Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Ek-1267-2022.pdf
PDF · 126.12 KB
Case nature
Subarea
19Ek/1267/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: S. X., A.. XX.XX.XXXX, W. M. XXXX/XX, XXX XX Ž., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., IČO: 47 253 339, so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, proti povinnému: P. O., A.. XX.XX.XXXX, W. U. XXXX/XX, XXX XX Ž., o vymoženie pohľadávky vo výške 626,00,- Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jaromíra Pavlíka, Exekútorský úrad Ružomberok so sídlom Nám. A. Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 120EX 665/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.05.2022 domáhal od povinného vymoženia 626,00,- Eur s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 14C/218/2015 zo dňa 20.09.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.10.2016 a vykonateľnosť dňa 22.10.2016, uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 14C/218/2015 zo dňa 25.10.2016, právoplatným dňa 15.11.2016 a vykonateľným dňa 19.11.2016, rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 27C/11/2015 zo dňa 31.05.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.10.2017 a vykonateľnosť dňa 10.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/261/2018 zo dňa 28.11.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.12.2018, uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 27C/11/2015 zo dňa 30.01.2019, právoplatným dňa 05.03.2019 a vykonateľným dňa 09.03.2019, rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 6C/22/2019 zo dňa 07.06.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.05.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/82/2021 zo dňa 24.02.2022 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/82/2021 zo dňa 12.01.2022 (ďalej v texte aj ako „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 26.09.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaromíra Pavlíka, Exekútorský úrad Ružomberok so sídlom Nám. A. Hlinku 54, 034 01 Ružomberok, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 120EX 665/22. 3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 21.10.2022 doručené podanie povinného označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie 120EX 665/22 v celom rozsahu“, v ktorom povinný uviedol, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. V prvom rade povinný namieta skutočnosť že návrh na začatie exekúcie bol podaný neoprávnenou osobou. Z podaného návrhu na vykonanie exekúcie je zrejmé, že návrh podával v mene oprávneného subjekt Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o.. K návrhu na vykonanie exekúcie bolo pripojené Plnomocenstvo zo dňa 10.07.2017 a ako prílohy boli okrem iného pripojené Upovedomenia o zastavení exekúcie 193EX 708/17 zo dňa
26.03.2020 a 193EX 89/19 zo dňa 26.03.2020 exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, PhD.. Z textu Upovedomenia o zastavení exekúcie 193EX 708/17 je zrejmé, že zastavená exekúcia začala na základe návrhu zo dňa 11.08.2017. Z dátumu udelenia Plnomocenstva ( 10.07.2017) je zrejmé, že toto bolo a mohlo byt' udelené len na základe exekučného titulu, ktorý bol predmetom vymáhania v exekúcii 193EX 708/17 ( v roku 2017 exekučný titul ktorý bol predmetom exekúcie 193EX 89/19 ešte neexistoval). Takto udelené plnomocenstvo však zaniklo právoplatným skončením veci, v tomto prípade zastavením exekúcie 193EX 708/17 ( rovnako ako došlo k zastaveniu exekúcie 193EX 89/19), keďže z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že plná moc udelená advokátovi zaniká právoplatnosťou skončenia vo veci, v ktorej bola udelená. Povinný ďalej uviedol, že je teda zrejmé, že plnomocenstvo zo dňa 10.07.2017, ktoré bolo priložené k návrhu na vykonanie exekúcie v tejto veci, nemohlo byt' použité na podanie návrhu na začatie exekúcie v mene oprávneného, keďže plná moc takto udelená zanikla právoplatným zastavením skôr vedenej a vyššie uvedenej exekúcie. Ďalej namietal nesúlad medzi návrhom na vykonanie exekúcie v znení podania Exekučné konanie - „Oprava vád návrhu na vykonanie exekúcie s Poverením na vykonanie exekúcie a Upovedomením“. Okresnému súdu Banská Bystrica bolo doručené podanie Exekučné konanie - Návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom v časti E bol špecifikovaný a v predpísanom formulári označený vymáhaný nárok ako peňažný nárok, istina 626 € a 26675 €, ďalej v tejto časti uvedené úroky z omeškania a zmluvná pokuta. Následne však Okresnému súdu Banská Bystrica bolo doručené podanie Exekučné konanie - Oprava vád návrhu na vykonanie exekúcie, kde v časti E) je vymáhaný nárok špecifikovaný výlučne ako peňažný nárok, a to len úrok z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 2.6675 € od 01.10.2012 do zaplatenia. Je teda zrejmé, že pokiaľ v uvedenom tlačive neboli vyznačené žiadne iné nároky, došlo tak v dôsledku dispozície navrhovateľa k zmene rozsahu vymáhaného nároku a predmetom návrhu na vykonanie exekúcie zostal už len takto špecifikovaný úrok z omeškania a žiadne iné nároky neuvedené v časti - E) vymáhaný nárok - v podaní Exekučné konanie
- Oprava vád návrhu na vykonanie exekúcie sa predmetom návrhu na vykonanie exekúcie nestali. Pokiaľ teda súd vydal Poverenie na vykonanie exekúcie ( a následne exekútor vydal Upovedomenie o začatí exekúcie) na také nároky, ktoré neboli uvedené v Návrhu na vykonaní exekúcie v znení podania Exekučné konanie - oprava vád návrhu na vykonanie exekúcie, konal tak súd, ako aj exekútor v rozpore s návrhom a teda zákonom, pretože exekúciu nie je možné viesť nad rozsah Návrhu na vykonanie exekúcie v znení podania Exekučné konanie - oprava vád návrhu na vykonanie exekúcie. Rovnako namietal skutočnosť vymáha, že nárok vymáhaný v exekúcii nie je vymáhateľný. Povinný poukázal na skutočnosť, že rozhodnutím OS Žilina 3OdK/40/2020 zo dňa 24.02.2020 bol vyhlásený konkurz na jeho majetok, pričom bol zároveň oddlžený tak, že bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byt' uspokojené iba v konkurze na majetok dlžníka. V rámci tohto konania nebolo vedené žiadne konanie o odporovateľnosti právnych úkonov. Účastníkom tohto konkurzného konania, v ktorom bol oddlžený, bol aj S. X. , A.. XX.XX.XXXX, ktorému aj bolo doručené oznámenie správcu o vyhlásení konkurzu na jeho majetok. Konkurz na jeho majetok, v rámci ktorého bol oddlžený, je k dnešnému dňu ukončený a konkurz na jeho majetok bol zrušený po splnení rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty. V rámci rozvrhu bola S. X. vyplatená aj suma 36,46 €, takže nárok S. X., bol čiastočne uspokojený. Takéto čiastočné uspokojenie veriteľa S. X. však v návrhu na vykonanie exekúcie nebolo nikde zohľadnené a rovnako nebolo zohľadnené v poverení na vykonanie exekúcie a ani v Upovedomení. Okrem vyššie uvedeného poukázal aj na účinky jeho oddlženia, kedy bol zbavený všetkých dlhov, pričom S. X. bol účastníkom tohto konkurzného konania, písomne bol správcom upovedomený o vyhlásení konkurzu na jeho majetok, svoju pohľadávku si prihlásil a bol aj v konkurze aj čiastočne uspokojený. Povinný ďalej poukázal na ustanovenie § 166e zákona 7/2005 Z. z. podľa ktorého Ods. 1: O oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárnom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Ods. 2: Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byt' uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Ods. 4: Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 1660, ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Taktiež poukázal na ustanovenie § 166b ods. 1 zákona 7/2005 Z. z., podľa ktorého za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje okrem iného podľa písm.: a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a
po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že tak vydané poverenie na vykonanie exekúcie ako aj Upovedomenie nerešpektujú účinky jeho oddlženia v dôsledku rozhodnutia OS Žilina 3OdK/40/2020, kedy predmetom vydaného poverenia a rovnako aj Upovedomenia je istina a príslušenstvo, na ktorú sa vzťahuje jeho oddlženie, ďalej príslušenstvo pohľadávky ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý rok existencie pohľadávky, ďalej príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni a rovnako zmluvná pokuta. Je zrejmé, že na nevymáhateľnosť pohľadávky dlžníka mal súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. V poverení na vykonanie exekúcie súd poukazuje na ustanovenie §166h zákona 7/2005 Z. z.. Podľa tohto ustanovenia: Oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak by v konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať správca. Na tomto mieste opätovne upozornil na skutočnosť, že o jeho oddlžení bolo rozhodnuté rozhodnutím OS Žilina 3OdK/40/2020 zo dňa 24.02.2020, pričom v rámci konania o jeho oddlžení nebolo vedené žiadne konanie o odporovateľnosti právnych úkonov a on ani nebol účastníkom žiadneho takéhoto konania. Povinný je toho názoru, že s prihliadnutím na skutočnosť, že v rámci konkurzného konania nebolo vedené žiadne konanie o odporovateľnosti a povinný ani nebol účastníkom žiadneho takéhoto konania, nie je možné na túto vec požiť vôbec ustanovenie § 166h zákona 7/2005 Z. z.. Navyše je potrebné upozorniť, že ustanovenie § 166h používa spojenie „ v rozsahu pôvodnej pohľadávky", pričom pod pôvodnou pohľadávkou by sa musela rozumieť len nezaplatená časť istiny z pohľadávok, ktoré boli predmetom konania na OS Žilina 27C/11/2015 a 14C/2018/2015, pretože len v prípade istín je možné hovoriť o pôvodnej pohľadávke, všetky ostatné nároky uvedené v bode 6 vydaného poverenia na vykonanie exekúcie a v Upovedomení v bode 2 nepredstavujú pôvodnú pohľadávku, ale sú od tejto pôvodnej pohľadávky len odvodené a úroky z omeškania, zmluvnú pokutu ani náklady spojené s uplatnením pohľadávky a rovnako trovy exekúcie rozhodne nie je možné subsumovať pod pojem pôvodná pohľadávka. Na záver povinný namietal skutočnosť, že v Upovedomení bol oboznámený s tým, že exekúcia sa vykoná prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných pohľadávok, postihnutím majetkového práva, zrážkami zo mzdy, zrážkami z iných príjmov. Rovnako má povinný vedomosť o tom, že platiteľovi mzdy spoločnosti Y. B., X..H..E., Ž. bol doručený príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, pričom mu bolo prikázané vykonať zrážky z jednej tretiny mzdy a zrazené sumy nevyplácal povinnému. Je nepochybné, že vzhľadom na účinky jeho oddlženia nemôže byt' exekúcia vedená ani jedným zo spôsobov uvedených v Upovedomení a exekúcia je vedená exekútorom v rozpore so zákonom. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti povinný preto navrhol, aby súd exekúciu v celom rozsahu zastavil, rozhodol o trovách exekúcie a priznal povinnému náhradu trov konania v celom rozsahu. 4. Súdny exekútor dňa 04.11.2022 predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie na rozhodnutie súdu spolu s vyjadrením oprávneného. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že žiada súd, aby uvedený návrh povinného zamietol ako bezdôvodný, ktorým povinný sleduje len odkladný účinok podaného návrhu. 5. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 20.10.2022 uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie považujú v celom rozsahu za nedôvodný z nasledovných dôvodov: 1/ Splnomocnenie k zastupovaniu v exekučnom konaní: Splnomocnenie udelené zo strany oprávneného právnemu zástupcovi je splnomocnením k zastupovaniu v exekučnom konaní proti povinnému, pričom nie je špecifikované, ktorého konkrétneho exekučného konania sa týka rovnako nie je presne špecifikované, ktorého konkrétneho exekučného titulu. Uvedené splnomocnenie k zastupovaniu nikdy nebolo skončené žiadnym spôsobom, a to ani zo strany splnomocniteľa a ani zo strany splnomocnenca, preto je platné a stále platí aj v súčasnosti. 2/ K formuláru opravy vád návrhu na vykonanie exekúcie: Čo sa týka formuláru opravy vád návrhu na vykonanie exekúcie je zrejmé, že týmto opravným formulárom sa opravujú vytknuté vady zo strany exekučného súdu, kde sú už uvedené len konkrétne opravy vád pričom ostatné správne údaje v pôvodnom návrhu na vykonanie exekúcie zostávajú nedotknuté. Podstatou je, že opravný formulár nepredstavuje nový návrh na vykonanie exekúcie ale spolu s prvotným návrhom na vykonanie exekúcie tvoria jeden celok. 3/ Vzťah konkurzného a exekučného konania z pohľadu oddlženia povinného a úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu proti manželke povinného U. O.: Čo sa týka týchto nedôvodných námietok povinného v tejto časti odkazujú na podrobný Návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 23.05.2022 v tomto exekučnom
konaní, ktorý bol priložený ako príloha k formuláru návrhu na vykonanie exekúcie a rovnako aj priamo súdnemu exekútorovi, v ktorom je presne špecifikované na základe akých skutočností a dôvodov, je vedená predmetná exekúcia vo vzťahu ku konkurznému konaniu povinného jeho oddlženiu, vo vzťahu k tomuto exekučnému konaniu a úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu proti manželke povinného U. O. a taktiež dôvody prečo je exekúcia vedená aj v tomto prípade priamo na povinného s priložením rozsudkov súdov týkajúcich sa tejto veci ako aj rozhodnutia Ústavného súdu SR v takýchto exekučných veciach po úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu. Na základe uvedeného navrhujú, aby exekučný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol. 6. Podľa § 243p ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa postupuje podľa doterajších predpisov. V konaní o návrhu na zastavenie exekúcie podanom od 1. apríla 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023. 7. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. 8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok. 10. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 11. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 12.10.2022 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 21.10.2022, teda v zákonnej 15-dňovej lehote. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný. 12. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne nebol splnený. Exekučný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia dôvodu pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011). 13. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekučného konania a exekúcie v ňom prebiehajúcej. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť,
a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. 14. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. 15. Súd uvádza, že povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť vykonateľného rozhodnutia, na podklade ktorého je exekúcia vykonávaná. Exekučný súd skúma len tie náležitosti rozhodnutia, ktoré sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi a povolenie exekúcie, nakoľko mu zákon nezveruje právomoc predložený exekučný titul akokoľvek preskúmavať z hľadiska jeho správnosti. 16. Predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie v danom prípade bolo tvrdenie, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. V prvom rade povinný namietal skutočnosť že návrh na začatie exekúcie bol podaný neoprávnenou osobou.Z podaného návrhu na vykonanie exekúcie je zrejmé, že návrh podával v mene oprávneného subjekt Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o.. K návrhu na vykonanie exekúcie bolo pripojené Plnomocenstvo zo dňa 10.07.2017 a ako prílohy boli okrem iného pripojené Upovedomenia o zastavení exekúcie 193EX 708/17 zo dňa 26.03.2020 a 193EX 89/19 zo dňa 26.03.2020 exekútora JUDr. Mgr. Vladimíra Zachara, PhD.. Z textu Upovedomenia o zastavení exekúcie 193EX 708/17 je zrejmé, že zastavená exekúcia začala na základe návrhu zo dňa 11.08.2017. Z dátumu udelenia Plnomocenstva ( 10.07.2017) je zrejmé, že toto bolo a mohlo byt' udelené len na základe exekučného titulu, ktorý bol predmetom vymáhania v exekúcii 193EX 708/17 (v roku 2017 exekučný titul ktorý bol predmetom exekúcie 193EX 89/19 ešte neexistoval). Takto udelené plnomocenstvo však zaniklo právoplatným skončením veci, v tomto prípade zastavením exekúcie 193EX 708/17 (rovnako ako došlo k zastaveniu exekúcie 193EX 89/19), keďže z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že plná moc udelená advokátovi zaniká právoplatnosťou skončenia vo veci, v ktorej bola udelená. Povinný ďalej uviedol, že je teda zrejmé, že plnomocenstvo zo dňa 10.07.2017, ktoré bolo priložené k návrhu na vykonanie exekúcie v tejto veci, nemohlo byt' použité na podanie návrhu na začatie exekúcie v mene oprávneného, keďže plná moc takto udelená zanikla právoplatným zastavením skôr vedenej a vyššie uvedenej exekúcie. Ďalej namietal nesúlad medzi návrhom na vykonanie exekúcie v znení podania Exekučné konanie - „Oprava vád návrhu na vykonanie exekúcie s Poverením na vykonanie exekúcie a Upovedomením“ .Okresnému súdu Banská Bystrica bolo doručené podanie Exekučné konanie - Návrh na vykonanie exekúcie, v ktorom v časti E bol špecifikovaný a v predpísanom formulári označený vymáhaný nárok ako peňažný nárok, istina 626 € a 26675 €, ďalej v tejto časti uvedené úroky z omeškania a zmluvná pokuta. Následne však Okresnému súdu Banská Bystrica bolo doručené podanie Exekučné konanie - Oprava vád návrhu na vykonanie exekúcie, kde v časti E) je vymáhaný nárok špecifikovaný výlučne ako peňažný nárok, a to len úrok z omeškania 8,05% ročne zo sumy 26675 € od 01.10.2012 do zaplatenia. Je teda zrejmé, že pokiaľ v uvedenom tlačive neboli vyznačené žiadne iné nároky, došlo tak v dôsledku dispozície navrhovateľa k zmene rozsahu vymáhaného nároku a predmetom návrhu na vykonanie exekúcie zostal už len takto špecifikovaný úrok z omeškania a žiadne iné nároky neuvedené v časti - E) vymáhaný nárok - v podaní Exekučné konanie
- Oprava vád návrhu na vykonanie exekúcie sa predmetom návrhu na vykonanie exekúcie nestali. Pokiaľ teda súd vydal Poverenie na vykonanie exekúcie ( a následne exekútor vydal Upovedomenie o začatí exekúcie) na také nároky, ktoré neboli uvedené v Návrhu na vykonaní exekúcie v znení podania Exekučné konanie - oprava vád návrhu na vykonanie exekúcie, konal tak súd, ako aj exekútor v rozpore s návrhom a teda zákonom, pretože exekúciu nie je možné viesť nad rozsah Návrhu na vykonanie exekúcie v znení podania Exekučné konanie - oprava vád návrhu na vykonanie exekúcie. Rovnako namietal skutočnosť vymáha, že nárok vymáhaný v exekúcii nie je vymáhateľný. Povinný poukázal na skutočnosť, že rozhodnutím OS Žilina 3OdK/40/2020 zo dňa 24.02.2020 bol vyhlásený konkurz na jeho majetok, pričom bol zároveň oddlžený tak, že bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byt' uspokojené iba v konkurze na majetok dlžníka. V rámci tohto konania nebolo vedené žiadne konanie o odporovateľnosti právnych úkonov. Účastníkom tohto konkurzného konania, v ktorom bol oddlžený, bol aj S. X. , A.. XX.XX.XXXX, ktorému aj bolo doručené oznámenie správcu o vyhlásení konkurzu na jeho majetok. Konkurz na jeho majetok, v rámci ktorého bol oddlžený, je k dnešnému dňu ukončený a konkurz na jeho majetok bol zrušený po splnení rozvrhu výťažku zo všeobecnej podstaty. V rámci rozvrhu bola S. X. vyplatená aj suma 36,46 €, takže nárok S. X., bol čiastočne uspokojený. Takéto čiastočné uspokojenie veriteľa S. X. však v návrhu na vykonanie exekúcie nebolo nikde zohľadnené a rovnako nebolo zohľadnené v poverení na vykonanie exekúcie a ani v Upovedomení. Okrem vyššie uvedeného poukázal aj na účinky jeho oddlženia, kedy bol zbavený všetkých dlhov, pričom S. X.L. bol účastníkom tohto konkurzného konania, písomne bol správcom upovedomený o vyhlásení konkurzu na jeho majetok, svoju pohľadávku si prihlásil a bol aj v konkurze aj čiastočne uspokojený. Povinný ďalej poukázal na ustanovenie § 166e zákona 7/2005 Z. z. podľa ktorého Ods. 1: O oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuie všetkých dlhov, ktoré môžu bvť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárnom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Ods. 2: Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byt' uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Ods. 4: Na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 1660, ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Taktiež poukázal na ustanovenie § 166b ods. 1 zákona 7/2005 Z. z., podľa ktorého za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje okrem iného podľa písm.: a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že tak vydané poverenie na vykonanie exekúcie ako aj Upovedomenie nerešpektujú účinky jeho oddlženia v dôsledku rozhodnutia OS Žilina 3OdK/40/2020, kedy predmetom vydaného poverenia a rovnako aj Upovedomenia je istina a príslušenstvo, na ktorú sa vzťahuje jeho oddlženie, ďalej príslušenstvo pohľadávky ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky za každý rok existencie pohľadávky, ďalej príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni a rovnako zmluvná pokuta. Je zrejmé, že na nevymáhateľnosť pohľadávky dlžníka mal súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. V poverení na vykonanie exekúcie súd poukazuje na ustanovenie §166h zákona 7/2005 Z. z.. Podľa tohto ustanovenia: Oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa, v rozsahu svojej pôvodnej pohľadávky domáhať sa podľa Občianskeho zákonníka jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak pohľadávka veriteľa je premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná. Veriteľ má právo odporovať právnemu úkonu aj vtedy, ak by v konkurze vyhlásenom podľa druhej časti prvej hlavy bol inak oprávnený odporovať správca. Na tomto mieste opätovne upozornil na skutočnosť, že o jeho oddlžení bolo rozhodnuté rozhodnutím OS Žilina 3OdK/40/2020 zo dňa 24.02.2020, pričom v rámci konania o jeho oddlžení nebolo vedené žiadne konanie o odporovateľnosti právnych úkonov a on ani nebol účastníkom žiadneho takéhoto konania. Povinný je toho názoru, že s prihliadnutím na skutočnosť, že v rámci konkurzného konania nebolo vedené žiadne konanie o odporovateľnosti a povinný ani nebol účastníkom žiadneho takéhoto konania, nie je možné na túto vec požiť vôbec ustanovenie § 166h zákona 7/2005 Z. z.. Navyše je potrebné upozorniť, že ustanovenie § 166h používa spojenie „ v rozsahu pôvodnej pohľadávky", pričom pod pôvodnou pohľadávkou by sa musela rozumieť len nezaplatená časť istiny z pohľadávok, ktoré
boli predmetom konania na OS Žilina 27C/11/2015 a 14C/2018/2015, pretože len v prípade istín je možné hovoriť o pôvodnej pohľadávke, všetky ostatné nároky uvedené v bode 6 vydaného poverenia na vykonanie exekúcie a v Upovedomení v bode 2 nepredstavujú pôvodnú pohľadávku, ale sú od tejto pôvodnej pohľadávky len odvodené a úroky z omeškania, zmluvnú pokutu ani náklady spojené s uplatnením pohľadávky a rovnako trovy exekúcie rozhodne nie je možné subsumovať pod pojem pôvodná pohľadávka. Na záver povinný namietal skutočnosť, že v Upovedomení bol oboznámený s tým, že exekúcia sa vykoná prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných pohľadávok, postihnutím majetkového práva, zrážkami zo mzdy, zrážkami z iných príjmov. Rovnako má povinný vedomosť o tom, že platiteľovi mzdy spoločnosti Y. B., X..H..E., Ž. bol doručený príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy, pričom mu bolo prikázané vykonať zrážky z jednej tretiny mzdy a zrazené sumy nevyplácal povinnému. Je nepochybné, že vzhľadom na účinky jeho oddlženia nemôže byt' exekúcia vedená ani jedným zo spôsobov uvedených v Upovedomení a exekúcia je vedená exekútorom v rozpore so zákonom. 17. K námietkam povinného súd uvádza nasledovné: pokiaľ ide o plnú moc k zastupovaniu v exekučnom konaní, súd uvádza, že splnomocnenie udelené zo strany oprávneného právnemu zástupcovi je splnomocnením všeobecným, teda nie je špecifikované, ktorého konkrétneho exekučného konania sa týka a zároveň nie je presne špecifikované, ktorého exekučného titulu sa predmetné splnomocnenie týka. Predmetné splnomocnenie oprávneného nikdy nebolo skončené, a to ani zo strany splnomocniteľa a ani zo strany splnomocnenca, preto predmetné splnomocnenie je platné aj v súčasnom štádiu exekučného konania. Pokiaľ ide o formulár opravy vád návrhu na vykonanie exekúcie, súd uvádza, že predmetným formulárom sa opravujú vytknuté vady zo strany súdu, pričom ostatné správne údaje, teda údaje, ktoré súd považuje za správne a úplné v rámci pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zostávajú nedotknuté. Súd ďalej považuje za nutné uviesť, že opravný formulár nepredstavuje nová návrh na vykonanie exekúcie, ale spolu s prvotným návrhom na vykonanie exekúcie tvoria jeden neoddeliteľný celok. Pokiaľ ide o konkurzné a exekučné konanie z hľadiska oddlženia povinného a úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu proti manželke povinného, súd poukazuje na podrobný návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 23.05.2022, ktorý bol priložený ako príloha k predmetnému formuláru na vykonanie exekúcie a rovnako aj priamo súdnemu exekútorovi, ktorý predmetný exekúcie vedie. V predmetnom návrhu je presne špecifikované, na základe akých skutočností je vedená predmetná exekúcia vo vzťahu ku konkurznému konaniu povinného a jeho oddlženia, ako aj úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu proti manželke povinného a zároveň aj dôvody, prečo je predmetná exekúcia vedená priamo na povinného. Keďže povinný bol spolu so žalovanou ako svojou manželkou bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností:- bytu č. 14 v bytovom dome súp. č. 3217 k. ú. Žilina, zapísaný na LV č. 5878, - pozemku parc. CKN č. 1266/40 o výmere 641 m2 ostatné plochy, k. ú. Lietava, zapísaný na LV č. 2471, pričom Dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 17.12.2018 tento majetok previedol výlučne na svoju manželku U. O. A.. XX.XX.XXXX, oprávnený sa žalobou podanou na súd domáhal výroku súdneho rozhodnutia: Súd určuje, že právny úkon - Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 17.12.2018, uzavretá medzi žalovanou U. O. A.. XX.XX.XXXX a P. O., A.. XX.XX.XXXX W. U. XXXX/XX Ž., je voči žalobcovi právne neúčinná. Rozsudkom OS Žilina 6C/22/2019-264 zo dňa 07.06.2021 v spojení s rozsudkom KS Žilina 9Co/82/2021-317 zo dňa 24.02.2022 súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a tak právny úkon Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov z 17.12.2018, ktorým sa povinný zbavil svojho majetku je voči oprávnenému právne neúčinný. K námietke povinného, že rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp. zn. 3OdK/40/2020 zo dňa 24.02.2020 bol vyhlásený konkurz na jeho majetok, pričom bol zároveň oddlžený tak, že bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byt' uspokojené iba v konkurze na majetok dlžníka súd uvádza, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 2Odi/3/2020 zo dňa 28.06.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.07.2023 a ktoré oprávnený doložil ako prílohu k vyjadreniu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, súd zrušil oddlženie dlžníka pre nepoctivý zámer dlžníka (povinného), nakoľko súd mal preukázané nepoctivé konanie žalovaného a úmysel poškodiť veriteľa. V danom prípade preto súd uvádza, že nakoľko bolo oddlženie povinného zrušené pre nepoctivý zámer dlžníka v zmysle § 166f ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné a pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť, teda je možné danú pohľadávku vymáhať v exekučnom konaní. Preto súd uvádza, že ani daná námietka povinného nie je dôvodom na zastavenie exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. 18. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, súd zastaví exekúciu len v zákonom taxatívne stanovených prípadoch, ktorými sú nasledovné: po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku; exekučný titul bol zrušený; je tu dôvod podľa
osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť; sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Súd uvádza, že skutočnosti uvádzaný povinným v návrhu na zastavenie exekúcie nie sú dôvodmi na zastavenie exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. 19. Ďalej súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinného v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam. 20. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol v celom rozsahu (I. výroková veta rozhodnutia). 21. Podľa § 195 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu. 22. Podľa § 200 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú. 23. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. 25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2023, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. 26. V zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnený nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie voči povinnému neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.