Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/193/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zlatou Mrázovou v právnej veci navrhovateľa: Skrealestate, s.r.o., so sídlom Sabinovská 14, Bratislava, IČO: 35 913 274, zast. Mgr. Lenkou Matlákovou, advokátkou so sídlom Oravská 15/A, Senec, proti odporkyni: W. Q., Q. P. XX/A, Q., zast. Jurajom Zemanom, bytom Koncová 25, Bratislava, o zaplatenie 3.337,10 eur a trov konania, takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 147,35 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 880,26 eur a iných trov konania odporkyne v sume 200 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.08.2011, opraveným v časti označenia bytu podaním doručeným súdu dňa 27.01.2012, domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 3.337,10 eur a trov konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 10.11.2008 kúpnou zmluvou uzatvorenou s predávajúcim, spol. Vodné zdroje, a.s. kúpil byt č. 11, nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu so súpisným číslom XX v Bratislave na P. E.. Č.. XX/A, evidovaný Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu na liste vlastníctva č. LV XXXX pre katastrálne územie Ružinov. Byt vo vlastníctve navrhovateľa užíva odporkyňa, ktorá svoj užívací vzťah k bytu odvodzuje od užívacieho vzťahu k bytu svojho nebohého manžela I.. L. Q., ktorému bol byt pridelený zamestnávateľom Vodné zdroje, n.p. PR Bratislava ako svojmu pracovníkovi dňa 19.05.1975 Zmluvou zn. 465/75 o užívaní podnikového bytu. Užívací vzťah bol dohodnutý na dobu určitú počínajúc dňom 01.02.1973 do skončenia pracovného pomeru. Manžel odporkyne zomrel v roku 1977. Na základe tejto skutočnosti jej vzniklo v zmysle ust. právo byt užívať aj po manželovi, a to až do doby pridelenia primeraného náhradného bytu, ak nestačí podľa zákona poskytnutie náhradného ubytovania. Navrhovateľ ako vlastník bytu zaslal odporkyni návrh nájomnej zmluvy, ktorou by upravil užívací vzťah odporkyne k bytu. Za užívanie bytu navrhovateľ v nájomnej zmluve požadoval od odporkyne nájomné v sume 360 eur mesačne, pričom v tejto sume bola zahrnutá aj úhrada mesačnej zálohovej platby za energie a za služby spojené s užívaním bytu vo výške 135,28 eur. Odporkyňa odmietla navrhovanú nájomnú zmluvu podpísať, a za užívanie bytu platí sumu 147,35 eur mesačne. Z uvedeného dôvodu sa navrhovateľ domáha zaplatenia rozdielu medzi sumou za užívanie bytu určenou navrhovateľom vo výške 360 eur a sumou 147,35 eur, ktorú platí odporkyňa, a to za obdobie od IV/2010 do VI/2011 v celkovej výške 3.337,10 eur.

Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. -23 zo dňa 24.08.2011, voči ktorému v zákonnej lehote podala odporkyňa konajúca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor. V odpore PZ odporkyne uviedol, že výška platieb stanovených navrhovateľom za užívanie bytu, ktorý užíva odporkyňa, sa na ňu nemôže vzťahovať, keďže táto byt nemá v nájme, teda logicky nájomné neuhrádza. Odporkyňa pravidelne uhrádza sumu za užívanie bytu vo výške 147,35 eur tak, ako to bolo stanovené dohodou s predchádzajúcim vlastníkom bytu. Po smrti manžela odporkyni vzniklo právo užívať byt až do poskytnutia zodpovedajúceho náhradného ubytovania. Zo strany vlastníka jej nikdy nebolo ponúknuté žiadne náhradné ubytovanie, vzhľadom k čomu, odporkyňa užíva byt oprávnene, v súlade s právnymi predpismi a uhrádza za užívanie bytu riadne dohodnutú a stanovenú sumu. Návrh navrhovateľa preto žiadal zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, najmä návrhom na začatie konania vrátane príloh, odporom odporkyne, písomnými podaniami účastníkov konania, prednesmi právnych zástupcom účastníkov konania, výsluchom odporkyne, ako aj ďalšími listinami obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 19.05.1975 uzavrel manžel navrhovateľky I.. L. Q. s právnym predchodcom navrhovateľa - Vodné zdroje, n.p. PR Bratislava zmluvu o užívaní podnikového bytu zn. XXX/XX, na základe ktorej bol I.. L. Q. pridelený 3-izbový byt č. XX nachádzajúci sa na X. poschodí bytového domu so súp. č. XX v Bratislave na P. E. Č.. XX/A. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.02.1973 do skončenia pracovného pomeru. I.. L. Q.V. v roku 1977 zomrel a byt doposiaľ užíva navrhovateľka.

