Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Co-170-2013.pdf
PDF · 105.57 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/170/2013
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: TSP, s.r.o., so sídlom v Tvrdošíne, Hviezdoslavova 118, IČO: 36 402 567, právne zastúpený JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom v J. W., G. XXXX, proti odporcovi: Mesto Tvrdošín, so sídlom v Tvrdošíne, Trojičné námestie 185/2, IČO: 00 314 901, o návrhu na obnovu konania, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín z 30. januára 2013 sp. zn. 7C 9/2011-142, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na obnovu konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C 199/2006 a na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 10Co 213/2007. Preskúmaním veci dospel k záveru, že podmienky pre obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p., ako mimoriadneho opravného prostriedku proti rozsudku okresného súdu vo veci samej, nie sú splnené. Zo základného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C 199/2006 zistil, že na odvolacom pojednávaní vedenom na Krajskom súde v Žiline dňa 27.3.2008 sp. zn. 10Co 213/2007 bol vyhlásený zmeňujúci rozsudok určujúci vlastnícke právo terajšieho odporcu k žalovaným nehnuteľnostiam, na ktorom sa terajší navrhovateľ (vystupujúci v uvedenom konaní ako odporca) ani jeho zástupca nezúčastnili. Pre neúčasť terajšieho navrhovateľa na uvedenom odvolacom pojednávaní, ani v dovolacom konaní neargumentoval „nezákonnosťou“ prevodu vlastníctva štátu k dotknutému majetku na terajšieho odporcu z dôvodov nepreukázania naplnenia predpokladov vyplývajúcich z ust. § 47c ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. v platnom znení ku dňu prevodu. Navrhovateľ v odvolacom konaní, v prípade, ak skutočne nevedel, či rozhodnutie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „MH SR“) v zmysle § 47c zákona č. 92/1991 Zb. bolo vydané alebo nie, nijakým spôsobom nepoukazoval aj na potrebu tých predpokladov pre účinný prevod vlastníctva predmetných nehnuteľností na odporcu z navrhovateľa, u ktorých teraz tvrdí, že boli potrebné pre účinný prevod vlastníctva k dotknutému majetku z majetku Slovenskej republiky v správe MH SR na terajšieho odporcu. V dovolacom konaní poukazoval iba na chýbajúce rozhodnutie o nezaradení do zoznamu prevádzkových jednotiek, ako to má namysli § 2 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. ako aj to, že nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu prevádzkovej jednotky - Hotel Limba, bez ktorého nemohlo dôjsť k účinnému prevodu vlastníctva. Až s odstupom cca 2,5 roka od právoplatného skončenia veci sa navrhovateľ rozhodol domáhať vyslovenia neúčinnosti delimitačného protokolu č. 6/2007 poukazujúc ďalej na „všeobecnú“ odpoveď z MH SR danej listom zo dňa 12.1.2011 ohľadom skutočnosti, či existuje alebo neexistuje rozhodnutie podľa § 47c ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. V danom prípade však nejde o nový dôkaz v zmysle podmienok uvedených v § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., ale podľa obsahu tvrdenia navrhovateľa (ako dôvodu obnovy konania) sa jedná o neskúmanie všetkých zákonných predpokladov potrebných pre nadobudnutie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam terajším odporcom uvedených v § 47c ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. v znení účinnom od 1.1.2004 (existencia rozhodnutia MH SR o spôsobe prevodu). Ak by aj odvolací súd v základnom konaní neskúmal všetky predpoklady nadobudnutia vlastníctva odporcu podľa § 47c zákona č. 92/1991 Zb., tak napráva nezákonnosti právoplatného rozhodnutia by predstavovala spôsobilý dovolací dôvod
(§ 238 ods. 1 v spojení s § 241 písm. c/ O.s.p.), ale nie dôvod na obnovu konania. Za spôsobilý dôvod obnovy konania nemôže predstavovať taký dôkaz, ktorý má preukazovať určitú skutočnosť, ktorú účastník konania domáhajúci sa povolenia obnovy konania nepovažoval už v základnom konaní za potrebnú, resp. rozhodnú pre jeho úspech v spore. Obnovou konania bez ďalšieho (bez plnenia zákonom požadovaných predpokladov) nemožno reparovať nesprávne právne posúdenie veci. Pre možnosť reparácie právoplatných rozhodnutí, ktorých veci súdy nesprávne právne posúdili, slúži iný mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie, ktorý je z hľadiska lehôt pre jeho uplatnenie prísnejší. Z uvedených dôvodov návrh navrhovateľ na povolenie obnovy konania ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p., odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže nebol preukázaný ich vznik.
