Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Odi/3/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Bargelovou v právnej veci žalobcu: Tibor Sága, nar. 18.09.1971, trvale bytom Hečkova 2534/30, 010 01 Žilina, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 253 339, proti žalovanému: T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX , XXX XX Z., o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e oddlženie žalovaného T. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/XX , XXX XX Z., do 4.12.2018 podnikajúci pod obchodným menom T. W. H. s miestom podnikania Y. XXXX/XX, XXX XX Z., N.: XXXXXXXX, o ktorom bolo rozhodnuté Uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 24.2.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 41/2020 dňa 28.2.2020.

Žalobcovi priznáva n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.6.2020 sa žalobca domáhal zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného. Z odôvodnenia vyplýva, že Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. zo dňa 24.2.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 41/2020 dňa 28.02.2020 vyhlásil konkurz na majetok žalovaného ako dlžníka a žalovaného oddlžil tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze na majetok dlžníka, a to v rozsahu, v akom nebudú v konkurze uspokojené. Žalobca je veriteľom dlžníka a v konkurznom konaní si prihlásil svoju pohľadávku vo výške 50.117,20 eur, ktorá bola zapísaná do zoznamu pohľadávok tak, ako to vyplýva z potvrdenia správcu JUDr. Jany Košovej z 12.5.2020. Žalobca ako veriteľ má judikované a vymáhateľné pohľadávky voči žalovanému ako dlžníkovi na základe nasledovných súdnych rozhodnutí: rozsudku Okresného súdu Žilina -86 zo dňa 20.9.2016, právoplatného dňa 18.10.2016 a vykonateľného 22.10.2016, ktorým bol dlžník zaviazaný zaplatiť žalobcovi 7.070 eur a príslušenstvo úrokov z omeškania., uznesenia Okresného súdu Žilina -92 zo dňa 25.10.2016, právoplatného dňa 15.11.2016 a vykonateľného 19.11.2016, ktorým bol dlžník zaviazaný zaplatiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia 1.682,43 eur a súdneho poplatku 572,50 eur. Uvedené pohľadávky žalobca vymáhal v exekučnom konaní pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom PhD., pričom v upovedomení o začatí exekúcie zo dňa 25.8.2017 bol dlžníkovi uložený zákaz nakladať so svojím majetkom, ktorý podlieha exekúcii. Z rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 31.5.2017, právoplatného 13.12.2018 a vykonateľného 18.12.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline - 265 zo dňa 28.11.2018, právoplatného a vykonateľného dňa 13.12.2018, ktorými bol žalovaný ako dlžník zaviazaný zaplatiť ako žalobcovi 26.675 eur a príslušenstvo úrokov z omeškania. Pohľadávka bola vymáhaná v exekučnom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom PhD. pod č. . Uznesením Okresného súdu Žilina - 276 zo dňa 30.1.2019 bol

dlžník zaviazaný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 534,45 eur. Dlžník bol spolu so svojou manželkou Y. W. bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti bytu č. XX v bytovom dome súpisné číslo XXXX, katastrálne územie Z., zapísaný na LV č. XXXX a pozemku parcelné číslo C KN č. XXXX/XX o výmere XXX m2, ostatné plochy, katastrálne územie I., zapísaný na LV č. XXXX. Z listov vlastníctva ku dňu XX.X.XXXX vyplýva, že vlastníkom bytu a pozemku je už výlučne Y. W., pričom titul nadobudnutia uvedený na LV č. XXXX je uvedená dohoda o vyporiadaní BSM pod č. V 1700/2018, vklad povolený dňa 28.1.2019 - 35/2019. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný uzavrel s manželkou dohodu o vyporiadaní BSM, ktorým právnym úkonom došlo k ukráteniu vymáhateľných pohľadávok žalobcu. O tom, že medzi žalovaným a jeho manželkou išlo o vopred dohodnutý a pripravený postup tak, aby pohľadávky žalobcu boli neuspokojené, svedčí aj postup a okolnosti, ktoré predchádzali uzavretiu dohody o vyporiadaní BSM. Manželka žalovaného v roku 2018 podala návrh na zrušenie BSM za trvania manželstva, pričom ako dôvod malo byť údajné podnikanie žalovaného. Z výpisu zo živnostenského registra žalovaného vyplýva, že všetky jeho živnosti zanikli najskôr v roku 2012 a k jedinej živnosti s predmetom podnikania kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi ( maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) vzniklo živnostenské oprávnenie až dňa 1.3.2018, teda po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 31.5.2017, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 26.675 eur a počas odvolacieho konania na Krajskom súde v Žiline sp.zn. . Následne manželka žalovaného podala návrh na zrušenie BSM počas trvania manželstva z dôvodu, že manžel podniká od 1.3.2018. Súd rozhodol o zrušení BSM rozsudkom dňa 5.10.2018, následne dňa 4.12.2018 došlo k zániku živnostenského oprávnenia žalovaného k jedinej jeho živnosti a následne dňa 17.12.2018 bola uzavretá medzi žalovaným a jeho manželkou dohoda o vyporiadaní BSM, t.j. jeden deň pred vykonateľnosťou rozsudku Okresného súdu Žilina . Dňa 28.3.2019 žalovaný podal návrh na určenie splátkového kalendára a dňa 11.4.2019 mu bola súdom poskytnutá ochrana pred veriteľmi. Keďže konanie o určenie splátkového kalendára bolo neúspešné, bolo ukončené dňa 4.12.2019 a oznámené v Obchodnom vestníku č. 238/2019 dňa 10.12.2019. Po tom všetkom Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 24.2.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 41/2020 dňa 28.2.2020 vyhlásil na majetok žalovaného ako dlžníka konkurz a zároveň žalovaného ako dlžníka oddlžil. Na základe uvedených skutočností navrhol žalobca, aby súd pre nepoctivý zámer žalovaného oddlženie zrušil. Prílohou žaloby bol výpis z Obchodného vestníka č. 41/2020, potvrdenie správcu, rozsudok Okresného súdu Žilina , uznesenie Okresného súdu Žilina , upovedomenie o začatí exekúcie , rozsudok Okresného súdu Žilina , rozsudok Krajského súdu v Žiline , potvrdenie o vedení exekučného konania , uznesenie Okresného súdu Žilina , listy vlastníctva, dohoda o vyporiadaní BSM zo dňa 17.12.2018, výpis zo živnostenského registra žalovaného, návrh na určenie splátkového kalendára, Obchodný vestník k č. 77/2019 a Obchodný vestník č. 238/2019.

