Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_62Ek-238-2022.pdf
PDF · 84.93 KB
Case nature
Subarea
62Ek/238/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: G. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, XXX XX R., E. republika v konaní zast.: X.. X.. I. Q., V.., s.r.o., so sídlom X. trieda XX, XXX XX S. - mestská časť X., H.: XX XXX XXX proti povinnému: SR - Q. spravodlivosti W. republiky, so sídlom Y. XX, XXX XX O. - mestská časť K. Q., H.: XX XXX XXX, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške XX.XXX,XX A. a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu R. súdu O. O. sp. zn. XXEk/XXX/ XXXX zo dňa XX. 3. XXXX, ktorým súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 62Ek/238/2022 zo dňa 21. 3. 2022 tak, že exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Huga Hýbala, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Jakabova 30 (344EX 57/2022) podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
III. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie vo výške 72,- EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 21.3.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 62Ek/238/2022, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ako aj nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04-70 zo dňa 19.05.2004 a uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 306/07-18 zo dňa 06.12.2007. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že námietka povinného ohľadom inej skutočnosti, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, a to podanie dovolania z dôvodu, že odvolací rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci zo strany odvolacieho súdu nie je dôvodná, nakoľko podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. K ďalšej námietke povinného ohľadom absencie rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 22Co/43/2020 zo dňa 28.09.2021 v návrhu na vykonanie exekúcie súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou uviedol, že uvedené rozhodnutie len potvrdzuje predložený exekučný titul, neobsahuje žiadny záväzok oprávneného alebo povinného a z tohto dôvodu nie je potrebné, aby bolo uvedené v formulári návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko nie je samostatným exekučným titulom. Zároveň oprávnený toto rozhodnutie spolu s doložkou právoplatnosti priložil k návrhu na vykonanie exekúcie a tunajší sa konajúc vyššou súdnou úradníčkou sa s ním pred vydaním poverenia oboznámil. Na záver skonštatovala, že po preskúmaní podaného návrhu na zastavenie exekúcie nezistila žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietla.
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť a žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie v zmysle § 250 C.s.p. zrušil alebo zmenil tak, že predmetnú exekúciu zastaví.
4. Svoju sťažnosť odôvodnil predovšetkým tým, že rozhodnutie exekučného súdu pri posudzovaní materiálnych a formálnych predpokladov vykonateľnosti exekučného titulu je založené na nesprávnom právnom posúdení a zároveň je nedostatočne odôvodnené. Z uvedeného dôvodu povinný zastáva názor, že predmetné exekučné konanie sa začalo nedôvodne. Navrhol preto napadnuté uznesenie zrušiť, resp. zmeniť tak, že súd exekúciu zastavuje.
5. Oprávnený v nadväznosti na sťažnosť povinného voči napadnutému uzneseniu uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí, nakoľko nemožno dôvodne predpokladať (ako to tvrdí povinný), že dovolaniu a návrhu Najvyšší súd SR vyhovie. Naopak, je to vysoko nepravdepodobné, lebo dôvody dovolania neexistujú a dovolanie by malo byť v prvom rade odmietnuté. Nemožno sa spoliehať na hypotetické scenáre predkladané povinným, aj keď ide o SR zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti. Práve naopak, súdy v konaní, kde vystupuje ako sporová strana Ministerstvo spravodlivosti SR, museli postupovať veľmi dôsledne a svoje rozhodnutia aj veľmi podrobne a dôsledne odôvodnili. Povinný týmito tvrdeniami nerešpektuje inštitút právoplatnosti a vykonateľnosti súdnych rozhodnutí, ktorého účelom je práve predchádzať špekuláciám, ktoré prezentuje povinný. Je to veľmi zarážajúce, lebo ide o štátny orgán, ktorý by mal prvý rešpektovať zákony, ktoré sám prijíma a ministerstvo ich navrhuje. Ak zákony a súdne rozhodnutia nechce rešpektovať ministerstvo, ako ich majú rešpektovať občania? Na základe vyššie uvedeného mám oprávnený za to, že Okresný súd Košice Banská Bystrica rozhodol svojim Uznesením správne, a preto žiadam, aby odvolací súd Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 21.03.2022, sp. zn.: 62Ek/238/2022 potvrdil ako vecne správne.
6. Dňa 10.05.2023 bol súdnym exekútorom predložený návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením pod sp. zn. 9Cdo/48/2022 zo dňa 28. februára 2023 rozhodol, že Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28. septembra 2021 sp. zn. 22Co/43/2020 zrušuje a vracia vec Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie, čím došlo k zrušeniu exekučného titulu. Oprávnený bol k podanému návrhu povinného vyzvaný, avšak sa do dnešného dňa nevyjadril.
7. Následne dňa 27.06.2023 predložil súdny exekútor na základe výzvy súdu špecifikáciu trov exekúcie, v rámci ktorej si uplatnil nárok v zmysle § 198 a 199 Exekučného poriadku sumu vo výške 72 Eur (60 Eur + 20%DPH).
8. Podľa §-u 243p ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 31. marca 2023, zostávajú zachované.
9. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
10. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
12. Podľa §-u 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
13. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
14. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa §-u 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
16. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola do elektronickej schránky súdu podaná dňa 04.04.2022 a smeruje voči rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo do dátovej schránky povinného doručené dňa 21.03.2012, bola teda sťažnosť podaná v zákonom stanovenej lehote (§242 CSP).
17. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 24.01.2022, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 2C 43/2018-226 zo dňa 02.07.2020, ktorý nadobudol v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. 22Co/43/2020-265 zo dňa 28.09.2021 vykonateľnosť dňa 19.10.2021, dňa 03.02.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Hugovi Hýbalovi (344EX 57/2022). Dňa 28.02.2022 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
18. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e/ je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
19. Po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, návrhu na zastavenie exekúcie, sťažnosti povinného a ostatných vyjadrení oprávneného, resp. povinného nachádzajúcich sa v elektronickom súdnom spise ako aj nových dôkazov predložených zo strany povinného (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) dospel sudca k záveru, že sťažnosť povinného je dôvodná, a preto napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky je potrebné podľa § 250 ods. 2 CSP zmeniť.
20. Po podaní sťažnosti povinného dovolací súd, t.j. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením pod sp. zn. 9Cdo/48/2022 zo dňa 28. februára 2023 rozhodol, že Rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28. septembra 2021 sp. zn. 22Co/43/2020 zrušuje a vracia vec Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.
21. V tejto súvislosti sudca uvádza, že predpokladom zákonného vedenia exekúcie je existencia rozhodnutia (exekučného titulu) vykonateľného tak po materiálnej, ako aj po formálnej stránke. Nakoľko bol v priebehu exekúcie predložený exekučný titul rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na pod sp. zn. 9Cdo/48/2022 zo dňa 28. februára 2023 zrušený a vrátený odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, preto bolo namieste sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky podľa § 250 ods. 2 CSP zmeniť tak, že exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
22. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
24. O náhrade trov exekúcie povinného rozhodol súd podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku a contrario tak, že nárok na náhradu trov exekúcie povinného podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku povinnému nepriznal, keď v konaní úspešný povinný si žiaden nárok na náhradu trov neuplatnil (výrok II. uznesenia).
25. Podľa §-u 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
26. Podľa § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 27. Marca 2017, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Vyhláška č. 68/2017), exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
27. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017, exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
28. Trovy exekútora platí v zásade povinný, a to buď v uspokojení pohľadávky vrátane trov exekútora povinným alebo vo vymožení pohľadávky vrátane trov exekútora exekútorom. Náhradou trov exekúcie súdneho exekútora však možno zaviazať aj oprávneného, na základe procesného zavinenia, a to v prípadoch uvedených v § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie. V prípade náhrady trov účastníkov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vlastne iniciuje exekučný spor s oprávneným, pravidlá pre priznanie náhrady normuje § 199d Exekučného poriadku. Tu „osud“ náhrady trov oprávneného a povinného v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie závisí od meritórneho výsledku sporu, teda od toho, ako sa s konečnou platnosťou rozhodne o návrhu na zastavenie exekúcie. Inak povedané, povinnému vzniká nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie len v prípade, ak s týmto návrhom bol v konečnom dôsledku úspešný, t.j. len v prípade, keď návrh na zastavenie exekúcie rezultuje v uznesení exekučného súdu o zastavení exekúcie a za súčasného splnenia podmienky, že dôvod zastavenia možno pričítať oprávnenému tak, ako to vyplýva z citovaného § 199d ods. 2 Exekučného poriadku. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu je totiž úlohou exekučného súdu preskúmať, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu aj v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok konania (zastavenie exekúcie) predvídať, a preto mohol pri náležitej opatrnosti predísť takýmto dôsledkom (napr. IV. ÚS 325/2010, II. ÚS 410/2010). O trovách súdneho exekútora zastavenej exekúcie preto rozhodol súd tak, že oprávnenému možno pričítať dôvod zastavenia exekúcie vo vzťahu k osobe súdneho exekútora, keď podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorý bol v priebehu exekúcie zrušený, a teda naďalej nie je spôsobilým podkladom pre výkon exekúcie, a preto podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku je daný dôvod na zaviazanie oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie vo výške 72,- Eur. Náhrada trov exekúcie súdneho exekútora predstavuje náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60,- Eur podľa § 22 ods. 1 vyhlášky a daň z pridanej hodnoty (20 % zo základu dane 60,- Eur) predstavuje 12,- Eur podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, keď súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty (III. výrok uznesenia).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).