Proti uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že okresný súd naďalej zotrval na názore, že v základnom konaní tak on, ako aj odporca, mohol argumentovať či už v rámci odvolacieho konania, ako aj následne v dovolacom konaní, že absentuje rozhodnutie MH SR v zmysle § 47c ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. v znení účinnom od 1.1.2004. Podľa nesprávneho názoru okresného súdu, tento dôkaz priamo nepreukazuje, že tvrdené rozhodnutie nebolo MH SR vydané. Skutočnosť, že absentuje rozhodnutie MH SR podľa § 47c ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. sa dozvedel až vtedy, keď dostal odpoveď od MH SR na základe žiadosti o vydanie potvrdenia o rozhodnutí MH SR podľa § 2 vyhlášky č. 364/2000 Z.z. spolu s podnetom na vyslovenie neúčinnosti delimitačného protokolu č. 6/2007 zo dňa 12.1.2011, ktorá bola emailom doručená 18.1.2011. Z odpovede MH SR zo dňa 12.1.2011 je zrejmé, že požadované rozhodnutie neexistuje, nakoľko v tomto liste sa konštatuje, že osvedčenie č. 88/2007 a delimitačný protokol č. 6/2007 nie sú v súčasnosti podkladom na nadobudnutie vlastníckeho práva SR. MH SR v odpovedi zamlčalo informáciu, či je alebo nie vydané rozhodnutie podľa § 47c ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb., ktoré má vplyv na posúdenie zákonného postupu pri vyhotovení delimitačného protokolu č. 6/2007. Z odpovede MH SR zo dňa 12.1.2011 vyplýva, že Ministerstvo hospodárstva SR aplikovalo pri posúdení vlastníctva ust. § 47c zákona č. 92/1991 Zb., na základe ktorého vydalo osvedčenie o majetku štátu č. 88/2007 a následne podľa zákona č. 138/1991 Zb. bol uzatvorený s Mestom Tvrdošín delimitačný protokol č. 6/2007, na základe ktorého mali nehnuteľnosti prejsť do majetku Mesta Tvrdošín. Z tejto informácie je možné usúdiť, že k vyššie citovanému delimitačnému protokolu č. 6/2007 nepredchádzalo rozhodnutie MH SR podľa § 47c ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. Podľa ustanovenia § 47c ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. v znení účinnom od 1.1.2004, nová práva úprava spôsobila blokáciu svojvoľného vyhotovenia delimitačného protokolu. Ak nejde o majetok charakteru bytového domu, ktorý by bolo možné bezodplatne previesť na Mesto Tvrdošín, musí byť najskôr vydané rozhodnutie MH SR podľa § 47c ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. v znení účinnom od 1.1.2004. Ak takéto rozhodnutie citovaná právna úprava podľa § 47c zákona č. 92/1991 Zb. predpokladá, nemohol vedieť, že rozhodnutie MH SR podľa § 47c ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. nebolo vydané. Subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania začala plynúť až od doručenia odpovede MH SR zo dňa 12.1.2011. Po doručení odpovede od MH SR, bezodkladne podal návrh na obnovu konania, ktorý bol doručený okresnému súdu dňa 20.1.2011. Túto skutočnosť sa dozvedel po skončení všetkých konaní pred odvolacím, dovolacím súdom a z procesného hľadiska nezavinil, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť. Podľa komentára k ustanoveniu § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ako príklad existencie dôvodu obnovy konania uvádza taký prípad, keď účastník o existencii skutočností alebo dôkazov nevedel, hoci tieto skutočnosti (dôkazy) objektívne v čase pôvodného konania existovali. Okresný súd sa zbytočne zaoberal variantou, ako by súd právne postupoval vo veci, pokiaľ by takéto rozhodnutie bolo vydané. Vychádzajúc z výkladu ust. § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., procesná prípustnosť obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku je podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne, že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka je v danom prípade splnená, nakoľko určitá skutočnosť, a to nevydanie skúmaného rozhodnutia MH SR existovalo už v pôvodnom konaní, o jej existencii nevedel. Zo spisového materiálu prvostupňového súdu sp. zn. 3C 199/2006 vyplýva, že Mesto Tvrdošín existenciu podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam preukazoval až v priebehu odvolacieho konania vedeného na krajskom súde predložením listinných dôkazov - osvedčenia o správe majetku štátu č. 88/2007 zo dňa 6.8.2007 vydaného MH SR č. 1733/2007-1000, ako aj delimitačným protokolom č. 6/2007 uzavretý medzi SR - MH SR (ako odovzdávajúcim) a Mestom Tvrdošín (ako preberajúcim), z 9.9.2007. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že Okresný súd Dolný Kubín rozhodol rozsudkom sp. zn. 3C 199/2006-379 zo dňa 30.4.2007. Delimitačný protokol č. 6/2007 je datovaný až dňa 9.9.2007. K vyhotoveniu delimitačného