Právni zástupcovia účastníkov konania v priebehu konania zotrvali na svojich tvrdeniach.

Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že odporkyňa platí za užívanie bytu 147,35 eur. Táto výška bola pôvodne určená bývalým vlastníkom bytu od 01.03.2006. Na základe toho, že v roku 2007 došlo na bytovom dome, kde sa nachádza aj sporný byt, v ktorom býva odporkyňa, k rozsiahlej rekonštrukcií, cena bytu sa posudzuje už iným spôsobom, a to na základe opatrenia MF SR z 23.04.2008, na základe ktorého navrhovateľ určil výšku nájomného 360 eur (zahŕňajúcu mesačnú zálohovú platbu požadovanú správcom objektu v zmysle Predpisu mesačných preddavkov v sume 135,28 eur), pričom táto suma bola stanovená pod hranicu regulovanej ceny nájmu. Suma nájomného 360 eur bola navrhnutá v nájomnej zmluve ako suma ešte nižšia ako obvyklá, ktorú navrhovateľ predložil odporkyni v roku 2009. Odporkyňa nájomnú zmluvu nepodpísala, nevzala do úvahy ani investície vynaložené na rekonštrukciu a zhodnotenie domu a naďalej pokračuje v platbách ako bola dohodnutá s predošlým vlastníkom bytu v sume 147,35 eur. Za daného skutkového a právneho stavu teda navrhovateľ požaduje rozdiel medzi sumou obvyklého nájomného podľa a sumou, ktorú v súčasnosti platí odporkyňa.

Právny zástupca odporkyne uviedol, že odporkyni po smrti jej manžela vzniklo právo bývania odvodené od práva užívania bytu jej nebohého manžela v zmysle veta prvá v znení účinnom do 31.12.1991. Odporkyňa býva v predmetnom byte z právneho dôvodu, nakoľko jej navrhovateľ neposkytol doteraz primeraný náhradný byt. Neexistuje žiaden právny predpis, ktorý by umožňoval zvyšovať platby za užívanie bytu tak, ako to urobil navrhovateľ. Odporkyňa tak platí platby za užívanie bytu tak, ako je to predpísal predchádzajúci vlastník.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že do bytu, ktorého sa nájom týka, sa nasťahovala v roku 1972. V nájomnej zmluve bolo ustanovenie o tom, že v prípade úmrtia manžela bude byt užívať manželka, resp. deti. V byte urobila určité rekonštrukčné práce. Podľa jej názoru navrhovateľ neúmerne zvyšuje poplatok za jej bývanie, navyše jej nebola predložená žiadna správa o vyúčtovaní tak, ako to robil predchádzajúci vlastník bytu. Odkedy je vlastníkom bytu navrhovateľ, sú pre ňu poplatky privysoké. Platí poplatky za bývanie, avšak v sume, ktorú jej predpísal predošlý vlastník, t.j. sumu 137,40 eur titulom nájomného a služieb spojených s užívaním bytu a 9,95 eur titulom práva na bývanie.

Podľa v znení účinnom do 31.12.1991, právo užívať byt vznikne dohodou o odovzdaní a prevzatí bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom.

Podľa v znení účinnom do 31.12.1991, ak užívateľ zomrie a ak nejde o byt v spoločnom užívaní manželov, stávajú sa užívateľmi jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať

a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Užívateľmi sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého užívateľa alebo boli na neho odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roku pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.

Podľa v znení účinnom do 31.12.1991, ak byt trvale určený pre ubytovanie pracovníka organizácie po jeho smrti alebo po rozvode jeho manželstva užívajú ďalej manžel, prípadne osoby uvedené v , nie sú povinné sa z bytu vysťahovať, dokiaľ im nie je pridelený primeraný náhradný byt, ak nestačí podľa zákona poskytnúť náhradné ubytovanie. To platí i v prípade, ak pracovník organizácie opustí trvale spoločnú domácnosť.

Podľa v znení účinnom od 01.01.1992, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa v znení účinnom od 01.01.1992, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.

Podľa , úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.

Podľa (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.01.1992), právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa mení dňom účinnosti tohto zákona na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

Súd mal za preukázané, že manželovi odporkyne I.. L. Q. ako zamestnancovi spol. Vodné zdroje, n.p. PR Bratislava bol dňa 19.05.1975 pridelený podnikový 3-izbový byt na I.. poschodí na P. E.. Č.. XX v Bratislave. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.02.1973 do skončenia pracovného pomeru.

V článku III zmluvy zn. XXX/XX o užívaní podnikového bytu sa manžel odporkyne I.. L. Q. zaviazal na úhradu za užívanie bytu platiť podľa evidenčného listu z 01.02.1973 sumu 295 Kč podľa vyhlášky č. , a to najneskoršie do 5-teho dňa nasledujúceho mesiaca, podľa vyhlášky č.

Súd sa stotožnil s právnym názorom navrhovateľa, že pôvodná cena za užívanie bytu nebola právnym predchodcom navrhovateľa dohodnutá ako cena pevná a nemenná. Výška úhrady za užívanie bytu a za služby spojené bytu bola stanovená mimozmluvne vyhláškou č. V zmysle tejto vyhlášky sa úhrada za užívanie bytu upravovala jednotne pre celé územie ČSSR, pričom absentovala možnosť dohodnúť si cenu za užívanie bytu v inej sume, ako určovala vyhláška. Po každej zmene vyhlášky týkajúcej sa ceny na užívanie bytu, sa cena menila, a následne sa užívateľom bytu oznamovala prostredníctvom evidenčného listu. Cena 295 Kčs. za užívanie bytu preto bola vyčíslená len podľa stavu platného ku dňu uzatvorenia zmluvy o užívaní bytu, neskôr sa menila v súlade so zmenami vyhlášky, čo bolo užívateľom bytu oznamované formou evidenčných listov.

Po smrti manžela odporkyne I.. L. Q. v roku 1977, vzniklo odporkyni ako osobe uvedenej v ust. (účinného do 31.12.1991) v zmysle ust. 187 ods. 1 (účinného do 31.12.1991) právo byt užívať naďalej, a to až do doby pridelenia primeraného náhradného bytu. Odporkyňa titulom tohto práva užívania platila za užívanie bytu sumu určenú vyhláškou č.

Na základe s účinnosťou od 01.01.1992 sa právo osobného užívania bytu zmenilo na nájom. Pretože odporkyňa neužívala byt titulom práva užívania ale práva odvodeného od práva užívania, nestala sa zo zákona nájomníčkou bytu, resp. medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou nedošlo k vzniku nájomného vzťahu.

, ktorá určovala výšku úhrad za nájom bytov, bola s účinnosťou od 01.01.2000 zrušená a nebola nahradená iným predpisom. Určenie ceny za nájom bytov bolo ponechané v zmysle o cenách na dohode zmluvných strán.

Právny predchodca navrhovateľa ani navrhovateľ do podania návrhu na súd nezabezpečili odporkyni primeraný náhradný byt a medzi účastníkmi konania nedošlo ani k uzatvoreniu nájomnej zmluvy.

Podľa , občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanovenia tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

Je zrejmé, že odporkyňa užíva v súčasnosti byt oprávnene titulom práva odvodeného od užívacieho práva jej manžela podľa ust. v znení účinného do 31.12.1991. Ako vyplýva už z vyššie uvedeného, toto jej odvodené užívacie právo bývania sa nikdy nepretransformovalo na nájom. Pretože ust. Občianskeho zaniklo, za platného právneho vzťahu tomuto ustanoveniu zodpovedá ust. .

Uvedený právny vzťah titulom práva odvodeného od užívacieho práva je záväzkovým vzťahom ( ), ktorý vo svojich právach a povinnostiach nadväzuje na zaniknuté užívacie právo manžela k podnikovému bytu, a v súčasnosti sa tento záväzkový vzťah pri použití analógie podľa primerane spravuje ustanoveniami o nájme bytu, vrátanie inštitútu ochrany nájmu bytu. Tento právny vzťah založený na základe užívacieho práva podľa názoru súdu nemožno meniť bez súhlasu zmluvných strán, preto bez dohody prenajímateľa s nájomcom nemožno zmeniť výšku pôvodne dohodnutého nájomného, pokiaľ právny predpis nestanovuje niečo iné.

V súčasnosti neexistuje osobitný predpis vydaný podľa , ktorý by umožňoval prenajímateľovi jednostranne zvýšiť nájomné za prenajatý byt, a teda následne by v danom prípade umožňoval navrhovateľovi zvýšiť úhradu za právo užívania bytu odporkyňou. Podľa ustálenej súdnej praxe, výnos Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z 22.12.2003 č. o regulácií cien nájmu bytov a ani predošlé, resp. následné opatrenia (opatrenie MF SR z 23.4.2008 č. ), ktorými sa regulovala, resp. reguluje cena nájmu bytov, a ani o cenách, nepredstavujú osobitný právny predpis, ktorý predpokladá ustanovenie ako predpis upravujúci prípady, v ktorých má prenajímateľ bytu právnu možnosť jednostranne zvýšiť nájomné za prenajatý byt a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu (rozsudok NS SR č.k. zo dňa 25.6.2009, uznesenie NS SR č.k. zo dňa 4.2.2009).

Pokiaľ teda ide o právo bývania (užívania) odporkyne, ako už bolo naznačené vyššie, na práva a povinnosti z tohto záväzkového vzťahu je potrebné analogicky ( ) aplikovať osobitnú úpravu nájmu bytu zakotvenú v ust. a nasl. , čiže ak ide o výšku úhrady za užívanie bytu, táto zodpovedá úhrade naposledy dohodnutej zmluvnými stranami, pokiaľ právny predpis nestanovuje niečo iné.

Keďže ustanovenia o nájme bytu ( až ) majú vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave nájmu ( až 684 ) postavenie osobitnej právnej úpravy, podľa zásady lex specialis derogat legi generali (konkrétnejší zákon deroguje všeobecnejší zákon) sa pri nájme bytu nepoužije , podľa ktorého nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu veci a spôsob jej užívania (uznesenie NS SR č.k. zo dňa 4.2.2008).

Ako súd už uviedol vyššie, navrhovateľ môže od odporkyne za užívanie bytu požadovať platbu za užívanie bytu, ktorá bola naposledy dohodnutá medzi prenajímateľom a odporkyňou. V danej veci

ide o sumu vo výške 147,35 eur, ktorú určil právny predchodca navrhovateľa spol. Vodné zdroje, akciová spoločnosť listom zo dňa 8.2.2006 označený ako "úprava záloh za nájomné a služby spojené s užívaním bytu" s účinnosťou od 01.03.2006. Túto platbu za užívanie bytu odporkyňa akceptovala, čím podľa názoru súdu došlo k dohode o výške úhrady za užívanie bytu. Uvedenú sumu odporkyňa riadne platila právnemu predchodcovi navrhovateľa, a túto sumu platí navrhovateľovi dodnes. Medzi účastníkmi konania nedošlo k žiadnej inej dohode o výške úhrady za užívanie bytu, na základe ktorej by navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie úhrady za užívanie bytu vo vyššej výške, a teda na zaplatenie žalovanej sumy. Rovnako žiaden osobitný právny predpis neoprávňuje navrhovateľa jednostranne zvýšiť sumu úhrady za užívanie bytu.

Pokiaľ ide o argumentáciu navrhovateľa, že sumu úhrady za užívanie bytu v sume 360 eur mesačne požaduje ako cenu obvyklú podľa (vypočítanú v sume nižšej ako stanovuje opatrenie MF SR z 23.4.2008 č. o regulácií cien nájmu bytov), súd v súlade s ustálenou judikatúrou konštatuje, že na úpravu nájmu bytov sa nevzťahujú všeobecné ustanovenia o nájomnej zmluve ( až ), preto pri výške úhrady za užívanie bytu nemožno aplikovať ust. . Len pre úplnosť súd uvádza, že navrhovateľ svoj nárok založil na cene obvyklej, teda cene nájomného, ktorá je porovnateľná s cenami obdobných bytov, v obdobnej lokalite a čase. Navrhovateľ však pri aplikácií ust. ods. Občianskeho zákona neprihliadal na celé znenie daného ustanovenia. Zákonodarca v ust. nezakotvil povinnosť platiť nájomné vo výške obvyklej, ktorá je porovnateľná s cenami nájomného v obdobných bytoch a v časovom období (takáto obvyklá cena je ustanovená napr. v , a ). V ustanovení je výslovne uvedené, že pri výške nájomného sa vychádza z nájomného obvyklého v čase uzatvorenia zmluvy. Ak by teda súd pripustil aplikáciu tohto ustanovenia, na ktorom základe si navrhovateľ uplatnil žalovaný nárok, pri výške nájomného by súd vychádzal z obvyklého nájomného ku dňu vzniku práva užívať byt, teda ku dňu uzatvorenia zmluvy zn. 465/75 o užívaní podnikového bytu, a nie z obvyklého nájomného v trhovej výške, ako požadoval navrhovateľ.

Vzhľadom k vyššie uvedenému ustálenému právnemu záveru tunajšieho súdu, súd nárok navrhovateľa posúdil ako dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 147,35 eur, ktorá suma predstavuje nezaplatenú úhradu za užívanie bytu za mesiac október 2010. Odporkyňa nepreukázala, že by úhradu za užívanie bytu za uvedený mesiac v danej výške zaplatila, preto ju súd na to rozsudkom zaviazal.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z dôvodov vyššie uvedených zamietol, nakoľko dospel k záveru, že nárok na úhradu rozdielu medzi navrhovateľom stanovenou úhradou za užívanie bytu v sume 360 eur mesačne a úhradou 147,35 eur, ktorú v súčasnosti platí odporkyňa, za obdobie od IV/2010 do VI/2011 v celkovej sume 3.189,75 eur nemá oporu v zákone, a preto návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol. O trovách konania odporkyne, ktorej neúspech vo veci bol len nepatrný, súd rozhodol podľa Trovy konania odporkyne tvorí súdny poplatok zaplatený za odpor v sume 200 eur a náhrada trov právneho zastúpenia pôvodného právneho zástupcu odporkyne Mgr. Karola Haťapku, ktorý si trovy právneho zastúpenia riadne uplatnil v lehote 3 dní od vyhlásenia rozsudku, podaním doručeným súdu dňa 02.09.2013 v sume 880,26 eur podľa vyhlášky č. za 5 úkonov právnej pomoci v základnej sadzbe tarifnej odmeny 131,13 eur/úkon (1. prevzatie, príprava zastúpenia, 2. podanie odporu zo dňa 9.9.2011, 3. vyjadrenie vo veci samej zo dňa 6.10.2011, 4. účasť na meritórnom pojednávaní dňa 30.4.2012, 5. účasť na meritórnom pojednávaní dňa 19.9.2012) + 1 úkon v ? základnej sadzby tarifnej odmeny 32,78 eur za účasť na pojednávaní dňa 22.02.2012 odročenom bez meritórneho prejednania veci + 3x režijný paušál 7,41 eur/za 2011 + 3x režijný paušál po 7,63 eur/za 2012 + 20% DPH.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.