Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/52/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu A. B. A. a sudkýň JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Ľubica Bundzelová v spore žalobcu: A. A. C., nar. XX. XXXXXX XXXX, bytom D. E. XX, F.

- A., zast. splnomocnenkyňou: SOPKO LEGAL s.r.o., so sídlom Paulínska 7523/24, Trnava, IČO: 47 631 741, proti žalovanej: A. C., nar. X. XXXXXX XXXX, bytom D. E. XX, F. - A., zast. advokátom: Mgr. Slavomír Trnkócy, Záhradnícka 71, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -162 zo dňa 13. septembra 2021, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom rozhodol, že bezpodielové spoluvlastníctvo sa vyporiadava tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje zostatok na účte vo G. H. I., J., Bratislava, č. účtu K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu 1.3.2019 vo výške 14.090,13 eur a do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje zostatok na účte v K. K., J., Bratislava, č. účtu K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu 1.3.2019 vo výške 1.112,07 eur; II. výrokom uložil žalobcovi povinnosť z titulu vyrovnania podielov bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán zaplatiť žalovanej sumu vo výške 27.609,03 eur, do tridsať dní od právoplatnosti rozsudku; III. výrokom rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. , , a , , a , ( ďalej len ,,O.z.“ ), s poukazom na procesné ustanovenia , , a ( ďalej len ,,“ ).

3. Prvoinštančný súd vychádzal zo skutkových zistení, že manželstvo sporových strán zaniklo rozvodom manželstva dňa 1.3.2019. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je masa bezpodielového spoluvlastníctva manželov označená stranami sporu, ktorej existencia bola v konaní preukázaná, a to: peňažné prostriedky na účte žalobcu, ktoré ku dňa zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli vo výške 14.090,13 eur, peňažné prostriedky na účte žalovanej, ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 1.112,07 eur a hodnota obchodného podielu žalobcu v Spoločnosti, ktorá v zmysle znaleckého posudku predstavuje sumu vo výške 42.240 eur. Do 27.7.2021 boli predmetom masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov aj nehnuteľnosti ( vrátane ich vybavenia ) zaťažené záložným právom na zabezpečenie spoločného úveru strán sporu, avšak tieto

nehnuteľnosti strany sporu spoločne predali, z kúpnej ceny vyplatili spoločný úver a zostávajúcu časť kúpnej ceny si rozdelili rovným dielom. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že by súčasťou masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli prostriedky uvádzané žalovanou, a to: (1) príjem žalobcu z výkonu funkcie poradcu europoslankyne A. I. v rokoch 2012-2014, (2) odmena žalobcu za výkon funkcie konateľa v spoločnosti LEGATI, s.r.o., (3) peňažné prostriedky spotrebované žalobcom na chod domácnosti, (4) kúpnu cenu nehnuteľnosti, v ktorej žalobca žije, (4) prostriedky na účte žalobcu 12 mesiacov pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná v danom prípade neuniesla bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, keď v konaní nebolo tvrdené, v akej výške a z akého dôvodu má byť príjem žalobcu resp. potenciálny príjem žalobcu pod bodmi (1) a (2) zahrnutý do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ohľadne výšky príjmu z výkonu funkcie poradcu europoslankyne žalovaná navrhla vykonanie dôkazu

- vyžiadanie tejto informácie od žalobcu alebo od zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, avšak daný príjem mal byť podľa tvrdenia žalovanej dosahovaný v rokoch 2012-2014, t.j. 5-7 rokov pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žalobca uvádzal, že všetky príjmy z výkonu tejto funkcie sú spotrebované. Žalovaná v konaní nevedela uviesť, či by príjem z výkonu tejto funkcie ( a v akej výške ) mal predstavovať úspory alebo bol použitý bez súhlasu manželky a ak by bol použitý bez súhlasu manželky, tak na aký účel. Vo vzťahu k potenciálnemu príjmu, resp. príjmu, ktorý mal žalobca dosahovať z výkonu funkcie konateľa spoločnosti LEGATI, s.r.o. žalovaná neuviedla ani základné skutkové tvrdenia, a to od kedy do kedy mal žalobca dosahovať tento príjem, v akej výške ( hoci uvádza, že v prípade bezodplatnej zmluvy malo ísť o odmenu obvyklú, neuvádza ani výšku tejto obvyklej odmeny ), a z akého titulu si uplatňuje tento príjem ako súčasť masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, keď žalovaný tvrdí, že výkon funkcie mal byť bezodplatný. Žalovaná nepreukázala existenciu iného majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ako toho, ktorý je uvedený v predchádzajúcom bode tohto odôvodnenia, nepreukázala, že by súčasťou masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov mali byť úspory, že by si v rozhodnej dobe uplatnila relatívnu neplatnosť právnych úkonov žalobcu bez súhlasu žalovanej, že by žalobca vynaložil prostriedky bezpodielového spoluvlastníctva manželov na svoj výlučný majetok, ani že by existovala pohľadávka na zaplatenie odmeny žalobcovi, ktorá by mala patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( a v akej výške ). Súd do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezahrnul ani prostriedky spotrebované manželom na vedenie domácnosti (3), keď takto spotrebované prostriedky posúdil ako bežnú vec a zároveň konštatoval použitie prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov tiež na vedenie domácnosti žalovanej, keď v rozhodnom čase strany sporu už spoločnú domácnosť nezdieľali. Rovnako nemal za preukázané, že by mala byť súčasťou masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov kúpna cena nehnuteľnosti, v ktorej žalobca žije so svojou priateľkou (4). Konštatoval, že vo vzťahu k tejto položke žalovaná neuniesla bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu, keď v konaní neuviedla dostatočne určité skutkové tvrdenia, v konaní ani nebolo tvrdené, o akú konkrétnu nehnuteľnosť ide, kedy mala byť nehnuteľnosť zakúpená, za akú kúpnu cenu, nenavrhla dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať, že kúpnu cenu zaplatil žalovaný. Súd v konaní o vyporiadanie BSM nemôže posudzovať otázku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi tohto konania. V konaní nebolo preukázané ani neboli navrhnuté dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať, že žalobca skutočne zaplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosť vo vlastníctve tretích osôb z prostriedkov bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez súhlasu žalovanej, v konkrétnej výške ( ktorá v konaní nebola ani tvrdená ), a kedy malo k takémuto vynaloženiu prosriedkov na majetok tretích osôb dôjsť. Rovnako súd nemal za preukázané, že by predmetom masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov mali byť prostriedky na účte žalobcu 12 mesiacov pred zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov (4). Predmetom masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov je majetok, ktorý je v bezpodielového spoluvlastníctva manželov v čase jeho zániku, do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je možné zahrnúť majetok, ktorý síce bol v bezpodielového spoluvlastníctva manželov pred jeho zánikom, ale v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov bol už spotrebovaný, keď v konaní nebolo preukázané, že by tento majetok ( aj ak by sa jeho existencia preukázala ) mal byť spotrebovaný iba jedným z manželov na jeho súkromnú spotrebu mimo rámca bežných vecí, a nie na bežnú spotrebu strany sporu, na spoločné potreby strán sporu, majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( spoločný úver, náklady na nehnuteľnosť ), pre potreby maloletého dieťaťa a pod. K hodnote podielu, ktorý má titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vyplatiť žalobca žalovanej dospel tak, že žalobcovi pripadla pohľadávka - zostatok na účte v banke vo výške 14.090,13 eur a zároveň zostal vlastníkom obchodného podielu v hodnote 42.240 eur, žalovanej pripadla pohľadávka - zostatok na účte v banke vo výške 1.112,07 eur. Hodnota masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov je tak 57.442,20 eur, z ktorej vzhľadom na rovnosť podielov manželov pri

vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov by mala každej zo strán zostať 1/2-ica, takže žalobca titulom hodnotového vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov mal povinnosť zaplatiť žalovanej sumu 27.609 eur ( (57.442,20 eur x 1/2) - 1.112,07 eur ), ktorú sumu vzhľadom na jej výšku uložil žalobcovi zaplatiť žalovanej do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, a to vzhľadom na výsledok predmetného konania, pri ktorom každý z účastníkov konania získal vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov hodnoty vo výške polovice v pomere k celku.

