Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/8/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu H. E., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom E., A. XXXX/XX, zastúpeného zahraničným združením Dentons Europe CS LLP, so sídlom One Fleet Place 1, EC4P 4GD Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúcim prostredníctvom organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 861 391, proti žalovanému Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, v spore o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 32300 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 21. 2. 2023, sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 32300 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 1. 7. 2022 do zaplatenia. V žalobe uviedol, že žalovaného nároku sa domáha právnym dôvodom náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci v zmysle zákona číslo o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorá mu bola spôsobená v dôsledku nezákonného trestného stíhania, ktoré bolo zastavené. Skutočnosťou, ktorá zakladá ním uplatnené právo, je uznesenie vyšetrovateľa OKP OR PZ Liptovský Mikuláš, sp. zn. ČVS: ORP-493/2- VYS-LM-2018 zo dňa 4. 12. 2018, ktorým bolo začaté trestné stíhanie a súčasne mu bolo vznesené obvinenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu poisťovacieho podvodu podľa , . Trestné stíhanie bolo zastavené uznesením Krajskej prokuratúry Žilina zo dňa 18. 4. 2019, sp. zn.: Kv 25/19/5500-6, EEČ: 2-36-76-2019, nakoľko bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je príslušným orgánom v zmysle zákonného ustanovenia , nakoľko v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ policajného zboru a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa a nepodal v trestnej veci obžalobu. Dňa 1. 7. 2022 doručil príslušnému orgánu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný ku dňu podania žaloby ani len čiastočne škodu neuhradil. Podkladom pre vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania mali byť výsluchy osôb vypočutých v trestnej veci ČVS: PPZ-845/NKA-PZ-ST-2017, listinné podklady, ako aj obsah spisu v trestnej veci vedenej na OKP OR PZ Liptovský Mikuláš pod sp. zn. ČVS: ORP-144/1-VYS-LM-2018. Z uznesenia o zastavení trestného stíhania vyplýva, že, s výnimkou jednej výpovede Š. C., ktorá bola od prvotného momentu minimálne spochybniteľná, čo sa týka jej vierohodnosti, neexistovali žiadne iné dôkazy alebo náznaky, že by malo vôbec dôjsť k spáchaniu trestného činu a už vôbec nie, že by ho mal spáchať on. Vzhľadom na to, že trestné stíhanie sa skončilo zastavením z dôvodu, že skutok, ktorý

mu bol kladený za vinu sa nestal, je nepochybné, že štát má niesť zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným trestným stíhaním. Jedná sa pritom o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy si uplatnil v súlade s ustanovením . Náhrada by mala predstavovať spravodlivé zadosťučinenie a zahŕňať peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu bola spôsobená poškodením občianskej cti, dobrej povesti, v dôsledku morálneho utrpenia v súvislosti s nezákonným trestným stíhaním. Samotné konštatovanie porušenia práva nie je v tomto prípade dostatočným zadosťučinením. Trestnú vec možno označiť za bezdôvodný trestnoprávny lynč, ktorý bol voči nemu nasmerovaný, a ktorý rozhodujúcim spôsobom negatívne, vážne a nezmazateľne zasiahol do jeho súkromného aj podnikateľského života, ktorý mu rozvrátil aj jeho dovtedajší súkromný ale aj podnikateľský život. Pri výpočte nemajetkovej ujmy prihliadal na zákonné obmedzenie výšky nemajetkovej ujmy vyplývajúce z . Nemajetková ujma mu vznikla tým, že celé trestné stíhanie závažne zasiahlo do rôznych aspektov jeho života. On a jeho rodina vnímali trestné konanie veľmi negatívne, keďže bol nedôvodne obvinený. V dôsledku trestného stíhania došlo k morálnemu narušeniu integrity jeho osobnosti, ako aj jeho profesijného, súkromného a rodinného života. Osobné aj profesijné vnímanie jeho osoby sa po začatí trestného stíhania zmenilo, čo citlivo vnímalo aj jeho okolie. Ak by voči nemu nebolo vedené trestné stíhanie, ktoré sa skončilo jeho zastavením, žiaden z týchto následkov by nenastal alebo by nastal v oveľa menšom rozsahu, čím je splnená aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 11. 4. 2023, uviedol, že dňa 3. 3. 2011 bolo povereným príslušníkom Obvodného oddelenia OR PZ LM pod ČVS: ORP-233/ OO-LM-2011 začaté trestné stíhanie vo veci prečinu poškodzovania cudzej veci podľa , , ktorého skutku sa dopustil neznámy páchateľ tak, že dňa 3. 3. 2011 na parkovisku pred bytovým domom na ul. E. Penkalu 879/9 v Liptovskom Mikuláši nezisteným spôsobom podpálil motorové vozidlo zn. Škoda Superb, EVČ: LM539BX. Po vykonaní všetkých dostupných a možných procesných úkonov bolo dňa 3. 5. 2011 trestné stíhanie prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Dňa 8. 3. 2018 bol k veci vypočutý v procesnom postavení svedka Š. C., ktorý uviedol, že v roku 2011 za ním prišiel H. E., ktorý ho požiadal, aby mu zapálil jeho vozidlo zn. Škoda Superb, EVČ: LM539BX, z dôvodu jeho opotrebenia a s tým spojeným zvýšením nákladov na jeho údržbu, on ponuku prijal a vopred dohodnutým postupom podpálil predmetné motorové vozidlo. Následne bol spisový materiál odstúpený na odbor kriminálnej polície OR PZ Liptovský Mikuláš z dôvodu vecnej príslušnosti. Š. C. bol dňa 17. 4. 2018 opätovne vypočutý a jeho svedecká výpoveď sa zhodovala s jeho výpoveďou zo dňa 18. 3. 2018. Trestné stíhanie v tejto veci bolo vo vzťahu k žalobcovi zastavené, nakoľko bolo neprípustné pre premlčanie a vo vzťahu k Š. C. bolo zastavené pre neúčelnosť. Dňa 28. 8. 2017 bol Š. C. v procesnom postavení svedka opätovne vypočutý v ďalšom trestnom konaní, pričom opätovne uviedol, že žalobca sa dopustil podvodu, pri ktorom spoločne v roku 2011 zapálili osobné motorové vozidlo žalobcu za účelom získania poistného plnenia z poistenia predmetného motorového vozidla. Dňa 16. 11. 2018 bol vyšetrovateľovi 2. oddelenia vyšetrovania OR PZ Liptovský Mikuláš predložený podnet z 1. operatívneho oddelenia OR PZ Liptovský Mikuláš na začatie trestného stíhania pre trestný čin poisťovacieho podvodu, ktorého sa mal dopustiť žalobca. Pri vydaní uznesenia o začatí trestného stíhania vyšetrovateľ vychádzal z realizačného návrhu príslušníkov 1. operatívneho oddelenia OR PZ Liptovský Mikuláš a jeho príloh. V danej veci bol vypočutý v procesnom postavení obvineného žalobca, ktorý poprel spáchanie skutku. V procesnom postavení svedka bol vypočutý Š. C., ktorý potvrdil, že motorové vozidlo podpálil, avšak ďalej odmietol vypovedať. Dňa 3. 4. 2019 bol zaslaný spisový materiál s návrhom na podanie obžaloby na Okresnú prokuratúru Liptovský Mikuláš. Poukázal na to, že uznesenie o začatí trestného stíhania bolo v rámci výkonu dozoru prokurátorky Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš posúdené ako súladné so zákonom a správne, preto nedošlo k jeho zrušeniu. Žalobca, ani jeho právny zástupca nepodali v zákonnej lehote voči uzneseniu o začatí trestného stíhania sťažnosť. Tvrdil tiež, nie je preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia. Uznesenie o začatí trestného stíhania, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie, nebolo príslušným orgánom zrušené z dôvodu nezákonnosti. Namietal aj vznik škody a jej výšku, ako aj príčinnú súvislosť medzi žalobcom označeným nezákonným rozhodnutím a ním tvrdenou škodou. Poukázal na to, že žalobca uplatnenú škodu žiadnym spôsobom nekonkretizoval, nepripojil žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia týkajúce sa škody, nepreukázal, že k nemajetkovej ujme došlo v príčinnej súvislosti s ním tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Nie je zrejmé, akým spôsobom žalobca žalovanú sumu vyčíslil, nakoľko tento postup žiadnym spôsobom nekonkretizoval. Žalobcom uplatnená

