Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Uznesenie_25Co-19-2013.pdf
PDF · 74.34 KB
Case nature
Subarea
25Co/19/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: H. U., nar. XX.X.XXXX, bytom S. C. XXX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Helena Buzgóová, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, proti odporcovi: E. U., nar. XX.X.XXXX, bytom S. C. XXX, zastúpenému advokátom: JUDr. Marián Zányi, so sídlom Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 3.6.2013 č.k. 9C/170/2013-16, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 13.5.2010 z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľky tým, že odporcovi uložil povinnosť strpieť prítomnosť navrhovateľky a umožniť jej nerušené užívanie nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci S. C. zapísanej v katastri nehnuteľností vedenou Správou katastra Dunajská Streda na LV č. XXX pre okres H. L. obec S. C., katastrálne územie S. C. a to bytu č. X na druhom nadzemnom podlaží, vchod č. X, nachádzajúceho sa v bytovke so súp. č. XXX na parc. č. 370/12 s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 1/4 až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. 9C/123/2009.
Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil s odkazom na ust. § 102 ods. 1, § 74 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, 4, 6, 8, 9, § 76 ods. 1, 4, § 77 ods. 1 písm. d) O.s.p., ako i § 144 Občianskeho zákonníka. Vecne argumentoval v podstate tým, že právny vzťah medzi účastníkmi konania týkajúci sa vecí zo zaniknutého BSM treba s poukazom na § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka posudzovať podľa ust. § 143 a nasl. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka potom veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne. Každý z manželov je teda úplným vlastníkom vecí tvoriacich predmet bezpodielového spoločenstva, pričom vlastníctvo jedného z manželov je obmedzené rovnakým úplným vlastníctvom druhého manžel. So zreteľom na to, že odporca bráni navrhovateľke riadne užívať predmetnú nehnuteľnosť, pričom toto právo jej ako spoluvlastníčke nepochybne prináleží, súd vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, nakoľko sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na jeho nariadenie a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. Záverom súd poznamenal, že predbežné opatrenie má len dočasný charakter a platí len do vyporiadania BSM. Konečné riešenie vzťahov v danej veci je vyporiadanie ich BSM.
Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho advokáta odvolanie odporca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté prvostupňového rozhodnutie zmenil a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol, pričom si zároveň uplatnil i vyčíslenú náhradu trov konania na trovách právneho zastúpenia v celkovej sume 135,76 Eur. Podľa odvolateľa súd vo veci nepostupoval zákonným spôsobom, keď nariadil predmetné predbežné opatrenie. Navrhovateľka totiž predmetný byt neužíva a ani nemieni užívať, nakoľko pracuje v Rakúsku, okrem toho má druha, s ktorým žije v F., keďže
je občanom Maďarskej republiky. Navrhovateľka sa na Slovensko vracia jeden až dvakrát do roka, v dôsledku čoho nie je odkázaná na užívanie predmetného bytu. Odvolateľ ďalej poukázal na to, že ničím nebolo preukázané, že by navrhovateľka nemala umožnený vstup do bytu. Okrem toho okresný súd predbežným opatrením prejudikoval spôsob užívania nehnuteľnosti. Súd mal návrh na takéto predbežné opatrenie zamietnuť, nakoľko užívanie nehnuteľnosti takým spôsobom ako to určil, nie je možné, keďže takú skutočnosť je možné rozhodovať len v merite veci a to vydaním rozsudku o spôsobe užívania nehnuteľnosti. Navrhovateľka podľa odvolateľa nemala podať návrh na vydanie predbežného opatrenia, ale mala podať návrh na okresný súd o spôsobe užívania nehnuteľnosti do skončenia súdneho sporu o vyporiadanie BSM. Ak by súd náležite zhodnotil skutkový stav, musel by dospieť k záveru, že vo veci nie je možné vydať predbežné opatrenie, nakoľko jeho vydanie je v rozpore so zákonom, keďže prejudikuje spôsob užívania veci.
Navrhovateľka odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu odporcu sa písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je v podstate dôvodné v dôsledku čoho bolo nevyhnutným napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia bude zamietnutý.
V zmysle § 75 ods. 2 O.s.p. z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť zrejmé čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.
V danom prípade z podania navrhovateľky zo dňa 13.5.2010, ktorým podala návrh na vydanie predbežného opatrenia k už prebiehajúcemu konaniu o vyporiadanie BSM medzi účastníkmi pod sp. zn. 9C/123/2009 a ktorý návrh na nariadenie predbežného opatrenia až následne prvostupňový súd uznesením zo dňa 14.5.2013 č.k. 9C/123/2009-211 vylúčil na samostatné konanie, nesporne vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom vo veci samej v súvislosti s predmetným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáha vyporiadania BSM medzi účastníkmi.
V zmysle už konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Obdo/3/2009 a sp. zn. 4Obo 128/2000) medzi navrhovaným predbežným opatrením a požadovaným rozsudkom vo veci samej musí byť vecná súvislosť. Ak táto vecná súvislosť chýba, je to dôvod na zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pretože nech by súd rozhodol vo veci samej akokoľvek, nemalo by to dopad na právne pomery, ktorých dočasnej úpravy sa navrhovateľ predbežného opatrenia domáha. Vecná súvislosť teda znamená, že vzťah, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť dočasná ochrana, bude s konečnou platnosťou vyriešený v konaní o veci samej. Práve v dôsledku uvedeného zákonodarca v cit. ust. § 75 ods. 2 veta druhá O.s.p. stanovil povinnú obligatórnu náležitosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a to, že z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia je potom zrejmé, že prvostupňový súd tejto otázke nevenoval náležitú pozornosť.
V zmysle § 146 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z BSM, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
Podľa § 853 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto, ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
Keďže Občiansky zákonník nemá osobitné ustanovenia o úprave vzťahu bývalých manželov k majetku patriaceho do rozvodom zaniknutého BSM na čas do doby jeho vyporiadania, je potom nevyhnutné s poukazom na cit. ust. § 853 Občianskeho zákonníka na majetkové vzťahy manželov aplikovať predtým cit. ust. § 146. Ak teda v období po zániku BSM do jeho vyporiadania, keď na súde beží konanie o vyporiadanie BSM účastníkov, ako je tomu i v danom prípade, došlo medzi manželmi k nezhode o užívaní vecí patriacich pôvodne do BSM, rozhodne na základe návrhu - žaloby niektorého z nich súd a to i v takom prípade, keď jeden bráni svojvoľne druhému v užívaní spoločnej veci (R 42/72).
Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že predbežné opatrenie, ktorým súd dočasne nariaďuje spôsob užívania spoločnej veci exmanželmi má vecnú súvislosť nie so žalobou o vyporiadanie BSM medzi nimi, ale so žalobou podanou v zmysle cit. § 146 Občianskeho zákonníka o užívanie spoločnej veci. Ak by totiž súd vo veci samej o vyporiadanie BSM vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti - bytu rozhodol akokoľvek, nemalo by to priamy vplyv na spôsob užívania predmetného bytu účastníkmi na čas do právoplatnosti rozsudku o vyporiadaní BSM a rovnako ani spôsob užívania spoločnej veci na čas do vyporiadania BSM nebude s konečnou platnosťou vyriešený v konaní o vyporiadanie BSM, teda v konaní o veci samej.
Keďže s poukazom na vyššie uvedené, v danom prípade absentuje vecná súvislosť medzi navrhovateľkou navrhovaným predbežným opatrením - povinnosťou odporcu strpieť prítomnosť navrhovateľky a umožniť jej nerušené užívanie predmetného bytu a požadovaným rozsudkom vo veci samej o vyporiadaní BSM, bolo potom nevyhnutným, s poukazom na vyššie citovanú konštantnú judikatúru, návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť.
Odvolací súd vzhľadom na uvedené, keďže neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie, ani pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, uznesenie súdu prvého stupňa s použitím ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
O trovách tohto odvolacieho konania (ako i prvostupňového) bude v zmysle § 145 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. rozhodnuté pri rozhodovaní o náhrade trov základného konania o vyporiadanie BSM a to bez ohľadu na to, že návrh na predbežného opatrenie bol súdom vylúčený na samostatné konanie.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.