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Argumentovala tým, že súd prvej inštancie bez riadneho odôvodnenia, odignoroval jej procesné návrhy na vykonanie dokazovania za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci, čo mu neumožnilo rozhodnúť v zmysle platného právneho poriadku. Nevykonaním ňou navrhovaných dôkazov súd prvej inštancie nemohol ustáliť masu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ani jej hodnotu. Žalobca úmyselne neuviedol všetky veci, ktoré by v rámci vyporiadania, mali byť vyporiadané. Bez akéhokoľvek odôvodnenia v súlade s platným právnym poriadkom súd prvej inštancie odmietol zistiť ňou navrhované skutočnosti a uspokojil sa s vyjadrením žalobcu o tom, že veci boli spotrebované, resp. že tieto finančné prostriedky nenadobudol resp. ich neminul. Súd prvej inštancie, bez akéhokoľvek dokazovania uviedol, že sumu 600 eur nemá za preukázanú, že by patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie odmietol doplniť dokazovanie na základe jej návrhu o tom, či v čase zániku manželstva resp. 12 mesiacov pred ním žalobca nedisponoval aj s iným účtom ako uviedol žalobca vo svojom návrhu. Rovnako odmietol zisťovať, či žalobca z titulu výkonu svojej funkcie nepoberal odmenu v obchodnej spoločnosti, kde vykonával funkciu konateľa, keďže výkon tejto funkcie bez odmeny je v rozpore s platným právnym poriadkom. Súd prvej inštancie svojim postupom poprel význam a obsah právnej úpravy vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa ktorej súd nie je viazaný vymedzením masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkmi konania a ignoroval aj ustálenú súdnu prax vyšších súdnych autorít. Napr. aj v zmysle rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn. -521 zo dňa 31.1.2018, v ktorom odvolací súd uviedol, že ak v predmetnom konaní žalovaný preukázateľne za trvania manželstva vybral zo spoločného účtu peňažné prostriedky, ktoré boli predmetom bezpodielového vlastníctva manželov, nesie on dôkazné bremeno o tom, že ich použil v súlade s § 144 O.z. teda najmä na bežnú spotrebu manželov alebo na náklady spojené s užívaním a udržiavaním majetku v bezpodielovom vlastníctve. Dôkazným bremenom v prípade výberu peňazí urobeného len jedným z manželov bez vedomia druhého nemožno zaťažiť toho, kto výber neurobil, keďže tento manžel nie je o použití vybratých peňazí nijako informovaný, a teda pokiaľ ide o ich použitie, spravidla nemôže nič tvrdiť a dokazovať. Naopak ten, kto peniaze vybral, vie, ako ich použil a jeho teda zaťažuje dôkazné bremeno pokiaľ ide o ich použitie. V konaní pred súdom prvej inštancie, žalobca nemusel nič dokazovať. A to ani pri podozrení, ktoré vyplývalo zo zistení súdu v inom konaní. Nepochopenie jej argumentácie, keď tvrdila, že na nadobudnutie vlastníckeho práva k rodinnému domu partnerky žalobcu, boli použité finančné prostriedky, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd toto stotožnil s domáhaním sa vlastníckeho práva k domu.

5. Žalobca, ktorý odvolanie nepodával, k odvolaniu žalovanej uviedol, že mu bola doručená len prvá a tretia strana odvolania ( pozn. odvolací súd konštatuje, že aj v spise sa nachádza odvolanie žalovanej, kde sa nachádza len prvá a tretia strana, pričom toto žalovaná nedoplnila ani po výzve zaslanej jej súdom prvej inštancie ), a preto sa k odvolaniu ako celku nevie vyjadriť. Je bez právneho významu argument žalovanej, že žalobca úmyselne neuviedol všetky veci, ktoré by v rámci vyporiadania mali byť vyporiadané. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je civilným sporovým konaním, v ktorom predmet konania vymedzujú strany sporu. Ak sa žalovaná domnievala, že vo svojom návrhu neuviedol všetky majetkové hodnoty patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré by sa mali v konaní vyporiadať, mala tieto majetkové hodnoty v konaní nezameniteľne konkretizovať žalovaná a ich existenciu preukázať. Nie je úlohou súdu nahrádzať povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno žalovanej. Bez právneho významu je tiež argument žalovanej, že sa súd prvej inštancie uspokojil s vyjadrením žalobcu o tom, že veci boli spotrebované, resp. že tieto finančné prostriedky nenadobudol, resp. ich neminul. Aj tu platí, že nie je úlohou súdu nahrádzať povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno žalovanej. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je majetok, ktorý žalobca a žalovaná vlastnili ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Účelom konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je skúmať príjem rozvedených manželov pred rozvodom manželstva (predmetom konania nie je výživné), ale

vyporiadavať skutočný a reálne existujúci majetok v čase rozvodu. Žalovaná nepredložila žiaden konkrétny dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, že by žalobca s majetkom podliehajúcim bezpodielového spoluvlastníctva manželov nakladal v takom rozsahu, že by nešlo o bežnú vec, t.j. v rozsahu, na ktorý by sa vyžadoval súhlas žalovanej a na ktorý by sa malo prihliadať pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Keďže žalovaná nepoukázala na žiadne konkrétne neštandardné výbery z bankového účtu žalobcu, nemožno účinne poukazovať ani na rozsudok odvolacieho súdu označený na tretej strane odvolania.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie strany bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok je vecne správny, preto postupom podľa tento potvrdil.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho žalovaného bolo posúdiť, či prvoinštančný súd postupoval správne s poukazom na odvolacie dôvody predostreté žalovanou v odvolaní ak I. výrokom rozhodol, že bezpodielové spoluvlastníctvo sa vyporiadava tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje zostatok na účte vo G. H. I., J., Bratislava, č. účtu K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu 1.3.2019 vo výške 14.090,13 eur a do výlučného vlastníctva žalovanej prikazuje zostatok na účte v K. K., J., Bratislava, č. účtu K. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX ku dňu 1.3.2019 vo výške 1.112,07 eur; II. výrokom uložil žalobcovi povinnosť z titulu vyrovnania podielov bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán zaplatiť žalovanej sumu vo výške 27.609,03 eur, do tridsať dní od právoplatnosti rozsudku a III. výrokom rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku a pretože v podstatnom zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke ( žalovanej ). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

9. Podľa § 143 O.z. v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

10. Z hľadiska subjektov a obsahu majetkových vzťahov treba v manželstve rozlišovať majetkové vzťahy manželov k veciam v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ( § 143 O.z. ), ďalej majetkové vzťahy manželov k veciam v ich podielovom spoluvlastníctve ( napríklad, ktoré nadobudli spoločne pred uzavretím manželstva alebo za trvania manželstva právnym titulom darovania alebo dedenia ) a napokon majetkové vzťahy jednotlivých manželov samostatne k veciam, ktoré tvoria predmet ich oddeleného majetku ( ktoré nadobudol každý z nich samostatne pred uzavretím manželstva alebo ktoré slúžia osobnej potrebe jedného z manželov alebo výkonu jeho povolania alebo ktoré boli len jednému z nich vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku alebo ktoré nadobudol len jeden z nich po uzavretí manželstva právnym titulom darovania alebo dedenia alebo po uzavretí manželstva aj iným právnym

titulom, pokiaľ vznik oddeleného vlastníctva len jedného z nich zodpovedá manželmi uzatvorenej dohode podľa § 143a O.z. ).

11. V nadväznosti na princíp tzv. surogátu ( uznávaný aj súdnou praxou, napr. R 19/1960 ) treba vychádzať z toho, že pri výmene určitej veci za inú vec, pri ktorej nedochádza k rozmnoženiu majetku, zostáva charakter vlastníctva nadobudnutej veci nezmenený. Surogátom sú napríklad veci, ktoré si manželia obstarali z príjmov v ich bezpodielovom spoluvlastníctve ( ak sa na nadobudnutie novej veci použili okrem prostriedkov v bezpodielovom spoluvlastníctve aj prostriedky v samostatnom vlastníctve niektorého z manželov, patrí táto vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ). Ak ale určitú vec nadobudol jeden z manželov počas trvania manželstva výlučne za prostriedky tvoriace jeho oddelené vlastníctvo, zostáva aj takto nadobudnutá vec predmetom jeho samostatného vlastníctva ( to neplatí, ak sa na nadobudnutie novej veci použili okrem prostriedkov v oddelenom vlastníctve jedného z manželov aj prostriedky v bezpodielovom spoluvlastníctve; v tom prípade patrí táto vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ).

12. Obdobne aj doterajšia judikatúra súdov Slovenskej republiky, ktorá v R 49/1973 dospela k záveru, že vec nadobudnutá za trvania manželstva sa stane predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pokiaľ nie je obstaraná za finančné prostriedky, ktoré sú majetkom výlučne len jedného z manželov. V stanovisku R 42/1972 bol vyslovený záver, že pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich jednak do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jednak do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súdna prax dospela tiež k záveru, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí ani vec získaná ( kúpou, výmenou ) za prostriedky patriace do oddeleného majetku jedného z manželov. Nejde tu totiž o nadobudnutie nového majetku ani o rozmnoženie už existujúceho majetku za trvania manželstva, ale o zmenu, ktorá nemá vplyv na povahu ( vlastníctva ) týchto vecí ako predmetu výlučného ( oddeleného ) vlastníctva jedného z manželov.

