súdnu ochranu aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu no iba vo vzťahu k nútenému výkonu práva, ktoré je jej obsahom, nie aj k jeho premlčaniu. Spôsobeniu ujmy nebráni žiadna relevantná okolnosť a jej vznik závisí už len od konania resp. rozhodnutia odporcu a odporca už aktuálne začal postupovať represívne proti dlžníkom navrhovateľom, na podklade notárskej zápisnice sa domáha vymoženia zabezpečenej pohľadávky prostredníctvom exekúcie. Po podaní námietok proti exekúcii, ktoré podali všetci dlžníci z dôvodu premlčania pohľadávky je odporca mimoriadne motivovaný domáhať sa uspokojenia aj so zálohu. Výkonom, záložné práva zaniknú (§ 151 nd ods. 1 písm.i) a OZ) a vlastníkom predmetných nehnuteľností sa stane tretia osoba. Úspešná určovacia žaloba predstavuje v tomto konkrétnom prípade podklad pre výmaz záložných práv z katastra nehnuteľností.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania ( § 201 a § 204 ods. 1 O.s.p. ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( § 201 a § 202 O.s.p. ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom o dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné, keďže napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne.
Predmetom konania uvedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 13C/46/2013 je návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhajú určenia, že nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov špecifikované v petite návrhu nie sú zaťažené záložným právom zriadeným v prospech záložného veriteľa - odporcu, na základe záložnej zmluvy a mandátnej zmluvy zo dňa 3.1.2007. Ďalej sa navrhovatelia v 1. a 2. rade domáhali nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi, aby sa až do právoplatného konania vo veci samej zdržal výkonu záložného práva zriadeného na základe záložnej zmluvy a mandátnej zmluvy zo dňa 3.1.2007 uzavretej medzi odporcom, ako záložným veriteľom a navrhovateľkou v 1. rade, ako záložcom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. ú. K., obec K., okres T. zapísanej na LV č. XXX, vedenej správou katastra Trnava a to : stavba : rodinný dom sup. č. XXX postavený na parc. reg. „ C “ č. XXXX/XXX, právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba, je evidovaný na LV č. XXXX, ktorého vklad bol povolený správou katastra Trnava dňa 29.1.2007 pod č. V 15/07 a záložného práva zriadeného na základe záložnej zmluvy a mandátnej zmluvy zo dňa 3.1.2007, uzavretej medzi odporcom ako záložným veriteľom a navrhovateľom v 2. rade ako záložcom na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. ú. K., obec : K., okres : T., zapísanej na LV č. XXXX, vedenom správou katastra Trnava a to : pozemky : záhrady parc. reg. „ C “ č. XXXX/XX o výmere 1179 m2 , zastavanej plochy a nádvoria prac. reg. „ C “ č. XXXX/XXX o výmere 630 m2, záhrady parc. reg. „ C “ č. XXXX/XXX o výmere 270 m2, ktorého vklad bol povolený správou katastra Trnava dňa 29.1.2007 pod č. V 16/07.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené.
Podľa § 102 ods. 1 O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie.
O predpokladoch pre nariadenie predbežného opatrenia a jeho dôsledkoch platia ustanovenia § 74 - 77 O.s.p..
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods.2 O.s.p. návrh má okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 79 ods.1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd okrem iného uložiť účastníkovi, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, a aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Podľa § 151a O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa § 151j ods. 1 O. z. ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva, pričom v rámci výkonu záložného práva záložný veriteľ môže sa uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona (ktorým je na základe poznámky č. 3e v O. z. zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona SNR č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti /Notársky poriadok/ v znení neskorších predpisov, sám v znení neskorších zmien a doplnení, (ďalej tiež len „ZoDD“) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 134 ods.2 Exekučného poriadku, exekúciu predajom nehnuteľnosti nemožno vykonať, ak je povinnému v konaní o určenie vlastníctva podľa osobitného predpisu vykonateľným predbežným opatrením uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k nej. Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie, jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím o veci samej. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné rozhodnutie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku prípadne ich osvedčenie samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie predbežného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu predbežné opatrenia nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a naviac oprávneným účastníkom aspoň osvedčené. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Už v návrhu na jeho vydanie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Zhora citovanými ustanoveniami je vymedzený obsah a základný rámec výkonu záložného práva. Toto právo sa vyznačuje tým, že primárne plní zabezpečovaciu, za určitých okolností však aj uhradzovaciu funkciu a to tak, že okrem hrozby výkonu záložného práva donucujúcej dlžníka plniť zabezpečovanú pohľadávku umožňuje jeho držiteľovi buď sa priamo uspokojiť alebo požadovať uspokojenie z predmetu, na ktorom záložné právo viazne, pokiaľ k splneniu zabezpečovanej pohľadávky nepríde riadne a včas. Jednou zo zákonom výslovne predpokladaných foriem uspokojenia záložného veriteľa je predaj zálohu na dražbe podľa ZoDD. Takýto predaj má za následok prechod vlastníckeho práva k zálohu na vydražiteľa udelením príklepu, tu však s podmienkou úhrady ceny dosiahnutej vydražením v zákonom ustanovenej lehote. K už opísanému spôsobu výkonu záložného práva môže záložný veriteľ samozrejme pristúpiť len vtedy, ak jeho záložné právo platne vzniklo a stále trvá. Podmienkou platného vzniku záložného práva je platná zmluva o jeho zriadení a zápis práva v príslušnej evidencii (ktorou je u nehnuteľností kataster nehnuteľností, v tejto súv. por. i § 151b ods. 1 a § 151e ods. 2 O. z.), na zánik práva potom zákon ustanovuje hneď viacero dôvodov. Tými teoreticky prichádzajúcimi do úvahy v prejednávanej veci sú potom vzdanie sa záložného práva záložným veriteľom, prevod zálohu záložcom v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo dobromyseľnosť nadobúdateľa zálohu v čase prevodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Odvolací súd konštatuje, že navrhovatelia v prejednávanej veci neosvedčili potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov a teda, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené.