protokolu došlo po uplynutí odvolacej lehoty, v ktorej sa Mesto Tvrdošín neodvolalo na žiadnu listinu (na žiadny delimitačný protokol), pretože do skončenia tejto odvolacej lehoty ani neexistovala. Preto je preukázané, že odporca v základnom konaní - TSP, s.r.o., bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní tieto skutočnosti (§ 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Predložené listiny boli podkladom pre zmenu rozsudku okresného súdu tým spôsobom, že návrhu terajšieho odporcu na určenie vlastníckeho práva bolo vyhovené iba z uvedených dôvodov. Nemohlo dôjsť k argumentácii, či bolo dôvodné skúmať ďalšie iné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľa v zmysle § 47c zákona č. 92/1991 Zb. v znení účinnom od 1.1.2004, pretože na súde prvého stupňa až po dobu uplynutia odvolacej lehoty, Mesto Tvrdošín nemalo k dispozícii žiadne dôkazy - listinné alebo iné relevantné dôkazy, ktorými by preukázal vlastnícke právo. Z dôvodu princípu dvojinštančnosti konania odporca v základnom konaní vzhľadom na jednoznačnú dôkaznú núdzu Mesta Tvrdošín ako navrhovateľa, nemal povinnosť poukazovať na skutočnosti, ktoré upravuje zákon č. 92/91 Zb. O týchto skutočnostiach nemohol mať vedomosť. Ak terajší odporca ako navrhovateľ v základnom konaní predloží listinné dôkazy až v štádiu odvolacieho konania, a to až po uplynutí odvolacej lehoty (navrhovateľ ako odporca na odvolacom pojednávaní nebol prítomný), v štádiu odvolacieho konania nemal ako odporca žiadnu povinnosť poukazovať na ďalšie právne skutočnosti, resp. namietať ich chýbanie. Mohol nanajvýš predpokladať, že dôjde k vydaniu kasačného rozhodnutia, t.j. že bude napadnuté rozhodnutie potvrdené alebo zrušené. Počítal s tým, že odvolací súd bude aplikovať ust. § 213 ods. 2 O.s.p. a nedôjde k prekvapivému rozhodnutiu, ktoré nerešpektovalo princíp dvojinštančnosti. Zásada dvojinštančnosti konania je v niektorých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR dokonca označovaná za ústavný princíp. Podstata princípu dvojinštančnosti spočíva v tom, že každá významná (predovšetkým právna) otázka konkrétnej veci musí byť predmetom posúdenia tak súdu prvého stupňa, ako i odvolacieho súdu. Ak teda odvolací súd dospeje k odlišnému právnemu posúdeniu veci, hoci i pri nezmenenom skutkovom stave, nie je oprávnený vec meritórne uzavrieť, ale rešpektujúc princíp dvojinštančnosti je povinný vydať kasačné rozhodnutie. Obdobne, ak po doplnení alebo zopakovaní dokazovania zistí súd druhej inštancie skutočnosť, ktorá nebola posudzovaná súdom prvého stupňa alebo dospeje k iným skutkovým záverom, nemôže bezprostredne rozhodnúť (zmenou alebo potvrdením preskúmavaného rozhodnutia) ale musí napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (viď napr. odôvodnenie rozhodnutia NS SR sp. zn. 3 Cdo 302/2008 z 30. júla 2009). Obdobný záver je uvedený aj v komentároch O.s.p. Beck č. C 201/2001 ako aj vo všetkých slovenských komentároch k O.s.p. Okresný súd vo svojom rozhodnutí sa zaoberal hypotetickými otázkami. Dopytoval sa jeho, aký postoj by zaujal, ak by MH SR odpovedalo, že existuje rozhodnutie, ktoré je podľa § 47c ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. potrebné. Okresný súd však uznal, že mohol skutočne nevedieť, či rozhodnutie MH SR v zmysle § 47c zákona č. 92/1991 Zb. bolo vydané, ak účastník nemá vedomosť o potrebe zisťovania skutočností, ktoré môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie veci, nemôže ich použiť v