Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Er/6/2007

Potvrdené rozhodnutím 8CoE/32/2014
„Uznesenie Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnému: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., J. XXX/XX, o vymoženie sumy 768,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 25Er/6/2007-45 zo dňa 13. septembra 2013, jednohlasne takto rozhodol: Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a . Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e ."

Uznesenie

Okresný súd Nitra v exekučnej veci v prospech oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., advokátska kancelária, Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, v neprospech povinného: J. J., Q.. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XA, XXX XX W., pre vymoženie sumy 768,77 Eur s príslušenstvom, o zastavení a trovách exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje exekúciu vedenú za n e p r í p u s t n ú.

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

III. Súd ukladá oprávnenému, aby nahradil súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom Exekútorského úradu Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, trovy exekúcie vo výške 86,92 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 15.12.2006 požiadal oprávnený súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom Exekútorského úradu: P. Pazmáňa 49/3, Šaľa, o vykonanie exekúcie vo svoj prospech. Exekučné konanie sa začalo dňa 2.1.2007. Exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., č. k. SR 4196/06, zo dňa 29.9.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.10.2006 a vykonateľnosť 19.10.2006. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 768,77 Eur (23 160,- Sk) spolu s 0,25 % úrokom z omeškania denne zo sumy 756,82 Eur (22 800,- Sk) od 23.4.2006 do zaplatenia, trovy konania v sume 215,03 Eur (6 478,- Sk), a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené Okresným súdom Nitra (ďalej len súd) dňa 9.1.2007 pod číslom 5403 024903*.

Na základe podania súdneho exekútora doručeného súdu dňa 9.3.2010, ktoré označil ako "Podnet na povolenie odkladu exekúcie a zastavenie exekúcie v časti" súd uznesením č.k. -14 zo dňa 26.5.2010 odložil výkon exekúcie do právoplatného rozhodnutia o podnete súdneho exekútora na čiastočné zastavenie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. -25 zo dňa 10.3.2011.

Súdny exekútor žiadal, aby súd povolil odklad exekúcie až do právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie, nakoľko úverová zmluva, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné na predmetný právny vzťah aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva (zákon o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, smernicu rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993). Dojednania výšky úrokov z omeškania v úverovej zmluve môžu byť dôvodom absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy v

časti úrokov z omeškania nad zákonom prípustnú výšku a je tak možné očakávať zastavenie exekúcie v tejto časti. Súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že v predmetnom exekučnom konaní existujú dôvody na zastavenie exekúcie v celom rozsahu.

Exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 odseku 1 písm. b) alebo c). Pre vyvodenie takýchto záverov však musí mať súd k dispozícii predovšetkým Zmluvu o úvere so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Uvedené dokumenty si súd vyžiadal od právneho zástupcu oprávneného V prebiehajúcom konaní exekučný súd exekučné konanie vydal poverenie na vykonanie exekúcie aj v dôsledku nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku vzťahujúcich sa k rozsahu preskúmavacieho oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia. V dôsledku toho k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu prikročil až po udelení poverenia a povolení odkladu exekúcie. Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok, a preto je nevyhnutné sa zamerať na vyhodnotenie rozhodcovskej zmluvy/doložky, od ktorej podľa odôvodnenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovský súd následne odvodzoval svoju právomoc. Súd uvádza, že v prípade ak by právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský rozsudok ako celok by bol vydaný v rozpore so zákonom a tak nemôže byť to ani len z časti spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok, EP), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v a alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 3 ZoRK, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Súd po preskúmaní súdneho spisu zistil, že oprávnený s povinným uzavreli dňa 15.12.2005 zmluvu o úvere č. 4210460, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému úver vo výške 464,71 Eur. Povinný sa zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 443,47 Eur v 12 mesačných splátkach po 75,68 Eur počnúc dňom 18.1.2006. Keďže povinný bola v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že sa účastníci konania v zmysle rozhodcovskej doložky dohodli (bod 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru), že: „ Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu . Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch), právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver. Podľa a o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej zákona o spotrebiteľských úveroch), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Príloha Smernice Rady 93/13/EHS obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi ne patrí zmysle ods. 1 písm. q) aj neposkytnutie spotrebiteľovi právo alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA c/a Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má vnútroštátny súd oprávnenie zhodnotiť z úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro c/a Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicaciones SL c/a Cristine Rodríguezovej Nogueirovej smernica č. 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu

vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Ako bolo už v priebehu exekúcie konštatované zmluva medzi účastníkmi má povahu spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie a nasl. a preto je na právny vzťah medzi účastníkmi nutné okrem ustanovení Všeobecných obchodných podmienok na ktoré sa odôvodnenie rozhodcovského rozsudku odvoláva aplikovať aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Význam ochrany spotrebiteľov viedol k tomu, že v článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len „smernica“) stanovil, aby nekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom „neboli záväzné pre spotrebiteľa“. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. zaviesť rovnosť. Súd môže takto postupovať a rozhodnúť iba pri spotrebiteľských vzťahoch, ak by uvedený rozhodcovský rozsudok riešil podnikateľské vzťahy, exekučný súd by takto postupovať nemohol.

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným podmienkam exekúcie patria spôsobilosť účastníkov, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Z formálnej stránky sa skúma, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 Rozhodcovského poriadku a z materiálnej stránky, či exekučný titul v tomto prípade rozhodcovský rozsudok má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu a to napríklad jeho rozpor s právom či s dobrými mravmi.

Exekučný súd na základe citovaných ustanovení skúmal podmienky zákonnosti exekučného konania, či návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že uvedené podania nie sú v súlade so zákonom, pretože vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Zákonnosť postupu rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní však môže v exekučnom konaní kontrolovať súd. Umožňuje mu to ust. § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého môže súd príslušný na exekúciu exekučné konanie zastaviť, buď na návrh (ods. 1), alebo aj bez návrhu účastníka konania (ods. 2), ak rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, alebo rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd, alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní (§ 45 ods. 1 písm. b/). Rovnako tak môže exekučný súd aj bez návrhu zastaviť exekučné konanie, ak zistí, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2). Toto ustanovenie tak v sebe zakotvuje osobitnú prieskumnú právomoc exekučného súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa ZoRK teda oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle a môže ho preskúmavať aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v súčasnom Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ustálenej judikatúry všeobecný súd rozhodne o zastavení, resp. o čiastočnom zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Súd poukazuje napr. na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 23. júna 2011, sp. zn. , zo dňa 13.10.2011 a zo dňa 18.01.2012, či zo dňa 27. 01. 1997, v zmienených rozhodnutiach bol konštatované právo a zároveň povinnosť Exekučného súdu skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, najmä či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie, túto

podmienku je povinný skúmať ex officio, a to už pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, a prípadne neskôr počas celého exekučného konania. V prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 5. decembra 2012, sp. zn. : „ Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré je v zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou k súdnemu sporovému konaniu, totiž vyplýva, že jeho rezultátom môže byť titul, splnenia ktorého sa možno domáhať vykonaním exekúcie.“

Jednou zo zásad, ktoré platia pre spotrebiteľské zmluvy je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Veriteľ môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru tunajšieho súdu, považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že ho núti sa podrobiť rozhodcovskému konaniu ak jeho začatie na rozhodcovskom súde iniciuje veriteľ. Spotrebiteľovi v takom prípade nie je umožnené zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli navrhovateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Podľa názoru súdu v prípade ak spotrebiteľská zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky inkorporované do spotrebiteľskej zmluvy obsahujú podmienku, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní a zároveň takáto podmienka nebola individuálne spotrebiteľom dojednaná, ide o zmluvný vzťah spôsobujúci medzi stranami stav nerovnovážny, ktorý je pre spotrebiteľa nevýhodný. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu, ktorú mu poskytujú ustanovenia nasl. , O.s.p, teda na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný Daný rozhodcovský rozsudok nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení

a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť.

