Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/438/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci navrhovateľky : B. Ž., P., nar. XX.X.XXXX, R. P. XX, proti odporcovi : Rapid life životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31690904, v konaní zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom advokátom so sídlom v Košiciach, Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

zrušuje rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 44325452 zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. ,

odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina č. 41, 040 01 Košice zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. do právoplatnosti rozsudku vo veci samej,

navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.12.2012 sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice pod sp. zn. zo dňa 19.1.2012 ako aj odkladu jeho vykonateľnosti s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky dojednanej vo všeobecných poistných podmienkach. Taktiež namietala, že žalobca sa podaným návrhom na začatie konania pred arbitrážnym súdom domáhal plnenia od navrhovateľky na základe všeobecných poistných podmienok platných v čase uzatvorenia poistnej zmluvy v časti XVII. kde je uvedené, že s uzatvorením poistnej zmluvy je spojený osobitný provízny náklad, ktorý sa stáva splatným dňom ukončenia poistného vzťahu, pričom nie je uvedená výška tohto provízneho nákladu. V tejto súvislosti poukázala nato, že poistné podmienky, na ktoré sa odvoláva odporca boli účinné od 1.1.2010 a 1.1.2011, avšak ona uzatvárala zmluvu dňa 27.6.2008, kedy boli účinné poistné podmienky od 21.5.2007 a vyššie uvedené dojednanie neobsahovali.

Odporca so žalobou nesúhlasil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, listinnými dôkazmi a to návrhom, obsahom rozhodcovského spisu , poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami, vyjadrením odporcu ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

V danom prípade súd konal za neprítomnosti odporcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 10.9.2013 neospravedlnil, ako aj za neprítomnosti jeho právneho zástupcu, ktorý sa na pojednávanie ustanovil až po vyhlásení rozhodnutia vo veci samej a po ukončení dokazovania v zmysle ust. (v predvolaní bolo správne uvedené tak miesto ako aj čas konania pojednávania).

Odporca uzatvoril s navrhovateľkou dňa 27.6.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, pričom k zániku poistného vzťahu došlo dňa 28.1.2011 na základe listu odporcu zo dňa 8.12.2010, ktorým bola predmetná poistná zmluva zo strany odporcu, na žiadosť navrhovateľky zrušená.

Následne si odporca návrhom na začatie konania o zaplatenie 82,32 eur a návrhom na splátkový kalendár zo dňa 2.1.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice so sídlom na Alžbetinej ulici č. 41 uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 82,32 eur s prísl., ktorá mala zodpovedať nákladom odporcu vynaložených na uzavretie poistnej zmluvy, konkrétne v zmysle článku XVII písm. 7a zodpovedajúcej výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp. zn. zo dňa 19.1.2012 bola navrhovateľke uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 82,32 eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- eur, ktorý jej bol doručený dňa 21.11.2012.

Príslušnosť rozhodcovského súdu, podľa názoru odporcu bola daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti XV. všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od navrhovateľky, aby všetky spory s odporcom a riešila výlučne v rozhodcovskom konaní ako aj s poukazom na osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 tvoriaceho súčasť všeobecných poistných podmienok obsahujúce vyhlásenie účastníkov konania, že podpisom vyjadrujú svoju vôľu, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti sa podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok s tým, že obe zmluvné strany toto dojednanie chápu ako rozhodcovskú doložku.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi v poukázala na skutočnosť, že uvedené poistné podmienky jej neboli riadne vysvetlené, nevedela o uzatvorení rozhodcovskej doložky, nebola individuálne dojednaná tak, ako to vyžaduje pre jej platnosť .

V svojom návrhu poukázala na dôvody, pre ktoré sú splnené podmienky na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa , a v tom, že rozhodcovskou doložkou v znení predmetnej poistnej zmluvy došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia spotrebiteľa, nakoľko ide o zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom v zmysle ust. .

Túto zmluvu nemala možnosť nijako upraviť, nakoľko bola vopred predformulovaná a v takomto znení jej na podpis bola predložená.

Odporca vo svojom vyjadrení namietal, že konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom. Z uvedeného dôvodu podal námietku nesplnenia poplatkovej povinnosti. Súčasne v zmysle ust. vzniesol námietku prednosti kompetencie rozhodcovského súdu pred kompetenciou všeobecného súdu, preto je na mieste podľa návrhu navrhovateľky zastaviť konanie o žalobnom návrhu pre nedostatok podmienky konania z dôvodu, že prejednávanie sporov si navrhovateľka a odporca dojednali rozhodcovskou doložkou. Taktiež namietal, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní a navrhovateľka proti rozhodcovskému rozsudku listom zo dňa 26.11.2012 podala odpor, ktorým malo dôjsť k jeho zrušeniu, a následne by došlo k ďalšiemu konaniu pred rozhodcom.

Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku dojednanú v článku XV. vo všeobecných obchodných podmienkach ako aj v osobitných dojednaniach č. 01/2007, poukázal na to, že navrhovateľka mala možnosť spolu s podpisom poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok podpísať alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania č. 1/2007 obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijala alebo neprijala ustanovenie XV. všeobecných poistných podmienok a prijatím, či neprijatím rozhodcovskej doložky by nebol ničím dotknutý ostatný poistný vzťah medzi účastníkmi konania.

Podľa názoru odporcu rozhodcovská doložka bola individuálne dojednaná a preto je platná a na základe uvedených tvrdenie navrhovateľky o jej neprijateľnosti považuje za nesprávne.

Podľa , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa, , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“), to neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.1)

Podľa , účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa , ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa , ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa a , pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

Poistná zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení . Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a navrhovateľka je spotrebiteľkou, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu ani z vyjadrení účastníkov nie je zrejmé, aby navrhovateľka pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.

Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný navrhovateľkou ako spotrebiteľkou a z uvedeného dôvodu je podľa oslobodený od ich platenia pre predmetné konanie.

Vzhľadom na námietku odporcu súd poukazuje aj na stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky sekcie legislatívy zo dňa 29.4.2010, z obsahu ktorého vyplýva, že v zmysle ust. a) je od súdneho poplatku oslobodený aj spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu, v danom prípade napríklad podľa s tým, že oslobodenie sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v pozícií navrhovateľa, ale aj keď si uplatňuje svoje práva v pozícií odporcu vrátane odporu proti platobnému rozkazu, rozkazu na plnenie a uvedené oslobodenie sa vzťahuje aj na vykonávacie konanie vrátane oslobodenia poplatku za námietky proti exekúcii a o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Zároveň je nedôvodná námietka odporcu na zastavenie konania v zmysle ust. , nakoľko právo na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je delegované priamo zákonom za podmienok ustanovenia . Čo sa týka námietky odporcu, vo vzťahu ku podanému odporu navrhovateľkou proti rozhodcovskému rozsudku súd mal zato, že podanie odporu nebráni tomu, aby súd rozhodol o zrušení rozhodcovského rozsudku nakoľko navrhovateľka sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, pre neplatnosť uzavretej rozhodcovskej doložky a je teda len logické, že na základe neplatne uzatvorenej rozhodcovskej doložky a ani o podanom odpore, by rozhodcovský súd konať nemal.

Z týchto dôvodov súd aj poukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľka nemala žiadnu možnosť voľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu, čo ešte viac znevýhodňuje jej postavenie. Navyše v zmluve, ale aj vo všeobecných obchodných podmienkach absentujú akékoľvek dohody a pravidlá o výbere rozhodcu, v procese tohto sporu absentuje ústavná zásada ústnosti, nakoľko konanie prebehlo na základe písomností predložených iba žalovaným a okrem toho je konanie pred rozhodcovským súdom pre navrhovateľku ako spotrebiteľku prísnejšie a to pre kratšiu lehotu na podanie odporu len 5 dní, kým v súdnom konaní 5 dní a na odpor sa prihliada len ak bol zaplatený súdny poplatok. Zároveň pre rozhodcovské konanie sa platia vysoké poplatky bez možnosti oslobodenia spotrebiteľa od platenia poplatkov.

Po vydaní rozhodcovského rozsudku nemá prakticky žiadnu možnosť v rámci dvojinštančného konania žiadať o preskúmanie rozhodnutia.

Navrhovateľka sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, pričom tento návrh bol podaný v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, čo je zrejmé z toho, že rozhodcovský rozsudok jej bol doručený dňa 21.11.2012 a žaloba bola podaná 18.12.2012.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle veta prvá nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa veta prvá ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Ustanovenie obsahuje príkladmý, teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný a v tomto výpočte s účinnosťou od 1.1.2008 je výslovne uvedená aj požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom boli výlučne riešené v rozhodcovskom konaní.

Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladmom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve.

Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v je poskytnúť spotrebiteľom Slovenskej republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. neplatná.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo všeobecných poistných podmienkach, konkrétne v článku XV. a je súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach. Podľa uvedenej rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje na prílohu smernice ES/93/13 EHS uvedenú pod písm. q) bodu 1, v zmysle ktorého neprijateľnou zmluvou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi malo spočívať inej zmluvnej strane.

Podľa toho je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.

Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené nim zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah, teória a prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený a preto nemá žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a je absolútne neplatnou.

Vo vzťahu rozhodcovských doložiek žalobcu sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutiami pod sp. zn. zo dňa 21.3.2012 , a to aj s poukazom na tvrdenie žalovaného, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných poistných podmienok účastníkmi konania došlo k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v danom prípade stotožnil s argumentáciu prvostupňových aj odvolacích súdov s tým, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej medzi žalovaným a poisteným spotrebiteľom v časti všeobecné obchodné podmienky pod bodom XV. nebola spotrebiteľom osobitne dojednaná, čo vyplýva aj z jej zaradenia do všeobecných obchodných podmienok.

Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná časti XV. bolo to, že spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím

reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je aj takáto doložka reálne vopred vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedené v poistných podmienkach.

Okrem iného dojednaná rozhodcovská doložka v článku XV. všeobecných poistných podmienok spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu, keďže ho nútila k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohol vybrať len žalovaný bez možnosti žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní.

Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 1.11.2011 pod sp. zn. vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské zmluvy iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnutá procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva).

Samotné podmienky rozhodcovského konania v zmysle rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu určeného žalovaným tieto podmienky ústavnosti podľa názoru súdu nespĺňajú.

Napriek tomu, že rokovací poriadok podľa § 16 zakotvuje právo navrhovateľky na odpoveď na žalobu avšak pokiaľ s výnimkou tzv. skráteného konania pokiaľ predmetom sporu je peňažná pohľadávka nepresahujúca 66.500 euro a to aj vo vzťahu k spotrebiteľom, kedy sa tento o začatí rozhodcovského konania v takomto prípade dozvie až doručením rozhodcovského rozsudku.

Na druhej strane v zmysle ust. § 29b rokovacieho poriadku je spotrebiteľ v prípade nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu tzv. skráteného konania je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v podstate vylúčená.

Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska mimo sídla rozhodcovského súdu.

Na základe uvedeného preto súd v zmysle ust. predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil a na návrh žalobcu v zmysle ust. rozhodol aj o odložení jeho vykonateľnosti a to až do právoplatnosti výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa a úspešnej navrhovateľke, by bola priznaná náhrada trov konania avšak žiadne trovy navrhovateľke nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.