podaní dovolania. Tým, že sa táto skutočnosť (neexistencie rozhodnutia MH SR podľa § 47c ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb.) neprejednávala ani v odvolacom ani v dovolacom konaní, je preukázané, že ide o novú skutočnosť. V tejto súvislosti ďalej zdôrazňuje, že ním zistená skutočnosť nemá charakter odlišného právneho posúdenia veci, t.j. nejde o predloženie iného právneho záveru, nakoľko súdy sa v pôvodnom konaní touto otázkou vôbec nezaoberali, aj keď ako to vyplynulo práve z nových skutočností, sa touto otázkou zaoberať mali. Situácia skutkovo by mohla byť analogicky prirovnaná k prípadom, kedy sa po skončení pôvodného konania zistí, že o predbežnej otázke vyhodnotenia v pôvodnom konaní súdom, rozhodol kompetentný orgán inak. V danom prípade je situácia, kedy sa zistilo, že absentuje rozhodnutie orgánu, ktoré malo byť vydané už v dobe pôvodného konania. Ním zistená a súdom prvého stupňa deklarovaná skutočnosť je spôsobilá spôsobiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Žiadal napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípadne žiadal uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že obnova konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3C 199/2006 a na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 10Co 213/2007 sa povoľuje.
Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal uznesenie okresného súdu ako správne potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na obnovu konania, keďže na základe rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín - pobočka Námestovo zo dňa 20.8.1996 č.k. 4C 239/93-106, bola kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcim Reštauráciou š.p. Dolný Kubín v likvidácii a kupujúcim Stavona s.r.o. so sídlom v Tvrdošíne vyhlásená za neplatnú. Tento rozsudok potvrdil aj odvolací súd - Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 28.1.1997 č.k. 16Co 4402/96. Ak spoločnosť Stanova s.r.o. previedla nehnuteľnosti na novú spoločnosť TSP s.r.o., jedná sa o neplatný prevod. Stotožňuje sa ďalej s názorom okresného súdu, ktorý zamietol návrh na
obnovu konania, že navrhovateľ mohol skôr poukázať na skutočnosti, ktorými odôvodňuje svoj návrh na obnovu konania. Ak navrhovateľ mal za to, že delimitačný protokol č. 6/2007 nemohol byť podkladom pre jeho nadobudnutie vlastníckeho práva, mohol skôr žiadať o jeho preskúmanie ešte počas pôvodného konania, čo však neurobil. Tvrdenie navrhovateľa, že nemohol bez svojej viny vykonať skôr dôkaz, pretože o tomto dôkaze nevedel, zistil ho až na základe telefonického rozhovoru so zamestnankyňou Ministerstva hospodárstva SR, je tvrdením tendenčným. Aj z odpovede MH SR v liste zo dňa 16.11.2013 vyplýva, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností nikdy nebola Stavona s.r.o., preto sa ich vlastníkom nemohol stať ani navrhovateľ, ktorý svoje vlastníctvo odvádza na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Stavona s.r.o. Mesto Tvrdošín sa stalo jediným legitímnym vlastníkom, pretože okrem iného, toto vlastníctvo nadobudlo od štátu a tento titul nadobudnutia bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co 213/2007. Uvedený záver bol potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 171/2008. Ak rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.3.2008 č.k. 10Co 213/2007 bolo určené vlastnícke právo v prospech neho, a to z dôvodu prevodu majetku štátu na obec pred začatím odvolacieho konania, začala navrhovateľovi plynúť subjektívna lehota, keď tento mohol ako nový dôkaz predložiť návrh na skúmanie zákonnosti prevodu vlastníctva štátu na obec. Už v tomto konaní mal navrhovateľ vedomosť o existencii delimitačného protokolu, na základe ktorého bolo prevedené vlastníctvo na obec a už v tomto čase mal začať skúmať platnosť, resp. neplatnosť tohto prevodu. Argument navrhovateľa, že s týmto novým dôkazom sa oboznámil až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, pričom následne bolo vlastnícke právo v prospech odporcu potvrdené Najvyšším súdom SR, v dovolacom konaní