2. Dňa 29.1.2021 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že konštatácia žalobcu v žalobe nie je postačujúca. Žalobca skutkovo a právne nepreukázal, že žalovaný sa dopustil konania, ktorým by naplnil zákonom taxatívne vymedzené podmienky, ktoré tvoria predpoklad na zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer ako dlžníka. Opis jednotlivých právnych krokov konania manželky žalovaného v rámci podania návrhu o zrušenie a následné vyporiadanie BSM nezakladá v občianskoprávnej rovine zodpovednosť žalovaného. Je potrebné skúmať, či samotné konanie tak ako je uvedené v žalobe, môže vyvolať objektívne skutočnosti, na základe ktorých vzniká žalobcovi právny nárok domáhať sa zrušenia oddlženia žalovaného pre jeho nepoctivý zámer, a to vzhľadom k tomu, či namietané konanie naplnilo zákonom taxatívne vymedzené znaky pre nepoctivý zámer dlžníka. Týmto vyjadrením žalovaný namietal a popieral skutkové a právne tvrdenia žalobcu a žiadal žalobu zamietnuť.

3. Vo vyjadrení doručenom súdu 28.10.2022 žalobca poukázal na ustanovenie g) ods. 2 , podľa ktorého sa nejedná o taxatívny výpočet konaní tak, ako to uvádza žalovaný, ale môže sa jednať aj o iné konanie dlžníka, ktoré v predmetnom ustanovení zákona nie je uvedené a jedná sa o demonštratívny a nie taxatívny výpočet konaní, čo vyplýva priamo z prvej vety tohto zákonného ustanovenia, kde je uvedené priamo v zákone, že: „Dlžník nemá poctivý zámer najmä ak....“. Žalobca uviedol, že zrušeniu a vyporiadaniu BSM predchádzalo konanie, a to také konanie, ktoré bolo fingovaným podnikaním žalovaného, ktorý si živnosť založil len za jediným účelom a to za účelom zrušenia a vyporiadania BSM. O tom, že žalovaný všetko vopred plánoval s úmyslom dosiahnuť svoje oddlženie a zbaviť sa tak svojich dlhov v úmysle ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa svedčí aj správa súdneho exekútora o prebiehajúcej exekúcii voči žalovanému ako povinnému zo dňa 27.3.2019, v rámci ktorého vyjadrenia súdny exekútor preukázal, že žalovanému ako povinnému bolo doručené upovedomenie o

začatí exekúcie dňa 4.9.2017. Okrem toho konanie žalovaného má aj trestnoprávny rozmer, nakoľko proti nemu ako obžalovanému je vedené trestné konanie na Okresnom súde Žilina č. k. pre trestný čin poškodzovania veriteľa, ktorého sa mal žalovaný dopustiť práve voči žalobcovi ako svojmu veriteľovi a spôsobiť mu tak škodu. Toto konanie nie je ku dňu doručenia vyjadrenia žalobcu právoplatne skončené.

4. Dňa 3.5.2023 žalobca poukázal na rozsudok Okresného súdu Žilina , na základe ktorého bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu poškodzovania veriteľa, ktorého sa dopustil práve v súvislosti pri príprave oddlženia. Zároveň predložil rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 07.06.2021 a Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.2.2022, ktorými bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že právny úkon dohoda o vyporiadaní BSM uzavretá medzi žalovaným T. W. a jeho manželkou Y. W. je voči žalobcovi ako odporovateľný právny úkon neúčinný. S poukázaním na uvedené rozhodnutia podľa žalobcu je jednoznačne preukázaný nepoctivý zámer žalovaného zbaviť sa svojho majetku a následným oddlžením sa vyhnúť splneniu svojho záväzku voči žalobcovi.

5. Dňa 31.5.2023 žalovaný doručil súdu podanie označené ako ospravedlnenie neprítomnosti a predloženie svojho stanoviska. Z obsahu podania vyplýva, že žalovaný žiada ospravedlniť svoju neprítomnosť na nariadenom termíne pojednávania dňa 31.5.2023 a zároveň predkladá súdu v písomnej podobe svoje stanovisko, ktoré mienil predniesť priamo na pojednávaní a toto stanovisko žiada, aby bolo brané ako jeho výpoveď a prednes v tomto konaní. Z obsahu stanoviska vyplýva, že žalovaný popiera tvrdenie žalobcu, že by pri oddlžení nemal poctivý zámer a že vopred všetko plánoval s úmyslom dosiahnuť svoje oddlženie a zbaviť sa tak svojich dlhov v úmysle ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa. Uviedol, že návrh na vyhlásenie konkurzu vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina podal dňa 12.2.2020, pričom konkurz bol vyhlásený dňa 29.2.2020. Všetky skutočnosti, ktoré uvádza žalobca v návrhu, mali nastať v období rokov 2016 až 2018, teda dlhý čas pred tým, ako on podal návrh na vyhlásenie konkurzu a dlhý čas predtým, ako bol konkurz na jeho osobu vyhlásený. Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu zo strany žalovaného bola len jeho reakcia na ťažkú životnú a ekonomickú situáciu, v ktorej sa ocitol. Popieral tvrdenie žalobcu, že so svojou manželkou uzatvoril dohodu o vyporiadaní BSM, ktorým právnym úkonom by došlo k ukráteniu vymáhateľných pohľadávok žalobcu. V súvislosti s uzatvorením dohody o vyporiadaní BSM uviedol, že spoločnosť AspeN Eco s.r.o., ktorej obchodný podiel pri uzavretí dohody o vyporiadaní BSM nadobudol, mala k 31.12.2018 neobežný majetok v sume 25.289,- eur a obežný majetok 136.734,49 eur, celovo teda majetok v sume 162.023,49 eur, z čoho podiel na neho pripadajúci (50 %-ný) v uvedenej spoločnosti pripadala suma 81.011,75 eur. Táto suma teda bola niekoľkonásobne vyššia ako suma, o ktorej rozhodol Okresný súd Žilina v konaní a v konaní , ktoré uvádza žalobca v žalobe. Už z tejto skutočnosti je zrejmé, že uzatvorením dohody o vyporiadaní BSM nemohlo, ani nedošlo k ukráteniu vymáhateľných pohľadávok žalobcu. Poukázal na odôvodnenie rozsudkov Okresného súdu Žilina a Krajského súdu v Žiline , z ktorých vyplýva, že bol presvedčený o neexistencii pohľadávky Tibora U. voči jeho osobe z dôvodu, že N.. T. C., ktorý ako dlžník peniaze z pôžičky prevzal, disponoval zmluvami rukou O. U. prečiarknutými s potvrdením, že boli splatené, čo je uvedené aj v rozsudku na č.l. 116 a nasledujúcich. Žalovaný nerozumie tomu, prečo má platiť niečo, čo O. U. v minulosti potvrdil, že od N.. T. C. dostal. Medzi ním a manželkou bola dňa 17.12.2018 uzatvorená dohoda o vyporiadaní BSM, podľa . Podkladom uzatvorenia tejto dohody bol rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 5.10.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 01.11.2018 a ktorým bolo bezpodielové spoluvlastníctvo žalovaného a jeho manželky zrušené. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že navrhovateľkou v konaní o zrušenie BSM bola jeho manželka a nie on. Poukázal na zákonné ustanovenie a , podľa ktorých je povinnosťou účastníkov konania zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadať. Uviedol, že jeho manželka pred uzatvorením manželstva, teda ešte za slobodna, vlastnila byt č. X na C. ulici v Z.. L. vyporiadaní BSM zohľadnili v zmysle uvedených zákonných ustanovení to, čo ktorý z manželov vniesol z oddeleného majetku do vecí patriacich do BSM, ako aj kto sa pričinil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Manželka uvedený byt po uzatvorení manželstva predala za 600.000,- Sk. Táto suma získaná predajom výlučne jej bytu, nepatriaceho do BSM, tvorila následne jej majetok nepatriaci do BSM. Suma, získaná predajom bytu manželky, bola použitá na kúpu bytu (okrem iného), ktorý bol predmetom vyporiadania BSM a keďže sa práve jeho manželka financiami v rozhodnej miere zaslúžila o nadobudnutie ich spoločného bytu, zohľadnili túto skutočnosť v dohode o vyporiadaní BSM tak, že predmetný byt pripadol do vlastníctva manželky. Žalovaný v podaní zároveň uviedol, že celá kúpna cena za predaj bytu už pred uzatvorením manželstva

bola použitá na nadobudnutie spoločného majetku žalovaného a manželky, tak bola zohľadnená táto skutočnosť aj v ďalšom obsahu dohody o uzatvorení BSM. Manželka okrem aktív nadobudla aj pasíva a to zostatok úveru k 30.11.2018 vo výške 89.388 eur a jeho neuhradené príslušenstvo a teda prebrala na seba aj záväzok splatiť zostatok úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou, ktorý však nepredstavoval len zostatok na istine, ale aj príslušenstvo pohľadávky. V dôsledku uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM postupom, ktorý nielen predpokladá, ale prikazuje, nemohlo dôjsť k ukráteniu vymáhateľných pohľadávok žalobcu, ako tvrdí žalobca v žalobe. Predmetom dohody o vyporiadaní BSM boli mimo iného aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. 2471 a č. 5878. Obidve nehnuteľnosti v čase uzatvorenia dohody boli a dodnes sú zaťažené záložným právom Slovenskej sporiteľne, pričom SLSP bola zabezpečená záložným právom na základe úveru a príslušenstva minimálne vo výške 109.887,37 eur. Uvedené nehnuteľnosti neboli spôsobilé na uspokojenie pohľadávok žalobcu, a to práve z dôvodu existencie záložného práva týchto nehnuteľností v prospech banky. Jediný subjekt, ktorý sa mohol predajom nehnuteľnosti uspokojiť, bola teda iba Slovenská sporiteľňa. Úver poskytnutý SLSP bol a je stále riadne splácaný, a tak tento záložný veriteľ nemá exekučný titul na to, aby mohol viesť exekúciu na predaj nehnuteľností a následne, aby v rámci takejto exekúcie dal v súlade s Exekučného poriadku súhlas s predajom predmetných nehnuteľností. Jediný subjekt, ktorý sa mohol predajom nehnuteľnosti uspokojiť bola výlučne Slovenská sporiteľňa, avšak táto nemá exekučný titul. Predmetom dohody o vyporiadaní BSM ani nebol majetok spôsobilý uspokojiť pohľadávku iného veriteľa ako Slovenskej sporiteľne, z čoho vyplýva, že uzatvorením dohody o vyporiadaní BSM nemohlo dôjsť k ukráteniu vymáhateľných pohľadávok žalobcu. Samotný hlavný dlžník z pôžičky T. C. vlastnil a dodnes vlastní majetok, ktorého hodnota niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu pohľadávky žalobcu. Hlavným dlžníkom nebol žalovaný, ale T. C., ktorý so žalobcom uzatvoril zmluvu o pôžičke a ktorý od neho následne aj prevzal a nevrátil mu peniaze. Hlavný dlžník N.. T. C., ktorého žalovaný poznal ako majetného človeka má podľa vyjadrenia žalovaného majetok dostačujúci na to, aby svoje záväzky splácal v celom rozsahu, disponoval a dodnes disponuje majetkom, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje sumu pohľadávky žalobcu. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že T. C. bol a je minimálne vlastníkom obchodného podielu v spoločnosti GBM systém s.r.o.. Zo spisu Okresného súdu Žilina je nepochybné, že spoločnosť GBM systém, ktorej obchodný podiel vlastník dlžník T. C. podľa správy správcu disponuje zásobami v hodnote 460.000 eur, ktorá bola do hodnoty všeobecnej podstaty zaradená vo výške 158.187 eur, teda vo výške násobne prevyšujúcej uplatňovanú pohľadávku žalobcu. Tento majetok podľa žalovaného mohol a mal byť a naďalej môže byť použitý na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Zároveň zo spisu vyplýva, že žalobca ako veriteľ T. C. nevyužil možnosť uspokojiť svoju pohľadávku prevzatím majetku patriaceho do všeobecnej podstaty T.a C. v najmenej v hodnote 158.187 eur, a to napriek tomu, že hodnota tohto majetku násobne prevyšovala hodnotu jeho pohľadávky. Žalobca nevyužil možnosť vymáhať svoju pohľadávku z majetku T. C., na ktorý sa prestal vzťahovať konkurz. Žalobca nevyužil legálne možnosti vymôcť finančné prostriedky od osoby, ktorej ich skutočne poskytol. Je teda zrejmé, že existoval a naďalej existuje majetok na strane hlavného dlžníka, z ktorého je možné pohľadávku žalobcu uspokojiť v celom rozsahu. Jeho hodnota násobne prevyšuje pohľadávku žalobcu, a teda konaním žalovaného nemohlo dôjsť k ukráteniu vymáhateľných pohľadávok žalobcu. Prílohou vyjadrenia bola zmluva o nadobudnutí bytu manželkou, zmluva o predaji bytu, výpis z Obchodného registra GBM systém s.r.o., LV č. XXXX, LV č. XXXX a splátkový kalendár úveru.

6. Dňa 31.5.2023 sa konalo pojednávanie v neprítomnosti vopred ospravedlneného žalovaného. Súd na pojednávaní oboznámil podanie žalovaného doručené súdu 30.5.2023. Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne poukázal na nepoctivý zámer žalovaného, ktorý vyplýva z uzavretej dohody o vyporiadaní BSM manželov W., pričom dôvodom na zrušenie BSM malo byť údajné podnikanie žalovaného, ktorý si zámerne založil živnosť, a to len s jedným predmetom podnikania. Uvedenou problematikou sa podrobne zaoberal aj Okresný súd Žilina v rozhodnutí zo dňa 7.6.2021, ktorý rozhodol, že právny úkon, teda dohoda o vyporiadaní BSM je neúčinná. V odôvodnení súd skonštatoval, že práve zriadenie novej živnosti dňa 1.3.2018, ktorá zanikla 4.12.2018, bola podkladom pre zrušenie BSM za trvania manželstva, ktoré súd považoval za účelové konanie a ktorým bol jednoznačne preukázaný zámer samotného dlžníka ukrátiť veriteľa, t.j. žalobcu. Išlo o vopred dohodnutý a pripravený postup žalovaného a jeho manželky. Žalovaný nerešpektoval ani exekútorom uložený zákaz nakladať s majetkom, ktorý mu bol daný v upovedomení o začatí exekúcie. Následne žalovaný podal návrh na určenie splátkového kalendára 28.3.2019, avšak neúspešne. Na záver žalovaný podal návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, a teda žalovaného a oddlžil ho. Zároveň žalobca poukázal na trestný čin poškodzovania veriteľa, ktorého sa dopustil žalovaný

