Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/46/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu A. B., so sídlom v A., C. D.. 1714/10, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Mgr. Xéniou Tobolkovou Jarošovou, advokátkou so sídlom v A., E. D. F. XXX/XX, proti žalovanému B. G., zastúpená B. H. I., so sídlom v J., J. D.. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného KADUC & PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Trnave, Trojičné námestie 4, IČO 50 290 762, konajúca prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Ing. Miroslava Kaduca, PhD., o určenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7. marca 2022, č. k. -140 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom určil, že odstúpenie žalovaného zo dňa 21.09.2020 od kúpnej zmluvy č. 00034/2019-PKZ-K40015/19.00 uzavretej dňa 06.03.2019 medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim, je neplatné (výrok I.), o trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX vedenom K. L. M., katastrálnym odborom pre k. ú. N. O. P. ako pozemok registra CKN parc. č. XXXX/ XX orná pôda o výmere 3 230 m2 a pozemok registra EKN parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 78 471 m2 z dôvodov podrobne popísaných v bode 1. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca v právnom postavení kupujúceho a žalovaný v právnom postavení predávajúceho uzavreli dňa 06.03.2019 Kúpnu zmluvu č. 00034/2019-PKZ-K40015/19.00, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX, pre k.ú. N. O. P., a to: parcela registra C-KN, parc. č. XXXX/XX, orná pôda, výmera 3230 m2, vlastnícky podiel 1/1, (pôvodne evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX), a parcela registra E-KN, parc. č. XXX/X, orná pôda, výmera 78471 m2, vlastnícky podiel 1/1 (pôvodne evidovaná na liste vlastníctva č. XXXX). Vklad vlastníckeho práva na základe predmetnej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu povolil K. L. M., katastrálny odbor v konaní č. V XXXX/XXXX. v súčasnosti je žalobca zapísaný ako vlastník vyššie uvedených nehnuteľností. Žalobcovi bol dňa 05.10.2020 doručený list žalovaného zo dňa 21.09.2020, č. listu: SPFS90238/2020/700-002, - "ODSTÚPENIE od Kúpnej zmluvy č. 00034/2019PKZ-K40015/19.00". Ako dôvod odstúpenia bola uvedená skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok ako aj v súvislosti so začatým trestným konaním prebiehajúcim pred orgánmi činnými v trestnom konaní pre podané oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin. Žalobcovi bola dňa 06.10.2020 doručená výzva K. L. M., katastrálny odbor zo dňa 05.10.2020 č. Z 2650/2020, ktorou informoval žalobcu o doručení Odstúpenia od Kúpnej zmluvy a ktorou zároveň vyzval žalobcu, aby v lehote 60 dní odo dňa doručenia tejto výzvy doručil K. L. M., katastrálnemu odboru vyjadrenie, že žalobca nespochybňuje platnosť Odstúpenia od Kúpnej zmluvy alebo aby v rovnakej lehote preukázal podanie žaloby o neplatnosť odstúpenia od zmluvy na súd, prípadne určovacej žaloby, z ktorej bude nepochybné, že dôvodom na podanie žaloby je namietaná neplatnosť odstúpenia od Kúpnej zmluvy, inak nepodanie žaloby bude považovať za konkludentnú "akceptáciu" platnosti vykonaného odstúpenia od kúpnej zmluvy.

4. Súd prvej inštancie konštatoval, že na požadovanom určení bol daný naliehavý právny záujem v zmysle s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. (R 81/2014), z ktorého vyplýva, že aj osoba zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti môže mať naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prípade odstúpenia predchádzajúceho vlastníka od zmluvy o prevode vlastníctva danej nehnuteľnosti, pretože je síce zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti, ale okresnému úradu, katastrálnemu odboru, bola predložená listina o právnom úkone, ktorý pokiaľ je platný, má za následok, že sa „obnovuje“ vlastnícke právo predchádzajúceho vlastníka. Za procesnej situácie, že žalobcovi ako vlastníkovi sporných nehnuteľností bola dňa 06.10.2020 doručená výzva K. L. M., katastrálny odbor, v ktorej ho informoval o doručení odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovaným a zároveň ho vyzval na vyjadrenie, či spochybňuje platnosť predmetného odstúpenia od kúpnej zmluvy alebo aby v lehote 60 dní preukázal podanie žaloby o neplatnosť odstúpenia od zmluvy na súd, prípadne určovacej žaloby, z ktorej bude nepochybné, že dôvodom na podanie žaloby je namietaná neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy s tým, že ho poučil, že nepodanie žaloby sa bude považovať za konkludentnú akceptáciu platnosti vykonaného odstúpenia od kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho katastrálny odbor vykoná spätný zápis vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech žalovaného.

5. V priebehu konania žalobca zmenil petit žaloby a požadoval, aby súd rozhodol o ručení neplatnosti odstúpenia od zmluvy, čomu súd prvej inštancie svojím uznesením vyhovel z dôvodu, že takto formulovaný petit odstraňuje súdom vytýkanú disproporcionalitu medzi základom nároku a predmetom nároku, ako aj z dôvodu, že takto formulovaný petit bol súčasťou pôvodného žalobného návrh na určenie vlastníckeho práva (nakoľko súd v prípade žaloby o určenie vlastníckeho práva by ako predbežnú otázku musel skúmať, či došlo platne k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalovaného) a v neposlednom rade aj z dôvodu, že k žalovanej neplatnosti odstúpenia od zmluvy sa žalovaný mal možnosť vyjadriť a aj sa vyjadroval, čo splnilo podmienku, že doterajšie výsledky konania môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Podmienkou prípustnosti tejto žaloby na určenie právnej skutočnosti v zmysle je skutočnosť, že požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto osobitným predpisom je o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), podľa ktorého ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo o neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Uvedené ustanovenie súvisí s katastrálneho zákona, podľa ktorého konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania odstúpil od zmluvy pred vydaním rozhodnutia o návrhu na vklad.

6. Súd prvej inštancie sa ďalej sústredil na rozhodovanie o tom, či odstúpenie od zmluvy, vykonané zo strany žalovaného je platným právnym úkonom alebo nie. Ako vyplýva z predloženého dokumentu – odstúpenie od kúpnej zmluvy (č.l. 17), uvedené odstúpenie bolo zo strany žalovaného realizované z dôvodu, že kúpna zmluva bola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, čo je zákonný dôvod na odstúpenie od zmluvy, pričom ako jednostranný právny úkon bol adresovaný druhému účastníkovi zmluvy a tomuto bol aj doručený, čo medzi sporovými stranami nebolo sporné. Súd prvej inštancie posudzoval, či sa žalovaný nachádzal v tiesni a uzavrel kúpnu zmluvu so žalobcom za nápadne nevýhodných podmienok, nakoľko dôvod vyjadrený slovami „.ako aj v súvislosti so začatým trestným konaním prebiehajúcim pred orgánmi činnými v trestnom konaní pre podané oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin“ zákonným dôvodom pre odstúpenie

od zmluvy nie je, pričom uvedený dôvod nebol ani medzi účastníkmi kúpnej zmluvy dohodnutý, a preto nemôže založiť platné odstúpenie od zmluvy.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že tieseň ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať; možno o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Aby zákon prihliadal aj na záujem druhého účastníka zákon stanovuje, že samotná existencia tiesne nestačí a možnosť odstúpenia od zmluvy podmieňuje tým, že právny úkon bol urobený v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ktoré možno charakterizovať ako evidentný nepomer vzájomne poskytnutých plnení alebo očividná nevýhodnosť nejakých ďalších podmienok a pod., čiže druhému účastníkovi zmluvy musela byť nevýhodnosť podmienok zrejmá. Každý z obidvoch pojmov, t. j. tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, je potrebné posudzovať oddelene, hoci vecne a skutkovo spolu často úzko súvisia, ako dva predpoklady, bez splnenia ktorých v čase právneho úkonu nemožno dôvodne uplatňovať právo podľa uvedených ustanovení zákona. Nakoľko žalovaný tvrdil, že zmluvu uzavrel v tiesni, súd prvej inštancie sa v prvom rade sústredil na preskúmanie tejto skutočnosti, nakoľko ak by tento predpoklad nebol splnený, naplnenie ďalšieho predpokladu pre platné odstúpenie od zmluvy, a to nápadne nevýhodné podmienky, by zo strany súdu nemuselo byť preskúmané, pretože iba naplnenie oboch predpokladov zakladá platné odstúpenie od zmluvy. V tomto smere dôkazné bremeno bolo na žalovanom, aby súdu preukázal, že zmluvu uzavrel v tiesni. Na preukázanie splnenia podmienok pre platné odstúpenie od zmluvy žalovaný navrhol vo veci vypočuť svedkyňu B. J., ktorá ako zamestnankyňa B. H. I. vykonávala úkony pred uzavretím dotknutej kúpnej zmluvy za žalovaného. Jej výsluchom však skutočnosti, tvrdené žalovaným preukázané neboli, keď svedkyňa opakovane zdôraznila, že žiadny nátlak, či už zvonku alebo od jej nadriadených na ňu ohľadom prípravy podkladov a následného uzavretia zmluvy vyvíjaný nebol, „krátky“ časový interval pre prípravu podkladov a následného uzavretia dotknutej kúpnej zmluvy bol zapríčinený menším rozsahom jej agendy (vzhľadom na to, že bola novým zamestnancom B. H. I.) ako aj aktivitou zo strany žalobcu. Nakoľko súd prvej inštancie nemal preukázanú skutočnosť, že kúpna zmluva ohľadom dotknutých pozemkov bola uzavretá v tiesni, dokazovanie ohľadom skutočnosti, že táto zmluva obsahuje nápadne nevýhodné podmienky, nevykonal a posudzovaním tejto skutočnosti (nápadne nevýhodných podmienok) sa nezaoberal. Ak by aj bola zmluva uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, ak ju žalovaný ako konajúci subjekt neuzavrel v tiesni, k platnému odstúpeniu od predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť.

8. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa domáhal rozhodnutia o neplatnosti odstúpenia žalovaného od uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 06.03.2019 č. 00034/2019-PKZ-K40015/19.00, súd prvej inštancie sa ostatnými námietkami žalovaného nezaoberal, nakoľko pre rozhodnutie súdu v tomto konaní neboli právne relevantné. Pokiaľ žalovaný žiadal vykonať dokazovanie výsluchom pôvodného štatutára žalovaného a chcel tým preukázať, že kúpna zmluva nebola uzavretá platne, je potrebné uviesť, že platne možno odstúpiť iba od platnej zmluvy (R22/1976), preto ak by súd vyhodnotil uzavretú kúpnu zmluvu ako neplatnú, rozhodnutie v prejednávanej veci by bolo rovnaké, pričom prípadné posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy (či už absolútnej alebo relatívnej) ako predbežnej otázky (bez jej zhmotnenia v podobe enunciátu) by na postavení žalovaného nemalo žiaden vplyv, a preto predmetné námietky si musí žalovaný uplatniť v osobitnom konaní, kde bude hájiť svoje vlastnícke, prípadne iné záujmy k predmetným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie zamietol návrh na doplnenie dokazovania aj z toho dôvodu, že tento nebol zo strany žalovaného vznesený včas. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , , , , , , o trovách konania rozhodol podľa .

9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil odvolací dôvod podľa , , , , . Uviedol, že na pojednávaní dňa 07.03.2022 súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby na kvalitatívne iný nárok žalobcu, a to vyslovenie neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, následne rozhodol, že zmenenému petitu v celom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. Poukázal na skutočnosť, že žalobca v podaní zo dňa 03.03.2022 doplnil petit žaloby, ktorý súd prvej inštancie posúdil ako návrh na zmenu petitu, pričom zástupkyňa žalobcu sa nepridržiavala pôvodného písomného návrhu na pripustenie eventuálneho petitu, upustila od petitu určenia vlastníckeho práva a žiadala rozhodnúť o úplne inom samostatnom nároku. Súd prvej inštancie bezprostredne pred rozhodnutím o návrhu žalobcu na zmenu petitu konštatoval, že sa žalovaný ku zmene vyjadril, resp. mal možnosť vyjadriť. Dôvodil, že nemal možnosť bezprostredne a priamo sa vyjadriť k návrhu žalobcu na zmenu žaloby, túto mu súd

poskytol až po vyhlásení uznesenia o pripustení zmeny petitu a akékoľvek vyjadrenie k zmene petitu mu umožnené nebolo, pričom uznesenie o pripustení zmeny žalobného petitu nie je uznesením o vedení konania, ktorým by súd nebol viazaný. Napriek tomu, že v to nie je upravené, podľa judikatúry je súd povinný dať možnosť protistrane vyjadriť sa k navrhovanej zmene žaloby ešte predtým, ako rozhodne o návrhu na zmenu žaloby. Pripustením zmeny žaloby nesmie byť obmedzená procesná obrana žalovaného. Mal za to, že postupom súdu boli porušené jeho procesné práva, keď nedostal priestor na vyjadrenie k novonavrhnutej zmene učinenej zo strany žalobcu bezprostredne pred samotným rozhodnutím súdu a vyhlásením dotknutého uznesenia. Nesúhlasil s názorom súdu, že naliehavý právny záujem na prípadnom určení vlastníckeho práva žalobcu vyplýva z predloženého LV, nakoľko je na ňom vyznačená pod Z 2649/2020 a Z-265/2020 plomba, nakoľko tieto nemajú akýkoľvek súvis s predmetným sporom. Vytýkal súdu prvej inštancie, že mu bola odmietnutá podstatná časť procesnej obrany, keď súd sa odmietol zaoberať jeho námietkou – porušenie predkupného práva, uvedenie do omylu s tým, že pri tejto žalobe nie sú právne relevantné. Poukázal na bod 17. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, kde súd uviedol, že sa ostatnými námietkami nezaoberal, nakoľko neboli právne relevantné, nakoľko v prípade, že by uzavretú kúpnu zmluvu považoval za neplatnú, rozhodnutie v prejednávanej veci by bolo rovnaké a na postavenie žalovaného by nemalo žiaden vplyv, preto si námietky musí uplatniť v osobitnom konaní, kde bude hájiť svoje vlastnícke, prípadne iné záujmy k nehnuteľnostiam. Uvedený právny názoru súdu prvej inštancie je nesprávny, nakoľko v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy treba ako prejudiciálnu otázku riešiť jej platnosť, pretože odstúpiť možno len od platnej zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Posúdenie, či odstúpenie od zmluvy je platné alebo neplatné, je možné len v prípade platne uzatvorenej zmluvy, voči ktorej odstúpenie smeruje, preto ak by súd vyhodnotil zmluvu ako neplatnú, nemohol by žalobe o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy vyhovieť a túto by musel zamietnuť. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že v prípade, že by kúpnu zmluvu vyhodnotil ako neplatnú, jeho rozhodnutie by bolo rovnaké, poukázal na judikát publikovaný pod R 22/1976. Citoval ust. , , a dôvodil, že v prípade neplatnosti kúpnej zmluvy, od ktorej by bolo odstupované, by právny úkon odstúpenia od zmluvy nespĺňal pojmové znaky právneho úkonu, jednalo by sa o zdanlivý právny úkon, ničotný úkon, čiže úkon neexistujúci. Ďalej uviedol, že dňa 24.09.2021 sa voči žalobcovi účinne dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy ako relatívne neplatného, pričom žalobca uvedenú listinu nespochybnil, nastúpili účinky identické efektu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Zdôraznil, že v prípade, že by v čase predzmluvných rokovaní vedel, že žalobca nemá záujem nadobudnúť pozemky za účelom založenia trvalých porastov, kúpnu zmluvu by neuzavrel a vychádzajúc zo zákonných inštrukcii ani by nebol oprávnený ju uzavrieť. Ide o zásadnú skutočnosť, ktorá determinovala jeho vôľu pri rozhodovaní o tom, či vyhovie žiadosť žalobcu o predaj pozemku a konajúca osoba tak urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť, je právny úkon relatívne neplatný. Zámer nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami vyplýva už z obsahu žaloby ako i z pojednávania zo 07.03.2022. Vytýkal súdu prvej inštancie, že zúžil rozsah dokazovania tak, že z neho úplne vylúčil jeho námietky – porušenie predkupného práva, uvedenie do omylu, pretože mal za to, že pri takejto žalobe nie sú právne relevantné. S týmto procesným postupom bola porušená zásada audiatur et altera pars (buď vypočutá aj druhá strana) ako neopomenuteľná zložka práva na spravodlivý proces a tiež narušený princíp právnej istoty ohľadne predpokladaného smerovania a vývinu sporu. Vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal dokazovanie výsluchom člena štatutárneho orgánu žalovaného za účelom zistenia, prečo generálne riaditeľstvo žalovaného svoju pôvodnú požiadavku riešiť žiadosť žalobcu formou uzatvorenia nájomného vzťahu zmenilo na prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam. Vytýkal súdu prvej inštancie i jeho rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. a mal za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania bol povinný zohľadniť, či a ako sa predmet konania pôvodne vymedzený žalobou v jeho priebehu zmenil a podľa toho tiež posudzovať mieru úspechu sporových strán v konaní. Túto skutočnosť však súd prvej inštancie nezohľadnil, aj keď pôvodne žalovaný nárok žalobcu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol podstatne širším ale aj zásadne odlišným nárokom než ten, o ktorom žiadal žalobca rozhodnúť navrhovanou zmenou petitu. Žalovaný bol nútený prispôsobiť svoju právnu obranu, v dôsledku čoho mu vznikli trovy konania, ktoré súd prvej inštancie nezohľadnil. V danej veci je zrejmé, že k zmene žaloby došlo v dôsledku správania sa žalovaného, ale výlučne z dôvodu žalobcom zapríčinenej disproporcie medzi základom nároku, ktorý tvoria právne významné skutočnosti a predmetom nároku (petitom), lebo tvrdené rozhodujúce skutočnosti smerovali k určeniu neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, kým žalobný návrh bol koncipovaný širšie a znel na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, čo konštatoval aj súd prvej inštancie. Konajúci súd si bol vedomý nedostatku spôsobeného samotným žalobcom v jeho žalobnej žiadosti a umožnil mu tento nedostatok revidovať, no nijak uvedené okolnosti nezohľadnil v právach žalovaného. Uviedol, že si je vedomý, že pri pripustení zmeny žaloby je podstatná predovšetkým skutočnosť, či výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, teda úkon žalobcu sa posudzuje z hľadiska hospodárnosti konania. Proti zásade hospodárnosti konania však stojí ústavne garantované právo na súdnu ochranu, ktorého imanentnou súčasťou je aj rozhodovanie o trovách konania a princíp rovnosti strán sporu. Zdôraznil, že doručením žaloby sa voči nemu začalo súdne konanie a týmto momentom začal s prípravou svojej procesnej obrany, aby odrazil procesný útok žalobcu a ubránil svoje práva a oprávnené záujmy, pričom išlo o nárok o určenie existencie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam, ktorý nebol premietnutý do meritórneho rozhodnutia, s ktorým dôsledkom sa mal súd prvej inštancie vysporiadať pri otázke náhrady trov konania. Mal za to, že rozhodnutie o trovách konania je pre neho krajne nespravodlivé, nakoľko bol de facto v časti konania o pôvodnom určovacom nároku o určenie vlastníckeho práva úspešný, nakoľko žalobca od tohto petitu v priebehu konania ustúpil a žiadal konajúci súd, aby meritórne rozhodoval o inej právnej skutočnosti.

10. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že dôkazné bremeno na preukázanie, že kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni, bolo na žalovanom. Na preukázanie tejto skutočnosti, navrhol žalovaný vypočuť svedkyňu B. J. ako zamestnankyňu žalovaného, ktorá vykonávala úkony pred uzavretím kúpnej zmluvy. Jej výsluchom však skutočnosti tvrdené žalovaným preukázané neboli, naopak, svedkyňa zdôraznila, že na ňu nebol vyvíjaný žiadny nátlak či už zvonku, alebo od jej nadriadených ohľadom prípravy podkladov a následného uzavretia kúpnej zmluvy a že dĺžka časového intervalu pre prípravu podkladov a následného uzavretia kúpnej zmluvy bola odôvodnená menším rozsahom jej pracovnej agendy ako aj aktivitou zo strany žalobcu. Súd nemal za preukázanú skutočnosť, že kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni, a preto dokazovanie ohľadom nápadne nevýhodných podmienok uzavretia kúpnej zmluvy súd nevykonal a posudzovaním tejto skutočnosti sa nezaoberal z dôvodu, že ak by bola aj kúpna zmluva uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok, ale žalovaný ju neuzavrel v tiesni k platnému odstúpeniu od predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť. K námietke žalovaného, že k zmene petitu žaloby žalobca pristúpil za účelom odstránenia disproporcionality medzi základom nároku a predmetom nároku, uviedol, že pri podaní žaloby postupoval v zmysle stanoviska publikovaného v Katastrálnom bulletine č. 1/2019, ktorý odkazoval na rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 20.06.2011 sp. zn. a bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod publikačným číslom 81/2014. Zmena petitu (a jeho zúženie) nebola odôvodnená potrebou nápravy pôvodne nesprávne formulovaného petitu, ale išlo o prirodzenú reakciu žalobcu na vývoj judikatúry, pričom v tejto súvislosti konštatuje, že aj žalovaný vo svojom návrhu na zastavenie konania uviedol, že sa stáva frekventovaným názorom, že práve katastrálny zákon (ust. ) je osobitným predpisom, ktorý má na mysli a na ktorý odkazuje a súdy tento extenzívny výklad, v duchu ktorého je možné žalovať o určenie právnej skutočnosti, teda aj neplatnosti právneho úkonu, presadzujú. Naviac, novoformulovaný petit bol súčasťou pôvodného žalobného návrhu na určenie vlastníckeho práva, nakoľko súd v prípade žaloby o určenie vlastníckeho práva by musel ako predbežnú otázku skúmať, či došlo platne k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo strany žalovaného. Žalovaný sa k neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy mal možnosť vyjadriť a aj sa vyjadril, čo splnilo podmienku, že doterajšie výsledky konania môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. K tvrdeniu žalovaného, že v prípade neplatnosti kúpnej zmluvy, od ktorej bolo odstúpené, tento úkon žalovaného nenapĺňal pojmové znaky právneho úkonu a ničotný úkon sa považuje za úkon neexistujúci, mal žalovaný tento svoj názor, že odstúpenie je ničotným úkonom, bezodkladne oznámiť K. L. M., katastrálny odbor a informovať o tom žalobcu. K dovolaniu sa neplatnosti právneho úkonu relatívne neplatného – písomnosť zo dňa 24.09.2021 uviedol, že si nie je vedomý skutočnosti, že by vyvolal alebo vedel o akomkoľvek omyle, v ktorom žalovaný uzatváral kúpnu zmluvu, a teda dovolanie sa neplatnosti považuje za nedôvodné a ako také ho neuznáva. K dovolaniu sa neplatnosti kúpnej zmluvy rok po odstúpení žalovaného od kúpnej zmluvy považuje za potvrdenie toho, že žalovaný považoval kúpnu zmluvu až do 24.09.2021 za platnú, inak by od nej neodstupoval a neinicioval by na základe svojho odstúpenia vykonanie spätného zápisu vlastníckeho práva na K. L. M., katastrálnom odbore, čo bolo jediným dôvodom začatia tohto súdneho konania a stále ostáva dôvodom pokračovania v ňom. Ďalej uviedol, že žalovaný mal takmer 9-mesačný priestor na uzavretie kúpnej zmluvy, pričom dĺžka procesu jej uzatvorenia priamo závisela od konania žalovaného. Žalovaný vyzval žalobcu na podpis kúpnej zmluvy listom zo dňa 07.01.2019. Žalobca kúpnu zmluvu podpísal dňa 14.01.2019 a žalovaný dňa 06.03.2019. Všeobecná hodnota predmetných pozemkov podľa znaleckého posudku bola 60 848,91 eur, kúpna cena bola v kúpnej zmluve dohodnutá 163 483,70 eur, ktorá výška bola určená žalovaným a žalobca ju akceptoval. Priemerná cena, za ktorú H. N. N. O. P. nakupovala ornú pôdu v rokoch 2018 – 2021 bola 0, 50 eur/ m2, v predmetnej kúpnej zmluve bola dohodnutá cena 2,001 eur/m2. Trval na tom, že žalovaného na uplatnenie predkupného práva k predmetným pozemkom vyzval, žalovaný na výzvu nereagoval, pričom predmetom prevodu na tretiu osobu mali byť iba podiely predstavujúce 2,8 % z výmery pozemkov, ktoré žalobca od žalovaného nadobudol a tento plánovaný prevod súvisel s realizáciou založenia trvalých porastov na predmetných pozemkoch. Odmietol tvrdenie žalovaného, že ho uviedol pri uzatváraní kúpnej zmluvy do omylu, naďalej trvá na tom, že mal a má záujem na predmetných pozemkoch založiť trvalé porasty a že dôvodom, prečo k založeniu trvalých porastov na pozemku doteraz nedošlo, je výlučne konanie žalovaného, ktorý svojimi úkonmi spochybnil právnu pozíciu žalobcu vo vzťahu k vlastníckemu právu k predmetným pozemkom aj vo vzťahu k obchodným partnerom žalobcu pri plánovanej realizácií založenia trvalých porastov na predmetnom pozemku.

