Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/261/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s. r. o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, zast. Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti odporcovi: S. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., O. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: právna pomoc spotrebiteľom so sídlom Košice, Sofijská 13, zast. JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Košice, Stará Baštova 2, o zaplatenie 248,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 3. mája 2013, č. k. -77, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka p o t v r d z u j e .

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, odporcovi náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia v sume 58,60 eura na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 140079, do troch dní od právoplatnosti. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami , , , , , . Konštatoval pritom, že predmetom konania je navrhovateľom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu. Keďže sa vedľajší účastník v danom prípade úspešne nedomohol premlčania práva, súd skúmal, či je nárok navrhovateľa dôvodný z iných príčin. Dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že odporcom porušené podmienky Zmluvy o pripojení, Dodatku k Zmluve o pripojení a aj Všeobecných podmienok vznikla skutočne škoda, čo i len v minimálnej výške zodpovedajúcej cene mobilného telefónu. Mal za to, že dvojročná doba viazanosti odporcu začala dňa 24. 01. 2005 a uplynula dňa 24. 01. 2007. V prehľade neuhradených faktúr však neboli uvedené obdobia, za ktorých mal odporca porušiť podmienky Zmluvy a vzhľadom na splatnosť jednotlivých faktúr sa súdu javilo, že odporca podmienky Zmluvy porušil až po uplynutí doby viazanosti. Navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by s odporcom bola uzatvorená ďalšia zmluva, ktorou by sa z nejakého dôvodu doba viazanosti predĺžila. Práve naopak, nárok na zmluvnú pokutu odôvodnil tým, že predčasným odpojením SIM karty - koncového zariadenia z prevádzky mu vznikla škoda, pretože odporca mal po dobu viazanosti splátkami postupne splniť svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón za zľavnenú cenu, a preto podľa navrhovateľa bolo dôvodné priznať zmluvnú pokutu minimálne do výšky dotovanej hodnoty mobilného telefónu. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa zastal názor, že navrhovateľ nepreukázal, kedy odporca porušil podmienky zmluvy, ako ani nepreukázal, že by odporca porušil podmienky zmluvy v období viazanosti, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že odporcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože mu trovy konania nevznikli a vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby - za podaný odpor a stanovisko k vyjadreniu navrhovateľa. Bol toho názoru, že vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov za dva úkony právnej služby, keďže v tejto konkrétnej veci urobil dva kvalifikované úkony smerujúce k veci samej. Za

prevzatie veci mu odmenu nepriznal, pretože mal za to, že je zrejmé, že vedľajší účastník sa s odporcom vôbec neradil, ale do konania vstúpil z vlastného podnetu, pričom aj prvé podanie urobil všeobecné bez vzťahu ku konkrétnej veci. Spolu priznal náhradu trov konania vo výške 58,60 eura, pozostávajúcu z odmeny za dva úkony právnej pomoci 2 x 21,58 eura a režijných paušálov 7,63 eura a 7,81 eura.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie v časti trov konania vedľajšieho účastníka z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal neúčelnosť uplatnených a priznaných trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu, tvrdiac, že trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania, a ktoré si uplatňuje vedľajší účastník, neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Mal tiež za to, že vedľajší účastník je v tomto prípade združenie založené za účelom ochrany spotrebiteľov a výkonom ochrany spotrebiteľských práv napĺňa svoje vlastné poslanie. Zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými podľa neho bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľu spotrebiteľského združenia teda vyplývalo, že dané združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. S poukazom na uvedené dodal, že nepopiera ústavne zaručené právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc, avšak spochybňuje účelnosť vynaložených trov na právne zastúpenie ako subjektu odborne spôsobilého, znalého danej problematiky a z toho dôvodu aj zákonom privilegovaného subjektu. Tým, že vedľajší účastník žiadal priznať trovy právneho zastúpenia, podľa navrhovateľa priznal, že odporcovi neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa. Zastal tiež názor, že ide len o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Bolo potom otázne, či bola účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk. Taktiež poznamenal, že vedľajší účastník, odborne spôsobilý subjekt, vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Z uvedeného dospel k záveru, že vedľajší účastník nepriniesol do konania žiaden prínos, ako ani nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať z úradnej povinnosti. Okrem toho namietal, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 05. 02. 2013, ako aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. -8 zo dňa 15. 01. 2013. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd v zmysle rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania nepriznal a zaviazal vedľajšieho účastníka nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, podľa ako vecne správne potvrdil.

Navrhovateľ sa návrhom, podaným na Okresnom súde Levice dňa 29. 02. 2012, domáhal od odporcu zaplatenia sumy 248,95 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zmluvu č. 1960970, 1960880. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa. Povinnosťou odporcu bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve/Dodatku o pripojení. V uvedenom prípade bol teda odporca sankcionovaný za to, že nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/koncové

zariadenie vypojené z prevádzky, čím by odporca prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón/ koncové zariadenie za zľavnenú cenu.