práve v súvislosti s predmetnou vecou pri tzv. príprave na oddlženie, za ktorý bol žalovaný uznaný za vinného na základe rozhodnutia odvolacieho Krajského súdu v Žiline. Uvedená trestná vec bola vedená na Okresnom súde Žilina pod č.k. a na Krajskom súde v Žiline pod č.k. . Žalovaný mal od počiatku nepoctivý zámer, preto žalobca navrhol jeho oddlženie pre nepoctivý zámer zrušiť. Na pojednávaní žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline a to na časť odôvodnenia tohto rozhodnutia nachádzajúceho sa na strane 14, kde súd skonštatoval: „Podľa názoru krajského súdu práve postupné kroky obžalovaného, vyššie špecifikované, ktorými postupne odstraňoval majetok zrušením BSM, uzatvorenie dohody o vyporiadaní BSM a prevod vlastníckeho práva hnuteľných a nehnuteľných vecí na manželku je priam ukážkovým konaním obžalovaného, ktoré malo za následok zmarenie uspokojenia veriteľa. Z vykonaných dôkazov jednoznačne a bezpečne vyplýva, že práve vyporiadaním BSM došlo k podstatnému zmenšeniu majetku obžalovaného, a to v rozsahu, z ktorého by bolo možné aspoň čiastočne uhradiť pohľadávku poškodeného O.u“.

7. Súd na návrh žalobcu zabezpečil trestné rozsudky, na ktoré žalobca odkazoval a to rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 28.11.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.4.2023 a uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 4.4.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 4.4.2023.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu. Z pripojených listinných dôkazov súd zistil a nemal sporné, že bol vydaný rozsudok Okresného súdu Žilina - 86 zo dňa 20.9.2016, že bolo vydané uznesenie Okresného súdu Žilina -92 z 25.10.2016, že prebiehala exekúcia , že bol vydaný rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. dňa 31.5.2017, že prebiehala exekúcia , že bolo vydané uznesenie Okresného súdu Žilina , že žalovaný so svojou manželkou uzavrel dohodu o vyporiadaní BSM, že bol podaný návrh na určenie splátkového kalendára, že bol podaný návrh na konkurz, že v čase od 1.3.2018 vzniklo živnostenské oprávnenie k jednému predmetu podnikania, že súd rozhodol o zrušení BSM rozsudkom , že došlo k zániku živnostenského oprávnenia žalovaného k jedinej činnosti 17.12.2018, že bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka s účinkami 29.2.2020, že prebiehalo trestné konanie voči žalovanému na Okresnom súde Žilina , na Krajskom súde v Žiline , že Okresný súd Žilina rozhodol o právnom úkone dohode o vyporiadaní BSM ako o neúčinnom právnom úkone v konaní , ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Žiline . Z pripojeného konkurzného spisu súd zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a to uznesením z 24.2.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 41/2020 dňa 28.2.2020. Z indikatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcií vyplýva, že boli vedené dve exekúcie, a to exekúcia , na základe poverenia zo dňa 4.3.2019, kde oprávneným bol žalobca a povinným žalovaný, exekúcia na základe poverenia z 21.8.2017, kde oprávneným bol žalobca a povinným žalovaný. Zo zoznamu veriteľov, ktorý predložil žalovaný k návrhu na vyhlásenie konkurzu vyplýva, že medzi veriteľmi bol uvedený aj žalobca. V zozname majetku žalovaný uviedol pohľadávku z účtu vo výške 17 eur a obchodný podiel 50 %-ný v spoločnosti v oddelení s.r.o., vložke č. 5583/L, vedeného na Obchodnom registri Okresného súdu Žilina. Ako súdny spor súvisiaci s majetkom žalovaný uviedol žalobu o odporovateľnosti právneho úkonu č. k. -142. Zo zoznamu majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokoch vyplýva, že žalovaný bol vlastníkom pozemku vedeného na č. I. v hodnote 20.000 eur, bol vlastníkom bytu vedeného na č. LV XXXX v hodnote 90.000 eur. V Obchodnom vestníku č. 231/2021 zo dňa 2.12.2021 správca konkurznej podstaty zverejnil návrh konečného rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty, pričom z rozdelenia výťažku pre nezabezpečených veriteľov - všeobecnej podstaty vyplýva, že žalobca bol uspokojený v konkurze vo výške 36,46 eur. V Obchodnom vestníku č. 236/2021 zo dňa 9.12.2021 bol uverejnený oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že došlo k splneniu rozvrhu výťažku.

9. Skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku neboli medzi stranami konania sporné. Medzi stranami sporu zostalo a bolo sporné, či žalovaný spĺňa zákonné podmienky nepoctivého zámeru v zmysle § 166 g) ods. 2 písm. h), resp. či možno prístup a konanie žalovaného voči jeho veriteľom hodnotiť ako konanie v rozpore s nepoctivým zámerom.

10. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa ustanovení nasledovných právnych noriem:

11. Podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedenie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

12. Podľa , ak súd pojednávanie neodročí pred skončením, vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

13. Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

14. Podľa skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.

15. Podľa z. č. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom () v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

16. Podľa veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

17. Podľa dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.

18. Podľa dlžník nemá poctivý zámer najmä ak: a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty súd neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa,

k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.