11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobu uviedol, že sa z celého súboru jeho odvolacích námietok rozhodol reagovať len na vybrané z nich. Zdôraznil, že z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu explicitne vyplýva, že žalovaný ako predávajúci predal žalobcovi pozemky z dôvodu a za účelom založenia trvalých porastov (konkrétne orechového sadu). Krátko po nadobudnutí vlastníctva k pozemkom sa žalobca pokúsil časť dotknutých nehnuteľností scudziť, pričom snaha bola dovedená až do začatia katastrálneho konania o povolenie vkladu vlastníckeho práva v prospech nového nadobúdateľa. Uvedené realizoval bez toho, aby ho vyrozumel o danom zámere a umožnil mu uplatniť predkupné právo. Dôkaz („Výzva na kúpu“) zo dňa 22.04.2020 adresovaná žalovanému, ktorou malo byť predkupné právo uplatnené, mu doručená nebola. Zásielky, ktoré žalobca žalovanému doručil, sa týkali jednak žiadosti o vyjadrenie sa k možnosti prehodnotenia projektu žalobcu (zásielka doručená dňa 24.04.2020) a jednak žiadosti o vyjadrenie k možnosti prehodnotenia projektu žalobcu a informácia o zmene jeho sídla (zásielka doručená dňa 24.04.2020). Z dôkazov – podacích lístkov, ktoré predložil žalobca, nevyplýva zaslanie jeho výzvy na uplatnenie predkupného práva žalovanému. Zásielka, ktorá mala obsahovať výzvu na uplatnenie predkupného práva spolu s návrhom kúpnej zmluvy, ako aj príslušný geometrický plán, by mala mať viac listov ako zásielka so žiadosťou o vyjadrenie sa k možnosti prehodnotenia projektu, obsahom ktorej bol len jeden list, pričom podľa informácií na stránke Slovenskej pošty, a. s. ako aj podľa údajov na podacích lístkoch mali obe zásielky rovnakú hmotnosť. Žalobca síce tvrdil, že uskutočnený prevod spoluvlastníckych podielov pozemkov súvisel s plánovou spoluprácou spoločnosti žalobcu a tretej osoby ako kupujúceho, žiaden dôkaz o tomto tvrdení nepredložil. Z dostupných údajov zverejnených Pôdohospodárskou platobnou agentúrou vyplýva, že H. N. N. O. P. nepožiadalo o poskytnutie podpory na svoju hospodársku činnosť orientovanú na pestovanie škrupinového ovocia ako orechy. Až na pojednávaní žalobca uviedol, že medzi ním a H. N. N. O. P. je uzatvorená zmluva o výpožičke zo dňa 31.07.2020. Doterajšie správanie žalobcu indikuje, že pozemky nadobudnuté od štátu nekupoval s proklamovaným zámerom založenia orechového sadu, keďže do tohto času nepreukázal, že by podnikol akúkoľvek činnosť smerujúcu k splneniu zámeru, na ktorý bolo naviazané nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom od štátu, preto je dôvodný predpoklad, že tento zámer nikdy nemal. Poukázal na znenie a dôvodil, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa môže oprávnený subjekt dovolať kedykoľvek v rámci príslušnej premlčacej lehoty (doby). Túto právnu skutočnosť žalovaný oznámil súdu a predložil dôkazy – e-mail právneho zástupcu žalovaného zo dňa 10.12.2021, notárska zápisnica spísaná notárkou z Notárskeho spoločenstva notárok Q. E. a R. E. dňa 04.10.2021. Konajúci súd mal tak, pri vedomosti o uvedenej skutkovo-právnej situácií, posúdiť právnu záležitosť sporových strán aj z pohľadu a skúmať a vyhodnotiť, či tu existoval dôvod neplatnosti uplatnený žalovaným, teda či žalovaný pri uzavretí kúpnej zmluvy bol uvedený do omylu. Prejudiciálne tak mal riešiť otázku platnosti kúpnej zmluvy, pričom ak by súd vyhodnotil zmluvu ako neplatnú, nemohol by žalobe o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy vyhovieť a túto by musel zamietnuť. Názor žalobcu, že posúdenie dovolania sa neplatnosti právneho úkonu by malo byť predmetom osobitného konania, je v úplnom protiklade so všeobecným procesným zámerom neprispievať k zbytočnému reťazeniu súdnych konaní. Ďalej uviedol, že žalovaný v októbri 2016 vyjadril výslovný nesúhlas s uzavretím kúpnej zmluvy a odporučil žalobcovi svoj záujem o užívanie pozemkov vyriešiť formou žiadosti o nájom, žalobca aj napriek uvedenému sa domáhal uzatvorenia kúpnej zmluvy. Nie je zrejmé, z čoho pramenila zmena v postoji žalovaného už v novembri 2016, keď si generálne riaditeľstvo žalovaného opätovne dalo predložiť spis a prehodnotilo túto žiadosť žalobcu o odkúpenie nehnuteľností. Z týchto dôvodov boli podané i návrhy na výsluch osôb, ktoré boli členmi štatutárneho orgánu žalovaného v rozhodnom čase. Týmito návrhmi na vykonanie dôkazov ako aj námietkami ohľadne existencie omylu a porušení predkupného práva sa súd odmietol zaoberať. Ďalej uviedol, že odstúpenie od kúpnej zmluvy a dovolanie sa jej relatívnej neplatnosti majú vo vecnej rovine obdobné účinky, pretože ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal, to znamená, že následkom oboch právnych skutočností je vzájomné vysporiadanie účastníkov kúpnej zmluvy v zmysle zásad bezdôvodného obohatenia. Žalobca nemá záujem o vysporiadanie vzájomných záväzkov týmto spôsobom, preto ani žalovaný nemá motiváciu vyrozumieť príslušný katastrálny orgán o ničotnosti úkonu odstúpenia, keďže účinky v hmotnoprávnom postavení strán sporu zostávajú totožné. Hodnotenie odstúpenia žalovaného ako ničotného právneho úkonu nastalo až v čase po dovolaní sa neplatnosti kúpnej zmluvy. Keďže kúpna zmluva, v pomere ku ktorej sa skúmala platnosť odstúpenia, bola podľa jeho názoru v čase vyhlásenia meritórneho rozhodnutia neplatná, nebolo po procesnej stránke možné posudzovať a autoritatívnym výrokom vysloviť neplatnosť odstúpenia od neplatnej zmluvy. V právnom stave existujúcom v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej tak žalobná žiadosť žalobcu v celom rozsahu stratila svoje opodstatnenie.

12. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol rekapituláciu chronologického priebehu niektorých úkonov, keď uviedol, že dňa 06.03.2019 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, dňa 06.05.2019 bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva na K. L. M., katastrálny odbor (V 1332/2019), v júni 2019 došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu, v marci 2020 bol začiatok pandémie COVID a súvisiacich obmedzení, ktoré sa výrazne dotýkali aj jeho činnosti, dňa 22.04.2020 – žiadosť žalobcu žalovanému o vyjadrenie sa k možnosti prehodnotenia projektu výsadby orechového sadu, a to vzhľadom na zmeny v externom prostredí a zvýšenie materiálových nákladov, na ktorú žalovaný nereagoval, dňa 31.07.2020 zmluva o výpožičke medzi žalobcom ako požičiavateľom a H. N. N. O. P. ako vypožičiavateľom, pričom účelom výpožičky je užívanie predmetu výpožičky na jeho prípravu na budúcu výsadbu, resp. založenie trvalých porastov v zmysle príslušného projektu výsadby orechového sadu, dňa 09.09.2020 uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako predávajúcim a B. K. R. P. N. S. A. ako kupujúcim, predmetom ktorej mal byť prevod predmetných pozemkov v rozsahu 2,8 % ich výmery v súvislosti s plánovanou spoluprácou žalobcu a kupujúceho pri zakladaní trvalých porastov formou podieľania sa kupujúceho na samotnom zakladaní trvalých porastov, ako aj na jeho financovaní (návrh na vklad vlastníckeho práva na základe vyššie uvedenej zmluvy bol následne vzatý späť), dňa 21.09.2020 odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy, dňa 06.10.2020 Okresný úrad Ilava, katastrálny odbor, doručil žalovanému (zrejme správne žalobcovi - poznámka odvolacieho súdu) výzvu na vyjadrenie, či nespochybňuje platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy alebo aby v rovnakej lehote preukázal podanie žaloby o neplatnosť odstúpenia od zmluvy na súd, prípadne určovacej žaloby, z ktorej bude nepochybné, že dôvodom na podanie žaloby je namietaná neplatnosť kúpnej zmluvy s tým, že v prípade, ak by žaloba nebola podaná, vyhodnotil by katastrálny úrad túto skutočnosť ako konkludentnú akceptáciu platnosti odstúpenia od zmluvy a vykonal by spätný zápis vlastníckeho práva žalovaného k predmetným pozemkom. Vo veci konania o odstúpenie od kúpnej zmluvy doteraz vedené konanie pod Z 2650/2020 tak, ako vyplýva z plomby, ktorá je doteraz vyznačená na LV č. XXXX, dňa 24.11.2020 žalobca podal žalobu, 24.09.2021 žalovaný sa dovolal neplatnosti kúpnej zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že až do odstúpenia žalovaného od kúpnej zmluvy vyvíjal aktivity smerujúce k plneniu účelu kúpnej zmluvy, pričom išlo o aktivity vo vzťahu k samotnému žalovanému, ktorý na jeho žiadosť v tejto veci neodpovedal, ako aj vo vzťahu k tretím osobám (H. N. O. P., B., K. R. P. N. S. A.). Súhlasil so záverom súdu prvej inštancie v bode 17. odôvodnenia jeho rozsudku, v ktorom uviedol, že platne možno odstúpiť iba od platnej zmluvy (R 22/1976), preto ak by súd vyhodnotil uzavretú kúpnu zmluvu ako neplatnú, rozhodnutie v prejednávanej veci by bolo rovnaké, pričom prípadné posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy (či už absolútnej alebo relatívnej) ako predbežnej otázky (bez jej zhmotnenia v podobe enunciátu) by na postavení žalovaného nemalo žiaden vplyv, a preto predmetné námietky musí žalovaný uplatniť v osobitnom konaní, kde bude hájiť svoje vlastnícke, prípadne iné záujmy k predmetným nehnuteľnostiam, z tohto dôvodu návrh na doplnenie dokazovania nebol súdom akceptovaný a nebol ani vznesený včas. Tvrdenie žalovaného, že žalobná žiadosť v celom rozsahu stratila opodstatnenie, nesúhlasí z dôvodu, že na LV č. XXXX vedenom K. L. M., k. ú. H., je aj v súčasnosti zapísaná plomba pod Z-2650/2020 a poznámka pod P-165/2021, kde sa poznamenáva začatie tohto súdneho konania, ktoré zápisy spôsobujú stav jeho právnej neistoty a má naliehavý právny záujem na jej odstránení.

13. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že tento do dnešného dňa nevysvetlil, akým spôsobom či v akom rozsahu mal projekt výsadby orechového sadu prejsť modifikáciou, aby po jeho zmene bol schopný naplniť ciele, ku ktorým sa v kúpnej zmluve so štátom žalobca zaviazal. Do dnešného dňa nepredložil žiadnu zmluvu o spolupráci ani iný kontrakt obdobného charakteru so subjektom B., K. R. P. N. S. A., dojednanie spomenutého typu spolupráce nevyplýva ani z ustanovení napadnutej kúpnej zmluvy. Prvýkrát informoval žalobca o skutočnosti uzatvorenia zmluvy o výpožičke a túto predložil až po roku a troch mesiacoch od začatia konania a na pojednávaní dňa 07.03.2022. Listiny, ktoré žalobca predkladá, nie sú spôsobilé preukázať, že vyvíjal aktivity smerujúce k naplneniu účelu kúpnej zmluvy, naopak, pôsobia neprehľadne a skryto. Poľnohospodárske družstvo bolo nielen v roku 2020 ale aj v roku 2021 nahlásené ako užívateľ poľnohospodárskej pôvody evidovanej v registri pôdnych blokov a dielov v zmysle o poskytovaní podpory a dotácie v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov. Za zvláštne považoval, že H. N. O. P. bol v roku 2020, ale aj v roku 2021, evidovaný v registri pôdnych blokov a dielov ako užívateľ pôdohospodárskej pôdy, do ktorej patrili aj dotknuté pozemky. PD Dubnica nad Váhom na dotknutých pozemkoch nevykonávalo činnosť uvedenú v zmluve o výpožičke, vykonáva poľnohospodársku činnosť, ktorá zjavne nemá žiadne prepojenie s pestovaním orechov či iného škrupinového ovocia. Kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim a družstvom B., K. R. P. N. S. A. ako kupujúcim uzatvorená v súvislosti s plánovanou spoluprácou žalobcu pri zakladaní trvalých porastov ako aj jeho financovaní neobsahovala záväzok právneho nástupcu žalobcu ku konaniu alebo naopak, zdržaniu sa určitého konania tak, aby mohol byť naplnený záväzok žalobcu z kúpnej zmluvy. Z predmetnej zmluvy tiež nevyplýva, že sporný prevod časti parciel bol motivovaný plánovanou spoluprácou medzi žalobcom a subjektom B., K. R. P. N. S. A.. Jednotlivé úkony žalobcu tak zostávajú pochybné, a preto sa domáha zákonného procesného postupu v súdnom konaní, aby súd prvej inštancie najskôr prejudiciálne posúdil platnosť kúpnej zmluvy so štátom a až následne posúdil žalobcov návrh, ktorým sa domáha vyslovenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy.

14. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a (ďalej len „“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa .

15. V danej veci sa žalobca pôvodne žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX vedenom K. L. M., katastrálnym odborom pre okres Ilava, obec N. O. P., k. ú. N. O. P. ako pozemok registra CKN parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 3 230 m2 a pozemok registra EKN parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 78 471 m2 a náhrady trov konania. V podaní zo dňa 03.03.2022 žalobca navrhol pripustenie eventuálneho petitu v znení: „Súd určuje, že odstúpenie žalovaného zo dňa 21.09.2020 od kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 06.03.2019 je neplatným právnym úkonom“. Na pojednávaní dňa 07.03.2022 žalobca trval na pripustení rozšírenia jeho žaloby, následne predniesol žalobný petit v znení svojho podania zo dňa 03.03.2022, súd prvej inštancie pripustil zmenu žalobného petitu v navrhovanom znení.

16. Zásadnou odvolacou námietkou žalovaného bola námietka, že nemal možnosť bezprostredne a priamo sa vyjadriť k návrhu žalobcu na zmenu žaloby, keď túto možnosť mu súd poskytol až po vyhlásení uznesenia o pripustení zmeny petitu, pričom akékoľvek jeho vyjadrenie by nebolo už schopné privodiť zmenu už vyhláseného uznesenia súdom prvej inštancie. Podľa jeho názoru bol súd povinný dať mu možnosť vyjadriť sa k navrhovanej zmene žaloby ešte predtým, ako rozhodne o návrhu na zmenu žaloby. Pokiaľ súd takto nepostupoval, boli porušené jeho procesné práva, keď súd mu nedal priestor na vyjadrenie sa k novonavrhnutej zmene učinenej zo strany žalobcu bezprostredne pred rozhodnutím súdu a vyhlásením dotknutého uznesenia.

17. Podľa , žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

18. Podľa , zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

19. Podľa , o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

20. Zmena žaloby je prejavom dispozičnej zásady, ktorá je typická pre sporové konanie a umožňuje strane, aby modifikovala svoj žalobný návrh. Možnosť zmeniť žalobu však nie je absolútna a zákon ju obmedzuje najmä z dôvodov hospodárnosti a upravuje ju tak, aby nedochádzalo k jej zneužívaniu. Zmena žaloby je dispozičný procesný úkon, nie prostriedok procesného útoku alebo obrany. Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena) alebo návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena), podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Za kvalitatívnu zmenu možno považovať takú zmenu v žalobnom petite, že žalobca žiada niečo iné, ako žiadal pôvodným žalobným návrhom.

21. Zákon ustanovuje, že súd by mal o zmene žaloby rozhodnúť spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá. Uvedený postup má sledovať hospodárnosť konania, je však potrebné prihliadať aj na práva žalovaného, ktorý sa so zmenenou žalobou oboznámil len na pojednávaní a pokiaľ ide o zložitú zmenu, nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby bezprostredne na pojednávaní na tento návrh reagoval. Ak žalovaný žiada primeraný čas na vyjadrenie k zmene žaloby, je potrebné v záujme práva na spravodlivý proces, aby súd pojednávanie odročil a určil žalovanému primeranú lehotu na vyjadrenie. Uznesenie o pripustení alebo nepripustení zmeny žaloby doručuje súd subjektom konania na pojednávaní, ak strana nebola prítomná. Proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o návrhu na pripustenie zmeny žalobného petitu, odvolanie nie je prípustné ( ). 22. V danej veci žalobca už v podanej žalobe doručenej súdu dňa 25.11.2020 uviedol, že dňa 05.10.2020 mu bol doručený list žalovaného zo dňa 21.09.2020, ktorým bolo odstúpenie od zmluvy v zmysle z dôvodu, že kúpna zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Žalobca predložil právnu úpravu a judikatúru týkajúcu sa odstúpenia od zmluvy v zmysle , a uvádzal dôvody, pre ktoré považuje odstúpenie od kúpnej zmluvy za neplatné (č.l. 4 – 7 spisu), je preto nesporné, že súd sa platnosťou odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu musel zaoberať ako predbežnou otázkou v prípade žalobného petitu pôvodne uplatneného žalobcom o určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností.

23. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 11.02.2021 podrobne k žalobe ako i k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo dňa 21.09.2020 vyjadril (viď č.l. 35 -36 spisu) s tým, že zastával názor, že sú kumulatívne splnené kumulatívne všetky predpoklady (tieseň i nápadne nevýhodné podmienky) zákonného odstúpenia od zmluvy podľa .

24. Podaním zo dňa 03.03.2022 doručeným súdu dňa 04.03.2022 navrhol žalobca eventuálny petit tak, že súd určuje, že odstúpenie žalovaného zo dňa 21.09.2020 od kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 06.03.2019 je neplatným právnym úkonom. Toto podanie bolo žalovanému doručované 04.03.2022 (č.l. 127). Na pojednávaní žalobca požiadal o zmenu žalobného petitu, ktorý bol súdom prvej inštancie pripustený tak, že súd určuje, že odstúpenie žalovaného zo dňa 21.09.2020 č. l.: SPFS 90238/2020/700-002, SPFZ130072/0200 od kúpnej zmluvy č. 0034/2019-PKZ-K40015/19.00 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 06.03.2019 je neplatným právnym úkonom a žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % (č. l. 129 spisu).

25. Odvolací súd zastáva názor, že v danej veci boli splnené všetky predpoklady pre pripustenie zmeny žaloby v navrhovanom znení v zmysle a nasl. z dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v bode 12. odôvodnenia jeho rozhodnutia, keď súčasťou pôvodného žalobného návrhu na určenie vlastníckeho práva bola predbežná otázka ohľadne určenia platnosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného, žalovaný sa k neplatnosti odstúpenia od zmluvy vyjadril, bol mu doručovaný návrh na zmenu žalobného petitu (eventuálny petit) pred pojednávaním dňa 07.03.2022 a výsledky doterajšieho konania mohli byť podkladom pre konanie o zmenenom žalobnom petite. 26. Vzhľadom na uvedené je možné uzavrieť, že v danej veci sa nejednalo o zložitú zmenu žaloby, o ktorej by sa žalovaný dozvedel až na pojednávaní. Nie je potom možné ani dospieť k záveru, že bolo porušené právo žalovaného na spravodlivý proces, nakoľko mu bolo umožnené k otázke neplatnosti odstúpenia od zmluvy sa vyjadriť jednak ako k predbežnej otázke po doručení žaloby, ku ktorej otázke sa i vyjadril, jednak mu bol doručovaný pred pojednávaním návrh na zmenu žalobného petitu (eventuálneho petitu) ohľadne určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy, ku ktorému sa žalovaný nevyjadril. Nie je preto možné konštatovať, že žalovaný sa nemal možnosť k zmene žaloby vyjadriť pred rozhodnutím súdu o pripustení zmeny žalobného návrhu. Žalovaný na pojednávaní po prednesení návrhu na zmenu žalobného petitu žalobcom nepožiadal o odročenie pojednávania, k návrhu na zmenu

žalobného petitu sa žiadnym spôsobom nevyjadril ani po jeho pripustení, nenamietal ho, procesná obrana žalovaného nebola v danom prípade obmedzená.

27. Z týchto dôvodov odvolací súd zastáva názor, že odvolací dôvod v zmysle , podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nebol daný.

28. Žalovaný v podanom odvolaní ďalej vytýkal súdu prvej inštancie, že sa v konaní o určení neplatnosti odstúpenia od zmluvy nezaoberal ako prejudiciálnou otázkou platnosťou kúpnej zmluvy, nakoľko odstúpiť možno len od platnej zmluvy. Pokiaľ by súd vyhodnotil kúpnu zmluvu ako neplatnú, nemohol by žalobe o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy vyhovieť, nakoľko odstúpenie od zmluvy by bolo ničotným právnym úkonom, to znamená úkonom neexistujúcim a neplatný právny úkon je úkon existujúci.

29. Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

30. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Podľa , od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto alebo inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

32. Podľa ,účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

33. v citovanom ust. upravuje, v ktorých prípadoch môže účastník od zmluvy odstúpiť a zároveň ustanovuje okamih zániku takejto zmluvy pre prípad, že v tomto smere nejestvuje osobitná právna úprava a ani dohoda účastníkov. Predpokladom (podmienkou) platnosti a účinnosti hmotnoprávneho úkonu odstúpenia od zmluvy ( ) smerujúceho k právnemu dôsledku podľa , ktorým je zrušenie zmluvy, je, že zmluva, ku ktorej sa odstúpenie vzťahuje, nie je absolútne neplatnou zmluvou. Inak je odstúpenie od zmluvy neplatné pre rozpor so zákonom. Je nesporné, že odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá bola uzatvorená platne (R 22/1976), čo Najvyšší súd SR opäť zopakoval vo svojom uznesení , keď zdôraznil, že v konaní o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy treba ako predbežnú otázku riešiť jej platnosť, pretože možno odstúpiť len od platnej zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

34. Súd prvej inštancie po zistení, že žaloba o určenie právnej skutočnosti – určenie, že odstúpenie žalovaného zo dňa 21.09.2020 od kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 06.03.2019 je neplatné, je určením právnej skutočnosti v zmysle , je tak žalobou prípustnou, dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady v zmysle pre platné odstúpenie od zmluvy (viď bod 16. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), preto žalobe v celom rozsahu vyhovel s tým, že poukázal na R 22/1976 a konštatoval, že platne môže odstúpiť iba od platnej zmluvy. Súčasne však konštatoval, že i v prípade, že by vyhodnotil uzavretú kúpnu zmluvu ako neplatnú, rozhodnutie v prejednávanej veci by bolo rovnaké, pričom prípadné posúdenie neplatnosti kúpnej zmluvy (absolútnej alebo relatívnej) ako predbežnej otázky bez jej zhmotnenia v podobe enunciátu by na postavenie žalovaného nemalo žiaden vplyv, a preto sa ďalej týmito námietkami nezaoberal.

35. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady pre riadne odstúpenie od zmluvy v zmysle , a preto je odstúpenie žalovaného zo dňa 21.09.2020 od kúpnej zmluvy uzavretej stranami sporu dňa 06.03.2019 neplatné. Súhlasí i so záverom, že v danej veci nebol dôvod, aby sa súd zaoberal ako predbežnou otázkou platnosťou kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu či už relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu, alebo absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu, nakoľko i v prípade, že by súd dospel k záveru, že kúpna zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 06.03.2019 je neplatným právnym úkonom, následkom by bolo v danom prípade rovnaké rozhodnutie súdu o neplatnosti odstúpenia od zmluvy, nakoľko tento právny úkon by bol neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Názor žalovaného, že v prípade právneho posúdenia kúpnej zmluvy ako neplatného právneho úkonu by bol právny úkon odstúpenia od zmluvy považovaný za ničotný neexistujúci úkon a súd by musel žalobu zamietnuť, odvolací súd vzhľadom na uvedené nepovažuje za správny.

36. Z tohto dôvodu odvolací súd zastáva názor, že odvolací dôvod v zmysle , podľa ktorého rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nebol daný.

37. Žalovaný uplatnil i odvolací dôvod podľa a vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal dôkaz výsluchom osôb, ktoré zastávali funkciu člena štatutárneho orgánu žalovaného v období predzmluvných rokovaní ohľadom kúpnej zmluvy, pričom títo mali byť dopytovaní na skutočnosť, z akých dôvodov zmenilo generálne riaditeľstvo žalovaného svoju pôvodnú požiadavku riešiť žiadosť žalobcu formou uzatvoreného nájomného vzťahu a nie prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam.

38. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva v takej skutočnosti, že ak strana sporu alebo jej zástupca navrhol vykonanie dôkazov, ktoré boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ich nevykonal, vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktoré treba odstrániť.

39. Odvolací súd zdôrazňuje, že zo znenia ust. (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) vyplýva, že citovaný dôvod na odvolanie nie je daný v prípade každého opomenutia vykonania navrhnutých dôkazov, ale len v prípade, pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal dôkazy navrhované stranou sporu s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré majú byť preukázané a sú potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej.

40. Súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhovaný žalovaným z dôvodu, že výsluchom pôvodného štatutára žalovaného chcel žalovaný preukázať, že kúpna zmluva nebola uzavretá platne, ktorú skutočnosť v danej veci za zisteného skutkového stavu nepovažoval súd prvej inštancie za právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a tento návrh považoval zo strany žalovaného nevznesený včas.

41. Odvolací súd preskúmaním odvolacej námietky žalovaného dospel k záveru, že výsluch navrhovaného svedkov – osôb, ktoré zastávali funkciu člena štatutárneho orgánu žalovaného v období predzmluvných rokovaní ohľadne kúpnej zmluvy, ktorý mal preukázať neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu, nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť zistený skutkový stav vyplývajúci z dovtedy vykonaných dôkazy, nebol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej, a preto vykonanie tohto dôkazu považoval v tomto konaní za nadbytočné, a to vzhľadom i k záveru súdu prvej inštancie i zhodného názoru odvolacieho súdu uvedeného v bode 35. odôvodnenia tohto rozhodnutia.

42. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny potvrdil.

43. Žalovaný vzniesol i námietky proti výroku o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie podľa priznal žalobcovi nárok proti žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

44. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním, alebo bránením práva.

45. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa ods. l o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v spore, ktorá sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli V predmetnom spore aplikujúc zásadu úspechu ( ) s ohľadom na jeho výsledok, keď žalobe žalobcu bolo vyhovené, žalobcovi bez akýchkoľvek pochybností patrí nárok na náhradu trov konania ( ods. l ).

49. Žalovaný podaným odvolaním aplikáciu ust. výslovne nespochybnil. Z obsahu jeho odvolania však nie je možné zistiť, aký je jeho odvolací návrh v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania v danej veci, predložil len tvrdenie, že je rozhodnutie voči nemu nespravodlivé, nakoľko bol de facto úspešný v časti konania o pôvodom pozitívnom určovacom návrhu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko žalobca od tohto petitu v priebehu konania ustúpil a žiadal konajúci súd, aby meritórne rozhodoval o inej právnej skutočnosti.

50. S týmto záverom žalovaného sa odvolací súd stotožniť nemôže.

51. V danej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia vlastníckeho práva s tým, že súčasťou jeho žaloby bolo i riešenie predbežnej otázky – platnosti/ neplatnosti odstúpenia od zmluvy, ku ktorej otázke sa žalovaný vyjadril súčasne s vyjadrením k žalobe. Po pripustení zmeny žalobného petitu rozhodoval súd o žalobe, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia, že odstúpenie žalovaného zo dňa 21.09.2020 od kúpnej zmluvy uzavretej dňa 06.03.2019 medzi stranami sporu je neplatné. Tejto žalobe súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel. Uvedený procesný postup žalobcu a súdu prvej inštancie nie je možné vyhodnotiť ako ustúpenie žalobcu od žalobného petitu, a tým súčasne za procesný úspech žalovaného. Možnosť zmeny žalobného petitu je legitímnym dispozičným procesným oprávnením žalobcu, ktorému súd vyhovie len za splnenia predpokladov (podmienok) stanovených v a nasl. , čo je i prípad danej veci. Odvolací súd preskúmaním danej veci nezistil žiaden zákonný dôvod pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania.

52. Zmyslom a účelom náhrady trov v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane sporu náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel, alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon ( a ). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom stanovených podmienok a skôr reštriktívne. Takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa , ktorej aplikácie sa žalovaný nedomáhal. .

53. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie i vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil. Súčasne dodáva, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

54. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. , , a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

55. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).