V (v znení účinnom v čase uzavretia vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy) sa len demonštratívne (zákonodarca použil slovo "najmä") uvádza, čo konkrétne možno považovať za takéto neprijateľné podmienky. Je v právomoci súdu označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu aj ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky) od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní. Správnosť tohto právneho názoru exekučného súdu potvrdil aj zákonodarca, keď v neskoršie účinnom znení (od 1.1.2008) medzi tzv. neprijateľné podmienky (do ich zákonného výpočtu v pod písm. r) zaradil aj túto neprijateľnú podmienku. Rovnako Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení sp. zn. zo dňa 5.5.2010 vyslovil názor, že "súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona." Podľa judikatúry ESD je povinnosťou členských štátov a ich orgánov zabezpečiť, aby nekalé podmienky v zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a prihliadajúc ex offo k ich neplatnosti dosiahnuť odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu ich používania zo strany predajcov alebo dodávateľov. V dôsledku toho súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie. Súd svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o vyššie uvedenú judikatúru Európskeho súdneho dvora najmä na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira (na ktorý poukázal aj povinný vo svojom podaní), Zo záveru tohto rozsudku vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo v úverových podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojedná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou zmluvnou podmienkou ako taká je v zmysle ustanovenia neplatná.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie. V zmysle vyššie uvedeného exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Týmto všeobecne záväzným predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. Podľa . vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30.04.2008 (ďalej len vyhláška), súdnemu exekútorovi patrí odmena za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie.

Podľa § 3 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje : a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu.

Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súdny exekútor na výzvu súdu predložil špecifikáciu trov exekúcie vo výške 197,97 Eur a exekútorský spis EX 66/2007 :

1. odmena podľa počtu hod. účelne vynaložených na exek. (§ 14 ods.1 a), 2 vyhl.)

- žiadosť o udelenie poverenia 30 min.

- upovedomenia o začatí exekúcie 40 min.

- príprava podkladov na súpis hn. vecí a výkon súpisu hn. vecí 60 min.

- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - DI 20 min.

- podnet na povolenie odkladu a zast. v časti (8.3.2010) 60 min.

- žiadosť o poskytnutie súčinnosti -SP 20 min.

- príkaz na začatie exekúcie (zam.-teľ) 30 min.

- exekučný príkaz (zam.-teľ) 40 min.

- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - banka 20 min.

- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Sp. kat 20 min.

- podnet na povolenie odkladu a zast. v časti (1.10.2012) 40 min.

- príkaz na začatie exekúcie (zam.-teľ) 30 min.

- exekučný príkaz (zam.-teľ) 40 min.

- príkaz na začatie exekúcie (banka) 30 min.

- exekučný príkaz (banka 40 min.

- príkaz na začatie exekúcie (banka) 30 min.

- exekučný príkaz (banka 40 min.

- žiadosť o poskytnutie súčinnosti - SP 20 min.

- spracovanie trov 30 min.

- vrátenie poverenia 30 min.

Spolu: 690 min. - 12 začatých hodín x 6,64 Eur + DPH= 95,64 Eur

2. Odmena súdneho exekútora pri zastavení exekúcie podľa § 15 ods. 1 vyhlášky + DPH

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie- 3,98 Eur

- doručenie príkazu na začatie exekúcie (2x banky, 2x zamest.)- 15,92 Eur

- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie- 3,98 Eur

- doručenie exekučného príkazu (3x banky, 2x zamest)- 15,92 Eur

- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (žiad. SP)- 3,98 Eur

- každé zisťovanie účtu povinného (banka)- 3,98 Eur

- každé zisťovanie majetku povinného (žiad. o súč. Sp. kat., 2x DI)- 11,94 Eur

Spolu: 59,70 Eur

3. Náhrada hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky

- poštovné: 34,04 Eur (1x žiadosť o udelenie poverenia: 1,61 Eur, 2x 2,09 Eur doruč. UOZE: 4,18 Eur, 1x žiad o súčinnosť DI : 1,61 Eur, 1x doruč. podnetu na odklad: 1,68 Eur, 1x doruč. PNZE zam.: 1,56 Eur, 3x 1,56 Eur doruč. exekučného príkazu zam.: 4,68 Eur, 1x doruč. PNZE zam.: 1,56 Eur, 3x 1,56 Eur doruč. exekučného príkazu zam.: 4,68 Eur, 1x doruč. PNZE banka: 1,56 Eur, 3x 1,56 Eur doruč. exekučného príkazu banka: 4,68 Eur, 1x doruč. PNZE banka: 1,56 Eur, 3x 1,56 Eur doruč. exekučného príkazu banka: 4,68 Eur)

- poplatky: 1,08 Eur (banky- 0,84 Eur, doprav. Súčinnosť- 0,24 Eur)

- spotrebný materiál - 7,51Eur (obálka s doručenkou 0,13 Eur x 24 Ks= 3,12 Eur, papier A4 0,06 Eur x 60 Ks= 3,60 Eur, spisový obal 0,79 Eur x 1 Ks= 0,79 Eur)

O náhrade trov exekúcie súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku. Výšku trov súdneho exekútora súd vypočítal podľa ustanovení vyhlášky v znení účinnom do 30.04.2008 vzhľadom na začatie exekučného konania dňa 2.1.2007.

Súd posúdil a preskúmal exekútorom predloženú špecifikáciu trov a dospel k názoru, že súdny exekútor si odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky vyčíslil nesprávne a nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za čas vynaložený na exekúciu za žiadosti o udelenie poverenia (30 min), nakoľko v prípade priznania odmeny na základe vyúčtovania exekútora by išlo o duplicitné priznanie náhrady trov exekúcie za uvedený úkon, keďže je odmeňovaný v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky. Podobne súd postupoval aj pri žiadosti na priznanie odmeny za upovedomenie o začatí exekúcie (40 min.), žiadosť o poskytnutie súčinnosti DI (20 min.), žiadosť o poskytnutie súčinnosti - Sp. kat.(20 min.), žiadosť o poskytnutie súčinnosti - banky (20 min.), žiadosť o poskytnutie súčinnosti - SP (20 min.), žiadosť o poskytnutie súčinnosti - SP (20 min.), príkazy na začatie exekúcie (4 x 30 min.), exekučné príkazy (4 x 40 min.), odmena tak môže byť priznaná len podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, išlo by ako v predchádzajúcom prípade o duplicitné priznanie odmeny exekúcie za tieto úkony. V tomto prípade totiž platí, že úkony sa prvom rade odmeňujú paušálnou sumou a až úkony taxatívne neuvedené v § 15 ods. 1 sa odmeňujú podľa času účelne vynaloženého na ich vykonanie, preto nie je možné jeden úkon odmeniť oboma uvedenými spôsobmi. Súdny exekútor nepostupoval pri vyčíslení trov exekúcie správne, keď si úkony odmeňované paušálnym spôsobom vyčíslil iba resp. zároveň spôsobom, ktorým sa odmeňujú úkony podľa času účelne vynaloženého na ich vykonanie.

Súd nepriznal odmenu za spracovanie trov (30 min.) a vrátenie poverenia (30 min.) nakoľko uvedené úkony nemožno považovať za úkony exekučnej činnosti účelne vynaložené na exekúciu. Súd má za to, uvedené úkony nesmerujú k účelnému vymáhaniu pohľadávky oprávneného a nie sú teda úkonmi

exekučnej činnosti za ktoré patrí súdnemu exekútorovi odmena. Nepriznal ani odmenu za podnet na povolenie odkladu a zast. v časti zo dňa 1.10.2012 (40 min.), nakoľko vykonanie tohto úkonu nevyplýva z exekútorského spisu, navyše by opätovne išlo o duplicitné priznanie odmeny, nakoľko súd už súdnemu exekútorovi odmenu za tento úkon priznal.