Po upravení petitu súd prvého stupňa vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 29. 03. 2012, č. k. -13.

Podaním zo dňa 25. 04. 2012, doručeným súdu prvého stupňa dňa 30. 04. 2012, spotrebiteľské združenie právna pomoc spotrebiteľom oznámilo svoj vstup do konania a žiadalo o doručenie žalobného návrhu spolu s prílohami. Súd prvého stupňa následne zaslal oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka právnemu zástupcovi navrhovateľa a vedľajšiemu účastníkovi zaslal návrh spolu s prílohami, v dôsledku čoho sa vedľajší účastník písomne vyjadril k žalobnému návrhu. Okrem toho, súd prvého stupňa zaslal vedľajšiemu účastníkovi aj platobný rozkaz, voči ktorému vedľajší účastník podal odpor a súd prvého stupňa uznesením zo dňa 15. 11. 2012, č. k. -35 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Levice z 29. 03. 2012, č. k. -13.

Po prejednaní veci na pojednávaní súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že žalobu zamietol, odporcovi nepriznal náhradu trov konania a navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia 58,60 eura na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, VS: 140079, do troch dní od právoplatnosti.

Podľa , v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Článok 47 ods. 2 priznáva každému právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. Pod pojem každý spadá aj vedľajší účastník konania. Vedľajší účastník nie je vylúčený z voľby, akým spôsobom si toto základné právo (na právnu pomoc v konaní pred súdmi) uplatnil, ale musí počítať s tým, že aj vo vzťahu k nemu bude súd skúmať, či trovy konania boli účelne vynaložené a či je dôvod na priznanie náhrady trov proti neúspešnému účastníkovi.

Podľa , trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Všeobecne pre náhradu trov konania v sporovom konaní platí zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, nemusí

náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Musí však ísť o celkom výnimočné prípady, ktorých výnimočnosť môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

V preskúmavanej veci je nesporné, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol, v dôsledku čoho vznikla navrhovateľovi ako účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, povinnosť v zmysle nahradiť trovy konania potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva účastníkovi, ktorý mal vo veci plnú úspech. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne o trovách konania rozhodol podľa , ako aj sa správne zaoberal účelnosťou trov konania uplatnených vedľajším účastníkom.

S poukazom na ustanovenie , ktoré výslovne ustanovuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, je podľa odvolacieho súdu možné v tejto veci vyvodiť záver, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania, ale len v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporuje. Ak je cieľom združení na ochranu spotrebiteľa presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združení na ochranu spotrebiteľov, musí sa súd, ak sa združenie na ochranu spotrebiteľa zúčastní konania ako zástupca účastníka alebo vedľajší účastník na strane spotrebiteľa zaoberať tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Vedľajšiemu účastníkovi umožňuje vstúpiť do konania ustanovenie a a to i z vlastného podnetu, pričom vstup vedľajšieho účastníka navrhovateľ nenamietal. v ust. a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Uvedené zákonné ustanovenie, ale ani SR nevylučuje, aby aj združenie na ochranu spotrebiteľa bolo zastúpené advokátom. Vychádzajúc z uvedeného je preto potrebné dospieť k záveru, že vedľajší účastník má v zásade právo na náhradu trov konania, avšak vždy je potrebné posudzovať účelnosť trov právneho zastúpenia v každom individuálnom prípade. V danom prípade odvolací súd videl účelnosť vynaložených trov už v samotnom charaktere vedľajšieho účastníctva, keď vedľajší účastník vstúpil v danom konkrétnom prípade do konania za účelom ochrany práv spotrebiteľa.

Argumentáciu navrhovateľa uvedenú v odvolaní, že v danej veci nešlo o účelne vynaložené trovy konania vedľajším účastníkom, nepovažoval odvolací súd za dôvodnú, pretože vedľajší účastník v danej veci riadne hájil práva účastníka, na strane ktorého vystupuje a samotná okolnosť, či sa dá v konaní zastúpiť právnym zástupcom, je na voľbe vedľajšieho účastníka, pričom medzi trovy konania podľa patrí aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu. Ani samotná skutočnosť, že úkony, ktoré uskutočnil právny zástupca vedľajšieho účastníka, mohol uskutočniť aj vedľajší účastník, nie je dôvodom, pre ktorý by bolo vylúčené, aby združenie bolo v konkrétnom konaní zastúpené právnym zástupcom. Z uvedených dôvodov, ako aj s poukazom na skutočnosť, že súd prvého stupňa správne určil výšku náhrady trov konania v sume 58,60 eura, pozostávajúcu z dvoch úkonov právnej služby (podanie odporu a vyjadrenie k veci) po 21,58 eura podľa vyhl. č. a režijného paušálu za 2 úkony v sume 7,63 eura a 7,81 eura podľa citovanej vyhlášky, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, podľa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa a a v odvolacom konaní úspešnému vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože vedľajší účastník si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.