nemôže obstáť. Nemôže obstáť ani argument navrhovateľa, že delimitačný protokol č. 6/2007 bol vydaný až dňa 9.9.2007, tzn. až po uplynutí odvolacej lehoty proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C 199/2006-379 zo dňa 3.4.2007, kde sa neodvolal na žiaden delimitačný protokol, pretože do skončenia odvolacej lehoty ani neexistoval, a tak navrhovateľ bez svojej viny nemohol použiť tieto skutočnosti už v pôvodnom konaní. Tento argument navrhovateľa popiera Krajský súd v Žiline v rozsudku 10Co 213/2007, ktorý mu určil, že je vlastníkom žalovaných nehnuteľností, tým, že pripustil doplnenie dokazovania v odvolacom konaní. K argumentácii navrhovateľa, že k vyhotoveniu delimitačného protokolu muselo predchádzať rozhodnutie MH SR, opätovne poukazuje na rozsudok Krajského súdu Žilina č. k. 10Co 213/2007, ktorý vychádzal z rozhodnutia o vylúčení určitej prevádzkovej jednotky zo zoznamu prevádzok určených pre účely prevodov vlastníctva štátu na iné právnické a fyzické osoby. S týmto názorom sa stotožnil aj Najvyšší súd SR v rozsudku 4 Cdo 171/2007, ktorý zároveň uviedol, že štát mohol previesť svoje vlastnícke právo aj po začatí súdneho konania, nakoľko nedošlo k platnému prevodu majetku štátu v rámci likvidácie štátneho podniku na spoločnosť Stanova s.r.o., a tak nebolo potrebné ani riešiť otázku prípadnej konkurencie ohľadne prevodu vlastníctva majetku štátu v rámci likvidácie štátneho podniku a prechodu vlastníctva na obec. Tento právny názor podporuje jeho tvrdenie, že navrhovateľ nemal žiadnu vecnú legitimáciu, pretože už v pôvodom konaní nebolo potrebné rozhodovať o tom, kto je skutočným vlastníkom, nakoľko to bolo jednoznačne preukázané prevodom majetku štátu na obec. Ak navrhovateľ tvrdí, že v dôsledku princípu dvojinštančnosti po doplnení alebo zopakovaní dokazovania, ak súd druhého stupňa zistí skutočnosť, ktorú neposudzoval súd prvého stupňa alebo ak dospel k iným skutkovým záverom, nemôže bezprostredne rozhodnúť, ale musí napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie, tento argument nemôže obstáť, pretože už naň poukázal samotný Ústavný súd SR, k čomu však nedošlo. V zmysle stanov vydanými Ministerstvom hospodárstva SR jednoznačne vyplýva vlastníctvo v jeho prospech, pričom navrhovateľ sa s týmto stavom dlhoročne nevie stotožniť.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti uzneseniu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ktoré podľa § 221 ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žaloba na obnovu konania je v Občianskom súdnom poriadku koncipovaná ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži k tomu, aby mohol byť znova prejednaný právoplatne skončený spor alebo iná právna vec, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, pre ktoré pôvodné rozhodnutie vo veci samej z hľadiska správnosti, úplnosti skutkových zistení a skutkových záverov nemôže obstáť. Žaloba na obnovu konania je teda právnym inštitútom, pomocou ktorého možno dosiahnuť nápravu vo veci, ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Pre vyhovenie žalobe na obnovu konania postačuje, že sa javí pravdepodobným, že skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu
privodiť pre účastníka, ktorý obnovu uplatnil, priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a to buď samy o sebe alebo v spojení s inými známymi skutočnosťami, rozhodnutiami alebo dôkazmi. O nové skutočnosti ohľadne predpokladov, za ktorých boli takéto rozsudky vydané, sa jedná vtedy, ak ich účastník nemohol použiť bez svojej viny do vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa alebo odvolacieho súdu, prípadne v dobe do uplynutia lehoty odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa.
Zo základného spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 3C/199/2006 vyplýva, že Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom zo dňa 30.4.2007 zamietol návrh žalobcu - Mesta Tvrdošín proti žalovanému: TSP spol. s r.o., so sídlom v Tvrdošíne na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX k. ú. O..