Z obsahu spisu plynie, že navrhovatelia v 1. a 2. rade sú vlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných v petite návrhu. Z vyjadrenia účastníkov konania je zrejmé, že v súčasnosti prebieha exekučné konanie vedené pod spis. zn. EX 120/12 na základe exekučného titulu Notárskej zápisnice č. k. N 826/03, NZ 77319/03, vydanej notárkou JUDr. Danielou Šikutovou dňa 4.9.2003 na základe návrhu oprávneného Ing. I. K. proti povinným navrhovateľom v 1. a 2. rade pre vymoženie peňažného nároku oprávneného vo výške 26.024,03 eur na základe poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré vydal Okresný súd Trnava pod č. P2 07*115079 dňa 22.1.2013. Je zrejmé, že medzi účastníkmi konania je sporná existencia pohľadávky ako aj záložného práva a to vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany navrhovateľov v 1. a 2. rade voči predmetnej pohľadávke a taktiež vo vzťahu k predmetu záložného práva.
Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia avšak, tak ako to už bolo uvádzané, je nutná určitá miera osvedčenia základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovatelia ako vlastníci nehnuteľností špecifikovaných v petite návrhu dostatočným spôsobom osvedčili pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, pričom samozrejme za účelom jeho preukázania bude potrebné v konaní vo veci samej vykonať rozsiahlejšie dokazovanie. Osvedčenou však nebola naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov, keďže odporca nezačal realizovať výkon záložného práva predajom zálohu na dražbe podľa ZoDD a teda zo strany navrhovateľov nebola osvedčená hrozba resp. reálne nebezpečenstvo vzniku bezprostrednej ujmy. Bezprostredne hroziaca ujma navrhovateľov majúca spočívať v tom, že by odporca podnikol kroky vedúce k nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami nebola osvedčená ani preukázaná.
V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 134 ods. 2 Exekučného poriadku, ktoré zakazuje vykonať exekúciu predajom nehnuteľností, ak je povinnému v konaní o určenie vlastníctva podľa osobitného predpisu vykonateľným predbežným opatrením uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníctva k tejto nehnuteľnosti. Odvolací súd ďalej poukazuje na argumentáciu obsiahnutú v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 M Cdo 21/2007, v zmysle ktorej ust. § 134 ods. 2 Exekučného poriadku nie je možné vykladať extenzívne tak, že pod konaním o určenie vlastníctva treba rozumieť každé konanie, ktorého výsledok môže mať vplyv na subjekt vlastníctva exekvovanej veci. Uvedené ustanovenie totiž jednoznačne a bez pochybností výslovne spája zákaz vykonania exekúcie predajom nehnuteľností len s existenciou predbežného opatrenia, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníctva k exekvovanej veci, ak toto bolo vydané v konaní o určenie vlastníctva. Zákaz vykonania exekúcie predajom nehnuteľností, pri splnení zákonom stanovených podmienok, je výnimkou z inak všeobecnej povinnosti súdneho exekútora vykonávať exekučnú činnosť a musí byť preto formulovaná a aj vykladaná jednoznačne tak, aby nevznikali pochybnosti o tom, či tu je daná prekážka pre výkon exekučnej činnosti. Tejto požiadavke zodpovedá doslovný jazykový výklad, podľa ktorého zákaz vykonania exekúcie predajom nehnuteľností možno spájať len s predbežným opatrením, ukladajúcim povinnému zdržať sa prevodu vlastníckeho práva, vydaným v konaní o určovacej žalobe, predmetom ktorej je určenie vlastníctva k exekvovanej veci.
Z uvedeného teda vyplýva, že na prebiehajúce exekučné konania má vplyv len predbežné opatrenie, ktorým by bola uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam vydané v konaní o určovacej žalobe, predmetom ktorej by bolo určenie vlastníctva k exekvovanej veci, čo však nie je tento prípad a preto nariadenie predbežného opatrenia uplatneného navrhovateľmi v tomto konaní, nemá žiaden vplyv na prebiehajúce exekučné konanie vedené u súdneho exekútora pod spis. zn. EX 120/12.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že z obsahu spisového materiálu nevyplývajú skutočnosti osvedčujúce potrebu dočasne upraviť pomery účastníkov predbežným opatrením z dôvodu nebezpečenstva vzniku bezprostrednej ujmy.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.