19. Podľa súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.

20. Podľa súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

21. Súd v prvom rade skúmal splnenie procesných podmienok. Žalobca má oprávnenie na podanie návrhu na zrušenie oddlženia na základe ustanovenia f) ods. 1 , nakoľko ide o spor medzi stranami konania vyvolaný osobitnou povahou konkurzného konania, podľa ) . Konkurz vyhlásený na majetok žalovaného je vedený Okresným súdom Žilina, v rámci ktorého bol veriteľ v postavení žalobcu dotknutý oddlžením, jeho pohľadávka vznikla pred rozhodujúcim dňom ( a) ods. 1 ), nejde o oddlžením nedotknutú pohľadávku ( c) ), a preto je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie žaloby o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaným subjektom, lebo bol oddlžený. Lehota šiestich rokov na podanie žaloby začala plynúť dňa 23.6.2020. Žalobca tak podal žalobu v zákonom stanovenej lehote, teda včas.

22. Súd poukazuje na to, že poctivý zámer dlžníka neskúma pred vyhlásením konkurzu a rozhodnutím o oddlžení, ale zákonodarca umožnil všetkým veriteľom dlžníka, ktorí boli dotknutí oddlžením dlžníka, domáhať sa zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer v samostatnom sporovom konaní, a to z dôvodu, aby sa minimalizovalo zneužívanie inštitútu oddlženia. V rámci tohto konania súd skúma na návrh veriteľa dotknutého oddlžením poctivý zámer dlžníka ako jednu zo základných podmienok oddlženia. Dôkazné bremeno o nepoctivom zámere dlžníka nesie žalobca, ktorý musí tvrdiť a preukázať konkrétne správanie dlžníka, z ktorého možno usudzovať jeho nepoctivý zámer. Poctivý zámer dlžníka je v zákone vymedzený jednak pozitívne a jednak negatívne, pričom obe vymedzenia sú v zásade postavené na demonštratívnych enumeráciách prípadov, kedy dlžník poctivý zámer má, resp. kedy ho nemá s tým, že časový moment, ku ktorému súd vyhodnocuje správanie sa dlžníka je pre jednotlivé druhy správania sa rôzny. Poctivý zámer definovaný v ust. možno konštatovať na základe správania sa dlžníka po tom, ako podal návrh na vyhlásenie konkurzu, naproti tomu nepoctivý zámer možno vyvodiť z nepoctivého konania dlžníka jednak v čase po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu (napríklad konania dlžníka uvedené v ust. , , , ), v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu (napríklad konania dlžníka uvedené v ust. , , ) alebo v čase podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu (napríklad konania dlžníka uvedené v ust. , , , ). Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale osobitne zhodnotil skutkové okolnosti každého konkrétneho prípadu. Súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu (nález ÚS SR , v ktorom ÚS SR uviedol, že „účelom oddlženia je zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov ( ), aby ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší jeho úpadok, a aby sa po stránke hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol opätovne postaviť na vlastné nohy“). Zákonodarca úpravou vyjadril dôveru v poctivé, slušné, pravdivé a dobromyseľné konanie dlžníka pri podaní návrhu na konkurz s oddlžením a zákon v tejto fáze konania vychádza z právnej domnienky jeho poctivého zámeru. Splnenie podmienky poctivého zámeru preto zákon vyhradil až na osobitné konanie o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Dlžník môže využiť zákonom danú možnosť zbaviť sa svojich dlhov, avšak z jeho konania pred a po podaní návrhu musí byť zrejmé, že cieľ zbaviť sa dlhov realizoval a využil aj s ohľadom na oprávnené záujmy a práva veriteľov, t.j. s poctivým zámerom, s vynaložením maximálneho úsilia vyrovnania existujúcich záväzkov voči veriteľom, bez primárnej kalkulácie zbavenia sa záväzkov oddlžením. Len takéto konanie dlžníka môže byť legitímne. Pri rozhodovaní o oddlžení je

teda hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia a záujmy stále neuspokojených veriteľov.

23. Dôkazné bremeno o nepoctivom zámere dlžníka nesie žalobca, ktorý musí tvrdiť a preukázať konkrétne správanie dlžníka, z ktorého možno usudzovať jeho nepoctivý zámer. Poctivý zámer definovaný v možno skonštatovať na základe správania sa dlžníka potom, ako bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, naproti tomu nepoctivý zámer možno vyvodiť z nepoctivého konania dlžníka jednak v čase po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu (napr. konania dlžníka uvedené v , , , ), v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu (napr. konania dlžníka uvedené v , , ) alebo v čase podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu (napr. konania dlžníka uvedené v , , , ). Súd považoval záver žalobcu o nepoctivom zámere na základe tvrdenia a predložených listinných dôkazov za preukázaný, pričom podľa názoru súdu bol založený na tvrdeniach preukázaných dôkazmi. Tvrdenia žalobcu preukazované listinnými dôkazmi preukazovali nepoctivý zámer žalovaného tak, ako to tvrdil žalobca. Žalobca inicioval konania o zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer a tento nepoctivý zámer videl v tom, že žalovaný jeho ako veriteľa poškodil. Žalobca preukázal dostatočným spôsobom existenciu zákonných dôvodov na zrušenie oddlženia, teda dôkazné bremeno uniesol.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný uzavretím dohody o vyporiadaní BSM ukrátil uspokojenie vymáhateľných pohľadávok žalobcu. V čase urobenia uvedeného úkonu, t.j. uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM ku dňu 17.12.2018 existovali už záväzkové vzťahy medzi účastníkmi konania, pretože tieto vznikali postupne od roku 2012, teda v čase, kedy bol urobený právny úkon dohoda o vyporiadaní BSM už existoval záväzkový vzťah, na základe ktorého mal žalovaný vrátiť finančné prostriedky žalobcovi. Uvedené jednoznačne preukazuje aj žalobcom predložené rozhodnutie Okresného súdu Žilina zo dňa 7.6.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. zo dňa 24.2.2022, ktorými súd určil, že právny úkon spočívajúci v uzavretí dohody o vyporiadaní BSM žalovaného a jeho manželky je voči žalobcovi právne neúčinný. Súd poukazuje na časové súvislosti a na správanie sa žalovaného voči jeho veriteľom už od momentu vzniku pohľadávok, čo je od roku 2012. Z prihlášky pohľadávky, ktorou si žalobca prihlásil pohľadávku do konkurzného konania ( č.l. 10 až 11) vyplýva, že dňa 9.8.2012 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o pôžičke na sumu 8.400 eur, ktorú žalovaný neuhradil v plnom rozsahu do termínu splatnosti dňa 2.4.2013, zmluvu o pôžičke vo výške 2.900 eur, z ktorej neuhradil do dátumu splatnosti ani časť. O uvedenej pôžičke rozhodoval Okresný súd Žilina v konaní . Po právoplatnosti rozsudku prebiehala exekúcia pod č. k. . Spolu s uvedenými dvoma osobnými pôžičkami žalovaný v roku 2020 išiel ručiť ako ručiteľ na pôžičky Ing. T. C., a to na zmluvu o pôžičke zo dňa 24.4.2012 na sumu 16.005 eur a zmluvu o pôžičke zo dňa 24.04.2012 na sumu 10.670 eur. Z uvedených pôžičiek Ing. Milan Obrk nezaplatil žiadnu čiastku, preto žalobca na základe rozsudku Krajského súdu Žilina vymáhal uvedenú dlžnú sumu od ručiteľa, a to od žalovaného, a to v exekúcii č. . Celková pohľadávka žalobcu voči žalovanému prihlásená do konkurzného konania tak predstavovala sumu 50.117,20 eur. Súd tak mal preukázanú časovú postupnosť jednotlivých právnych úkonov, voči žalobcovi existovalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu za rok 2016 a 2018. Zároveň bolo nesporné, že žalovaný v minulosti dlhodobo podnikal, čo vyplýva z predloženého výpisu zo živnostenského registra, avšak v marci 2018 si žalovaný založil novú živnosť, čo súd vyhodnotil ako jeho účelové konanie, pretože táto živnosť vzniknutá 01.03.2018 bola dôvodom na zrušenie BSM. Nakoľko žalovaný dlhodobo podnikal už aj v predchádzajúcom období a to od roku 1998, čo vyplýva z výpisu zo živnostenského registra (č.l. 38), dôvodom pre zrušenie BSM mohli byť už aj jeho predchádzajúce podnikateľské činnosti a aktivity. Súd zároveň konštatuje, že žalovaný je konateľom spoločnosti Aspen Eco s.r.o., čo vyplýva aj z uzavretej dohody o BSM, aj z účasti v uvedenej spoločnosti, zo zoznamu majetku, ktorý bol predložený ako príloha do návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného. Žalovaný mal aj iné živnosti už od roku 1998 do roku 2012, pričom v čase vyporiadania BSM mal aktívnu iba jednu jedinú novú živnosť vzniknutú dňa 01.03.2018, ktorá zanikla 04.12.2018. Práve táto jediná nová živnosť bola podkladom pre podanie návrhu na zrušenie BSM za trvania manželstva, pričom súd rozhodol o zrušení BSM dňa 05.10.2018 a k dohode o vyporiadaní BSM medzi žalovaným a jeho manželkou došlo 17.12.2018. Súd uvádza, že z takéhoto časového sledu udalostí vyplýva snaha žalovaného ukrátiť veriteľa, t.j. žalobcu. Dôvodom zrušenia BSM a vyporiadania BSM dohodou boli dlhy žalovaného a snaha ochrániť jeho majetok. Úmyslom žalovaného tak bolo predísť povinnosti uhrádzať svoje záväzky a vedomosť, že v prípade, že neuhradí vymáhateľné pohľadávky žalobcovi, tak môže dôjsť k

exekúcii majetku v BSM. Aj následné vykonané kroky zo strany žalovaného smerovali k tomu, aby sa vyhol úhrade svojich finančných záväzkov. Žalovaný požiadal dňa 28.03.2019 o určenie splátkového kalendára a ochranu pred veriteľmi, o čom Okresný súd Žilina rozhodol uznesením sp.zn. . Následne súd rozhodol o tom, že pomery dlžníka neumožňujú zostaviť splátkový kalendár. Uvedenú skutočnosť má súd preukázanú z verejne dostupného registra (Obchodného vestníka). Súd mal zároveň z pripojeného spisu preukázané, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz. Aj z týchto jednotlivých postupov žalovaného je zrejmá snaha o to, aby sa vyhol úhrade nezaplatených dlhov a aby žalobcovi neuhradil jeho pohľadávky. Okrem uvedeného sa taktiež poškodzovanie veriteľa riešilo aj v trestnom konaní, pričom rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 28.11.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 4.4.2023, ktoré sa stalo právoplatné 04.04.2023, súd uznal žalovaného vinného z prečinu poškodzovania veriteľa, pričom z odôvodnenia trestného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný čiastočne maril uspokojenie svojho veriteľa tým, že inak odstránil, čo aj len časť svojho majetku a spôsobil týmto konaním väčšiu škodu. Súd v trestných rozsudkoch konštatoval, že žalovaný aj napriek tomu, že existovali judikované pohľadávky voči žalobcovi a žalovaný tak mal povinnosť zaplatiť žalobcovi uvedené pohľadávky vo výške tak ako vznikli, uskutočnil prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a k hnuteľným veciam, ktorých bol spoluvlastníkom ako manžel, a to v rámci BSM, a to nehnuteľnosť nachádzajúca sa na LV č. XXXX, nehnuteľnosť na LV č. XXXX. a hnuteľnú vec osobné motorové vozidlo. Tieto nehnuteľné a hnuteľné veci previedol žalovaný na svoju manželku v rámci dohody o vyporiadaní BSM, ktorú uzavrel dňa 17.12.2018 a na základe tejto dohody vyššie uvedené hnuteľné a nehnuteľné veci nadobudla manželka žalovaného. Takéto konanie žalovaného vykazuje známky koordinovaného a premysleného konania, v dôsledku ktorého žalovaný znemožnil žalobcovi vymáhať pohľadávku voči žalovanému. Nehnuteľné a hnuteľné veci, ktoré z právneho úkonu dohody o vyporiadaní BSM nadobudla manželka žalovaného, bol následne právoplatnými rozhodnutiami súdu určený za právne neúčinný právny úkon voči žalobcovi. Súd pri posudzovaní nepoctivého zámeru dlžníka nie je viazaný konkrétnym časovým rámcom, ale posudzuje práve správanie sa dlžníka voči veriteľom už od momentu vzniku pohľadávok, čo je v danom prípade obdobie od roku 2012. Napriek tomu, že žalovaný mal vedomosť o svojich záväzkoch voči žalobcovi, tak v roku 2018 urobil odporovateľný právny úkon, ktorým sa zbavil jediného svojho majetku, z ktorého mohol byť žalobca uspokojený. Preukazovanie poctivého zámeru žalovaného jeho spoluprácou so správcom v priebehu konkurzného konania už v tomto prípade je irelevantné, keď vedomý si skutočnosti, že formálne splnil podmienky pre vyhlásenie konkurzu a nevlastní už žiadny majetok väčšej hodnoty, neexistuje racionálny dôvod na neochotu spolupracovať. Rovnako súd považuje za bezpredmetné tvrdenie žalovaného o tom, ako postupoval pri uzatváraní dohody o vyporiadaní BSM so svojou manželkou. Odvolávajú sa na zákonné ustanovenie a , t.j. že každý z nich si pri vyporiadaní zohľadnil to, čo ktorý z manželov vniesol z oddeleného majetku do vecí patriacich do BSM. Taktiež tvrdenie žalovaného o tom, že hlavným dlžníkom žalobcu bol Milan C., ktorý so žalobcom uzavrel zmluvu o pôžičke a tento bol povinný vrátiť žalobcovi peniaze, nebolo žiadnym spôsobom súdu preukázané. Žalovaný tvrdil, že hlavný dlžník N.. T. C. prevzal pôžičku od žalobcu, zaviazal sa ju splatiť, žalovaný ho poznal ako majetného človeka a nemal žiadne pochybnosti o tom, že má dostačujúci majetok, aby svoje záväzky splácal v celom rozsahu. Žalovaný tvrdil, že dlžník Ing. Obrk disponoval a dodnes disponuje majetkom, ktorý niekoľkonásobne prevyšuje sumu pohľadávky žalobcu proti nemu. Uvedené tvrdenie o tom, že hlavný dlžník, čiže N.. T. C. bol schopný zaplatiť pohľadávky žalobcovi z dôvodu, že je finančne zabezpečený, žiadnym spôsobom súdu žalovaný nepreukázal. Rovnako tvrdenia o tom, že žalobca nevyužil legálne možnosti vymôcť finančné prostriedky od osoby, ktorej ich skutočne poskytol a že existuje majetok na strane hlavného dlžníka, z ktorého je možné pohľadávku žalobcu uspokojiť v celom rozsahu, neboli žiadnym spôsobom súdu preukázané. Išlo len o tvrdenie žalovaného, ktoré uviedol vo svojom písomnom stanovisku, ktoré bolo doručené súdu dňa 30.05.2023. Súd posudzujúc správanie žalovaného ako dlžníka od momentu vzniku pohľadávok až po podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu dospel k záveru, že žalovaný mal snahu poškodiť svojich veriteľov, došlo k poškodeniu právnych nárokov žalobcu, čím bola naplnená skutková podstata ustanovenia g) ods. 2 písm. h) .

25. Vychádzajúc z vyššie prezentovaných a uvedených úvah dospel súd k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno splnenia podmienok pre zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného. Súd mal preukázané nepoctivé konanie žalovaného a úmysel poškodiť veriteľa. Vyhodnotením dôkazov dospel súd k záveru, že žalobca preukázal dostatočným spôsobom existenciu zákonných dôvodov na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, a preto oddlženie zrušil.

26. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa a : (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Vzhľadom na to, že žalobca bol v spore úspešný, priznal mu súd nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku a to tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým .zisteniam, . g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).