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie neúspešný účastník konania
- Mesto Tvrdošín, písomným podaním doručeným Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 21.6.2007, namietajúc právne posúdenie veci okresným súdom (o nezaradení prevádzkovej jednotky zo zoznamu prevádzkových jednotiek určených na dražbu podľa Zákona č. 474/1990 Zb.). Krajský súd v Žiline v konaní pod sp. zn. 10Co/213/2007 na odvolacom pojednávaní dňa 27.3.2008 (na ktorom sa zúčastnila iba poverená pracovníčka navrhovateľa) došlo k zmene rozsudku okresného súdu tak, že vyhovel návrhu navrhovateľa na určenie vlastníctva k žalovaným nehnuteľnostiam. Skutkovým dôvodom, na základe ktorého krajský súd rozsudok okresného súdu zmenil, bolo predloženie listinných dôkazov navrhovateľom - osvedčenia o správe majetku štátu č. 88/2007 zo dňa 6.8.2007 vydané MH SR č. 1733/2007-1000 ako aj delimitačného protokolu č. 6/2007 vydaný uvedeným štátnym orgánom. Odvolací súd vychádzal zo skutkového zistenia, že SR - MH SR je podľa § 47c ods. 1 zákona č. 91/1992 vlastníkom žalovaných nehnuteľností, pričom postupom podľa vyhlášky č. 346/2000 Z.z. bol oprávnený previesť vlastníctvo na navrhovateľa.
Z osvedčenia o správe majetku štátu č. 88/2007 č. 1733/2007-1000 vyplýva, že MH SR potvrdzovalo správu majetku štátu podľa § 47c ods. 1 zákona č. 91/1992 Z. z. v platnom znení. Zároveň z delimitačného protokolu č. 6/2009 vyplýva, že MH SR konalo v súlade podľa § 47c zákona č. 91/1992 Z.z. v spojení s ust. § 2 ods. 2 vyhlášky č. 364/2004 Z. z. o postupe pri prevode majetku štátu na iné osoby. Na základe takto zisteného skutkového stavu krajský súd v základnom konaní vyvodil, že v danom konaní navrhovateľ existenciu podmienok prevodu vlastníctva zo štátu v správe MH SR na neho preukázal. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že prvostupňový a odvolací súd sa zisťovaním skutočnosti
- existencie alebo neexistencie rozhodnutia MH SR podľa § 47c ods. 3 zákona č. 91/1992 Z.z. v platnom znení od 1.1.2004, nezaoberali a posúdenie uvedených skutočností nebolo predmetom ani dovolacieho konania.
Odvolacie konanie je založené na apelačnom systéme, ktoré vyjadruje, že odvolací súd nie je viazaný skutkovými zisteniami a skutkovými závermi súdu prvého stupňa a že odvolací súd môže vykonať dokazovanie vo veci samej. V závislosti na tom, či výsledky dokazovania pred súdom prvého stupňa môžu byť odvolacím súdom preskúmané tiež s prihliadnutím k skutočnostiam a dôkazom, ktoré účastník uplatnil najskôr v odvolacom konaní, pretože neboli známe už za konania pred súdom prvého stupňa, rozlišuje sa apelácia úplná a neúplná. Zavedením systému neúplnej apelácie do odvolacieho konania v zmysle podmienok uvedených v § 205a O.s.p. bolo sledované zvýšenie zodpovednosti účastníka konania (má ho viesť k tomu, aby všetky rozhodné skutočnosti a potrebné dôkazy uplatnil už pred súdom prvého stupňa a neponechával ich až na odvolacie konanie) a vo svojich dôsledkoch aj zrýchlenie prejednania sporu a iných právnych vecí, ktoré sa riešia v sporovom konaní. Systém neúplnej apelácie súčasne zvyšuje zodpovednosť súdu prvého stupňa za výsledok konania tým, že množstvo pochybení pri zisťovaní skutkového stavu veci, doposiaľ reparovateľné v odvolacom konaní, môže byť v systéme neúplnej apelácie riešená len zrušením rozhodnutia súdu prvého stupňa a vrátením veci na ďalšie konanie. Východiskom pre použitie neúplnej apelácie platnej právnej úpravy je zásada, že súd prvého stupňa je skutkovou inštanciou t. j. inštanciou, u ktorej majú byť v zásade v jedinom konaní vykonané všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi potrebné k preukázaniu sporných právne významných skutkových tvrdení. V odvolaniach proti rozsudkom súdu prvého stupňa možno uviesť nové skutočnosti a dôkazy len za podmienok uvedených v § 205a ods. 1 O.s.p. Uvedené ustanovenie jednak obsahuje všeobecný zákaz uvádzania nových skutočností a dôkazov v odvolaní, jednak stanovuje výnimky z tohto zákazu.
