Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
111/435047.daacd8.pdf
PDF · 106.51 KB
No categories available
4MCdo/21/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča
a sudcov JUDr. Evy Sakálovej a JUDr. Ľubora Šeba v exekučnej veci oprávneného
PaedDr. S. Š., bývajúceho v D., proti povinným 1/ S. M. a 2/ Z. M., bývajúcim v B.,
povinná 2/ zastúpená opatrovníčkou E., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Dolný Kubín,
o vymoženie 520 000 Sk s prísl. a 300 000 Sk s prísl., vedenej na Okresnom súde Dolný
Kubín pod sp.zn. 7 Er 944/2002 a 7 Er 56/2003, o mimoriadnom dovolaní generálneho
prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín z 3.
januára 2007 č.k. 7 Er 944/2002-17 a 7 Er 56/2003-18 a uzneseniu Okresného súdu Dolný
Kubín z 12. februára 2007 č.k. 7 Er 944/2002-26 a 7 Er 56/2003-27 rozhodol
t a k t o :
Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Dolný Kubín uznesením z 3. januára 2007 č.k. 7 Er 944/2002-17
a 7 Er 56/2003-18 schválil príklep udelený vydražiteľovi PaedDr. S. Š. na dražbe konanej dňa
27.11.2006 súdnym exekútorom JUDr. J. K., týkajúcej sa nehnuteľností zapísaných v katastri
nehnuteľností pre kat.úz. D. na liste vlastníctva č. X. ako rodinný dom súp.č. X. a pozemok
2
parcela č. X. – zastavaná plocha a nádvoria o výmere X. m, ako vlastníctvo povinných, za
najvyššie podanie 3 500 000 Sk. Následným uznesením z 12. februára 2007 č.k.
7 Er 944/2002-26 a 7 Er 56/2003-27 schválil rozvrh výťažku z predaja uvedených
nehnuteľností vykonaný súdnym exekútorom na rozvrhovom pojednávaní dňa 16.1.2007
podľa zápisnice o rozvrhu výťažku.
Na základe podnetu V., a.s., so sídlom v Ž., podal proti uvedeným uzneseniam
okresného súdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol,
aby dovolací súd označené uznesenia zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Dolný Kubín na
ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci okresným súdom
a inou vadou konania. Poukazoval na nezákonnosť exekúcie pre rozpor s ustanovením § 134
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase rozhodovania exekučného súdu (ďalej len
„Exekučný poriadok“). Uviedol, že v konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod
sp.zn. 4 C 775/96, predmetom ktorého je žaloba V., a.s., proti povinným a ďalším osobám
o nahradenie vyhlásenia vôle v kúpnej zmluve, ktorou žalovaní v tomto konaní sa majú
zaviazať k predaju nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre kat.úz. D. na liste
vlastníctva č. X. žalobkyni, bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým bola povinným uložená,
okrem iného, aj povinnosť zdržať sa scudzenia týchto nehnuteľností. Vyslovil názor, že
ustanovenie § 134 ods. 2 Exekučného poriadku treba vykladať extenzívne tak, že konaním
o určenie vlastníctva treba rozumieť každé konanie, ktorého výsledok môže mať vplyv na
subjekt vlastníctva, teda aj konanie o vyhlásenie vôle, prípadne o neplatnosť zmluvy a pod.
Nesprávnym právnym záverom okresného súdu o splnení podmienok pre schválenie príklepu
a schválenie rozvrhu výťažku mala byť podľa neho akciová spoločnosť V. dotknutá a
poškodená na svojich právach. Za inú vadu konania považoval nedostatočné odôvodnenie
uznesenia okresného súdu o schválení príklepu v súvislosti s vyhodnotením podmienok
zákonnosti dražby v zmysle § 134 ods. 2 Exekučného poriadku.
Akciová spoločnosť V. vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu súhlasila s postupom
generálneho prokurátora.
Oprávnený vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhol tento opravný
prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom
Slovenskej republiky a že dovolanie je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) preskúmal uznesenia okresného súdu ako aj
konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho
prokurátora nie je dôvodné.
Aj v konaní o mimoriadnom dovolaní je dovolací súd viazaný uplatneným dovolacím
dôvodom (§ 242 ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.), za ktorý v prejednávanej veci
generálny prokurátor označil nesprávne právne posúdenie veci a inú vadu konania majúcu za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f písm.b/ O.s.p.). Dovolací súd preto skúmal
v dovolacom konaní vecnú správnosť napadnutých uznesení z hľadiska týchto uplatnených
dovolacích dôvodov. Z úradnej povinnosti skúmal iba vady uvedené v § 237 O.s.p., ktoré
však neboli dovolaním namietané a zo súdneho spisu nevyplývajú.
Exekúciu predajom nehnuteľností nemožno vykonať, ak je povinnému v konaní
o určenie vlastníctva podľa osobitného predpisu vykonateľným predbežným opatrením
uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva k nej (§ 134 ods. 2 Exekučného
poriadku).
Citované ustanovenie § 134 ods. 2 Exekučného poriadku zakazuje vykonať exekúciu
predajom nehnuteľností, ak je povinnému v konaní o určenie vlastníctva podľa osobitného
predpisu vykonateľným predbežným opatrením uložená povinnosť zdržať sa prevodu
vlastníctva k tejto nehnuteľnosti. V poznámke k uvedenému ustanoveniu sa výslovne uvádza,
že pod konaním o určenie vlastníctva podľa osobitného predpisu sa rozumie konanie podľa
§ 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku, teda konanie o určovacej žalobe, predmetom
ktorej je určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je.
Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že ustanovenie
§ 134 ods. 2 Exekučného poriadku je potrebné vykladať extenzívne tak, že pod konaním
o určenie vlastníctva treba rozumieť každé konanie, ktorého výsledok môže mať vplyv na
subjekt vlastníctva exekvovanej veci, teda napr. aj konanie o vyhlásenie vôle. Uvedené
ustanovenie totiž jednoznačne a bez pochybností výslovne spája zákaz vykonania exekúcie
predajom nehnuteľností len s existenciou predbežného opatrenia, ktorým bola povinnému
uložená povinnosť zdržať sa prevodu vlastníctva k exekvovanej veci, ak toto bolo vydané
v konaní o určenie vlastníctva. Túto jednoznačnosť výkladu zvýrazňuje aj poznámka, v ktorej
sa odkazuje na ustanovenie § 80 písm.c/ O.s.p., v zmysle ktorého návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Neprichádza preto do úvahy uplatňovanie § 134
ods. 2 Exekučného poriadku aj na prípady vydania predbežného opatrenia v konaní
vymedzenom v § 80 písm.b/ O.s.p., t.j. v konaní, v ktorom sa má rozhodnúť o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Konanie
o uloženie vyhlásenia vôle nielenže nie je konaním o určenie vlastníctva, ale nie je ani iným
určovacím konaním, keďže jeho predmetom je uloženie povinnosti na plnenie spočívajúce vo
vyhlásení vôle. Je teda konaním v zmysle § 80 písm.b/ O.s.p.
Okrem toho pri výklade ustanovenia § 134 ods. 2 Exekučného poriadku treba podľa
názoru dovolacieho súdu vziať do úvahy, že tento právny predpis je procesnou normou, teda
normou verejného práva, upravujúcou postup súdneho exekútora ako štátom určenej osoby na
vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V súvislosti s výkonom
exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa a vykonávanie exekučnej
činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Pre výklad
a aplikáciu tohto právneho predpisu platí článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákaz vykonania exekúcie predajom nehnuteľností, pri
splnení zákonom stanovených podmienok, je výnimkou z inak všeobecnej povinnosti súdneho
exekútora vykonávať exekučnú činnosť. Táto výnimka musí byť formulovaná a aj vykladaná
jednoznačne tak, aby nevznikali pochybnosti o tom, či tu je daná prekážka pre výkon
exekučnej činnosti. Inak by totiž mohol byť zmarený účel vykonávania exekúcie. Tejto
požiadavke zodpovedá doslovný jazykový výklad, podľa ktorého zákaz vykonania exekúcie
predajom nehnuteľností možno spájať len s predbežným opatrením, ukladajúcim povinnému
zdržať sa prevodu vlastníckeho práva, vydaným v konaní o určovacej žalobe, predmetom
ktorej je určenie vlastníctva k exekvovanej veci.
Pokiaľ v preskúmavanej veci bolo predbežné opatrenie vydané v konaní o žalobe na
plnenie, za ktoré treba považovať aj konanie o uloženie vyhlásenia vôle, bola jeho existencia
z hľadiska ustanovenia § 134 ods. 2 Exekučného poriadku právne bezvýznamná. Vykonaniu
exekúcie predajom nehnuteľností preto nebránila prekážka vyplývajúca z tohto ustanovenia.
Za opodstatnenú nepovažoval dovolací súd ani námietku generálneho prokurátora
týkajúcu sa tzv. inej vady konania, ktorá mala spočívať v nedostatočnom odôvodnení
uznesenia o schválení príklepu v súvislosti s aplikáciou uvedeného ustanovenia. Ak okresný
súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval súladnosť postupu súdneho exekútora
s ustanoveniami §§ 134 a nasledujúcich Exekučného poriadku a splnenie všetkých zákonných
podmienok pre dražbu nehnuteľností, je odôvodnenie jeho uznesenia, s prihliadnutím na
neexistenciu žiadnych námietok zo strany povinných, primerané a postačujúce.
So zreteľom na uvedené dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora
ako neopodstatnené zamietol.
Účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, keďže dovolateľ ani
povinní neboli v konaní úspešní a oprávnenému trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. apríla 2008
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia :