Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_TN-13S-84-2022.pdf
PDF · 135.43 KB
Case nature
Area
Subarea
TN-13S/84/2022
Rozhodnutie
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XX/XX, XXX XX E. t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, F. G. XXX/XX, XXX XX F. H. I., proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, 813 04 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-04910/21-22 zo dňa 30. júna 2022, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1) Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava (ďalej aj ako „Ústav“ alebo „prvostupňový správny orgán“) dňa 06. 05. 2022 vydal rozhodnutie č. UVTOSaUVV-01446/13-IL-2022-5, ktorým podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnené niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) žiadosti žalobcu zo dňa 20. 04. 2022, v ktorej žalobca požadoval sprístupnenie informácie: „pracovnej zmluvy, resp. obdobnej pracovnej zmluvy s lekárkou: A. B. J., ktorá realizuje v ústave Ilava dermatologické vyšetrenia odsúdených/ obvinených a to za roky 2014-2022“ čiastočne nevyhovel, a to v časti obsahujúcej informácie o dátume narodenia, rodinnom stave, trvalom pobyte, čísle občianskeho preukazu, rodnom čísle, dohodnutej pracovnej odmene, čísle účtu a podpise A. B. J., a tým časť požadovaných informácií nesprístupnil. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán skonštatoval, že dňa 28. 04. 2022 mu bolo Nemocnicou pre obvinených a odsúdených Trenčín (ďalej aj ako „Nemocnicou“) postúpené podanie žiadateľa (v postavení žalobcu v tomto súdnom konaní), v ktorom žiadal o sprístupnenie:
(i) akejkoľvek zmluvy uzavretej s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti – IGA Derma s. r. o. a Nemocnicou pre odsúdených a obvinených a ÚVTOS Trenčín (od r. 2014 až 2022) (ii) pracovnej zmluvy, resp. obdobnej pracovnej zmluvy s lekárkou: A. B. J., ktorá realizuje v ústave Ilava a Dubnica nad Váhom dermatologické vyšetrenia odsúdených/obvinených a to za roky 2014-2022.
Vzhľadom na to, že Ústav nebolo možné považovať za správny orgán príslušný rozhodnúť vo veci v časti podania, v ktorej účastník konania požadoval zmluvu, ktorej zmluvnou stranou má byť Nemocnica, postúpil v zmysle § 20 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) časť žiadosti o poskytnutie informácie na vybavenie Nemocnici, o čom žalobcu upovedomil. Prvostupňový správny orgán ako povinná osoba sprístupnila žalobcovi ako žiadateľovi dohody o pracovnej činnosti uzatvorené medzi ním a A. B. J., ktorých predmetom
bolo poskytovanie špecializovanej zdravotnej starostlivosti v odbore dermatovenerológa pre obvinených a odsúdených v ústave Ilava za roky 2014-2022. V predmetných dohodách prvostupňový správny orgán anonymizoval tie časti, ktoré obsahovali informácie o osobných údajoch vyššie uvedenej lekárky, a teda dátum narodenia, rodinný stav, trvalý pobyt, číslo občianskeho preukazu a rodné číslo. Rovnako anonymizoval aj údaje o výške odmeny, čísla účtu a podpisu lekárky. Žalobcovi neboli predmetné údaje sprístupnené odkazujúc na § 2 zákona o ochrane osobných údajov, keďže sa jednalo o údaje fyzickej osoby, ktoré sa dotýkajú jej súkromia a pracovnoprávnych vzťahov. Ústav pri posudzovaní, či uvedené údaje predstavujú osobný údaj vychádzal aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. augusta 2014, sp. zn. 2 Sži 14/2013, ktorý sa dotýka osobných údajov fyzických osôb, v zmysle ktorého: „Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, povinná osoba správne skúmala, či by sa zverejnením osobných údajov príslušného policajta, sudcov a prokurátorov nedopustila postupu, ktorý by bol v rozpore so zákonom. Je potrebné zdôrazniť, že zákon o ochrane osobných údajov vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane jednotlivcov v súvislosti so spracovaním osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov. Zmyslom uvedenej smernice bolo podchytiť v rámci ochrany osobných údajov akékoľvek informácie, ktoré môžu súvisieť s jednotlivcom. Výraz „akékoľvek“ informácie, ktorý je použitý v texte smernice, jednoznačne svedčí širokej ochrane