výška náhrady nemajetkovej ujmy je v rozpore s ustanovením v spojení so zákonom číslo o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých by bolo možné priznať žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy najviac vo výške 26000 eur. Suma žalobcom požadovanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy je nezdôvodnená a premrštená. Žalobca nepreukázal existenciu závažnej ujmy ako jednej z podmienok pre finančnú kompenzáciu utrpenej ujmy. Poukázal tiež na nepreukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi žalobcom tvrdeným nezákonným rozhodnutím a škodou, ktorej sa žalobca domáha. Voči žalovanému nároku vzniesol aj námietku premlčania poukazujúc na zákonné ustanovenie . Uznesenie o zastavení trestného stíhania zo dňa 18. 4. 2019 bolo žalobcovi doručené dňa 26. 4. 2019 a právoplatnosť nadobudlo dňa 16. 5. 2019. Právo na náhradu škody sa preto premlčalo dňa 26. 4. 2022. V čase, keď mu žalobca doručil žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, t. j. dňa 1. 7. 2022, preto už bol nárok žalobcu na náhradu škody premlčaný. Navrhol podanú žalobu zamietnuť.

3. Žalobca vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovaného (replike), doručenom súdu dňa 22. 5. 2023, uviedol, že v žalobe, resp. aj v žiadosti o predbežne prerokovanie nároku na náhradu škody, venoval celú kapitolu otázke premlčania. Poukázal na ustanovenia zákona číslo o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon číslo “), v zmysle ktorého premlčacie lehoty v čase od účinnosti zákona do 30. 4. 2022, t. j. spolu 35 dní neplynuli. V zmysle novely zákona číslo , vykonanej zákonom číslo , premlčacie lehoty neplynuli v období od 19. 1. 2021 do 28. 2. 2021, t. j. spolu 41 dní. Lehota na podanie žiadosti sa teda celkovo predĺžila o 76 dní. Keďže k vydaniu uznesenia o zastavení trestného stíhania došlo dňa 18. 4. 2019, trojročná lehota by uplynula dňa 18. 4. 2022, avšak po predĺžení o predmetných 76 dní sa posunula na 3. 7. 2022. Preto lehota na podanie žiadosti bola riadne zachovaná a žiadosť bola podaná včas. Poukázal na to, že sám žalovaný si premlčaciu lehotu počíta od 26. 4. 2019, čím by sa koniec premlčacej lehoty posunul na 10. 7. 2022. Nestotožnil sa so závermi žalovaného o neexistencii nezákonného rozhodnutia, ktoré vychádzajú z nesprávnej interpretácie práva a ignorácie súčasnej rozhodovacej praxe súdov. Z aktuálnej judikatúry vyplýva záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, bol oslobodený spod obžaloby, resp. jeho trestné stíhanie bolo právoplatne skončené postúpením veci do priestupkového konania, má zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia, resp. vedením nezákonného trestného stíhania. Neskúma sa pritom, na základe akých podkladov bolo začaté alebo vedené trestné stíhanie, podstatné je len to, aký bol jeho výsledok. Akékoľvek úvahy o tom, že proti nemu vedené trestné stíhanie bolo v danom čase opodstatnené a dôvodné, sú úplne bez právneho významu pre konanie a uplatnený nárok. Pre posúdenie vzniku nároku na náhrady škody nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, na podklade ktorého začali trestné stíhanie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. V danom prípade sa podozrenie orgánov činných v trestnom konaní nepotvrdilo a trestné stíhanie proti nemu vedené bolo zastavené z dôvodu, že skutok, ktorý mu bol kladený za vinu, za nestal. Poukázal na to, že v prípade nemajetkovej ujmy nie je možné hovoriť o rovnakom dôkaznom bremene ako v prípade skutočnej škody, nakoľko nemajetková ujma je subjektívnou kategóriou škody, ktorá sa nedá matematicky kvantifikovať. Je definovaná ako určitá psychická nepohoda u poškodeného, narušenie normálneho psychického zdravia a pohody poškodenej osoby, ku ktorému došlo v dôsledku protiprávneho konania. Ide o utrpenie na tých nehmotných hodnotách, ktoré sa dotýkajú vnútornej integrity poškodenej osoby. Súd je povinný skúmať len to, či existuje racionálny predpoklad, že akákoľvek iná osoba v obdobnom postavení by mohla rovnako cítiť obdobnú ujmu, ako je tomu v prípade poškodeného. Nemajetková ujma vzniká už samotným zásahom do základných práv a slobôd fyzickej osoby, ak sa preukáže, že tento zásah nebol v súlade s právom. Každé trestné stíhanie a všetky v ňom vykonané zásahy do základných práv a slobôd fyzickej osoby bez ďalšieho vyvolávajú vznik nemajetkovej ujmy, najmä v prípade, ak sa preukáže, že trestné stíhanie bolo od začiatku nezákonné. Trestné stíhanie nevinnej osoby je negatívnym a traumatizujúcim zážitkom tejto osoby a je spôsobilé privodiť jej psychické nepohodlie. Poukázal na to, že je preukázané aj splnenie príčinnej súvislosti, nakoľko v prípade, ak by sa proti nemu neviedlo trestné stíhanie, ktoré sa skončilo zastavením, žiaden z následkov by nenastal. Jediným a výlučným dôvodom pre vznik nemajetkovej ujmy, ktorú si uplatňuje, je nezákonné trestné stíhanie. Navrhol podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

4. Žalovaný vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu (duplike), doručenom súdu dňa 31. 5. 2023, poukázal na to, že žalobca v replike neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani neoznačil dôkazy, ktoré by boli spôsobilé zmeniť argumentáciu, ktorú prezentoval vo vyjadrení ku žalobe. V plnom rozsahu odkázal na písomné vyjadrenie ku žalobe. Argumentáciu žalobcu k vznesenej námietke premlčania považoval za nedôvodnú. Poukázal na to, že zákona číslo upravoval prerušenie plynutia lehôt na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, nie na uplatnenie práva na podanie žiadosti na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na príslušnom orgáne. Preto žalobca podal žiadosť dňa 1. 7. 2022 oneskorene a k premlčaniu jeho práva na podanie žiadosti došlo dňa 26. 4. 2022. Poukázal tiež na to, že v žalobe sa žalobca žiadnym spôsobom nevyjadril k uplatneniu svojho práva na náhradu škody v zákonnej lehote. Uvedenú argumentáciu uviedol len v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Trval na vznesenej námietke premlčania. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k existencii nezákonného rozhodnutia a trval na skutočnosti, že neexistuje nezákonné rozhodnutie, na podklade ktorého by mohol byť žalobcovi priznaný nárok na náhradu škody. Uviedol, že nie každé začatie trestného stíhania, resp. vznesenie obvinenia, ktoré je neskôr zastavené, automaticky zakladá existenciu nezákonného rozhodnutia. Trval tiež na tom, že uznesenie o začatí trestného stíhania bolo dôvodné, zákonné a správne. Vo vzťahu k výške škody poukázal na skutočnosť, že žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani nepredložil dôkazy na podporu svojich tvrdení, ktoré by boli spôsobilé zmeniť jeho stanovisko. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu vzniku nemajetkovej ujmy a jej výšky, nakoľko nepreukázal existenciu závažnej ujmy z hľadiska intenzity, trvania a rozsahu nepriaznivých následkov, vzhľadom na jeho postavenie v rodine, v spoločnosti. Zároveň nijakým spôsobom neodôvodnil výšku požadovanej sumy. Poukázal na to, že pre rovnaký skutok bolo približne v rovnakom období vedené voči žalobcovi aj ďalšie trestné stíhanie pre trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa , formou podpálenia osobného motorového vozidla, ktoré bolo zastavené pre premlčanie, pričom z doterajších podaní žalobcu nie je zrejmé, či mu majetková ujma vznikla aj v dôsledku zastavenia tohto trestného stíhania, resp. ako odlíšil majetkovú ujmu, ktorá mu vznikla zastavením uvedených trestných stíhaní. Navrhol podanú žalobu zamietnuť.

5. Advokát žalobcu na pojednávaní trval na obsahu písomných podaní vykonaných vo veci v priebehu konania. Poukázal na to, že k žalovaným vznesenej námietke premlčania sa už dvakrát pomerene obsiahlo vyjadrili. Uviedol, že inštitút predbežného prejednania nároku je podmienkou uplatnenia nároku na súde a v prípade nepodania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku by súd nemohol ani vo veci konať. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, považuje lex korona za zákon, ktorý spôsobil neplynutie lehôt aj vo vzťahu k predbežnému prejednaniu nároku. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , podľa ktorého nie je rozhodujúce, ako vyhodnotili orgány činné v trestnom konaní pôvodné podozrenie, ale či skutočne sa preukázali tieto podozrenia ako dôvodné. Posudzuje sa vždy len konečný stav, teda nie to, ako sa veci javili v čase vznesenia obvinenia. Vo vzťahu k výške nemajetkovej ujmy poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. a , podľa ktorých súd je len oprávnený skúmať, či by aj iná osoba v rovnakom postavení ako poškodený pociťovala ujmu. Uviedol, že, napriek žiadosti o predbežné prejednanie nároku, zo strany žalovaného nebola žiadna odpoveď, ani len žiadne ospravedlnenie za nezákonné vedenie trestného stíhania voči žalobcovi. Poukázal na skutočnosť, že nemajetková ujma je subjektívna kategória a len poškodený je ten, kto určuje, ako nezákonné trestné stíhanie narušilo jeho psychický stav a jeho psychické rozpoloženie. Zákon o odškodňovaní obetí trestných činov nehovorí nič o odškodňovaní nemajetkovej ujmy v tomto konaní a jediná aplikácia tohto zákona by bola možná vo vzťahu k maximálnej výške náhrady. Navrhol podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

6. Poverená zamestnankyňa žalovaného na pojednávaní trvala na obsahu písomných podaní vykonaných vo veci. Uviedla, že nárok žalobcu považujú za nedôvodný a premlčaný. Žalobca nesprávne aplikoval § 1 lex korona. Žiadosť o predbežné prejednanie nároku podal po uplynutí premlčacej doby, ktorá uplynula 26. 4. 2022. Poukázala na to, že uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesenie obvinenia bolo vydané na základe operatívneho návrhu príslušného útvaru PZ, nad prípravným konaním bol vykonaný dohľad prokurátorom a prokurátor pochybenia v rámci prípravného konania nezistil. V uznesení o zastavení trestného stíhania, vydanom Krajskou prokuratúrou Žilina, je konštatované, že postup pri začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia bol dôvodný, a že neskoršími vykonanými dôkazmi bolo zistené, že trestné stíhanie je nedôvodné. Žalobca nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a jej výšku a neodôvodnil premrštenú sumu požadovanej náhrady. Požadovaná náhrada je aj v rozpore s ustanovením . Poukázala na to, že žalobca vo svojej výpovedi nepreukázal, aká mu vznikla konkrétna ujma, v akej výške a v akom období mu nemajetková

ujma vznikla, pričom z jeho výpovede vyplynulo, že si uplatňuje aj nároky z iných trestných stíhaní, a to aj z trestného stíhania za trestný čin úkladnej vraždy. Navrhla podanú žalobu zamietnuť.

7. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že trestne stíhaný začal byť od 6. 9. 2017 v iných trestných veciach, kde mu bolo vznesené obvinenie na základe výpovede Š. C.. Š. C. vo svojej výpovedi dňa 28. 8. 2017 vypovedal aj o skutku, pre ktorý bol neskôr obvinený. Dňa 6. 9. 2017 bol zadržaný vyšetrovateľom a bol daný návrh na jeho vzatie do väzby. Následne mu bolo vznesené obvinenie za skutok, ktorý je predmetom sporu, a to dňa 4. 12. 2018. V tom čase bol v ústave na výkon väzby pre skutky poškodzovania cudzej veci a prípravu úkladnej vraždy, kde mu hrozil trest 25 rokov až doživotie. Skutky, pre ktoré bol vzatý do väzby, nespáchal a bol spod nich právoplatne oslobodený. Na základe výsluchu Š. C. mu bolo vznesené obvinenie aj za poisťovací podvod pre vozidlo BMW, za ktorý skutok bol následne oslobodený Okresným súdom Liptovský Mikuláš. Z úradného záznamu, ktorý bol súčasťou spisu, v ktorom mal vznesené obvinenie pre trestný čin prípravy úkladnej vraždy, vyplynulo, že Š. C. mal vypovedať, že vozidlo Škoda Superb mala podpáliť iná osoba a nie on. Tento úradný záznam nebol postúpený z NAKA na políciu v Liptovskom Mikuláši. Polícia v Liptovskom Mikuláši mu následne vzniesla obvinenie bez toho, aby bol vypočutý pred vznesením obvinenia ako svedok. Podľa jeho názoru, obvinenie v tejto veci mu bolo vznesené účelovo, aby mali podporu na jeho zotrvanie vo väzbe. Vznesenie obvinenia mu sťažovalo bránenie sa v iných trestných veciach, keďže mu pribudli dve trestné stíhania za obdobné trestné činy, a to na základe výpovedí Š. C.. V tom čase bol vo väzbe a veľmi zle to na neho psychicky vplývalo. K výške škody dospel po dohode s advokátom a bolo v nej zohľadnené všetko, teda že obvinenie bolo vznesené nezákonne, že bol v iných trestných veciach vo väzbe, a že vznesenie obvinenia mu sťažovalo možnosť sa brániť, pričom skutok nespáchal a išlo o pomstu zo strany Š. C.. Uviedol, že bolo ťažké manželke vysvetľovať, že mu bolo vznesené ďalšie obvinenie. Bolo to veľmi ťažké na jeho psychiku, aj na psychiku jeho manželky, manželka mu plakala v telefóne. Museli sa kvôli bezpečnosti odsťahovať. Prišiel o možnosť vychovávať deti v čase, keď bol vo väzbe. Prišli o bývanie, prišiel o podnikanie. Do väzby bol vzatý v inej trestnej veci a dookola vysvetľoval v každom trestnom konaní, že je nevinný. Pociťoval, že to bolo účelovo urobené preto, aby zostal vo väzbe. Nemajetková ujma mu vznikla aj v súvislosti s inými trestnými stíhaniami. Do väzby bol vzatý 6. 9. 2017 a prepustený bol 14. 2. 2019. Vo väzbe bol najskôr za poškodzovanie cudzej veci. Ku poslednému dňu väzby to bolo prekvalifikované na všeobecné ohrozenie. Z prvej väzby bol prepustený v auguste 2018, a následne bol hneď zadržaný a vzatý do väzby za prípravu úkladnej vraždy. Z tejto väzby bol prepustený 14. 2. 2019. Za oba skutky, teda aj za poškodzovanie cudzej veci, ktoré bolo prekvalifikované na všeobecné ohrozenie, aj za prípravu úkladnej vraždy, bol oslobodený. Pri rozhodovaní o jeho žiadostiach o prepustenie z väzby sa posudzovalo aj jeho stíhanie v iných veciach. Od augusta 2018 do prepustenia z väzby sa dvakrát rozhodovalo o žiadosti o prepustenie z väzby. Nepamätal si, kedy to bolo, bolo to niekedy v zime. Z väzby bol prepustený na základe príkazu prokurátora. Pred vzatím do väzby bol prevádzkovateľom taxislužby. Po vzatí do väzby sa manželka musela odsťahovať z dôvodu bezpečnosti a v podnikaní sa museli spoľahnúť na zamestnancov a cudzích ľudí. Doteraz musí dcére často vysvetľovať, prečo bol vo väzbe. Rozpráva sa aj so synom, ktorý chodil ku nemu na návštevy do väzby, ako trpel, keď bol vo väzbe. Momentálne pracuje na stavbe vo firme, ktorú vedie jeho manželka, nakoľko iný človek by ho nezamestnal.

8. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

9. Uznesením Krajskej prokuratúry Žilina zo dňa 18. 4. 2019, číslo: Kv 25/19/5500-6, bolo trestné stíhanie obvineného H. E. pre trestný čin poisťovacieho podvodu podľa , pre skutok, že ako manžel spoločníčky a konateľky spoločnosti MBD, s.r.o. D. E. a ako osoba, ktorá v skutočnosti túto spoločnosť riadila, požiadal krátko pred dňom 3. 3. 2011 Š. C., aby podpálil osobné motorové vozidlo Škoda Superb 2,5 TDI, EČV: LM359BX, r. v. 2007, na tento účel zabezpečil horľavinu, ktorú ponechal pod balkónom svojej bytovky, následne Š. C. dňa 3. 3. 2011 v čase okolo 3.00 hod. auto zaparkované pri bytovke na ul. E. Penkalu 879/9 v Liptovskom Mikuláši podpálil, na základe čoho došlo ku škode na vozidle vo výške približne 10000 eur, následne spoločnosť MBD, s.r.o. si na základe uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení vozidla uplatnila dňa 11. 3. 2011 u poisťovne KOOPERATIVA, a.s., Vienna Insurance Group nárok na výplatu poistného plnenia na základe vzniku škody na poistenom vozidle, pričom poisťovni bolo zamlčané, že škoda bola spôsobená na pokyn obvineného úmyselným konaním, keď v tomto prípade by išlo o výluku z poistného plnenia a poisťovňa spoločnosti MBD, s.r.o. poistné plnenie vyplatila vo výške 8775,82 eura, likvidáciu poistnej udalosti

ako totálnu škodu oznámila spoločnosti MBD, s.r.o. listom zo dňa 25. 5. 2011, čím jej bola spôsobená škoda v uvedenej výške, zastavené, lebo bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo. Uvedené uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 26. 4. 2019. Podľa odôvodnenia uznesenia, obvinený bol vo veci vypočutý dňa 15. 1. 2019, pričom uviedol, že ide o ďalší výmysel Š. C.. Vypočutý bol aj svedok Š. C., ktorý pri výsluchu dňa 22. 2. 2019 uviedol, že nechce k veci vypovedať, pretože už k veci vypovedal a bolo to zapísané a povedal už, že predmetné vozidlo podpálil. Následne využil právo na odopretie výpovede, aby si nespôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania. Prokurátor v odôvodnení uznesenia konštatoval, že v čase vydania uznesenia o začatí trestného stíhania bol postup dôvodný a vyplýval z aktuálne zabezpečených dôkazov, a to výpovedí Š. C. z iných trestných vecí. Prokurátor tiež konštatoval, že počas vyšetrovania trestnej veci voči obvinenému nebol zabezpečený ani jeden dôkaz, ktorý by akýmkoľvek spôsobom preukazoval spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Dôkazy, ktoré nasvedčovali tomuto podozreniu, boli vykonané len v iných trestných veciach a neboli potvrdené dokazovaním v tejto konkrétnej veci. Dokazovaním v trestnej veci nebol získaný dôkaz o tom, že sa vôbec stal skutok, pre ktorý je trestné stíhanie vedené.

10. Žalobca dňa 1. 7. 2022 požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a uplatnil si náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 32300 eur.

11. Podľa , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

12. Podľa . , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu.

13. Podľa , v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

14. Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

15. Podľa , najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa a 8.

16. Podľa , lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

17. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa zákona číslo , lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.

19. Podľa zákona číslo v znení účinnom od 19. 1. 2021, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde,

uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú.

20. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu zamietol, nakoľko žalovaný vzniesol proti žalobcom uplatnenému nároku námietku premlčania, ktorej dôvodnosť bola v konaní preukázaná. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody - nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím - uznesením o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia zo dňa 4. 12. 2018. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky je štátnym orgánom oprávneným konať v mene štátu vo vzťahu ku nároku uplatnenému žalobcom. Taktiež nebolo sporné, že voči žalobcovi bolo vedené trestné stíhanie pre trestný čin poisťovacieho podvodu podľa , na základe uznesenia vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Liptovský Mikuláš zo dňa 4. 12. 2018 a že trestné stíhanie bolo zastavené uznesením Krajskej prokuratúry Žilina zo dňa 18. 4. 2019, z dôvodu, že bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý bolo vedené trestné stíhanie. Nespornou bola aj skutočnosť, že uznesenie o zastavení trestného stíhania bolo žalobcovi doručené dňa 26. 4. 2019. Taktiež bolo nesporné, že žalobca dňa 1. 7. 2022 doručil žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a že žalovaný na uvedenú žiadosť neodpovedal, ani žalobcovi uplatnenú škodu, ani jej časť neuhradil. Sporným bolo splnenie predpokladov pre vznik nároku žalobcu na náhradu škody a včasnosť uplatnenia nároku na súde, nakoľko žalovaný vzniesol námietku premlčania.

21. Z dôvodu hospodárnosti konania sa súd prioritne zaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania. V zmysle zákonného ustanovenia sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode, najneskôr však za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda. Právo na náhradu škody spôsobenej štátom sa teda premlčuje v trojročnej subjektívnej a v desaťročnej objektívnej premlčacej lehote. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je rozhodný okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode a ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, okamih doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. V prejednávanej veci bol okamihom rozhodným pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva deň 26. 4. 2019, t. j. deň, kedy bolo žalobcovi doručené uznesenie o zastavení trestného stíhania. Uvedeným dňom sa žalobca dozvedel o škode, ktorá mu mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím. Medzi stranami sporu nebola uvedená skutočnosť sporná. Žalovaný tvrdil, že v čase doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, t. j. dňa 1. 7. 2022, už bol nárok žalobcu premlčaný, keď k uplynutiu trojročnej subjektívnej premlčacej lehoty malo dôjsť dňa 26. 4. 2022. Súd dôvodnosť uvedenej argumentácie preukázanú nemal. V zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona číslo , lehota na uplatnenie nároku žalobcu na náhradu škody v čase od 27. 3. 2020 do 30. 4. 2020 a v čase od 19. 1. 2021 do 28. 2. 2021 neplynula (spočívala). Preto žalobca doručil žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody ešte počas plynutia trojročnej premlčacej lehoty. Taktiež premlčacia lehota neplynula od 1. 7. 2022 do 31. 12. 2022 v súlade so zákonným ustanovením , teda šesť mesiacov od doručenia žiadosti žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalovanému. Strany sporu svoju argumentáciu vo vzťahu ku premlčaniu nároku sústreďovali na podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobuje len prerušenie plynutia premlčacej lehoty. Nárok na náhradu škody je z hľadiska jeho včasnosti nutné uplatniť v trojročnej premlčacej lehote na súde. Podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku sa plynutie premlčacej lehoty len prerušilo a premlčacia lehota od 1. 1. 2023 plynula znova (jej plynutie pokračovalo). Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že premlčacia lehota plynula od 27. 4. 2019 do 26. 3. 2020, od 1. 5. 2020 do 18. 1. 2021, od 1. 3. 2021 do 30. 6. 2022 a od 1. 1. 2023. Do dňa 19. 2. 2023, t. j. do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žaloby na súd, tak spolu uplynulo 1135 dní, čo predstavuje viac ako tri roky. V čase podania žaloby na súd už preto trojročná premlčacia lehota uplynula, a to ku dňu 11. 1. 2023. Vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby, ktorým bolo premlčanie žalobcom uplatneného nároku, sa súd, z dôvodu hospodárnosti konania, ďalšou argumentáciou strán sporu, týkajúcou sa splnenia predpokladov vzniku nároku žalobcu na náhradu škody, nezaoberal.

22. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. V súlade so zákonným ustanovením vznikol nárok na náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešnému žalovanému. Súd preto priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade so zákonným ustanovením , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.