13. Pri nadobúdaní vecí do bezpodielového spoluvlastníctva všeobecne platí a súdna prax vychádza zo zásady, že pokiaľ za trvania manželstva bola vec nadobudnutá jednak z prostriedkov, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, t.j. zo spoločných, a jednak z prostriedkov patriacich výlučne niektorému z manželov ( získaných dedením, darovaním a pod. ), stáva sa takáto vec predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To isté platí aj v prípade, ak by boli na nákup veci použité prostriedky získané z výťažku z predaja veci patriacej do výlučného vlastníctva niektorého z manželov a čiastočne použité spoločné prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( R 42/1972, str. 125 ). Znamená to, že ak ide o vec nadobudnutú za trvania manželstva kúpou ( nie dedičstvom alebo darom ), ktorá neslúži osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, pričom na jej zakúpenie neboli použité len finančné prostriedky patriace výlučne len jednému z manželov, v takom prípade ide vždy o vec, na ktorú sa nepochybne vzťahuje zákonné ustanovenie § 143 O.z., t.j. vec, ktorá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí. Pre úplnosť treba ešte uviesť, že ak by aj kúpna cena veci bola celkom zaplatená z výlučných prostriedkov každého z manželov, avšak kupujúcimi boli obaja manželia a obaja pri uzavretí kúpnej zmluvy prejavili vôľu nadobudnúť vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, stáva sa táto vec predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva.

14. Podľa § 149 O.z. ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 O.z. Ak do 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do 3 rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. U ostatných hnuteľných vecí a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné. S prehĺbením dispozitívneho charakteru noriem upravujúcich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov platí, že manželia nemusia pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zvoliť jediný spôsob, ale môžu kumulovať rôzne spôsoby. Ohľadne časti majetku uzavrú dohodu, časť učinia predmetom konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a zvyšok bude vyporiadaný na základe zákonnej domnienky. Nemožno im vnucovať určitý spôsob vyporiadania, preto

ak podajú návrh na vyporiadanie len časti spoločného majetku, je súd týmto rozsahom viazaný (nie je viazaný navrhnutým spôsobom vyporiadania). Súd tak môže do vyporiadania zahrnúť len ten majetok, ktorý strany výslovne učinili predmetom vyporiadania. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže súd vyporiadať len ten majetok, ktorý strany navrhli k vyporiadaniu do 3 rokov od jeho zániku.

15. Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v ustanovení § 150 O.z. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ustanovenia § 150 O.z. pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t. j. usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt bývalých manželov. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrilo a čo zároveň existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadavanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, čo znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva strán a ich spoločného hospodárenia.

16. O.z. nemá výslovne ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy totiž v ustanovení § 143 O.z. nie sú vyslovene upravené. Pri týchto osobitne neupravených vzťahoch je potrebné vychádzať z ustanovení O.z., ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom najbližšie a primerane použiť ustanovenie § 149 a § 150 O.z. a vykonať tiež vyporiadanie pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však týka vzťahu medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( Zhodnotenie NS ČSSR, sp. zn. , R42/1972 ).

17. Sporové konanie ( akým je aj v posudzovanej veci ) je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je založená na tom, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy na ich preukázanie je zásadne vecou strán sporu. Právna úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov spočíva na stranách a ukladá im povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon ukladá stranám tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; ktoré skutočnosti sú potrebné, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá sporný právny vzťah strán upravuje. Táto právna norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena ( t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané ) ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena.

18. Podľa , v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

19. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

20. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

21. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

22. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, ods. 2 na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

23. Podľa , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

24. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci ( či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa , alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec ).

25. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách konania. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho je, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

26. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením bremena tvrdenia a dôkazného bremena ( preukázania tvrdených skutočností ). Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je potom určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej sporný právny pomer strán. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami v spore je závislé na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.

27. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia ( , ). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ( ). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

28. V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované. Krajský súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „ práva patria len bdelým “ ( pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým ), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. Je preto vždy na strane, ktorá tvrdí, že jej práva boli

dotknuté, aby preukázala, že jej nárok patrí. Pri predložení dôkazov, ktoré dávajú jasný a zrozumiteľný doklad o jeho práve, možno žalobe vyhovieť.

29. Strany majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ňou tvrdená skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia ( ) a povinnosť dôkazná ( ) pre obe strany sporu sú teda odlišné a celkom samostatné.

30. zaviedol do slovenského procesného práva ako novum právny inštitút prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany ( ). Tento inštitút je naviazaný najmä na zásadu koncentrácie konania ( ). Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania. Omeškané procesné úkony sú neúčinné. Účelom zmeny je urýchlenie konania, čo sa prejavuje precizovaním procesných povinností strán sporu pri predkladaní skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a pod. Zaviedla sa diskrečná právomoc súdu ( podľa okolností konkrétneho prípadu ) neprihliadnuť na procesné úkony strán sporu, ktoré neboli urobené včas.

31. V záujme zefektívnenia dokazovania zákonodarca v pristúpil k novej koncepcii koncentrácie konania, ktorej zmyslom je uskutočniť isté procesné úkony v určitej fáze konania, čo zvyšuje procesnú zodpovednosť strán sporu a ich prístup k plneniu dôkaznej povinnosti. Strany sporu musia do momentu určeného zákonom uviesť všetko ( skutkové tvrdenia aj dôkazy ), na čom chcú postaviť svoj nárok, resp. poprieť nárok protistrany. Ak tak neurobia v zákonom určenej dobe, túto možnosť stratia. Možnosť modifikácie predmetu dokazovania sa eliminuje len na nevyhnutné a nepredvídateľné zmeny alebo na zmeny vyplývajúce z výsledkov vykonaného dokazovania. Na skutočnosti a dôkazy predložené a označené neskoro súd neprihliada, hľadí sa na ne akoby neboli uplatnené. rozlišuje sudcovskú a zákonnú koncentráciu konania ( a ). Sudcovská koncentrácia sa neuplatní v sporoch s ochranou slabšej strany, okrem výnimky, ak je spotrebiteľ v konaní zastúpený advokátom ( v spojení s ).

32. Ustanovenie o sudcovskej koncentrácii konania je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v článku 5 ( súd môže v rozsahu ustanovenom zákonom odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní ). Vo všeobecnosti procesný úkon v zmysle nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr, ak by konala starostlivo.

33. Prostriedky procesnej obrany, ktoré sú obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe ( a ) sú predložené včas, ak sú predložené v lehotách podľa V zásade platí, ak neexistujú osobitné dôvody, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné.

34. Sudcovská a zákonná koncentrácia konania podľa ustanovení v podstate vylučuje, aby strana mohla v odvolacom konaní prednášať ďalšie návrhy, ktoré opomenula zo svojej viny predniesť pred súdom prvej inštancie. Pokiaľ ide o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vychádzajúc z masy BSM, ktorú označil žalobca už v žalobe, je nutné uviesť, že žalovaná sa z vlastnej vôle nezúčastňovala pojednávaní, nevyjadrila sa k žalobe žalobcu, čím sa zbavila možnosti namietať závery okresného súdu, ktoré vyústili k rozhodnutiu okresného súdu. Pokiaľ by sa žalovaná zúčastnila pojednávaní, resp. sa k žalobe vyjadrila, musel by sa okresný súd jej prípadnou obranou ( tvrdeniami ) zaoberať, zohľadnil by ju pri dokazovaní ( a ) a rozhodovaní. Nestalo sa tak však ( dôvodne ), preto zákon neumožňuje strane, aby v odvolacom konaní dôvodila skutočnosťami, ktoré mala predniesť na konaní

pred prvoinštančným súdom, avšak z dôvodu vlastného zanedbania (neprítomnosť na pojednávaní, nevyjadrení sa k tvrdeniam žalobcu v žalobe) tak neurobila.

35. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s postupom súdu prvej inštancie ( viď. bod 13 rozsudku súdu prvej inštancie, kde sa súd prvej inštancie vyporiadal s tým, prečo nevykonal dokazovanie na základe ,, návrhov,, žalovanej ), ktorý konštatoval, že žalovaná nepreukázala, že ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva mal žalobca disponovať finančnými prostriedkami na účtoch v iných peňažných ústavoch ( pozn. okrem G., J. ) resp., že na nadobudnutie veci ( rodinného domu ) terajšej partnerky žalobcu mali byť použité finančné prostriedky, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( napr., že by žalobca uskutočnil výbery peňažných prostriedkov z jeho účtu bez vedomia a súhlasu žalovanej, ktoré mali byť vynaložené na kúpu rodinného domu ) resp. iné žalovanou uvádzané skutočnosti majúce preukazovať iné finančné príjmy žalobcu, ktoré mal dosahovať do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva sporových strán.

36. Keďže žalovaná v podanom odvolaní neuviedla žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázala nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nepovažoval ňou uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia potvrdil vrátane ( závislého ) výroku o trovách konania nenapadnutého výslovne žiadnou odvolacou námietkou.

37. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania ( porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne ).

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s , keď v odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu priznal v zmysle ustanovenia nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom nezistil skutočnosti odôvodňujúce postup podľa O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

39. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Súd poučuje strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).