osobných údajov dotýkajúcich sa súkromného a rodinného života jednotlivca v úzkom zmysle, ale tiež informácie o akomkoľvek druhu činnosti, ktorou sa jednotlivec zaoberá, napríklad informácia o jeho pracovných vzťahoch alebo ekonomickom, či spoločenskom správaní sa a zahŕňa tiež informácie o jednotlivcoch bez ohľadu na postavenie alebo úlohu, v akej daná osoba vystupuje, a to ako zamestnanec, zákazník a pod...V danom prípade správne povinná osoba aktívne skúmala existenciu súhlasu dotknutých subjektov na zverejnenie ich osobných údajov. Najvyšší súd SR je toho názoru, že zverejnením príslušných údajov o dotknutých subjektoch by došlo k zverejneniu citlivých osobných údajov vypovedajúcich o mene a priezvisku príslušného vyšetrovateľa, prokurátoroch, sudcoch, a to pri plnení ich služobných úloh, ktoré sú v danom prípade nesporne aj chránenými osobnými údajmi v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, ako aj zákona o slobodnom prístupe k informáciám a k zverejneniu ktorých dotknuté subjekty nedali súhlas“.
Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej poukázal na to, že ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám mu neukladá povinnosť požiadať o písomný súhlas dotknutú osobu. V danom prípade prvostupňový správny orgán takýmto súhlasom nedisponoval. Zároveň ani žiadateľ o informácie nepreukázal súhlas tejto osoby. Vychádzajúc z uvedeného Ústav ako povinná osoba dospela k záveru, že podľa § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám požadované informácie nesprístupní v celom rozsahu z dôvodu, že sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a zároveň osobitný zákon sprístupnenie žiadaných informácií nestanovuje, povinná osoba nedisponuje písomným súhlasom dotknutej osoby a preto v zákonom stanovenej lehote žalobcovi poskytol informácie iba v obmedzenom rozsahu. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo žalobcovi doručené dňa 11. 05. 2022. Následne podal žalobca proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 25. 05. 2022.
2) Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že rozhodnutie povinnej osoby napáda v rozsahu nesprístupnenia informácií o dohodnutej odmene v dohodách o pracovnej činnosti za obdobie rokov 2014 až 2022 uzatvorených s A. B. J.. Skutkové a právne závery Ústavu vnímal ako svojvoľné a neodrážajúce objektívnu realitu. Ústav podľa názoru žalobcu rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, preto považoval jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné. Zároveň sa podľa vyjadrenia žalobcu zo strany dotknutého správneho orgánu jedná o nesprávne právne posúdenie veci. Taktiež žalobca vyjadril presvedčenie, že „dohody o pracovnej činnosti sú simulovaným právnym úkonom, ergo neplatné“. Okrem vyššie uvedeného je podľa vyjadrenia žalobcu daná aj neplatnosť z dôvodu nezverejňovania „Dohôd“ v Centrálnom registri zmlúv. Podľa tvrdenia žalobcu bol jediným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v Ústave od 03. 01. 2018 samotný Ústav a od 03. 01. 2018 je ním Nemocnica pre obvinených a odsúdených Trenčín. Žalobca v podanom odvolaní taktiež namietal, že v Ústave nebolo v dobe od roku 2014 do roku 2022 povolené prevádzkovať dermatovenerologickú ambulanciu. Ústav teda nebol podľa presvedčenia žalobcu oprávnený uzavrieť zmluvu (dohodu) s kožnou lekárkou na vykonávanie zdravotnej starostlivosti odsúdeným s dermatologickou diagnózou. Pokiaľ ide o anonymizáciu dohodnutej odmeny v dohodách, ktoré boli žalobcovi sprístupnené, táto je v kontexte uvedeného podľa názoru žalobcu nezákonná a lekárka nemá právo na ochranu osobných údajov o vyplatených odmenách, keďže sa jedná o odmeny vyplatené podľa presvedčenia žalobcu
protiprávne. Žalobca v podanom odvolaní poukázal aj na to, že ním požadované údaje nepresahujú rámec poskytnutia údajov o činnosti štátneho orgánu na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca sa domnieva, že je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, a to v kontexte toho, že hospodárenie s verejnými financiami a štátnym majetkom zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania ústavu.
3) Žalovaný ako odvolací orgán sa stotožnil s nesprístupnením údajov o odmenách dotknutej fyzickej osoby s poukazom na § 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a preto dňa 30. 06. 2022 vydal rozhodnutie číslo: GR ZVJS-04910/21-2022, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie povinnej osoby č. UVTOSaUVV-01446/13-IL-2022-5 zo dňa 06. 05. 2022 o odmietnutí – nesprístupnení informácie sčasti potvrdil. Rozhodnutie prvostupňového orgánu ako povinnej osoby považoval za riadne odôvodnené a právna úprava, ktorou sa povinná osoba riadila bola podľa jeho presvedčenia v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Žalovaný uviedol, že zákon o ochrane osobných údajov v ustanovení § 2 poskytuje širokú definíciu osobných údajov, medzi ktoré okrem iného zaraďuje aj znaky a charakteristiky tvoriace sociálnu a ekonomickú identitu fyzickej osoby, teda aj údaje o vyplatených odmenách. Žalovaný ďalej ozrejmil, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám v § 9 ods. 1 a 2 poskytuje všeobecnú ochranu osobných údajov každej fyzickej osoby. Tento princíp je však prelomený v ustanovení § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého povinná osoba sprístupňuje aj informácie o činnosti a platových pomeroch verejných činiteľov, vedúcich zamestnancov a iných osôb, ktoré sa podieľajú na rozhodovaní o verejných prostriedkoch. Povinnosť sprístupňovať vybrané osobné údaje sa ale nevzťahuje na všetky fyzické osoby, ktoré poberajú plat z verejných rozpočtov, ale ako to už konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. Pl. ÚS 1/09 zo dňa 19. 01. 2011 „...len na taxatívne vymenovaných verejných funkcionárov ustanovených zákonom (vysokých štátnych úradníkov), ktorí sú buď riadiacimi pracovníkmi, alebo majú špecifické postavenie odôvodňujúce väčšiu intenzitu zásahu do svojho práva na súkromie.“
V podmienkach Zboru väzenskej a justičnej stráže sa medzi fyzické osoby taxatívne vymenované v § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám zaraďujú nadriadení v služobnom pomere, pričom nadriadený v služobnom pomere je definovaný v § 4 zákona o štátnej službe ako policajt, ktorý je zaradený do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby; to neplatí, ak ide o nadriadeného mimo výkonu, ktorého právny vzťah upravuje osobitný predpis. Nadriadený v ustanovenom rozsahu riadi, organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov. Na základe uvedeného žalovaný v žalobcom napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že dotknutá fyzická osoba nie je nadriadeným v služobnom pomere. K dôvodom žalobcom požadovaného sprístupnenia dohodnutej odmeny uvedených v odvolaní, spočívajúcich v tom, že dohody o pracovnej činnosti sú simulovaným právnym úkonom, ergo neplatné, pretože povinná osoba nebola oprávnená uzavrieť dohodu s kožnou lekárkou na vykonávanie zdravotnej starostlivosti odsúdených s dermatologickou diagnózou, a teda anonymizácia dohodnutej odmeny v dohodách je v kontexte predmetnej veci nezákonná a lekárka nemá právo na ochranu osobných údajov, žalovaný uviedol, že povinná osoba podľa § 3 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám informácie sprístupňuje bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Vo svetle uvedeného žalovaný zdôraznil, že povinná osoba (prvostupňový orgán) a ani žalovaný nie sú povinní zaoberať sa dôvodmi požadovaného sprístupnenia informácií uvedenými v odvolaní. Anonymizáciu osobných údajov dotknutej osoby považoval žalovaný rovnako ako prvostupňový správny orgán za súladnú so zákonom o ochrane osobných údajov.
Správna žaloba – žalobné body
4) Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne dňa 09. 09. 2022 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-04910/21-2022 zo dňa 30. 06. 2022, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava o odmietnutí – nesprístupnení informácie č. UVTOSaUVV-01446/13- Il-2022-5 zo dňa 06. 05. 2022.
V podanej správnej žalobe žalobca uviedol, že má za to, že závery žalovaného obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí sú svojvoľné a nepreskúmateľné. Žalobca apeloval na to, že v podanom odvolaní v rámci konania pred druhostupňovým správnym orgánom explicitne namietal, že všetky dohody o pracovnej
činnosti uzatvorené s A. J. sú neplatné právne úkony z dôvodu, že sa jedná o simulované právne úkony. V reáliách predmetnej veci kožnú lekársku starostlivosť poskytovala spoločnosť IGA Derma s. r. o. a nie dotknutá fyzická osoba ako zamestnanec Ústavu. Žalobca považoval svoju argumentáciu za jasnú a zrozumiteľnú. Označená lekárka podľa jeho presvedčenia nemá nárok na ochranu svojich osobných údajov v časti výške dohodnutej odmeny v dohodách, keďže tieto dohody považuje žalobca za neplatné. V skutočnosti malo ísť o dohody týkajúce sa nelegálnych odmien, ktoré boli poskytované spoločnosti IGA Derma s. r. o., ktorá koná prostredníctvom konateľky A. B. J., pričom podľa názoru žalobcu s konateľom spoločnosti nemožno uzavrieť žiadnu pracovnú zmluvu. Žalobca namietal, že žalovaný sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal všetkými jeho námietkami a nevykonal dostatočné dokazovanie. Žalovaný podľa názoru žalobcu neuviedol žiadne preskúmateľné argumenty, prečo pri rozhodovaní o odvolaní nebral do úvahy tvrdenia o simulácii, a teda neplatnosti dohôd, v čoho dôsledku by tu pri poskytovaní informácií nemala platiť ochrana podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca zastáva názor, že bolo zrejmé, že na zistenie objektívnej (materiálnej) pravdy bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie o tom, kto reálne poskytoval dermatologickú zdravotnú starostlivosť. V kontexte uvedeného žalobca navrhol, aby správny súd vykonal rozsiahle dokazovanie spočívajúce jednak v zabezpečení informácie z Trenčianskeho samosprávneho kraja o tom, či bola v Ústave v rokoch 2014-2022 povolená kožná ambulancia, ďalej v zabezpečení informácie o ordinačných hodinách a povolenia na prevádzkovanie kožnej ambulancie IGA Derma s. r. o., zároveň vyžiadaním si vyjadrenia zo strany Nemocnice pre obvinených a odsúdených Trenčín, či táto mala v období rokov 2014-2022 v Ústave povolenie prevádzkovať kožnú ambulanciu, a či mala niekedy uzatvorenú pracovnú (resp. obchodnú) zmluvu s A. J., resp. obchodnou spoločnosťou IGA Derma s. r. o. Po ďalšie žalobca navrhol vykonať výsluchy svedkov, a to vedúcej lekárky a vrchnej sestry, ako aj všetkých sestier, ktoré by sa vyjadrili k otázke toho kto bol poskytovateľom lekárskej starostlivosti za roky 2014-2022 a kto si vykazoval voči zdravotnej poisťovni výkony. Žalobca požadoval, aby súd v rámci vykonaného dokazovania zabezpečil ešte aj vyjadrenie zdravotných poisťovní za účelom zodpovedania toho, kto si voči ním v rokoch 2014-2022 za lekárske výkony uplatnil platby. Žalobca žiadal, aby súd pristúpil k výsluchu A. B. J. na zodpovedanie toho, kto vo vyššie uvedenom období zabezpečoval v Ústave kožnú zdravotnú starostlivosť. Žalobca mal za to, že takto vykonané dokazovanie zabezpečí zodpovedanie všetkých vyššie opísaných otázok, teda najmä, že spoľahlivo preukáže, že v ústave Ilava bola kožná lekárska starostlivosť poskytovaná A. J. ako konateľkou obchodnej spoločnosti IGA Derma s. r. o. a nie ako zamestnancom Ústavu v čoho dôsledku sú s ňou podpísané dohody majúce charakter simulovaného právneho úkonu, čím sa na ne nevzťahuje ustanovenie § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a teda informácie ohľadom dohodnutej odmeny mali byť žalobcovi sprístupnené.
5) Podaním zo dňa 10. 05. 2023 žalobca dodatočne navrhol, aby správny súd okrem vyššie navrhovaného dokazovania vykonal ešte ďalší dôkaz, a to vyžiadaním si od Trenčianskeho samosprávneho kraja „Protokol o výsledku kontroly IGA Derma s. r. o., Ev. č. sp. ESK /2023/00992“, ktorý preukáže, že daná obchodná spoločnosť poskytovala zdravotnú starostlivosť v špecializačnom lekárskom odbore dermatológia v priestoroch väznice ilegálne, a to vo svojom mene a na vlastný účet.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
6) Žalovaný v podaní zo dňa 15. 11. 2022 uviedol, že na dôvodoch nesprístupnenia informácii, ktoré boli anonymizované na dohodách o pracovnej činnosti uzatvorených s A. B. J. uvedených v prvostupňovom rozhodnutí, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím zotrváva. K podanej správnej žalobe sa bližšie nevyjadril.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
7) Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne a miestne príslušný vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca nachádzajúci sa vo výkone trestu odňatia slobody dňa 24. 04. 2023 písomným podaním oznámil, že súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania a žalovaný nariadenie pojednávania nežiadal, pričom po prejednaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. 06. 2023 v súlade s § 137 ods. 3 SSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 22. 06. 2022 (§ 137 ods. 4 SSP). Zároveň Správny súd v Banskej Bystrici poznamenáva, že bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z. z., pričom podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne vedie už na Správnom súde v Banskej Bystrici.
8) Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
9) Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 písm. a) SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.
10) Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
11) Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
12) Podľa § 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
13) Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
14) Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
15) Podľa § 9 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté.
16) Podľa § 9 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas
môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.
17) Podľa § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu a) titul, b) meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.
18) Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
19) Týmto všeobecným predpisom o správnom konaní sa rozumie Správny poriadok.
20) Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
21) Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
22) Podľa § 57 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.
23) Podľa § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o ochrane osobných údajov“) osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje,1) alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu.
24) Každý, kto sa cíti dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch rozhodnutím orgánu verejnej správy, má Ústavou SR zaručené právo na súdnu ochranu. Je len na ňom, ako svoje právo využije. Správny súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkom administratívnych konaní pred nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak obsahom a
jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti z obsahu administratívnych rozhodnutí, ani z obsahu administratívnych spisov za žalobcu vyhľadávať a tak žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať a ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať (§ 182 ods. 1 SSP). To znamená, že všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti bez ich konkretizácie na daný prípad neumožňujú súdny prieskum zákonnosti.
25) Predmetom súdneho prieskumu bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý ako povinný v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadosti žalobcu zo dňa 20. 04. 2022 o sprístupnenie informácií v časti sprístupnenia údajov o odmene A. B. J. nevyhovel. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v podanej správnej žalobe. V preskúmavanej veci žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým ústav Ilava, v nadväznosti na ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadosti žalovaného zo dňa 20. 04. 2022 nevyhovel v časti obsahujúcej informácie o dátume narodenia, rodinnom stave, trvalom pobyte, čísle občianskeho preukazu, rodnom čísle, dohodnutej pracovnej odmene, čísle účtu a podpise A. B. J. s odôvodnením, že sa dotýkajú osobnosti a súkromia uvedenej fyzickej osoby, osobitný zákon sprístupnenie žiadaných informácií nestanovuje a povinná osoba nedisponuje písomným súhlasom dotknutej osoby, pričom žalobca predmetné rozhodnutie žalovaného napadol iba v časti nesprístupnenia údajov o dohodnutej pracovnej odmene.
26) Žalobca v žalobe tvrdil, s poukazom na odvolacie námietky uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, že povinná osoba (prvostupňový orgán verejnej správy) rozhodla svojvoľne a jej rozhodnutie vníma ako nepreskúmateľné. Žalobca mal za to, že povinná osoba sa dostatočne nevysporiadala s jeho argumentami ohľadom neplatnosti dohôd a nevykonala dostatočné dokazovanie za účelom prešetrenia toho, kto reálne v ústave zabezpečuje špecializovanú lekársku starostlivosť. Žalobca však v žalobe dostatočne nezdôvodnil, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a jednak všeobecné tvrdenie žalobcu o svojvoľnom a nepreskúmateľnom rozhodnutí samo o sebe nepostačuje na konštatovanie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd nie je oprávnený všeobecne uplatnený dôvod nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia rozhodnutia povinnej osoby na daný prípad konkretizovať. Takto všeobecne uplatnená námietka neumožňuje súdny prieskum. Správny súd zdôrazňuje, že podľa jeho názoru správnemu orgánu nemožno vytýkať, že sa skutočne bližšie nezaoberal otázkou platnosti dohody, ktorej obsah bol žalobcovi čiastočne sprístupnený a nevykonal ďalšie dokazovanie, keďže takáto povinnosť mu v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám ani neprináleží. Otázka určenia prípadnej neplatnosti dohôd patrí výlučne do pôsobnosti všeobecných súdov.
27) Ďalej správny súd poukazuje na to, že podľa vyššie citovaného ustanovenia § 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. V poznámke k tomuto ustanoveniu je citovaný aj čl. 26 Ústavy SR, ktorá síce nemá normatívnu povahu, ale vyjadruje zámer zákonodarcu, čo sa týka účelu Zákona o slobode informácií, t.j. úpravou v tomto zákone sa má chrániť reálne uplatnenie čl. 26 Ústavy SR. Podľa čl. 26 ods. 1 ústavy sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou SR, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústava SR v čl. 26 ods. 4 stanovuje dôvody pre obmedzenie práva na informácie, pričom sa jedná o prípady, resp. opatrenia, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu zdravia a mravnosti, pričom konkrétne dôvody a spôsob odmietnutia prístupu k informáciám, musia byť stanovené zákonom.
28) Z uvedeného vyplýva, že Ústava SR v čl. 26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatnení práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Práve z týchto dôvodov upravuje zákon o slobodnom prístupe k informáciám v ustanovení § 8 až 11 obmedzenia prístupu k informáciám. Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní
základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Ústavnú povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať verejnosti informácie o svojej činnosti, a teda ústavné právo verejnosti na prístup k informáciám, upravuje na zákonnej úrovni vo všeobecnosti zákon o slobodnom prístupe k informáciám, pričom špeciálnu právnu úpravu prístupu k informáciám v niektorých špecifických situáciách obsahujú aj iné právne predpisy. Právo na prístup k informáciám a povinnosť štátu poskytovať verejnosti informácie vyplýva aj z čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Povinné osoby upravené v § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti. Plná informačná povinnosť voči každému je z hľadiska článku 24 ods. 4 Ústavy SR namieste buď vtedy, keď ide o subjekt, ktorý hospodári s verejnými financiami, resp. nakladá s majetkom štátu alebo obcí, alebo vtedy, ak ide o subjekt, ktorý bol kreovaný zákonom, alebo na základe zákona, ktorý patrí do oblasti verejného práva. V týchto prípadoch je daný verejný záujem na plnej informačnej povinnosti, ktorý potláča do úzadia prípadný záujem týchto subjektov na ochrane ich práv a slobôd. Hospodárenie s verejnými financiami a štátnym, resp. obecným majetkom zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu pre možnosť verejnej kontroly zo strany občanov a posilnenie dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom. Prihlásením sa SR k princípu demokratického právneho štátu, prijatím Listiny základných práv a slobôd a Ústavy SR došlo k prechodu od koncepcie diskrétnosti verejnej správy k princípu publicity správy, t.j. k jej otvorenosti a transparentnosti. Tým sa zmenilo základné právne-filozofické východisko pri riešení otázky prístupu verejnosti k informáciám o činnosti verejnej správy v tom zmysle, že teraz majú v zásade všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciám okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom a taxatívne iba z nevyhnutných dôvodov vylúčené.
29) V predmetnom súdnom konaní bola medzi účastníkmi konania sporná otázka, či existoval dôvod na nesprístupnenie informácii o odmene poskytovanej A. J. s poukazom na ustanovenie § 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Účelom ustanovenia § 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických osôb. Z ustanovenia § 9 citovaného zákona vyplýva, že informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracované v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Z ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciam vyplýva, že povinná osoba sprístupní na účely informovanosti verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom (ktorým je napr. Zákon o ochrane osobných údajov), ktorá je o.i. nadriadeným v služobnom pomere, pričom v druhej vete citovaného ustanovenia § 9 ods. 3 je stanovený rozsah sprístupňovaných osobných údajov.
30) Definícia pojmu „osobný údaj“ je uvedená v § 2 zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov nasledovne: Osobitnými údajmi sú údaje týkajúce sa identifikovanej fyzickej osoby alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora, iného identifikátora, ako je napríklad meno, priezvisko, identifikačné číslo, lokalizačné údaje, alebo online identifikátor, alebo na základe jednej alebo viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú identitu, fyziologickú identitu, genetickú identitu, psychickú identitu, mentálnu identitu, ekonomickú identitu, kultúrnu identitu alebo sociálnu identitu. Uvedená definícia pojmu osobný údaj je totožná s definíciou pojmu „osobné údaje“ uvedenou v čl. 4 Nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 2016/679 z 27.04.2016. Je možné uviesť, že definícia pojmu „osobný údaj“ je široká a pri doslovnom výklade by sa dalo vyvodiť, že ide o akúkoľvek informáciu, ktorá sa týka „identifikovanej“ alebo „identifikovateľnej“ osoby. Povinné osoby však musia ustanovenia právnych predpisov vykladať a uplatňovať tak, aby dôsledky tohto výkladu a uplatnenia neboli v rozpore s ústavným právom na informácie. Ústavný súd SR v Náleze sp. zn. PL.ÚS 1/09 konštatoval, že ochrana osobných údajov je špecifická forma ochrany súkromia. Osobný údaj je jedným z aspektov súkromia fyzickej osoby (popri písomnostiach osobnej povahy, podobizniach, obrazových snímkach a obrazových a zvukových záznamov týkajúcich sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy). Ústavný súd vo svojom náleze o.i. uviedol, že „pojem osobných údajov“ podľa čl. 22 ods. 1 a čl. 19 ods. 3 Ústavy SR má autonómny charakter a nemusí byť vždy totožný so zákonným vymedzením tohto pojmu. V konkrétnom prípade pri posudzovaní toho, či informácia spadá pod ústavne vymedzený pojem „osobných údajov“, ústavný súd zohľadnil napríklad to, že informácia sa „významným spôsobom premieta do súkromnej sféry jednotlivca“. Ak však nejakú informáciu zjavne nemožno považovať za súčasť „súkromnej sféry
fyzickej osoby“, keďže ide o informáciu o výkone verejnej funkcie alebo informáciu týkajúcej sa výkonu verejnej funkcie alebo úradnej činnosti touto osobou (ako je tomu aj v preskúmavanom prípade), nemožno takúto informáciu považovať za ústavne chránený osobný údaj, ktorého sprístupnenie by malo byť odmietnuté. Pojem „osobný údaj“ uvedený v § 2 Zákona o ochrane osobných údajov je preto treba v takýchto prípadoch vykladať tak, že nezahŕňa informácie o výkone verejnej funkcie alebo úradnej činnosti fyzickou osobou.
31) V prejednávanej veci správny súd nahliadnuc do žalovaným predloženého administratívneho spisu, po oboznámení sa s obsahom dohôd o pracovnej činnosti uzatvorených s A. B. J. dospel k záveru, že žalobcom požadované údaje o jej pracovnej odmene sú chránenými osobnými údajmi, nakoľko sa pri tejto osobe nejedná o osobu vykonávajúcu verejnú funkciu, resp. o osobu nadriadenú v služobnom pomere, pričom v zmysle ustanovenia § 4 zákona o štátnej službe je ako nadriadený v služobnom pomere v oblasti Zboru väzenskej a justičnej stáže definovaný policajt, ktorý je zaradený do stálej štátnej služby alebo do dočasnej štátnej služby. Z uvedeného dôvodu sa teda v prípade požadovaných údajov jedná o informácie týkajúce sa súkromnej sféry dotknutej osoby, ktoré nemožno sprístupniť.
32) Vychádzajúc z ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám správny súd ďalej poznamenáva, že dotknutý správny orgán nie je povinný žalobcovi sprístupniť požadované údaje aj z dôvodu absencie súhlasu dotknutej osoby. Konštatujúc uvedené správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžo 250/2008 zo dňa 25. 11. 2009 v zmysle ktorého: „Ak žiadateľ požiada o sprístupnenie informácii o súkromí alebo osobných údajov (resp. dokumentov obsahujúcich tieto informácie), povinná osoba ich podľa § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 211/2000 Z. z. sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby (osoby, ktorej sa týka informácia o súkromí alebo osobný údaj). Keďže tieto ustanovenia neukladajú povinnej osobe povinnosť požiadať o písomný súhlas dotknutej osoby, povinná osoba nemusí žiadať dotknutú osobu (resp. blízku osobu alebo zákonného zástupcu) o súhlas. Ak žiadateľ o informáciu nevie preukázať takýto súhlas dotknutej osoby alebo ak súhlas nie je založený v úradnom spise, povinná osoba informáciu nesprístupní. Na informácie vymedzené v § 9 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z. sa však tieto pravidlá nevzťahujú“.
33) Správny súd vo vzťahu k vykonaniu žalobcom navrhovaným dôkazom ďalej uvádza, že tieto nevykonal z dôvodu, že vykonanie týchto dôkazov malo smerovať k posúdeniu otázky eventuálnej „neplatnosti“ žalobcom označených dohôd, avšak vyriešenie tejto otázky nespadá do pôsobnosti správneho súdnictva.
34) Vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti, opierajúc sa o citované zákonné ustanovenia je správny súd toho názoru, že napadnuté rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu netrpí žiadnou vadou, je zákonné, zrozumiteľné a vyčerpávajúco odôvodnené a preto správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
35) O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP)
36) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). 1) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením.
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.