V základnom konaní vedenom pred Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 3C/199/2006 nebola okresným súdom posudzovaná otázka a v tejto súvislosti vykonané dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, že navrhovateľ - Mesto Tvrdošín je vlastníkom žalovaných nehnuteľností na základe delimitačného protokolu č. 6/2007, a teda v zmysle podmienok uvedených v § 47c zákona č. 91/1992 Zb. v platnom znení od 1.1.2004. Delimitačný protokol č. 6/2007 bol vydaný až dňa 9.9.2007, t. j. po uplynutí rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania proti rozsudku okresného súdu. Skutočnosť existencie alebo neexistencie vydania rozhodnutia Ministerstvom hospodárstva nebola z vyššie uvádzaných dôvodov posudzovaná prvostupňovým súdom, nebola však posudzovaná ani odvolacím súdom ako aj následne dovolacím - Najvyšším súdom SR. Existencia alebo neexistencia vydania rozhodnutia podľa § 47c ods. 3 zákona č. 91/1992 Zb. v platnom znení od 1.1.2004 je skutočnosťou, ktorá môže privodiť pre účastníka (navrhovateľa) priaznivejšie rozhodnutie o veci, vychádzajúc z toho, že delimitačný protokol č. 6/2007 zo dňa 9.9.2007 bol vydaný v nadväznosti (podľa § 2 ods. 2 vyhlášky č. 364/2000 Z.z.) na navrhovateľom namietané ustanovenie § 47c zákona č. 91/1992 Z.z. v platnom znení od 1.1.2004. Na existenciu alebo neexistenciu vydania rozhodnutia podľa § 47c ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. v platnom znení od 1.1.2004 navrhovateľ v základnom konaní ako odporca argumentovať nemohol, keďže takáto argumentácia od odporcu v základnom konaní ako navrhovateľa nevyšla a nebola predmetom posúdenia ani odvolacieho súdu (ako apelačného súdu) ako aj následne Najvyššieho súdu SR, v kasačnom konaní. Za situácie, ak rozhodnutie Ministerstva hospodárstva SR neexistuje, v takom prípade ako dôkaz tak navrhovateľ ako aj odporca v základnom konaní použiť nemohli. O existencii alebo neexistencii takéhoto rozhodnutia sa mohli účastníci konania (v danom prípade navrhovateľ) dozvedieť až na základe podnetu zaslanému Ministerstvu hospodárstva SR.
Krajský súd nepovažoval za dôvodnú námietku odporcu v tvrdení, že navrhovateľ nie vecne legitimovaný na podanie návrhu na obnovu konania z dôvodu, že na základe predchádzajúcich rozhodnutí súdov mu neprislúcha vlastníctvo k žalovaným nehnuteľnostiam. V danom prípade súd skúma dôvodnosť návrhu na obnovu konania len v zmysle podmienok uvedených v § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., a to vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ bol účastníkom základného konania o určenie vlastníckeho práva k žalovaným nehnuteľnostiam (ako odporca). Spornosť vlastníctva k žalovaným nehnuteľnostiam môže skúmať súd len v základnom konaní, v ktorom prebieha spor o určenie vlastníckeho práva. Predmetom základného konania je konanie o podanom návrhu odporcu (ako navrhovateľa) o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k.ú. O., zapísaných na LV XXXX, nie konanie o negatórnom určení, že odporca nie je vlastníkom žalovaných nehnuteľností.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, krajský súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu, že existencia alebo neexistencia rozhodnutia MH SR podľa § 47c ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. v platnom znení od 1.1.2004 je možným právnym posúdením veci na základe rozhodnutia súdov v základnom konaní, ale novou skutočnosťou, ktoré navrhovateľ bez svojej viny nemohol použiť pred súdom prvého stupňa alebo za podmienok uvedených v § 205a ods. 1 O.s.p. pred odvolacím súdom. Z tohto dôvodu uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné n i e j e .