Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/2607/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, Bratislava, za účasti: SALIMEX s.r.o., IČO: 31 399 321, Vajnorská 106, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného: č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj č. XXX/XXX/XXXXX/ XXXX/Krj, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/ Krj, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj, č. XXX/ XXX/XXXXX/XXXX/Krj, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj, č. XXX/XXX/ XXXXX/XXXX/Krj a č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj, všetky zo dňa 03.06.2010, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozhodnutia žalovaného: č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj, č. XXX/XXX/XXXXX/ XXXX/Krj, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/ Krj, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj, č. XXX/ XXX/XXXXX/XXXX/Krj, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj, č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj, č. XXX/XXX/ XXXXX/XXXX/Krj a č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj, všetky zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Konanie na správnom orgáne

Daňový úrad Bratislava III rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj z XX.XX.XXXX podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov ( ďalej aj len „“) uložil daňovému subjektu SALIMEX s.r.o., Vajnorská 106, Bratislava, IČO: 31 399 321, DIČ: 2020334734 (ďalej aj len „ SALIMEX s.r.o.“) pokutu vo výške XX,XX € za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok XXXX v lehote do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka ustanovenej v o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“). Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch za I. štvrťrok XXXX mal byť podaný do XX.XX.XXXX a daňový subjekt ho podal XX.XX.XXXX.

Daňový úrad Bratislava III rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj z XX.XX.XXXX podľa uložil daňovému subjektu SALIMEX s.r.o. pokutu vo výške XX,XX € za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok XXXX v lehote do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka ustanovenej v . Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch za II. štvrťrok 2005 mal byť podaný do 01.08.2005 a daňový subjekt ho podal 15.12.2005.

Daňový úrad Bratislava III rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj z XX.XX.XXXX podľa uložil daňovému subjektu SALIMEX s.r.o. pokutu vo výške XXX,XX € za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok XXXX ani v lehote XX.XX.XXXX, určenej správcom dane vo výzve č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krá, ktorá bola daňovému subjektu doručená XX.XX.XXXX. Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch za IV. štvrťrok 2005 mal byť podaný do 30.01.2006, vo výzve č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krá bola správcom dane určená lehota na predloženie prehľadu do XX.XX.XXXX a daňový subjekt ho podal až dňa XX.XX.XXXX.

Daňový úrad Bratislava III rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj z XX.XX.XXXX podľa uložil daňovému subjektu SALIMEX s.r.o. pokutu vo výške XXX,XX € za nepredloženie hlásenia za zdaňovacie obdobie XXXX ani v lehote XX.XX.XXXX, určenej správcom dane vo výzve č. XXX/XXX/XXXXXX/XXXX/Krá, ktorá bola daňovému subjektu doručená XX.XX.XXXX. Hlásenie o vyúčtovaní dane o úhrne príjmov zo závislej činnosti za rok XXXX malo byť podané do XX.XX.XXXX, vo výzve č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Krá bola správcom dane určená lehota na predloženie hlásenia do XX.XX.XXXX a daňový subjekt ho podal až dňa XX.XX.XXXX.

Daňový úrad Bratislava III rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj z XX.XX.XXXX podľa uložil daňovému subjektu SALIMEX s.r.o. pokutu vo výške XXX,XX € za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok XXXX ani v lehote XX.XX.XXXX, určenej správcom dane vo výzve č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krá, ktorá bola daňovému subjektu doručená XX.XX.XXXX. Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch za II. štvrťrok XXXX mal byť podaný do XX.XX.XXXX, vo výzve č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krá bola správcom dane určená lehota na predloženie prehľadu do XX.XX.XXXX a daňový subjekt ho podal až dňa XX.XX.XXXX.

Daňový úrad Bratislava III rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj z XX.XX.XXXX podľa uložil daňovému subjektu SALIMEX s.r.o. pokutu vo výške 66,38 € za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok XXXX v lehote do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka ustanovenej v . Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch za III. štvrťrok XXXX mal byť podaný do XX.XX.XXXX a daňový subjekt ho podal XX.XX.XXXX.

Daňový úrad Bratislava III rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj z XX.XX.XXXX podľa uložil daňovému subjektu SALIMEX s.r.o. pokutu vo výške XX,XX € za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok XXXX v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka ustanovenej v . Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch za IV. štvrťrok XXXX mal byť podaný do XX.XX.XXXX a daňový subjekt ho podal XX.XX.XXXX.

Daňový úrad Bratislava III rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj z XX.XX.XXXX podľa uložil daňovému subjektu SALIMEX s.r.o. pokutu vo výške XX,XX € za nepredloženie hlásenia za zdaňovacie obdobie XXXX v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia ustanovenej v . Hlásenie o vyúčtovaní dane o úhrne príjmov zo závislej činnosti za obdobie rok XXXX malo byť podané do XX.XX.XXXX a daňový subjekt ho podal dňa XX.XX.XXXX.

Daňový úrad Bratislava III rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj z XX.XX.XXXX podľa uložil daňovému subjektu SALIMEX s.r.o. pokutu vo výške XX,XX € za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok XXXX v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka ustanovenej v zákona č. XXX/XXXX Z.z.. Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch za I. štvrťrok XXXX mal byť podaný do XX.XX.XXXX a daňový subjekt ho podal XX.XX.XXXX.

Daňový úrad Bratislava III rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj z XX.XX.XXXX podľa uložil daňovému subjektu SALIMEX s.r.o. pokutu vo výške XX,XX € za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok XXXX v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka ustanovenej v . Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch za II. štvrťrok XXXX mal byť podaný do XX.XX.XXXX a daňový subjekt ho podal XX.XX.XXXX.

Daňový úrad Bratislava III rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj z XX.XX.XXXX podľa uložil daňovému subjektu SALIMEX s.r.o. pokutu vo výške XX,XX € za nepredloženie hlásenia za zdaňovacie obdobie XXXX v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia ustanovenej v . Hlásenie o vyúčtovaní dane o úhrne príjmov zo závislej činnosti za obdobie rok XXXX malo byť podané do XX.XX.XXXX a daňový subjekt ho podal XX.XX.XXXX.

Daňový úrad Bratislava III rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj z XX.XX.XXXX podľa uložil daňovému subjektu SALIMEX s.r.o. pokutu vo výške XX,XX € za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok XXXX v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka ustanovenej v . Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch za I. štvrťrok XXXX mal byť podaný do XX.XX.XXXX a daňový subjekt ho podal XX.XX.XXXX.

Daňový úrad Bratislava III rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj v z XX.XX.XXXX podľa uložil daňovému subjektu SALIMEX s.r.o. pokutu vo výške XX,XX € za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok XXXX v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka ustanovenej v zákona č. XXX/XXXX Z.z.. Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch za II. štvrťrok XXXX mal byť podaný do XX.XX.XXXX a daňový subjekt ho podal XX.XX.XXXX.

Daňový úrad Bratislava C. rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj z XX.XX.XXXX podľa uložil daňovému subjektu SALIMEX s.r.o. pokutu vo výške XX,XX € za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie C.. štvrťrok XXXX v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka ustanovenej v zákona č. XXX/XXXX Z.z. Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch za C.. štvrťrok XXXX mal byť podaný do XX.XX.XXXX a daňový subjekt ho podal XX.XX.XXXX.

Daňový úrad Bratislava III rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj z XX.XX.XXXX podľa uložil daňovému subjektu SALIMEX s.r.o. pokutu vo výške XX,XX € za nepredloženie hlásenia za zdaňovacie obdobie XXXX v lehote do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia ustanovenej v . Hlásenie o vyúčtovaní dane o úhrne príjmov zo závislej činnosti za obdobie rok XXXX malo byť podané do XX.XX.XXXX a daňový subjekt ho podal XX.XX.XXXX.

Daňový úrad Bratislava III rozhodnutím č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Krj z XX.XX.XXXX podľa uložil daňovému subjektu SALIMEX s.r.o. pokutu vo výške XX,XX € za nepredloženie prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok XXXX v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka

ustanovenej v § 49 zákona č. XXX/XXXX Z.z.. P. o zrazených a odvedených preddavkoch za II. štvrťrok XXXX mal byť podaný do XX.XX.XXXX a daňový subjekt ho podal XX.XX.XXXX.

Všetky uvedené rozhodnutia Daňového úradu Bratislava III nadobudli právoplatnosť dňa 22.06.2010.

Krajská prokuratúra Bratislava podľa zákona číslo o prokuratúre v znení neskorších predpisov podala dňa XX.XX.XXXX proti týmto rozhodnutiam protest prokurátora sp. zn. Kd XXX/XX-X s návrhom na ich zrušenie. Daňový úrad Bratislava prípisom číslo XXXXXXX/X/ XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX oznámil Krajskej prokuratúre Bratislava, že protestu nevyhovel a v zmysle v spojení s o prokuratúre predložil protest prokurátora na rozhodnutie Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, ktoré rozhodnutiami:

- č. XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa X.X.XXXX,

- č. XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa X.X.XXXX,

- č. XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa X.X.XXXX,

- č. XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa X.X.XXXX,

- č. XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa X.X.XXXX,

- č. XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa X.X.XXXX,

- č. XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa X.X.XXXX,

- č. XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa X.X.XXXX,

- č. XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa X.X.XXXX,

- č. XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa X.X.XXXX,

- č. XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa X.X.XXXX,

- č. XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa X.X.XXXX,

- č. XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa X.X.XXXX,

- č. XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa X.X.XXXX,

- č. XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa X.X.XXXX,

- č. XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa X.X.XXXX

-

protestu Krajskej prokuratúry Bratislava nevyhovelo.

Rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora podľa oznámenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX z XX.XX.XXXX nadobudli právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, resp. rozhodnutia č. XXXXXXX/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r a č. XXXXXXX/XXXXXXX/ XXXX/XXXX-r dňa XX.XX.XXXX.

II.

Žaloba

Žalobca v žalobe podanej podľa v spojení s citoval nasledovné ustanovenia:

Podľa ak daňový subjekt nepredloží v ustanovenej lehote hlásenie alebo prehľad podľa osobitného zákona () správca dane mu uloží pokutu XX,XX eura; ak hlásenie alebo prehľad daňový subjekt nepredloží ani v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane mu uloží pokutu XXX,XX eura. Ak daňový subjekt v ustanovenej lehote nepredloží súhrnný výkaz podľa osobitného zákona, správca dane mu uloží pokutu XXX,XX eura; ak súhrnný výkaz daňový subjekt nepredloží ani v lehote určenej správcom dane vo výzve, správca dane mu uloží pokutu XXX,XX eura. Správca dane podľa prvej vety alebo druhej vety je oprávnený daňovému subjektu uložiť len jednu pokutu.

Podľa druhej vety pokutu podľa odsekov 4 až 12 a 15 nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona alebo osobitného zákona.

Podľa v znení platnom a účinnom do 31.12.2006 daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.

Podľa v znení platnom a účinnom do 31.12.2009 daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak tento zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.

Žalobca v proteste uvádzal, že rozhodnutia o správnych deliktoch sú rozhodnutiami trestného charakteru (napr. , a ) a aj na rozhodovanie o správnych deliktoch podľa dopadajú požiadavky článku 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, pretože tento dohovor uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“. Pri súbehu viacerých správnych deliktov je potrebné pri nedostatku špeciálnej úpravy použiť „analogiae legis“ - tzv. absorbčnú zásadu, ktorej podstata spočíva v absorbcii sadzieb, teda že prísnejší trest pohlcuje miernejší. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Závažnosť je nutné posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, t.j. záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená. Najbližšou analogicky použiteľnou právnou úpravou vo vzťahu k ukladaniu pokút podľa je o priestupkoch, upravujúci spoločné konanie, podľa ktorého, ak sa páchateľ dopustil viacerých priestupkov, ktoré je príslušný prejednať ten istý orgán, prejednajú sa tieto priestupky v jednom konaní, pričom platí, že za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný.

V danom prípade mal správny orgán uložiť za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Použitie absorbčnej zásady je pre páchateľa výhodnejšie, pretože pri sčítacej zásade sa ukladá samostatný trest za každý správny delikt separátne. Žalovaný sa však pri ukladaní sankcií za zistených 16 správnych deliktov touto zásadou neriadil a nepostupoval analogicky podľa § 57 ods. 1 a § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch. Žalobca tiež poukázal na skutkovo totožnú vec, ktorú riešil NS SR v rozsudku sp. zn. .

Pochybením žalovaného bolo aj to, že neviedol proti daňovému subjektu jedno spoločné konanie, v ktorom by jedným rozhodnutím potrestal tento subjekt za všetkých 16 spáchaných správnych deliktov, pričom pri ukladaní sankcie by uplatnil absorbčnú zásadu namiesto zásady sčítacej, t.j. uložil by iba jednu

sankciu za všetky spáchané správne delikty podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Namiesto toho žalovaný vydal v jeden deň 16 rozhodnutí o uložení pokuty a za každý spáchaný správny delikt potrestal daňový subjekt uložením samostatnej pokuty.

Ďalším dôvodom nezákonnosti podľa žalobcu je aj to, že ustanovenie oprávňuje správcu dane uložiť daňovému subjektu len jednu pokutu. Daňovému subjektu však boli uložené pokuty aj za nepredloženie prehľadov, aj za nepredloženie hlásenia.

Žalovaný napokon pochybil aj v tom, keď prvým úkonom vykonaným voči daňovému subjektu bolo až samotné doručenie rozhodnutí o uložení pokút. Takýto postup hrubo porušujúci práva obvinenej osoby zo spáchania deliktu má už sám o sebe za následok nezákonnosť rozhodnutia (napr. nález ÚS SR , rozsudok NS SR ). Žalobca zdôraznil, že vo všetkých veciach, ktoré je možné subsumovať pod pojem „veci trestného charakteru“, musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie, možnosť domôcť sa práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Medzi základné práva osoby obvinenej zo spáchania správneho deliktu patrí právo byť oboznámený s obvinením, teda s tým, aký skutok sa jej kladie za vinu, právo navrhovať dôkazy a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, právo osobne sa zúčastniť na ústnom pojednávaní a ďalšie procesné práva. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je rozhodujúca klasifikácia protiprávneho konania na správne delikty a trestné delikty vnútroštátnym poriadkom, ale sankcie za správne delikty treba považovať za sankcie represívneho charakteru a teda ide o trestné veci bez ohľadu na výšku sankcie.

Keďže podanému protestu žalovaný ako ani Finančné riaditeľstvo SR nevyhovelo, domáhal sa žalobca podanou žalobou zrušenia napadnutých rozhodnutí a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ju navrhuje zamietnuť. neupravuje ani súbeh správnych deliktov a ani absorpčnú zásadu ukladania pokút za správne delikty, ktorá sa uplatňuje v trestnom práve. Samostatnosť zdaňovacích období, v ktorých boli jednotlivé správne delikty spôsobené, neumožňuje rozhodovanie o správnych deliktoch ako o súbehu, pretože každé konanie o každom správnom delikte, za ktorý sa ukladá samostatná pokuta - daň, je samostatné konanie, v ktorom si daňový subjekt uplatňuje všetky práva a povinnosti.

Námietka, že predmetné rozhodnutia sú nezákonné z dôvodu možnosti uložiť daňovému subjektu len jednu pokutu, je neoprávnená. Ustanovenie ukladá správcovi dane povinnosť vyrubiť pokutu za nepredloženie hlásenia alebo prehľadu podľa osobitného predpisu a výšku pokuty zvyšuje v prípade nepredloženia výkazov v lehote určenej správcom dane vo výzve. Posledná veta tohto ustanovenia vylučuje možnosť duplicitného sankcionovania za nepodanie hlásenia alebo prehľadu v zákonnej lehote a zároveň za nepredloženie prehľadu alebo hlásenia v lehote určenej vo výzve správcu dane. Správca dane pri vyrubení predmetnej pokuty postupoval v súlade s uvedenými predpismi.

Podľa o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný predkladať príslušnému správcovi dane prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z vyplatených príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, a to v lehote podľa zákona, t.j. do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka. Daňový subjekt je tiež povinný predkladať hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti v lehote do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia ustanovenej v cit. zákona. Námietka, že správca dane je oprávnený daňovému subjektu uložiť len jednu pokutu, je v rozpore so znením citovaných ustanovení zákona, podľa ktorých zákonom určená povinnosť predkladať

jednotlivé štvrťročné prehľady nevylučuje zákonnú povinnosť daňového subjektu v určenej lehote po skončení zdaňovacieho obdobia predložiť správcovi dane ročné hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti a súbeh uvedených povinností je priamo definovaný v zákone.

Daňový subjekt uvedené povinnosti nesplnil v zákonnej lehote, keď prehľady a hlásenia za jednotlivé zdaňovacie obdobia v roku 2005 až do roku 2009 predkladal vždy s pravidelným oneskorením a nedodržal stanovené lehoty. Takéto konanie daňového subjektu malo za následok uloženie pokuty, ktorá je obligatórna a vyplýva z ustanovenia Správca dane nemá možnosť zo zákona pokutu neuložiť z titulu, že by prihliadol na o priestupkoch a pri ukladaní sankcie by uplatnil absorpčnú zásadu namiesto zásady sčítacej, t.j. že by uložil jednu sankciu za všetky spáchané správne delikty. Každý správny delikt je samostatným deliktom, o ktorom sa vedie samostatné daňové konanie. Rozhodnutie vydané v daňovom konaní je individuálnym aktom, ktorý vydáva správca dane v konkrétnej veci fyzickej či právnickej osoby a to znamená, že o každom správnom delikte je potrebné vydať samostatné rozhodnutie.

Podľa článku 2 ods. 3 SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo upravujú zákonom zakázané konanie daňových subjektov, za ktoré zákon stanovuje ako sankciu uloženie pokuty správcom dane. Nijaké špeciálne pravidlá riešiace súbeh správnych deliktov, ani zákonnú analógiu použitia právnych predpisov upravujúcich priestupky, či trestné činy a prečiny v konaní správcu dane, zákon neobsahuje. Podľa ustanovenia článku 2 ods. 2 SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Akýkoľvek postup správnych orgánov neupravený zákonom by teda mohol byť považovaný za nepovolený úkon a bol by sankcionovaný rozhodnutím o jeho zrušení alebo o jeho nezákonnosti vrátane povinnosti uhradiť náhradu škody.

V trestnom konaní ako aj v konaní o priestupkoch môže ako subjekt, ktorému je ukladaná sankcia, resp. trest, vystupovať iba osoba, ktorá má trestnoprávnu, resp. priestupkovú zodpovednosť. Pri správnych deliktoch však zákon takéto obmedzenie neukladá. Zároveň zákon ani neumožňuje skúmanie miery zavinenia, okolnosti skutku (či nešlo o krajnú núdzu, dovolené riziko, súhlas poškodeného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a jeho pomery a pod.), pričom správne delikty sankcionuje bez ohľadu na zavinenie daňového subjektu, ktorým môže byť aj maloletá osoba. Taktiež je potrebné upozorniť na skutočnosť, že podľa je aj pokuta, ktorú spravuje správca dane a teda aj tá, ktorú ukladá podľa citovaného zákona daňou a konanie o uložení pokuty je teda samostatným daňovým konaním, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov ( citovaného zákona) a vzťahujú sa na ňu normy daňových zákonov. Ustanovenie cit. zákona upravuje správu daní a postupuje sa podľa neho, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa článku 125 ods. 1 SR ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s a ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Podľa súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Ak teda právna norma verejného práva, pre ktorú je záväzný výklad v súlade s ustanovením SR, neobsahuje postup správneho orgánu vo veciach správnych deliktov a takáto norma by teda bola v rozpore s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, je podľa názoru žalovaného potrebné, aby Ústavný súd SR zaujal stanovisko k danej veci. Trestné obvinenie zo strany správcu dane nezaložené na dikcii zákona by mohlo byť posúdené ako neoprávnené. Správny orgán by sa teda dopustil neoprávneného trestného obvinenia v prípade aplikácie analógie v správnom konaní, pretože na jej použitie nemá žiadny zákonný podklad a je v rozpore so zásadou článku 2 ods. 2 SR a a

Správca dane postupoval v súlade so zákonom pri uložení celkovo 16 pokút, pretože ide o previnenie trvajúce a opakované, a preto v zmysle zákona je možné uložiť viacero pokút. Daňovému úradu Bratislava III v 16 prípadoch daňový subjekt doručoval uvedené prehľady a hlásenia po zákonom stanovenej lehote, a preto za každé samostatné porušenie povinnosti, vyplývajúcej z ustanovenia o dani z príjmov správca dane uložil podľa pokuty vo výške XX,XX Eur a XXX,XX Eur.

IV.

Žaloba bola doručovaná aj daňovému subjektu SALIMEX s.r.o., pričom za tento subjekt zaslal e-mailové podanie C.. L. T., avšak konateľom uvedenej spoločnosti je U. V.. K uvedenému podaniu treba dodať, že sa viac týkalo spoločensko politickej situácie ako merita veci.

V.

Posúdenie veci

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ( ), ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že žalovaný vo svojich rozhodnutiach posúdil vec po právnej stránke nesprávne a preto súd podľa rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Súd v intenciách musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní, resp. iný procesný zákon.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutkový stav, ktorý je v podstate popísaný v bode I rozsudku, pričom tento skutkový stav medzi účastníkmi nebol sporný.

Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery.

Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť (napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. ). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. ). Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. ).

Je nesporné, že daňový subjekt bol povinný v zmysle predkladať správcovi dane prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z vyplatených príjmov zo závislej činnosti a to v lehote podľa tohto zákona, čo obdobne platí aj pre hlásenia. Daňový subjekt si svoje povinnosti nesplnil v zákonnej lehote, keď jednotlivé prehľady a hlásenia za zdaňovacie obdobia v rokoch 2005 až 2009 predkladal vždy s oneskorením.

Ustanovenie treba podľa názoru súdu vykladať tak, že ukladá správcovi dane povinnosť vyrubiť pokutu za nepredloženie hlásenia alebo prehľadu podľa osobitného predpisu a výšku pokuty zvyšuje v prípade nepredloženia výkazov v lehote určenej správcom dane vo výzve (zo 66,38 na 132,77 eur, resp. zo 331,93 eur na 663,87 eur). Posledná veta ustanovenia vylučuje možnosť duplicitného sankcionovania daňového subjektu za nepodanie hlásenia alebo prehľadu v zákonnej lehote a zároveň za nepredloženie prehľadu alebo hlásenia v lehote určenej vo výzve správcu dane. Správca dane je teda oprávnený uložiť po uplynutí zákonnej lehoty buď napríklad sankciu 66,38 eur alebo 132,77 eur v prípade, ak daňový subjekt hlásenie alebo prehľad nepredloží ani v lehote určenej správcom dane vo výzve. V tomto smere je teda žaloba nedôvodná.

Námietky žalobcu týkajúce sa nepoužitia absorbčnej zásady správcom dane a porušenia práva daňového subjektu na spravodlivý proces však dôvodné sú.

Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“), z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v a nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.

Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa

závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktov a disciplinárnych deliktov ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa.

Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Pri priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa napríklad na správny poriadok ( správneho poriadku ), čo však neznamená, že pri iných správnych deliktoch táto požiadavka dodržaná byť nemusí.

Je nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním.

V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku, je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.

Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že i na rozhodovanie o správnych deliktoch (v danom prípade správne delikty zakotvené v ustanovení ), dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, pretože dohovor v čl. 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“.

Na rozdiel od , právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov, neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých deliktov. Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť z hľadiska analógie legis tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata spočíva v absorpcii sadzieb, teda že prísnejší trest pohlcuje miernejší. Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. Závažnosť je nutné posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku

ktorému je ochrana právnym predpisom určená. Na základe analógie je teda potrebné aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, to znamená, že správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.

Analogické použitie vyššie uvedenej absorpčnej zásady platí i pri jednočinnom súbehu. Ak je jedným protiprávnym konaním či opomenutím naplnená skutková podstata viacerých správnych deliktov (súbeh), a k ich prejednaniu je príslušný ten istý správny orgán, tak potom tento správny orgán analogicky uloží sankciu vo výmere najprísnejšie trestného zbiehajúceho sa deliktu (zásada absorpčná), pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak. Uvedenou zásadou sa správny orgán pri ukladaní sankcie vôbec nezaoberal.

Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že napriek tomu, že doterajšia judikatúra v oblasti administratívneho trestania sa nedotkla sankcionovania v oblasti daňového práva, tak i v tejto oblasti súdneho prieskumu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov je povinnosťou správneho súdu skúmať, v prípade, ak žalobca spáchal viacero správnych deliktov, či mu správca dane pri ukladaní pokuty za tieto delikty nemal v zmysle absorpčnej zásady uplatňujúcej sa v trestnom práve uložiť iba jednu pokutu ako sankciu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.

Súd akceptuje argumentáciu žalovaného, že v danom prípade išlo o samostatnosť jednotlivých zdaňovacích období, v ktorých boli jednotlivé správne delikty spáchané. Hoci však išlo o „samostatnosť zdaňovacích období“, v ktorých boli jednotlivé správne delikty spáchané, správca dane rozhodoval o všetkých jednotlivých správnych deliktoch spôsobených daňovým subjektom nie osobitne po právoplatnom rozhodnutí týkajúcom sa príslušného zdaňovacieho obdobia, ale rozhodoval v ten istý deň, a to 03.06.2010 16 samostatnými rozhodnutiami. V danom prípade vzhľadom na tieto skutočnosti nič nebránilo správcovi dane, aby v príslušnom konaní rešpektoval zásady administratívnoprávneho trestania. Dohovor <../../../Main/Default.aspx> o ochrane ľudských práv a základných slobôd má v danom prípade prioritu pred vnútroštátnym zákonom, ak zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Dohovor <../../../Main/Default.aspx> je publikovaný v Zbierke <../../../ Main/Default.aspx> Je teda i súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. V danom prípade teda súd nemôže akceptovať tvrdenie žalovaného, keď sa v podstate bráni tým, že <../../../Main/Default.aspx> v znení neskorších predpisov neupravuje ani súbeh správnych deliktov a ani absorpčnú zásadu ukladania pokút za správne delikty. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na skutočnosť, že aj vo veciach priestupkového charakteru sú priestupkové orgány povinné pri ukladaní sankcií rešpektovať príslušné zásady administratívnoprávneho trestania. Správca dane mohol sankcionovať daňový subjekt osobitne po každom porušení zákonom stanovenej povinnosti, aby nenastal v podstate absurdný následok, že sankcia bude napokon uložená v rovnakej výške bez ohľadu na to, či daňový subjekt spácha 1 delikt alebo viacero, keďže pri súbehu viacerých správnych deliktov je potrebné použiť absorpčnú zásadu, ktorej podstata spočíva v absorpcii sadzieb, teda že prísnejší trest pohlcuje miernejší. Zbiehajúce sa delikty pri rovnakých sadzbách pokút by však boli postihnuté len sankciou ako za jeden delikt, čo akiste nie je správne ani motivujúce daňový subjekt na riadne plnenie si zákonných povinností. Tu je však potom miesto pre zmenu legislatívy.

Taktiež súd dáva za pravdu žalobcovi, že správca dane porušil právo daňového subjektu na spravodlivý proces. Aj predmetné konanie o správnom delikte má v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry v zásade charakter konania o trestnom obvinení. Správny orgán musí preto rešpektovať procesné práva obvineného, základné zásady správneho konania a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy a zo štrasburskej judikatúry vyplýva, že tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne a exekučné. Článok 6 ods. 3 dohovoru zakotvuje minimálne práva obvineného z trestného činu. Má právo byť oboznámený s obvinením, teda s tým, aký skutok sa mu kladie za vinu, právo navrhovať dôkazy a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom..... Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je rozhodujúca klasifikácia protiprávneho konania na správne delikty a trestné delikty vnútroštátnym poriadkom. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je potrebné i sankcie v priestupkových veciach vo forme pokuty považovať za sankcie represívneho charakteru a dospel k záveru, že ide o trestné veci bez ohľadu na relatívne nízke sankcie. Vo všetkých veciach, ktoré je možné subsumovať pod pojem „veci trestného charakteru“ musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie, možnosť domôcť sa práva na

spravodlivý proces v zmysle čl. 6 dohovoru. Súd dospel k záveru, že správca dane pochybil, keď vôbec prvým úkonom smerom k daňovému subjektu bolo až samotné doručenie rozhodnutí o pokutách.

Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia žalovaného sú nezákonné a preto ich v súlade s zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa sú správne orgány viazané právnym názorom súdu.

VI.

Náhrada trov konania

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže úspešný žalobca si náhradu trov neuplatnil a žalovaný na ich náhradu nemá právo.

VII.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.