Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoE/88/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: KVANTUM Slovakia, s.r.o., IČO: 36 334 359, so sídlom Prievidza, Matice slovenskej 8, zastúpeného advokátkou JUDr. Máriou Habalčíkovou, so sídlom Prievidza, Bakalárska 4, proti povinnému: K. N., narodený XX.X.XXXX, bytom T., D. XXXX/X, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, Exekútorský úrad Topoľčany, Stummerova 1553, pod sp. zn. EX 1313/08, pre vymoženie 172,44 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. - 18, zo dňa 25. júna 2012, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení a z. č. o spotrebiteľských úveroch, a , z. č. o spotrebiteľských úveroch, účinného do 10.6.2010, až 4, a , a (ďalej tiež „“), , , až 3 z. č. o rozhodcovskom konaní (ďalej tiež „“), ako i ustanoveniami smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a skutkovo tým, že exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. sp. zn. SR 10262/08 zo dňa 21.10.2008. Vymáhaný nárok vznikol zo zmluvy o úvere č. 58035 uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 28.4.2008. Právny vzťah medzi účastníkmi prvostupňový súd posúdil ako spotrebiteľský. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky úveru, ktoré v čl. V. obsahovali rozhodcovskú doložku. Prvostupňový súd dospel k záveru, že táto rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle , pretože vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V zmysle tejto doložky si síce žalujúca strana môže vybrať medzi príslušným súdom SR a rozhodcovským súdom, ide však len o výber pro forma, pretože v praxi je žalujúcou stranou dodávateľ, ktorý takmer výlučne uprednostňuje konanie pred súkromným rozhodcovským súdom. Pre spotrebiteľov je pritom významné ustanovenie , podľa ktorého si spotrebitelia v rámci riešenia veci pred súdom môžu na konanie vybrať aj súd s príslušnosťou v mieste ich bydliska. Rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a dopredu vylučuje voľbu súdu, ktorý by bol inak príslušný. Na základe tejto doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Uzavrel, že predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienku podľa , pretože celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je podľa absolútne neplatná. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, preto je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Tým je daný rozpor exekučného titulu so zákonom, z ktorého dôvodu prvostupňový súd predmetnú exekúciu podľa v spojení s EP zastavil, pričom uviedol, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie buď zmenil tak, že exekúciu zastaví iba v rozsahu časti zmluvnej pokuty presahujúcej zákonný rámec, alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukazoval na to, že na predmetný peňažný úver sa nevzťahuje z. č. o spotrebiteľských úveroch, pretože povinnému bol poskytnutý úver v sume 165,97 eura s dohodnutým úrokom z úveru 6,47 eura a úver bol splatný v jednej splátke dňa 10.5.2008. Dôvodil, že zmluva o úvere má všetky formálne aj obsahové náležitosti ako zmluva o úvere spotrebiteľskom, dodávateľ si splnil prevenčnú povinnosť, keď skúmal spôsobilosť povinného splatiť poskytnutý úver, s podmienkami poskytnutia úveru bol dlžník vopred riadne oboznámený a na tlačive formulára vyhlásil, že súhlasí so všetkými zmluvnými podmienkami, vrátane rozhodcovskej doložky. Tie isté podmienky, ktoré sú obsahom tzv. formulára, boli následne totožne dojednané v samotnej spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovská doložka bola formulovaná v takom znení, že nevyžadovala od spotrebiteľa, aby svoje spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka preto nie je neprijateľnou a teda neplatnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. Sám exekučný súd súdnemu exekútorovi poverenie vydal, nevidiac rozpor exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) so zákonom. Oprávnený pripustil, že prípadný rozpor exekučného titulu so zákonom by mohol byť v časti, kde zmluvná pokuta presahuje zákonný rámec, teda by bol daný dôvod avšak len na čiastočné zastavenie exekúcie, nie pre zastavenie exekúcie v celom rozsahu. Iný výklad rozhodcovskej doložky, by bol voči oprávnenému diskriminačným a v rozpore s hmotným právom.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej len „“), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (, 204 ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( , EP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho bolo dôvodné vecne správne uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť.

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

V prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií uvedených v Zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v , , alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v , je povinný exekúciu podľa , v spojení s Exekučného poriadku zastaviť.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 18. januára 2012, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Ústavný súd sa vyjadril v podobnom duchu v rozhodnutí sp. zn. keď uviedol, že aj v rámci exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky.

Aj z týchto judikátov vyplýva, že exekučný súd musí prioritne posudzovať, či rozhodcovský rozsudok, ktorý má byť exekučným titulom, bol vydaný orgánom, ktorý mal na to právomoc. V prípade, že túto skutočnosť zistí exekučný súd až počas už prebiehajúceho exekučného konania je povinný exekúciu zastaviť a týmto odstrániť svoje pochybenie pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie.

Exekučný súd je povinný v každej fáze exekučného konania skúmať podmienky pre výkon rozhodnutia. Zastavenie exekúcie je v prípade, že došlo k udeleniu poverenia, hoci sa tak stať nemalo, možnosťou exekučného súdu napraviť toto svoje zlyhanie. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.

Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám vo veci rozhodoval. Tomuto záveru prisvedčuje i doslovné znenie ust. § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Zámerom zákonodarcu nebolo bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, pretože rozhodcovský súd je súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánov disponujúcich verejnou mocou.

Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že ochrana spotrebiteľa sa prejavuje aj výraznými zásahmi do možnosti ovplyvnenia následného vymáhania pohľadávok spôsobmi, ktoré sa javia ako rozporné so záujmom spotrebiteľa, a to dokonca v štádiu uplatnenia práva pred exekučným súdom. V rozhodcovských veciach sa podporuje zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku (rozsudok Súdneho dvora Oceano grupo editorial) a môže tak urobiť aj exekučný súd, ktorému to umožňuje práve ustanovenie (ASTURCOM).

V predmetnej veci neboli pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere, ktorá bola právnym základom vymáhaného nároku. Na základe zmluvy o úvere č. 58035 zo dňa 28.4.2008 oprávnený (dodávateľ) poskytol povinnému úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti a povinný túto službu prijal ako fyzická osoba spotrebiteľ. Zmluva je vzhľadom na svoju povahu a postavenie zmluvných strán pri uzatváraní a plnení zmluvy, zmluvou spotrebiteľskou podľa , a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod ( ), pretože špeciálna právna úprava, ktorou sú v danom prípade ustanovenia a nasl. , má prednosť pred všeobecnou, ktorou je .

V prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je potrebné podrobiť kontrole prednostne rozhodcovskú doložku, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul. Súd prvého stupňa preto správne skúmal prijateľnosť zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky z hľadiska zachovania rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán spotrebiteľskej zmluvy. Tento postup bol plne v súlade s ustanovením § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní, ako i cieľom a zmyslom smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v čl. V. Všeobecných obchodných podmienok úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Podľa tejto rozhodcovskej doložky sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad, alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761, podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo b) pred príslušným všeobecným súdom SR, ak žalujúca strana podá žalobu podľa . Pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na rozhodnutie akéhokoľvek sporu z tejto zmluvy na všeobecnom súde a podľa , považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky.

Odvolací súd dospel k záveru súladnému so záverom súdu prvého stupňa, že takto formulovaná rozhodcovská doložka znemožňuje spotrebiteľovi, v prípade podania žaloby dodávateľom, dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, čím spôsobuje hrubú jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcovského súdu dodávateľom bol obsahom všeobecných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy, ktorá je dodávateľom vopred pripravená a spotrebiteľ nemal možnosť obsah zmluvy, a teda ani rozhodcovskej doložky ovplyvniť, mohol ju ako celok len prijať alebo odmietnuť. V skúmanom prípade preto nemožno uvažovať nad tým, že by rozhodcovská doložka bola individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je pritom význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu, súkromná osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Dodávateľ, ktorý určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne.

Rozhodcovská doložka v danom prípade má síce charakter tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky, pretože žalobcovi dáva na výber medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, avšak v prípade podania žaloby pred dodávateľom vopred zvolený rozhodcovský súd, zakladá nerovnováhu v postavení spotrebiteľa (tak ako sa stalo aj v tomto konkrétnom prípade), ktorý je v tom prípade povinný podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. V prevažnej väčšine prípadov je žalobcom z úverovej zmluvy práve dodávateľ. Rozhodcovská doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Okrem toho táto doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je predmetná rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spôsobujúcou značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Rozhodcovská doložka dojednaná účastníkmi zmluvy o úvere je tak v priamom rozpore s ust. , keď neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky odvolací súd vyslovil tiež podľa , ktoré obsahuje všeobecnú definíciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, za použitia jeho eurokonformného výkladu, s poukazom na vyššie uvedenú smernicu, závery Súdneho dvora EÚ i Ústavného súdu SR.

Pretože rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď exekúciu podľa EP v spojení s zastavil. Z tohto dôvodu odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle a potvrdil.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.