Na základe vyššie uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky odmenu za 2 začaté hodiny exekučnej činnosti vo výške 13,28 Eur s prislúchajúcou 20% DPH, pričom súd sčítal čas za jednotlivé úkony.

K nepriznaniu odmeny za čas vynaložený na vykonanie tohto úkonu súd dodáva, že vyhláška, ani exekučný poriadok neustanovuje, čo treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1, písm. a) vyhlášky, ale je zrejmé, že musí ísť o úkony odlišné od tých, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky, ktoré v sebe už zahŕňajú odmenu za čas potrebný na ich vypracovanie.

Súd ďalej súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu v časti odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s ustanovením § 15 ods. 1 písm. b) vyhlášky za doručovanie 4 x príkazov na začatie exekúcie, nakoľko podľa názoru súdu má exekútor podľa znenia vyhlášky nárok na paušálnu odmenu 3,32 Eur iba za jedno doručenie príkazu na začatie exekúcie, keď podľa gramatického výkladu tohto ustanovenia nie je možné započítať 3,32 Eur za každé doručenie jednotlivého listinného vyhotovenia. Ak by sa táto paušálna suma mala platiť za každé jedno doručenie, tak by zákonodarca uviedol, že paušálna suma patrí za každé doručovanie, ako je to uvedené napríklad pri zisťovaní majetku povinného, či pri zisťovaní účtu povinného. Rovnako postupoval súd aj pri doručovaní exekučného príkazu podľa § 15 ods. 1 písm. d) EP, keď priznal odmenu za 1 x doručenie exekučného príkazu. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 vyhlášky vo výške 29,88 Eur s prislúchajúcou 20% DPH.

Súdny exekútor žiadal priznať aj náhradu za spotrebovaný materiál vo výške 7,51 Eur. Súd s poukazom na § 25 vyhlášky súd uvádza, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, t.j. aj za spotrebovaný materiál, preto nepriznal súdnemu exekútorovi takúto náhradu.

Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa nasledovnej špecifikácie:

1/ odmena podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v zmysle § 14 ods.1 a),2 vyhl.

- príprava podkladov na súpis hn. vecí a výkon súpisu hn. vecí 60 min.

- podnet na povolenie odkladu a zast. v časti (8.3.2010) 60 min.

Spolu: 120 min. - 2 začaté hodiny x 6,64 Eur = 6,64 Eur = 13,28 Eur + 20% DPH: 15,94 Eur

2/ Paušálna odmenu v zmysle vyhlášky č. za úkony:

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie- 3,32 Eur

- doručenie príkazu na začatie exekúcie - 3,32 Eur

- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie- 3,32 Eur

- doručenie exekučného príkazu - 3,32 Eur

- každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (žiad. SP)- 3,32 Eur

- každé zisťovanie účtu povinného (banka)- 3,32 Eur

- každé zisťovanie majetku povinného (žiad. o súč. Sp. kat., 2x DI)- 9,96 Eur

Spolu: 29,88 Eur + 20% DPH = 35,86 Eur

3/ Náhrada hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhl.

- poštovné: 34,04 Eur

- poplatky: 1,08 Eur

Trovy exekúcie: 15,94 Eur + 35,86 Eur + 34,04 Eur + 1,08 Eur = 86,92 Eur

Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov konania vo výške 86,92 Eur a k ich náhrade zaviazal oprávneného v súlade s 203 ods. 1 Exekučného poriadku s ohľadom na to, že bola exekúcia zastavená z dôvodu, že súd posúdil dojednanie rozhodcovskej doložky ako neplatné podľa , a teda vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý slúži ako exekučný titul v tomto konaní ako materiálne nevykonateľný.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedených skutočností, exekučný súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresný súd Nitra ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa s. 3 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné.