Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/9/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: MUDr. Z. L., zastúpenej

JUDr. J. H., advokátom, proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu ţalovaného č. I/222/ 6388-

32782/2008/992120-r zo dňa 10. apríla 2008, č. I/222/6388-32784/2008/992120-r

zo dňa 10. apríla 2008, č. I/222/6388-34073/2008/992120-r zo dňa 10. apríla 2008,

č. I/222/6388-34077/2008/992120-r zo dňa 10. apríla 2008, č. I/222/6388-

34082/2008/992120-r zo dňa 10. apríla 2008, č. I/222/6388-34083/2008/992120-r zo dňa

10. apríla 2008, č. I/222/6388-34084/2008/992120-r zo dňa 10. apríla 2008 a č. I/222/6388-

34085/2008/992120-r zo dňa 10. apríla 2008, o odvolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č. k. -38, zo dňa 29. januára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -38, zo dňa 29. januára 2010 z r u š u j e a vec mu

v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti 8 rozhodnutí Daňového

riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorými ţalovaný potvrdil rozhodnutia Daňového úradu

Senec o uloţení pokuty ţalobkyni vo výške 2000,- Sk za nepredloţenie hlásenia o vyúčtovaní

dane a o úhrade príjmov zo závislej činnosti za rok 2005 a 2006, za nepredloţenie prehľadu

o zrazených a odvedených preddavkov na daň z vyplatených príjmov zo závislej činnosti

a o daňovom bonuse za tretí štvrťrok 2005, štvrtý štvrťrok 2005, štvrtý štvrťrok 2006, prvý

štvrťrok 2007, druhý štvrťrok 2007 a tretí štvrťrok 2007 v zákonom predpísanej lehote a teda

ţalobkyni správca dane uloţil celkovo 8 pokút v sume po 2000,- Sk. Krajský súd dospel

k záveru, ţe ţalovaný ako i správca dane postupovali súladne so zákonom pri uloţení celkove

8 pokút, pretoţe v danom prípade i podľa názoru krajského súdu ide o previnenie trvajúce

a opakované, a preto v zmysle vety poslednej v znení

neskorších predpisov je moţné uloţiť viacero pokút. Poukázal na to, ţe správne súdy

pri skúmaní zákonnosti rozhodnutia o uloţení sankcie preberajú od správneho orgánu nielen

vykonané dôkazy ale aj jeho právne hodnotenie protiprávneho konania fyzickej alebo

právnickej osoby. Iným hodnotením, ktoré by bolo v rozpore s hodnotením dôkazov

správneho orgánu, by správny súd neprípustným a nezákonným spôsobom zasiahol do práva

voľného hodnotenia dôkazov, ktoré patrí správnemu orgánu. Z obsahu predloţeného

administratívneho spisu ţalovaného správneho orgánu krajský súd mal preukázané,

ţe správcovi dane – Daňovému úradu Senec ţalobkyňa v 8 prípadoch doručovala všetky

hlásenia a prehľady po zákonom stanovenej lehote, aţ dňa 21.01.2008, a preto za kaţdé

samostatné uvedené porušenie povinnosti, vyplývajúcej z ustanovenia § 49 zákona

č. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov uloţil správca dane podľa

ţalobkyni pokutu vo výške 2000,- Sk. Taktieţ podľa

názoru krajského súdu nebolo moţné stotoţniť sa s námietkou ţalobkyne, ţe za viacero

zdaňovacích období jej mal správca dane uloţiť len jednu pokutu, pretoţe podľa krajského

súdu a ani ţiaden iný právny predpis vzťahujúci sa k úprave zákonnej

povinnosti predkladať hlásenia a prehľady správcovi dane v zákonom stanovenej lehote

neupravuje moţnosť uloţiť jednu pokutu za viacero zdaňovacích období. Zákaz kumulácie

sankcií podľa ustanovenia sa týka postupu správneho

orgánu pri zistení spôsobu splnenia povinností v zmysle ,

čo nesúvisí s počtom porušení daňových povinností.

Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie

ţalobkyňa a ţiadala, aby Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu ako nezákonný zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa ţalobkyne krajský súd nekriticky a bez argumentu ponechal nezmenených

8 uloţených pokút za porušenie ustanovenia v znení

neskorších predpisov, napriek tomu, ţe podľa prvej alebo druhej vety je správca dane

oprávnený daňovému subjektu uloţiť len jednu pokutu. Podľa ţalobkyne pri hlásení alebo

prehľade sa neposudzuje kaţdé štvrťročné hlásenie a za opakované porušenie povinností

daňového subjektu podľa § 35 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov môţe správca dane

uloţiť len jednu pokutu. Je neprijateľnou argumentácia krajského súdu na strane 4 odsek 4

napadnutého rozsudku v tom, ţe sa argumentuje samostatným „zdaňovacím obdobím“.

Zákonodarca alternuje buď hlásenie alebo prehľad, buď dodatočne v omeškaní z vlastnej

iniciatívy alebo v lehote určenej po výzve správcom dane. Teda ak nepodá daňový subjekt

celoročné hlásenie, napr. za rok 2005 a prehľad o zrazených a odvedených preddavkov

za štvrtý štvrťrok 2005, ide o porušenie podľa prvej vety ustanovenia § 35 ods. 6 zákona

č. a správca dane môţe daňovému subjektu uloţiť len jednu pokutu vo výške

66,38 €. Krajský súd vôbec nezdôvodnil, prečo nejde o jedno previnenie a prečo bolo

uloţených 8 pokút, pričom pri predkladaní hlásení alebo prehľadov moţno uloţiť len jednu

pokutu. V danom prípade taktieţ správca dane nedal ani výzvu na doručenie prehľadu alebo

hlásenia a aj preto moţno uloţiť iba jednu pokutu vo výške 2000,- Sk.

Ţalovaný správny orgán sa písomne k odvolaniu ţalobkyne vyjadril a ţiadal,

aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Podľa

ţalovaného právny názor krajského súdu, keď sa stotoţnil so závermi daňových orgánov,

je správny a poukázal na to, ţe nie je moţné sa stotoţniť s tvrdením ţalobkyne, ţe v danom

prípade mala byť uloţená iba jedna pokuta za previnenie trvajúce a opakované.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( veta prvá a )

a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobkyne je dôvodné, a preto odvolací súd napadnuté

uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých

sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba,

ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu

ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať

autoritatívne postavenie ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho

práva v konaní ide.

Úlohou súdu v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť postupov a rozhodnutí

orgánov verejnej správy, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok

vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

Súd v správnom súdnictve preskúma rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy

predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (t.j. v medziach ţaloby). Rozsahom

tvrdení uvedených v ţalobe je súd viazaný. Súd je garantom dodrţiavania zákonnosti

správnym orgánom. Rešpektovanie princípov zákonnosti musí vyjadriť v rozhodnutí, ktoré

je výsledkom preskúmania rozhodnutia správneho orgánu tak, aby jeho rozhodnutie bolo

preskúmateľné v konaní pred odvolacím súdom. Základným predpokladom takejto

preskúmateľnosti je dostatok dôvodov, ich jasná formulácia a priradenie týchto dôvodov

ku konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci.

V konaní o ţalobe proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu sa súd riadi

dispozičnou zásadou, ktorej vykonaním je ustanovenie Činnosť správneho

súdu je ohraničená vymedzeným rámcom ţalobných bodov a súd sa musí obmedziť

na skúmanie napadnutého rozhodnutia len v tomto smere, ak však nejde o vadu, na ktorú musí

prihliadnuť z úradnej povinnosti ( ). V danom prípade, ako vyplýva

z administratívneho spisu ako i z dôvodov napadnutého rozsudku krajského súdu, tak

za kaţdé samostatné uvedené porušenie povinnosti, vyplývajúcej z ustanovenia § 49 zákona

č. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, uloţil správca dane podľa

v znení neskorších predpisov ţalobkyni 8 pokút vo výške

2000,- Sk, keď správca dane ako i ţalovaný a v preskúmavacom konaní i krajský súd mali

za preukázané, ţe ţalobkyňa v predmetných 8 prípadoch doručovala všetky hlásenia

a prehľady po zákonom stanovenej lehote aţ dňa 21.01.2008.

V prejednávanom prípade sa krajský súd podľa názoru najvyššieho súdu dostatočne

a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré uplatnila ţalobkyňa vo svojej

ţalobe, predovšetkým z hľadiska príslušných zásad administratívnoprávneho trestania,

keď ţalobkyňa tvrdila, ţe ide o previnenie trvajúce a opakované a preto za daného skutkového

a právneho stavu by jej správca dane ako daňovému subjektu mohol uloţiť len jednu pokutu

vo výške 2000,- Sk.

V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia

správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt

postihnutý. Toto je moţné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku

s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, pripadne uvedením iných skutočností,

ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobností

je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekáţky

litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekáţky veci

rozhodnutej, ako i pre určenie rozsahu dokazovania. Aţ vydané rozhodnutie jednoznačne určí,

čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva.

Najvyšší súd SR povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe i na rozhodovanie o správnych

deliktoch (v danom prípade správne delikty zakotvené v ustanovení § 35 zákona

č. v znení neskorších predpisov), dopadajú poţiadavky Dohovoru

o ľudských právach a základných slobodách, pretoţe Dohovor v čl. 6 ods. 1 uvádza

„akékoľvek trestné obvinenie“.

Na rozdiel od , právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty

správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých

deliktov. Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej

úpravy je potrebné pouţiť z hľadiska analógie legis tzv. absorpčnú zásadu, ktorej podstata

spočíva v absorpcii sadzieb, teda ţe prísnejší trest pohlcuje miernejší. Zbiehajúce sa delikty

sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťaţší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút

znamená, ţe správny orgán posúdi závaţnosť deliktu a úhrnný trest uloţí podľa sadzby

za najzávaţnejší z týchto deliktov. Závaţnosť je nutné posudzovať predovšetkým s ohľadom

na charakter individuálneho objektu deliktu, čiţe záujem proti ktorému delikt smeruje

a ku ktorému je ochrana právnym predpisom určená. Na základe analógie je teda potrebné

aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu, to znamená , ţe správny orgán uloţí

za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie

postihnuteľný.

Analogické pouţitie vyššie uvedenej absorpčnej zásady platí i pri jednočinnom

súbehu. Ak je jedným protiprávnym konaním či opomenutím naplnená skutková podstata

viacerých správnych deliktov (súbeh), a k ich prejednaniu je príslušný ten istý správny orgán,

tak potom tento správny orgán analogicky uloţí sankciu vo výmere najprísnejšie trestného

zbiehajúceho sa deliktu (zásada absorpčná), pokiaľ osobitný predpis neustanovuje inak.

Uvedenou zásadou sa správne orgány pri ukladaní sankcie ako i krajský súd vôbec

nezaoberali, hoci ţalobkyňa namietala, ţe v danom prípade za predmetné správne delikty

jej mala byť uloţená iba jediná pokuta. Ani krajský súd vôbec skutkovo a právne

nezdôvodnil, prečo by ţalobkyňa mala byť sankcionovaná príslušnou pokutou za kaţdý

správny delikt a v podstate iba prijal právne závery správnych orgánov bez bliţšieho právneho

zdôvodnenia.

Najvyšší súd SR povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe napriek tomu, ţe doterajšia

judikatúra v oblasti administratívneho trestania sa nedotkla sankcionovania v oblasti

daňového práva, tak i v tejto oblasti súdneho prieskumu pri preskúmavaní zákonnosti

rozhodnutí daňových orgánov je povinnosťou správneho súdu skúmať, v prípade ak ţalobca

spáchal viacero správnych deliktov, či mu správca dane pri ukladaní pokuty za tieto delikty

nemal v zmysle absorpčnej zásady uplatňujúcej sa v trestnom práve, uloţiť iba jednu pokutu

ako sankciu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, a to o to viac, ak túto skutočnosť

ţalobkyňa namietala.

Uvedeným postupom krajského súdu bola podľa názoru Najvyššieho súdu SR

ţalobkyni ako účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti

konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu

tých procesných práv, ktoré mu dáva. Procesným právom

účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť

svoje rozhodnutie, vyplývajúca z ustanovenia v spojení s ustanovením

veta prvá , totiţ znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi odníma moţnosť náleţite,

skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť

moţnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnuté v základnom

práve na súdnu ochranu) podľa SR a v Dohovoru je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej

ochrany (napr. , , , ).

Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava

rozhodnutie správneho orgánu vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.

Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať kaţdý argument

účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede

súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia

byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité

časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP RUIZ Torija proti Španielsku z 09.12.1994).

Nakoľko v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu

prvého stupňa zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri utváraní si záveru o skutkovom stave,

prečo nepovaţoval za dôvodnú právnu argumentáciu ţalobcu v ţalobe a prečo povaţuje

námietky ţalobkyne za neopodstatnené, je nutné povaţovať takýto rozsudok

za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, ktorý nedáva dostatočné záruky preto, ţe nebol

vydaný spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené skutočnosti musel preto

napadnutý rozsudok krajského súdu podľa v spojení s

ods. 3 veta druhá zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ).

V ďalšom konaní krajský súd vec prejedná znova v medziach podanej ţaloby

s prihliadnutím aj na dôvody odvolania, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami

ţalobkyne a znova vo veci rozhodne a rozhodnutie riadne odôvodní.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania

( v spojení s veta prvá ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 16. februára 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová